6.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/76

(1)

Opatrenie bolo v súlade s ustanoveniami článku 88 ods. 3 Zmluvy oznámené listom z 31. marca 2004 zaregistrovaným 6. apríla 2004.

(2)

Listami z 1. júna 2004, 12. augusta 2004 a 16. februára 2005 požiadala Komisia o bližšie údaje. Listami z 5. júla 2004, 17. decembra 2004 a 15. marca 2005, zaregistrovanými 7. júla 2004, 3. januára 2005 a 23. marca 2005 odpovedalo Holandsko na otázky Komisie.

(3)

Komisia listom z 5. mája 2005 informovala Holandsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy v súvislosti s týmto opatrením pomoci.

(4)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedenej pomoci.

(5)

Listom z 10. júna 2005 predložilo Holandsko niekoľko pripomienok.

(6)

Komisia dostala pripomienky ďalších zúčastnených strán. Komisia tieto pripomienky zaslala Holandsku, aby na ne mohlo reagovať. Reakciu Holandska Komisia dostala listom zo 14. októbra 2005.

(7)

Holandsko rozhodlo o pridelení dotácie spoločnosti Holland Malt BV v rámci investičného režimu „Regionale investeringsprojecten 2000 (Regionálne investičné projekty 2000)“ (ďalej „režim IPR“). Tento regionálny investičný režim schválila Komisia v roku 2000 (3); 18. februára 2002 schválila aj novelu tohto režimu (4), pričom režim IPR sa vzťahuje na odvetvia spracovania a predaja poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve.

(8)

Predmetom tohto rozhodnutia je dotácia pre investičný projekt spoločnosti Holland Malt BV. Spoločnosť Holland Malt BV, ďalej „Holland Malt“, je spoločným podnikom pivovaru Bavaria NV a Agrifirmu, družstva pestovateľov obilia v severnom Holandsku a Nemecku. Táto dotácia je určená na stavbu sladovne v obci Eemshaven v samosprávnej oblasti Eemsmond. Vďaka tejto investícii sa budú môcť rôzne štádiá (skladovanie a spracovanie sladového jačmeňa a výroba a predaj sladu) spojiť do jednej reťaze.

(9)

Holandské ministerstvo hospodárstva rozhodlo o pridelení dotácie na 13,5 % hrubých (10 % čistých) oprávnených investícií v celkovej výške 55 miliónov EUR, pričom celková výška dotácie nesmie presiahnuť 7 425 000 EUR. Keďže pri dotácii na investičný projekt ide o projekt v odvetví spracovania a predaja poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve a oprávnené náklady na projekt sú vyššie ako 25 miliónov EUR, musí sa pomoc na základe ustanovení bodu 4.2.6 Usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc v poľnohospodárstve  (5) , (ďalej „usmernenia“) oznámiť Komisii.

(10)

Spoločnosť Holland Malt sa rozhodla investovať do tohto projektu až po tom, ako sa holandská vláda listom z 23. decembra 2003 zaviazala poskytnúť jej dotáciu. Vláda k tomuto záväzku pristúpila s odkladnou podmienkou, že štátnu pomoc schváli Európska komisia. Stavebné činnosti spoločnosti Holland Malt v obci Eemshaven sa začali vo februári 2004. Sladovňa bola uvedená do prevádzky v apríli 2005.

(11)

Pri rozhodnutí o začatí konania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy sa Komisia riadila nasledujúcimi skutočnosťami.

(12)

Po zistení, že sa opatrenie v tomto štádiu javí ako štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy, Komisia skúmala, či možno na základe ustanovení o výnimkách toto opatrenie považovať za zlučiteľné so spoločným trhom.

(13)

So zreteľom na charakteristické prvky opatrenia je jediným možným ustanovením o výnimke ustanovenie článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy, podľa ktorého možno pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(14)

Keďže štátna pomoc priamo súvisela s investíciami v oblasti spracovania a predaja poľnohospodárskych výrobkov, musela Komisia preskúmať, či boli splnené všetky požiadavky bodu 4.2 usmernení. Komisia sa domnieva, že sa na tento prípad nevzťahujú ustanovenia článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy, na základe týchto skutočností:

(15)

Ustanovenia bodu 4.2.5 usmernení stanovujú, že štátna pomoc sa nesmie poskytnúť na investície súvisiace so spracovaním a predajom poľnohospodárskych výrobkov, ak nie je možné dostatočne preukázať, že pre tieto výrobky existujú bežné odbytištia. Na základe údajov, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase začatia konania, nemožno vylúčiť, že trh so sladom je v súčasnosti presýtený.

(16)

Spoločnosť Holland Malt tvrdila, že vyrába vysoko kvalitný „prémiový slad“ na výrobu „prémiového piva“ a že trh pre tieto druhy sladu a piva ešte stále rastie. Pri začatí konania nebolo Komisii jasné, či pojmy „prvotriedny slad“ a „prémiové pivo“ nie sú iba marketingové pojmy a teda vôbec neprestavujú špecifický výrobok, pri ktorom by bolo možné vylúčiť presýtenie trhu.

(17)

Komisii boli doručené pripomienky týchto zúčastnených strán:

(18)

Fínske združenie výrobcov sladu sa stavia proti zámeru Holandska poskytnúť dotáciu spoločnosti Holland Malt BV preto, lebo podľa neho majú štátne dotácie na investície pre sladovne negatívny vplyv na rovnosť trhových podmienok. Fínske združenie výrobcov sladu ďalej uvádza, že na európskom trhu so sladom v súčasnosti existuje prebytok v objeme cca 1 milión ton a že v dôsledku toho sa výrobné kapacity budú musieť v budúcom roku znížiť o 10 %. V súvislosti s tvrdením, že spoločnosť Holland Malt vyrába „prvotriedny slad“ určený na výrobu „prémiového piva“, poukazuje Fínske združenie výrobcov sladu na skutočnosť, že existujúce sladovne v celom Spoločenstve sú schopné na trh dodať širokú paletu druhov sladu vrátane vysokokvalitného „prémiového sladu“.

(19)

Britské združenie výrobcov sladu sa kategoricky vyslovilo za úplný zákaz štátnej pomoci pre sladovne. Poukázalo pritom na list z roku 2004 predložený organizáciou Euromalt (Európskym združením zastupujúcim výrobcov a predajcov sladu) Komisii, v ktorom sa uvádza, že pri súčasnom prebytku sladu tak v Spoločenstve, ako aj na celom svete by sa žiadne verejné financie nemali používať na dotovanie nových sladovní (6). Britské združenie výrobcov sladu ďalej uvádza, že v členských štátoch EU sa ročne vyrobí 8,8 milióna ton sladu, a to pri dopyte v objeme 5,9 milióna ton. Vďaka tomu možno zo Spoločenstva na svetový trh vyviezť 2,9 milióna ton sladu, pričom na svetovom trhu sa každý rok obchoduje so 4,3 milióna ton. V predajnom období 2003/2004 Spoločenstvo vydalo vývozné certifikáty na 2,48 milióna ton. V predajnom období končiacom v júni 2005 sa tento objem znížil na 2,22 milióna ton, čo poukazuje na komplikovanú situáciu na trhu a obmedzené možnosti pre výrobcov sladu v Spoločenstve. Podľa odhadu Britského združenia výrobcov sladu v súčasnosti v Spoločenstve existuje nadbytok sladu v objeme 500 000 ton, ktorý sa podľa všetkých očakávaní zvýši na cca 1 milión ton. Príčinou tohto vývoja je spustenie nových kapacít a pokles dopytu z Ruska a východnej Európy, keďže tieto regióny sa v tejto oblasti stali takmer sebestačnými. Podľa Britského združenia výrobcov sladu viedol tento prebytok k zníženiu trhovej ceny sladu, a to až na takú úroveň, pri ktorej nie je možné kryť variabilné náklady. Britské združenie výrobcov sladu ďalej vyslovilo pochybnosti o tom, či nová holandská výrobná prevádzka bude naozaj slúžiť na výrobu prémiového sladu pre príslušný trh. Pivovarský sektor sa výrazne skonsolidoval a väčšina zákazníkov pivovarov chce iba vysokokvalitný slad, ktorý spĺňa ich prísne (a často všeobecné) špecifikácie a všetky ostatné požiadavky v oblasti bezpečnosti potravín. Rozdeliť trh so sladom na prémiový sektor a neprémiový sektor nie je podľa Britského združenia výrobcov sladu možné.

(20)

Nemecké združenie výrobcov sladu je veľmi znepokojené zámerom Holandska poskytnúť investičnú dotáciu na stavbu sladovne v provincii Groningen. Podľa Nemeckého združenia výrobcov sladu sa v najbližšom období výrazne zníži objem vývozu zo Spoločenstva do tradičných vývozných krajín ako štáty združenia Mercosur a Rusko, resp. Ukrajina. Hlavnou príčinou tohto vývoja sú vytvorenie vlastného sladového priemyslu a snaha o ochranu vlastného trhu pred dovozom. Zámorskí konkurenti ako Kanada a Austrália sú navyše vo veľmi silnej pozícii a to vďaka svojej blízkosti k rastúcim trhom s pivom na Ďalekom východe a v Juhovýchodnej Ázii, ako i vďaka liberálnej obchodnej politike svojich vlád. Zároveň si treba uvedomiť, že predaj sladu na vnútornom trhu stagnuje, čo vedie k prebytku sladu v Spoločenstve na úrovni cca 1 milióna ton. Nemecké združenie výrobcov sladu nevidí nijaký dôvod pre pomoc miestnej produkcii sladového jačmeňa. Združenie ďalej poznamenáva, že celý objem v Holandsku pestovaného sladového jačmeňa vykúpia výrobcovia sladu a nová sladovňa v Groningene by závisela od dovozu jačmeňa.

(21)

Francúzske združenie výrobcov sladu sa vyslovilo proti štátnej pomoci pre nové sladovne v Spoločenstve. Odkazuje pritom na list združenia Euromalt uvedený Britským združením výrobcov sladu a uvádza rovnaké čísla pre výrobu, dovoz a vývoz sladu. Aj podľa Francúzskeho združenia výrobcov sladu sa slad momentálne obchoduje pri cenách, ktoré nepokryjú variabilné náklady. Podľa Francúzskeho združenia výrobcov sladu nemožno štátnu pomoc pre holandskú investíciu odôvodniť osobitným trhom pre vysokokvalitný slad, keďže väčšina pivovarov nakupuje práve takýto vysokokvalitný slad. Francúzske združenie výrobcov sladu je navyše presvedčené, že Spoločenstvo by malo zatvoriť zastarané sladovne a vylepšiť tak podmienky na trhu.

(22)

Dánske združenie výrobcov sladu namieta proti plánovanej dotácii pre spoločnosť Holland Malt. Podľa združenia je trh so sladom na celom svete založený na podmienkach voľného trhu. Medzi hlavné znaky voľného trhu patrí súkromné vlastníctvo a vývoj na trhu so sladom zabezpečujú súkromné investície podnikov v tomto sektore. Dotácia vo výške 7,4 milióna EUR na celkovú investíciu v objeme 55 miliónov EUR by narušila hospodársku súťaž a poskytla neoprávnenú výhodu príjemcovi dotácie, a to konkrétne počas prvých rokov po uvedení do prevádzky. Dánske združenie výrobcov sladu ďalej odmieta argument založený na rozdiele medzi „prémiovým sladom“ a „bežným sladom“. Slad je generický produkt s miernymi odchýlkami, no konkrétnymi požiadavkami na kvalitu stanovenými výrobcami piva. Dánske združenie výrobcov sladu taktiež nevidí žiadne miestne alebo regionálne dôvody pre dotáciu na investície v regióne Eemsmond, keďže tu podľa združenia ide o rozvinutý región Holandska s infraštruktúrou, ktorá je dostatočne prepojená so zásobovacími reťazami pre jačmeň a slad.

(23)

Zúčastnená strana, ktorá si pre obavy z možných negatívnych následkov želá ostať nemenovaná, podala proti dotácii protest z týchto dôvodov: Podľa jej názoru je rozdiel medzi prémiovým sladom a bežným sladom umelo vytvorený, je presvedčená, že neexistujú žiadne miestne alebo regionálne dôvody pre dotáciu na investície, a domnieva sa, že dotácia by viedla k narušeniu hospodárskej súťaže na trhu so sladom, ktorého základnými vlastnosťami je účasť súkromného majetku a súkromných investícií.

(24)

Holandská organizácia pre poľnohospodárstvo a záhradníctvo (LTO Nederland) je presvedčená, že sladovňa spoločnosti Holland Malt v obci Eemshaven je mimoriadne dôležitá pre poľnohospodárstvo v danej oblasti. Poloha sladovne v blízkosti námorného prístavu a výrobný proces zameraný na segment trhu s vysokokvalitným sladom a pivom poskytujú dôležitú spoločensko-hospodársku perspektívu pre poľnohospodárstvo na severovýchode Holandska. Tieto skutočnosti predstavujú pomoc pre pestovateľov obilia, ktoré sa používa v tomto výrobnom procese. Jačmeň pestovaný farmármi je súčasťou plne registrovanej a certifikovanej integrovanej reťaze, ktorej výsledkom je pivo vysokej kvality. Dve najdôležitejšie plodiny v tejto oblasti sú škrobové zemiaky a cukrová repa. Zvýšenie efektivity a reforma spoločnej politiky viedli k zmenšeniu obhospodarovanej pôdy pre tieto plodiny. Sladový jačmeň pre túto sladovňu by bol jednou z mála lukratívnych alternatív k pestovaniu týchto plodín. Na základe týchto skutočností poľnohospodári schválili finančnú účasť v spoločnosti Holland Malt.

(25)

Združenie Agrifirm plne podporuje poskytnutie dotácie spoločnosti Holland Malt. Združenie spolupracuje s pivovarom Bavaria v spoločnom podniku Holland Malt, ktorý zabezpečuje integráciu výrobnej reťaze v oblasti pestovania, predaja a spracovania sladového jačmeňa. Podľa združenia Agrifirm ponúka výrobná a predajná prevádzka spoločnosti Holland Malt jedinečné možnosti. Pestovanie sladového jačmeňa zlepší perspektívu poľnohospodárov v príslušnom regióne. Vďaka sústredeniu sa na výrobu jačmeňa, ktorý spĺňa požiadavky na prémiový slad, môžu poľnohospodári v tejto oblasti využiť perspektívy rastu, ktoré ponúka trh s prémiovým pivom. Postavenie továrne v obci Eemshaven a s ňou súvisiace logistické výhody vytvoria možnosti pre nové priemyselné aktivity v severnom Holandsku. Rozhodnutie holandskej vlády o pridelení dotácie je základom pre realizovateľné využitie v prvých kritických rokoch trvania projektu.

(26)

Podľa spoločnosti Holland Malt existuje osobitný trh pre prémiové pivo a prémiový slad. Na trhu s prémiovým sladom existuje výrazný dopyt po slade typu HTST („high temperature, short time“) krátkodobo pasterizovanom vysokou teplotou, ktorý vyrába spoločnosť Holland Malt. Slad typu HTST zvyšuje stabilitu chuti, vône a perlivosti, vďaka čomu sa zlepší aj trvanlivosť piva. Spoločnosť Holland Malt poukazuje na list univerzity Weihenstephan v Mníchove, ktorý potvrdzuje, že použitá patentovaná technológia dáva ako výsledok druh sladu jasne odlíšiteľný od bežného sladu (7). Okrem toho jeden pivovar v prílohe k listu spoločnosti Holland Malt takisto potvrdzuje jedinečné vlastnosti sladu typu HTST. Slad typu HTST navyše spadá do vyššej cenovej kategórie ako bežný slad vyrobený inými sladovňami. Vďaka jeho jedinečným fyzikálnym vlastnostiam, reálnemu rozdielu v kvalite a vyššej cenovej kategórii je podľa spoločnosti Holland Malt veľmi pravdepodobné, že slad typu HTST nebude možné (alebo bude možné iba veľmi ťažko) zameniť s bežným sladom. Dá sa očakávať, že po slade tohto typu na trhu vznikne osobitný dopyt. Podľa spoločnosti Holland Malt nemožno jednoducho predpokladať, že investícia povedie k zvýšeniu ponuky na trhu s bežným sladom o 55 000 ton.

(27)

Spoločnosť Holland Malt ďalej upozorňuje na skutočnosť, že investícia v spoločnosti Holland Malt nebude mať nutne za následok ďalšie zvyšovanie kapacity nasýteného svetového trhu. Keďže spoločnosť Holland Malt sídli v blízkosti námorného prístavu, sladovňa bude mať bežné možnosti predaja svojho produktu na trhu sladu určeného na vývoz. Zatiaľ čo sa perspektívy rastu pre európske sladovne, ktoré sa nenachádzajú v blízkosti mora, budú znižovať, a to najmä v dôsledku klesajúceho dopytu po slade v západnej Európe, vývoz sladu ponúka výrazné možnosti rastu. Podľa spoločnosti Holland Malt to potvrdzujú tri správy z roku 2005 (8). Z týchto správ vyplýva, že vznikajúce trhy v Ázii, Latinskej Amerike, Afrike a vo východnej Európe majú vysoké požiadavky na slad a európski výrobcovia sladu získavajú vďaka vysokej kvalite svojho sladu konkurenčnú výhodu. Spoločnosť Holland Malt poznamenáva, že nie je ťažké nájsť odbytištia pre slad, ktorý vyrobí, a poukazuje na skutočnosť, že objednávky prijaté v roku 2005 pokryli jej celé výrobné kapacity a že už druhý rok po sebe by mohla predať viac sladu, než koľko ho vyrobila. Spoločnosť Holland Malt ďalej uvádza, že jej medzičasom zatvorené výrobné prevádzky v obci Wageningen a Lieshout boli orientované takmer výlučne na zmenšujúci sa trh v západnej Európe, zatiaľ čo nová výrobná prevádzka v obci Eemshaven sa bude orientovať na rastúci vývozný trh. Čistý rast výrobných kapacít na trhu so sladom bude v dôsledku toho nižší, ako sa uvádza v správe Komisie z 5. mája 2005. Spoločnosť Holland Malt tvrdí, že investícia do výrobnej prevádzky v obci Eemshaven bude mať väčší vplyv na obchod s tretími krajinami ako na obchod medzi členskými štátmi, keďže vývoz sladu tvorí osobitný segment trhu a nekryje sa so segmentom, v ktorom operujú tuzemskí dodávatelia sladu. Spoločnosť Holland Malt zdôrazňuje, že situácia na svetovom trhu so sladom nezabránila Komisii schváliť investičnú pomoc pre sladovňu v Litve.

(28)

Spoločnosť Holland Malt je presvedčená, že investícia bude mať priaznivý dopad na rozvoj vidieka v severnom Holandsku a Nemecku. Veľké množstvo poľnohospodárov (cca 1 800) tak získa alternatívu k plodinám pestovaným v súčasnosti. Poľnohospodári budú môcť pestovať vysokokvalitný sladový jačmeň pre rastúci trh, ktorý na rozdiel od kŕmneho jačmeňa nespadá pod intervenčný režim Spoločenstva. Okrem toho je pestovanie sladového jačmeňa menej škodlivé pre životné prostredie ako pestovanie kŕmneho jačmeňa. Spoločnosť Holland Malt ďalej poznamenáva, že jej integrovaná prevádzka na výrobu sladu a skladovanie jačmeňa prispeje k zvýšeniu bezpečnosti potravín.

(29)

Provincia Groningen obhajuje rozhodnutie o udelení štátnej pomoci pre investíciu spoločnosti Holland Malt. Poukazuje pritom na jej kladný účinok na pracovné príležitosti v regióne. Provincia ďalej poukazuje na inovatívne technológie v rámci projektu a impulz pre rozvoj obce Eemshaven, medziiným vďaka vzniku poľnohospodárskeho obchodného parku. Provincia Groningen ďalej poukazuje na stimul, ktorý bude investícia predstavovať pre poľnohospodárov, ktorí majú problémy s tradične pestovanými plodinami, ako sú napr. škrobové zemiaky. Prechod na pestovanie sladového jačmeňa bude pre nich znamenať lepšie perspektívy.

(30)

Holandsko na začatie konania reagovalo listom z 10. júna 2005. Listom zo 14. októbra 2005 reagovalo Holandsko na pripomienky tretích strán, a to po tom, ako požiadalo o predĺženie termínu pre odpoveď.

(31)

V prvom liste Holandsko tvrdí, že zatiaľ čo sa perspektívy rastu pre európske sladovne, ktoré sa nenachádzajú v blízkosti mora, môžu znižovať, a to najmä v dôsledku klesajúceho dopytu po slade v západnej Európe, vývoz sladu ponúka výrazné možnosti pre rast. Spoločnosť Holland Malt môže ťažiť zo svojej polohy v blízkosti námorného prístavu. V tomto zmysle možno hovoriť o rozdelenom trhu so sladom. Investície do spoločnosti Holland Malt nebudú mať vplyv na zmenšujúci sa trh pre lokálne sladovne v západnej Európe, ktoré sa nenachádzajú v blízkosti mora. Holandsko vyhlasuje, že množstvo sladu, na ktoré Spoločenstvo vydalo vývozné certifikáty, bolo v sezóne 2004/2005 rovnaké ako v sezóne 2003/2004, a žiada Komisiu o zohľadnenie aktuálnych údajov týkajúcich sa vývozných certifikátov. Holandsko sa ďalej domnieva, že na trhu so sladom existuje osobitný segment pre vysokokvalitný slad vyrobený v spoločnosti Holland Malt. Poukazuje pritom na správu univerzity Weihenstephan, ktorá potvrdzuje odlišné charakteristiky sladu typu HTST.

(32)

Reagujúc na pripomienky tretích strán Holandsko tvrdí, že svetový trh so sladom zaznamená v najbližších rokoch rast. Poukazuje pritom na seminár o sladovom jačmeni zo 4.-5. októbra 2005, kde Medzinárodná rada pre obilniny (International Grains Council) (9) prezentovala prognózy, podľa ktorých celkový objem sladu do roku 2010 porastie o 10 % . Skupina Rabobank na tomto seminári predložila správu, podľa ktorej celosvetová spotreba piva rastie každý rok o 2 %, a to najmä vďaka zvyšujúcej sa spotrebe piva na rastúcich trhoch ako Južná Amerika, Afrika, Rusko, Juhovýchodná Ázia a Čína. Moderné sladovne s polohou v blízkosti námorných prístavov, ktoré sú schopné produkovať slad vo veľkom, môžu ťažiť z tohto vývoja. Holandsko sa odvoláva na správu združenia Euromalt z augusta 2005 (10), podľa ktorej je nutné zatvoriť malé, staré a nevyhovujúce výrobné prevádzky. Tá istá správa hovorí o prebytku na spoločnom trhu v objeme aspoň 500 000-700 000 ton. Podľa Holandska toto číslo vychádza z výroby prebiehajúcej 24 hodín denne, 7 dní do týždňa a 365 dní do roka. Do výpočtu neboli zahrnuté prestoje a odstávky, vďaka čomu nie je isté, či naozaj možno hovoriť o prebytku. Holandsko ďalej poukazuje na správu (11) výskumnej agentúry Frontier Economics týkajúcu sa spoločnosti Holland Malt (z pohľadu geografického trhu a inovačných aspektov). Agentúra v tejto správe dospela k záveru, že žiadne skutočnosti nepoukazujú na to, že by dotácia poskytnutá spoločnosti Holland Malt viedla k zníženiu predaja sladu u akýchkoľvek iných európskych výrobcov. Neexistujú teda žiadne známky toho, že by priznanie dotácie zvýšilo prípadný prebytok bežného sladu u európskych výrobcov. Holandsko žiada Komisiu o uznanie existencie osobitného trhu pre slad typu HTST, druh sladu vysokej kvality, ktorý zabraňuje „starnutiu“ piva. Holandsko ďalej poukazuje na uzatvorenie ďalších výrobných prevádzok s výrobným objemom 12 000 ton sladu, vďaka ktorému sa celkový výrobný objem uzatvorených prevádzok znížil na 77 000 ton. Dodatočné výrobné kapacity predstavujú iba 0,5 % z celkových výrobných kapacít Spoločenstva, čo určite nenaruší trh so sladom v Spoločenstve. Na záver Holandsko pripomína, že jediným cieľom plánovanej dotácie je kompenzovať nevýhodnú polohu obce Eemshaven a ponúknuť spoločnosti Holland Malt rovnaké konkurenčné podmienky (bez dotácie by bolo došlo k porovnateľnej investícii do sladovne v námornom prístave v meste Terneuzen).

(33)

Opatrenie sa týka pomoci pre podnik, ktorý spracúva jačmeň. V súlade s nariadením Rady (ES) č. 1784/2003 z 29. septembra 2003 o spoločnej organizácii trhu s obilninami (12) sa ustanovenia článkov 87, 88 a 89 Zmluvy vzťahujú na výrobky uvedené v tomto nariadení. Sektor, ktorého sa týka uvedené opatrenie štátnej pomoci, preto spadá do pôsobnosti Usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc.

(34)

Podľa ustanovení článku 87 ods. 1 Zmluvy štátna pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(35)

Uvedené opatrenie predstavuje priamu dotáciu na investície. Je selektívne v tom zmysle, že zvýhodňuje iba jeden podnikateľský subjekt, a to spoločnosť Holland Malt.

(36)

Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev je zlepšenie pozície podnikateľského subjektu v hospodárskej súťaži následkom štátnej pomoci obyčajne dôkazom toho, že bola narušená súťaž s inými podnikateľskými subjektami, ktoré takúto pomoc nedostali (13).

(37)

Opatrenia negatívne vplývajú na obchod medzi členskými štátmi vtedy, ak sťažujú vývoz z jedného členského štátu alebo uľahčujú dovoz do iného členského štátu. Rozhodujúce je pritom to, či sa vnútorný obchodný styk následkom kontroverzného opatrenia bude vyvíjať inak, alebo bude existovať hrozba, že sa bude vyvíjať inak.

(38)

V prípade výrobku, na ktorý sa vzťahuje uvedené opatrenie štátnej pomoci (slad), existuje významný obchod v rámci Spoločenstva. V roku 2004 sa v Spoločenstve obchodovalo s cca 1,3 milióna ton sladu. Predstavuje to približne 15 % celkového objemu sladu vyrobeného v Spoločenstve v roku 2004 (14). V tejto oblasti preto existuje konkurencia. Hrozí tak nebezpečenstvo, že by sa následkom uvedeného opatrenia vnútorný trh Spoločenstva mohol vyvíjať inak.

(39)

V prípade uvedeného opatrenia teda ide o pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy.

(40)

Článok 87 ods. 2 a 3, obsahuje niekoľko výnimiek zo zákazu v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy.

(41)

S ohľadom na druh opatrenia pomoci a jeho cieľ je očividné, že výnimky uvedené v článku 87 ods. 2 sa na tento prípad nevzťahujú. Holandsko sa neodvolalo ani na ustanovenia článku 87 ods. 2.

(42)

V článku 87 ods. 3 sa uvádzajú ďalšie formy štátnej pomoci, ktoré možno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom. Či sú zlučiteľné s ustanoveniami Zmluvy, sa musí posúdiť z pohľadu Spoločenstva a nie iba z pohľadu jedného konkrétneho členského štátu. V záujme dobrého fungovania spoločného trhu sa výnimky stanovené článkom 87 ods. 3 musia interpretovať striktne.

(43)

V súvislosti s článkom 87 ods. 3 písm. a) treba poukázať na to, že zvýhodnená strana nesídli v oblasti, ekonomický vývoj ktorej by bolo možné opísať ako mimoriadne nevýhodný v zmysle Usmernení pre národnú regionálnu pomoc  (15) (hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa nižší ako 75 % priemeru Spoločenstva). Ustanovenia článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy preto nemôžu slúžiť ako opodstatnenie štátnej pomoci na výrobu, spracovanie alebo predaj výrobkov uvedených v prílohe I k Zmluve.

(44)

V súvislosti s článkom 87 ods. 3 písm. b) je nutné poznamenať, že uvedené opatrenie nemá za cieľ podporiť realizáciu dôležitého projektu celoeurópskeho rozsahu ani odstrániť vážnu hospodársku nerovnováhu v konkrétnom členskom štáte.

(45)

Táto pomoc taktiež nie je zameraná na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 87 ods. 3 písm. d).

(46)

Formy štátnej pomoci, ktorých cieľom je podporiť konkrétne druhy hospodárskej činnosti alebo hospodársky rozvoj konkrétnych regiónov, možno na základe ustanovení článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy považovať za zlučiteľné so spoločným trhom za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(47)

Keďže spoločnosť Holland Malt nie je malým alebo stredným podnikom v zmysle definície Komisie (16), nevzťahuje sa na ňu nariadenie (ES) č. 1/2004 z 23. decembra 2003 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte poľnohospodárskych výrobkov (17). Otázka, či je pomoc pre investície na spracovanie poľnohospodárskych výrobkov zlučiteľná s ustanoveniami článku 87 ods. 3 písm. c), sa preto zodpovie na základe bodu 4.2 usmernení.

(48)

V súlade s ustanoveniami bodu 4.2.3 usmernení môžu oprávnené výdavky súvisieť so stavbou, nadobudnutím alebo rekonštrukciou nehnuteľností a nových strojov a zariadení, a to vrátane počítačových programov. Rozsah pomoci nesmie presiahnuť 50 % oprávnených investícií v regiónoch cieľa 1 a 40 % v ostatných regiónoch.

(49)

Tieto podmienky boli splnené, keďže dotácia sa udelila na stavbu budov, nákup pozemkov pre tieto budovy a nákup vybavenia. Okrem toho Holandsko výšku oznámenej pomoci obmedzilo na max. 13,5 % oprávnených nákladov.

(50)

Bod 4.2.3 usmernení ďalej stanovuje, že pomoc pre investície možno poskytnúť iba podnikom, u ktorých na základe vyhodnotenia perspektív možno očakávať, že budú hospodársky životaschopné. Podnik musí ďalej spĺňať minimálne normy Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia, hygieny a starostlivosti o zvieratá.

(51)

Tieto podmienky boli splnené. Holandsko poskytlo dostatočné záruky týkajúce sa hospodárskej životaschopnosti tak spoločnosti Bavaria NV, ako i združenia Agrifirm, ktoré spolu tvoria spoločnosť Holland Malt. Okrem toho bolo preukázané, že sladovňa spĺňa minimálne štandardy Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia, hygieny a starostlivosti o zvieratá tak, ako to stanovuje holandský program rozvoja vidieka.

(52)

Bod 4.2.5 usmernení stanovuje, že štátnu pomoc nemožno priznať investíciám na výrobky, pre ktoré nemožno na trhu nájsť bežné odbytištia. Tento aspekt je nutné vyhodnotiť na príslušnej úrovni v závislosti od konkrétneho výrobku, druhu investície a existujúcich alebo očakávaných kapacít. Treba pritom rátať s možnými obmedzeniami výroby alebo obmedzeniami Spoločenstva v oblasti poskytovania pomoci v rámci spoločnej organizácie trhu .

(53)

Konanie v zmysle ustanovení článku 88 ods. 2 Zmluvy sa začalo preto, lebo na základe údajov, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase začatia konania, nebolo možné vylúčiť, že na trhu so sladom existuje prebytok.

(54)

Pripomienky Holandska a spoločnosti Holland Malt podané po začatí konania sa v zásade týkajú troch bodov. V prvom rade sa spochybňuje tvrdenie o prebytku na trhu so sladom (Holandsko a spoločnosť Holland Malt nepopierajú, že projekt povedie k zvýšeniu produkcie a zásob sladu). Po druhé, Holandsko a spoločnosť Holland Malt tvrdia, že investícia do výrobnej prevádzky v obci Eemshaven bude mať väčší vplyv na obchod s tretími krajinami ako na obchod medzi členskými štátmi, keďže vývoz sladu patrí do časti trhu, v ktorej neoperujú dodávatelia sladu so sídlom vo vnútrozemí. Po tretie, Holandsko a spoločnosť Holland Malt vychádzajú z toho, že existujú dva odlišné trhy pre bežný slad a prémiový slad.

(55)

Komisia zhodnotila situáciu týkajúcu sa výroby sladu a obchodu so sladom na celosvetovej úrovni a na trhu v rámci Spoločenstva. Keďže štatistiky inštitútu Eurostat týkajúce sa sladu sú neúplné (údaje týkajúce sa výroby a vývozu z niektorých krajín chýbajú alebo sú dôverné), Komisia vychádzala z údajov združenia Euromalt, Medzinárodnej rady pre obilniny a správy H. M. Gaugera o trhu so sladovým jačmeňom.

(56)

Pokiaľ ide o situáciu na svetovom trhu, možno z údajov združenia Euromalt zistiť, že celosvetové dodávateľské kapacity sladovní výrazne presahujú dopyt a tento trend bude pokračovať i v nasledujúcich rokoch. List združenia Euromalt z augusta 2005 (18) obsahuje túto tabuľku s údajmi o svetovej kapacite výroby sladu:

Svetová kapacita výroby sladu

(57)

Ako možno ľahko zistiť z údajov v tejto tabuľke, celosvetová kapacita výroby sladu v roku 2004 presiahla dopyt o približne pol milióna ton. Odhady pre rok 2006 poukazujú na rast tohto prebytku na celkový objem cca 2 milióny ton.

(58)

V liste združenia Euromalt sa uvádza, že celosvetová produkcia piva podľa očakávania i naďalej porastie, a to priemerne o 1 až 2 % ročne. Tento priemerný rast je výsledkom dvojciferného rastu v niektorých „nových“ pivných oblastiach (Južná Amerika, Afrika, Rusko, Juhovýchodná Ázia a Čína) a poklesu v „starých oblastiach“ (Západná Európa a Severná Amerika). Efektivita nových investícií do pivovarov v oblastiach, ktoré zaznamenávajú rast, a zvyšujúca sa popularita „ľahších“ pív majú za následok drastický pokles spotreby sladu na liter piva. Združenie Euromalt dospelo k záveru, že ani prípadný zvýšený dopyt po pive v nasledujúcich rokoch nebude mať za následok celosvetový nárast dopytu po slade. Tempo rastu spotreby piva a jeho očakávané pokračovanie prehnane stimulovali stavbu ďalších výrobných prevádzok na celom svete. Celosvetové kapacity výroby sladu tak v súčasnosti výrazne prevyšujú dopyt a táto situácia sa najbližších niekoľko rokov nezmení. Podľa združenia Euromalt je nutné investovať do sladovní, no pri súčasných klesajúcich možnostiach vývozu je zrejmé, že v Európe nie sú potrebné žiadne nové výrobné prevádzky.

(59)

Súčasný celosvetový prebytok potvrdzujú i klesajúce štatistiky obchodu so sladom predložené Medzinárodnou radou pre obilniny na seminári o sladovom jačmeni konanom 4. a 5. októbra 2005 v Bruseli (19). Podľa Medzinárodnej rady pre obilniny sa objem svetového obchodu so sladom počas obdobia dvoch rokov znížil z 5 621 milióna ton v roku 2002/2003 na (odhadom) 5 275 milióna ton v roku 2004/2005. V roku 2005/2006 Medzinárodná rada pre obilniny očakáva ďalší pokles v objeme obchodovaného množstva sladu. Tento klesajúci trend sa prejavuje aj na poklese počtu vývozných certifikátov registrovaných vývozcami sladu v období 2004/2005 (2 219 661 ton) v porovnaní s obdobím 2003/2004 (2 477 849), pričom očakávania pre obdobie 2005/2006 sú ešte o niečo nižšie ako čísla pre obdobie 2004/2005 (20). Aj správa agentúry RM International (21) naznačuje, že na celosvetovom trhu existuje prebytok sladu: v dôsledku vyšších štandardných výrobných kapacít nových sladovní a s ohľadom na skutočnosť, že rast svetovej výroby piva sa v priebehu posledných rokov spomalil, dopyt pomalšie absorbuje nový slad.

(60)

Holandsko v liste zo 14. októbra 2005 tvrdí, že podľa očakávaní svetový dopyt po slade do roku 2010 stúpne o 10 %. Odkazuje pritom na prezentáciu Medzinárodnej rady pre obilniny na seminári o sladovom jačmeni konanom 4. a 5. októbra 2005 v Bruseli. V tejto prezentácii sa však uvádza, že podľa prognóz na rok 2010 stúpne celosvetová produkcia sladu o 10 %. Je teda nevhodné brať v tomto prípade svetové zásoby sladu ako indikátor dopytu tak, ako to očividne robí Holandsko.

(61)

V najbližších rokoch budú na svetový trh so sladom vplývať dva dôležité trendy. V prvom rade ide o rast spotreby piva v „nových“ pivných oblastiach. Iba čas ukáže, do akej miery budú výrobcovia sladu v Spoločenstve schopní profitovať z tohto rastu.

(62)

Rast produkcie piva v Číne neviedol k výraznému rastu v dovoze sladu. Podľa správy skupiny Rabobank týkajúcej sa celosvetového trhu so sladom (22) nedošlo k rastu objemu dovezeného sladu, a to dokonca ani po výraznom znížení dovozného cla v roku 2002, keďže rozsiahly spracovateľský priemysel v Číne uprednostňuje dovoz sladového jačmeňa.

(63)

Rastúca spotreba a výroba piva v Juhovýchodnej Ázii ťažila zo zvýšeného dovozu sladu z Austrálie, a to vďaka vzájomnej blízkosti týchto regiónov a dohodách o voľnom trhu s touto krajinou.

(64)

Sladovne v Spoločenstve nachádzajúce sa v blízkosti námorných prístavov ako napríklad spoločnosť Holland Malt sú očividne vo výhodnej pozícii na to, aby mohli sladom zásobovať trhy s rastúcim dopytom v Južnej Amerike a Afrike. Pokiaľ ide o Južnú Ameriku, nové výrobné prevádzky, ktoré sa momentálne stavajú v Argentíne, by mohli čiastočne uspokojiť rastúci dopyt po slade. Okrem toho môže rozšírenie priestoru Mercosur o Venezuelu a prípadne ďalšie juhoamerické krajiny viesť k rastu obchodu so sladom v Južnej Amerike.

(65)

Druhým dôležitým faktorom pre rozvoj svetového trhu so sladom je vývoj v Rusku. Rusko má celkové zásoby sladu v objeme 1 milión ton a pripravuje zvýšenie tejto kapacity v objeme 450 000 ton. S ohľadom na dostupnosť kvalitného sladového jačmeňa, ktorá zabezpečí rozširovanie zásob, bude Rusko čoskoro sebestačné a pravdepodobne sa stane aj vývozcom sladu.

(66)

Na základe vyššie uvedených skutočností nevidí Komisia žiadne náznaky, z ktorých by sa dalo usudzovať, že sa v najbližších rokoch zmení súčasná situácia, ktorú charakterizuje celosvetový prebytok sladu. Pokiaľ ide o celosvetový obchod so sladom v období do roku 2010, Medzinárodná rada pre obilniny predpovedá relatívne stabilný objem, keďže podľa prezentácie na seminári o sladovom jačmeni konanom v októbri 2005 „rast v Južnej Amerike bude kompenzovať pokles v Rusku“.

(67)

Pokiaľ ide o situáciu v Spoločenstve v oblasti výroby sladu a obchodu so sladom, treba poznamenať, že sladovňa spoločnosti Holland Malt v obci Eemshaven bola uvedená do prevádzky v apríli 2005. V liste združenia Euromalt z augusta 2005 sa uvádza, že i po uzatvorení niekoľkých sladovní kvôli ich nízkej rentabilite v Spoločenstve ešte stále existuje prebytok sladu v objeme aspoň 500 000 – 700 000 ton (zásoby a výrobné kapacity v Spoločenstve predstavujú 8 800 000 ton, spotreba 5 900 000 ton a vývoz 2 250 000 ton).

(68)

Podľa združenia Euromalt dosiahne rentabilita výroby sladu v Spoločenstve v období 2005/2006 svoje dno, a to v dôsledku veľkého počtu stratových podnikov, ktoré dokážu iba sčasti pokryť svoje prevádzkové náklady. Pravdepodobne ako následok tejto nízkej rentability vyhlásil veľký nemecký výrobca sladu spoločnosť Weissheimer v Andernachu na jar roku 2006 úpadok. Okrem toho sa trvalo uzavreli ďalšie výrobné prevádzky, medziiným štyri sladovne v Spojenom kráľovstve, dve v Nemecku a jedna vo Francúzsku. Ide pritom o staršie prevádzky veľkých podnikov. Ďalší výrobcovia sladu sa rozhodli dočasne uzatvoriť časť svojich výrobných kapacít. V iných prípadoch zas zastarané výrobné prevádzky ich majitelia nahradili novými. Z týchto skutočností vyplývajúci celkový objem kapacít a výroby sladu v Spoločenstve k júlu 2006 odhadol H.M. Gauger na cca 8 800 000 ton (23), pričom odhad spotreby a vývozu zo Spoločenstva je porovnateľný s údajmi z listu združenia Euromalt z augusta 2005. Tieto údaje predstavujú prebytok v objeme cca 600 000 ton.

(69)

V liste z októbra 2005 Holandsko uvádza, že údaj o prebytku sladu v objeme 500 000 – 700 000 ton v celom Spoločenstve sa zakladá na tzv. „name plate“ kapacitách, t.j. počíta s výrobou 24 hodín denne, 7 dní do týždňa a 365 dní do roka. Do výpočtu neboli zahrnuté prestoje spôsobené údržbou, odstávky kvôli poruchám a opravy, v dôsledku čoho nie je isté, či naozaj možno hovoriť o prebytku.

(70)

Komisia vychádza z údajov o reálnej výrobnej kapacite a výrobe sladu v Spoločenstve za minulé roky. Nasledujúcu tabuľku prevzala zo štatistického prehľadu za obdobie 2004/2005 vypracovaného H. M. Gaugerom, ktorý vychádza z národných štatistík, údajov združenia Euromalt a údajov inštitútu Eurostat.

Celková kapacita a výroba sladu v Spoločenstve

(71)

Čísla v tejto tabuľke naznačujú využitie existujúcich kapacít na úrovni aspoň 98 % v rokoch 2002-2004. Čísla uvedené v správe agentúry Frontier Economics (24) hovoria o porovnateľnom percentuálnom podiele využitia. V roku 2005 bol percentuálny podiel využitia nižší pri výrobe sladu v Spoločenstve v objeme 8,4 milióna ton a zásobách v objeme 8,8 milióna ton. V účtovnom roku 2006/2007 sa očakáva výroba v objeme 8,0 milióna ton pri kapacite v objeme 8,8 milióna ton (25). Tento nižší rozsah je podľa všetkého reakciou výrobcov sladu na nízky zisk, t.j. výrobcovia sa rozhodli vyrábať menej sladu a dočasne uzatvoriť výrobné prevádzky. Situáciu v účtovnom roku 2006/2007 môžu vysvetliť nízke výnosy sladového jačmeňa. Z údajov za roky 2002 až 2004 vrátane možno vyvodiť, že technicky je možné využiť aspoň 98 % z celkovej výrobnej kapacity. Tento vysoký podiel skutočného využitia celkovej kapacity však nie je dôvodom pre spochybnenie existencie prebytku na trhu so sladom v Spoločenstve.

(72)

V budúcnosti dôjde, ako to uvádza list združenia Euromalt z augusta 2005, k uzatvoreniu „malých, starých a nevyhovujúcich výrobných prevádzok. Vzhľadom na štruktúru tohto trhu v niektorých členských štátoch to však bude pomalý proces.“ Zdá sa, že tento proces sa v roku 2006 urýchlil. V polovici roka 2006 sa výroba sladu v Spoločenstve opäť vyrovnala s reálnym dopytom, keďže výrobcovia sladu zistili, že je výhodnejšie obmedziť výrobu v pomere k možnému objemu predaja (26). Avšak dokonca aj po vyššie uvedenom trvalom uzatvorení zastaraných prevádzok na výrobu sladu bude celkový objem kapacity výroby sladu v Spoločenstve vyšší ako dopyt po slade, a to o približne o 600 000 ton. Okrem toho nemožno s ohľadom na stagnujúcu spotrebu piva v rámci Spoločenstva očakávať zvýšenie dopytu, zatiaľ čo vývoz zo Spoločenstva bude prebiehať pod podmienkami celosvetového trhu, ktoré podľa očakávania budú aj v najbližších rokoch relatívne stabilné. Komisia preto nevidí žiadne náznaky, podľa ktorých by bolo možné očakávať, že sa v najbližšom období zmení súčasná situácia, ktorú charakterizuje prebytok sladu.

(73)

Holandsko a spoločnosť Holland Malt sa domnievajú, že investícia do výrobnej prevádzky v obci Eemshaven bude mať väčší vplyv na obchod s tretími krajinami ako na obchod medzi členskými štátmi, keďže vývoz sladu patrí do časti trhu, v ktorej neoperujú dodávatelia sladu, ktorí nemajú sídlo v blízkosti námorných prístavov.

(74)

Komisia uznáva, že časť výroby sladu v Spoločenstve pozostáva z malých súkromných, resp. rodinných podnikov, ktoré nesídlia v blízkosti námorných prístavov a ktoré sa orientujú predovšetkým na vnútrozemský trh. Časť ich produkcie však i napriek tomu môže byť určená na vývoz a v takom prípade by museli čeliť konkurencii iných sladovní zo Spoločenstva, ktoré sú primárne zamerané na vývoz (ako napr. spoločnosť Holland Malt).

(75)

Navyše v Spoločenstve existujú veľké skupiny výrobcov sladu, ktorí svoje výrobky predávajú v rámci Spoločenstva ako i mimo neho. Do tejto kategórie jednoznačne patrí spoločnosť Holland Malt so svojou polohou v blízkosti námorného prístavu, z ktorého môže zásobovať nielen trh v Spoločenstve, ale aj trhy mimo Spoločenstva. Sladovne v Spoločenstve, ktoré sú v prvom rade zamerané na vývoz na iné trhy, by preto v spoločnosti Holland Malt získali ďalšieho konkurenta. To isté platí pre sladovne v Spoločenstve zamerané primárne na predaj na vnútornom trhu, keďže spoločnosť Holland Malt i naďalej plánuje predávať veľké množstvo sladu v európskych krajinách. Vo svojom podnikateľskom pláne z augusta 2003 spoločnosť Holland Malt oznamuje, že v roku 2005 plánuje v Európe predať 71 540 ton, zatiaľ čo do Ázie plánuje vyviezť 28 100 ton, do Latinskej Ameriky 40 600 ton a do Ruska 29 000 ton.

(76)

Môže dôjsť k situáciám, kedy sladovne primárne zamerané na vývoz do krajín mimo Spoločenstva (ako napríklad spoločnosť Holland Malt) nedokážu nájsť odberateľov pre plánovaný objem výroby. Vtedy možno budú zvažovať predaj nadbytku v rámci Spoločenstva. Môžu sa vyskytnúť aj opačné situácie. Komisia preto trh vo vnútri a trh mimo Spoločenstva nepovažuje za dva oddelené trhy. Medzi týmito trhmi existuje vzájomný vzťah a vývoj mimo Spoločenstva má určité následky na vývoj v rámci Spoločenstva a naopak.

(77)

Na základe vyššie uvedených skutočností nesúhlasí Komisia so záverom správy agentúry Frontier Economics, podľa ktorého nič nenasvedčuje tomu, že by dotácia pridelená spoločnosti Holland Malt viedla k zníženiu predaja sladu u akýchkoľvek iných európskych výrobcov. Komisia nemôže vylúčiť takýto následok na predaj sladu iných európskych výrobcov odberateľom v rámci Spoločenstva alebo mimo neho. Komisia preto dospela k záveru, že uvedená štátna pomoc môže ovplyvniť obchod a konkurenciu medzi členskými štátmi.

(78)

Komisia vzala na vedomie údaje poskytnuté Holandskom a spoločnosťou Holland Malt (vrátane listov tretích osôb) týkajúce sa vývoja v oblasti sladu typu HTST (27). Holandsko, spoločnosť Holland Malt a zúčastnené strany opísali slad typu HTST ako druh sladu s vlastnosťami odlišnými od vlastností bežného sladu, ktorý zlepšuje chuť a vôňu piva a zvyšuje jeho perlivosť a trvanlivosť.

(79)

Podľa Holandska a spoločnosti Holland Malt možno slad typu HTST považovať za prémiový slad. S ohľadom na jeho jedinečné fyzikálne vlastnosti, reálny rozdiel v kvalite a vyššiu cenovú kategóriu je podľa nich veľmi pravdepodobné, že slad typu HTST nemožno (alebo iba veľmi ťažko možno) zameniť s bežným sladom. Po slade typu HTST vznikne na trhu osobitný dopyt.

(80)

Komisia uznáva, že slad typu HTST môže mať osobitné vlastnosti a môže sa vyznačovať vyššou kvalitou. I napriek tomu je však nutné zistiť, či skutočne existuje osobitný trh pre prémiový slad (na ktorom by si našiel uplatnenie slad typu HTST), odlišný od trhu s bežným sladom. Súd prvého stupňa rozhodol, že o osobitnom trhu možno hovoriť iba vtedy,

„ak tento výrobok alebo služba majú osobitné charakteristické vlastnosti, vďaka ktorým sa výrobok alebo služba od iných výrobkov odlišujú do takej miery, že ich vzájomná zámena je možná len v obmedzenom rozsahu a konkurencia je takmer nebadateľná. V tomto smere je nutné mieru zameniteľnosti výrobkov posúdiť na základe objektívnych vlastností týchto výrobkov, ako i na základe štruktúry dopytu a ponuky na príslušnom trhu a na základe podmienok obchodnej súťaže (28)“.

(81)

V súvislosti so štruktúrou dopytu a ponuky na príslušnom trhu a podmienkami obchodnej súťaže Komisia zaregistrovala pripomienky viacerých zúčastnených strán (predovšetkým národných združení výrobcov sladu), z ktorých vyplýva, že bežný slad nemožno jasne odlíšiť od prémiového sladu. Podľa týchto pripomienok je slad všeobecný produkt s miernymi variáciami, na ktorý sa vzťahujú normy týkajúce sa kvality stanovené výrobcami sladu. Väčšina zákazníkov sladovní očividne žiada slad vysokej kvality, ktorý zodpovedá ich požiadavkám a spĺňa všetky požiadavky týkajúce sa kvality potravín.

(82)

Miera vzájomnej zameniteľnosti rôznych druhov sladu z rôznych sladovní sa preto nezdá byť nízka, keďže všetky sladovne musia vyrábať slad vysokej kvality, aby tak vyhoveli svojim zákazníkom.

(83)

Zdá sa, že tento dojem potvrdzujú i niektoré indície, podľa ktorých sa prémiové pivo nemusí nutne vyrábať z iného sladu ako bežné pivo. Podľa Holandska bude spoločnosť Holland Malt vyrábať slad typu HTST v prvom rade pre výrobcov „prémiového“ piva. Holandsko udáva, že výroba takéhoto prémiového piva si vyžaduje suroviny vysokej kvality s vlastnosťami, ktoré dávajú tomuto pivu lepšiu chuť. Spoločnosť Holland Malt vo svojom liste uvádza „správu Just Drinks.com 2004 (29)“, v ktorej podľa spoločnosti Holland Malt významné pivovary potvrdzujú, že prémiové pivo je nápoj lepšej kvality s plnšou a výraznejšou chuťou.

(84)

Podľa Komisie táto veta reprezentuje názor zákazníkov na prémiové pivo a nemožno ju považovať za vyjadrenie významných pivovarov. Na strane 59 tejto správy stojí, že zákazníci sa podľa spoločnosti Scottish & Newcastle domnievajú, že pivo prémiovej značky je kvalitnejšie a prestížnejšie. Zásadné faktory sú: predstava o vyššej kvalite – prémiové pivo je nápoj lepšej kvality s plnšou a výraznejšou chuťou.

(85)

V zhrnutí správy predloženej spoločnosťou Holland Malt sa uvádza, že „z rozhovorov, ktoré viedol portál just-drinks.com s viacerými dôležitými medzinárodnými pivovarmi a obchodníkmi s pivom na celom svete vyplýva, že pojem prémiové pivo je vlastne marketingový koncept.“ Správa ďalej uvádza, že štandardné pivo sa v konkrétnom regióne alebo v konkrétnej krajine v konkrétnom regióne môže označovať ako prémiové pivo a že najvýznamnejšie medzinárodné pivovary svoje marketingové stratégie prispôsobujú trhu. Značky piva, ktoré sa v niektorých oblastiach označujú ako prémiové, sa v iných oblastiach takto označovať vôbec nemusia. Správa ďalej uvádza, že „čitateľ si musí uvedomiť, že pokiaľ ide o porovnanie medzi rôznymi rokmi a vývojové tendencie pozorovateľné počas viacerých rokov, dopyt po prvotriednom pive sa mení na základe očakávaní zákazníka a nie v závislosti od špecifikácie výrobku. Podľa zistení pivovaru Interbrew určuje sám zákazník, a nie výrobcovia, čo je prémiové pivo.“

(86)

Skutočnosť, že špecifikácie výrobku nie sú dôležitým faktorom pri určení, ktoré pivo možno považovať za prémiové, poukazuje na to, že rôzne druhy sladu, ktoré spĺňajú (minimálne) normy týkajúce sa kvality stanovené výrobcami piva, možno navzájom ľahko zameniť. Na vzájomnú zameniteľnosť v tejto oblasti poukazuje aj rozhodnutie týkajúce sa koncentrácie vo veci Hugh Baird/Scottish and Newcastle (30). V súvislosti s trhom s príslušným výrobkom oznamujúce strany (Hugh Baird a Scottish and Newcastle) tvrdia, že tento je aspoň taký široký ako trh so sladom. Z rozhodnutia vyplýva, že či už je trh so sladom preukázateľne rozdelený na trh pre pivovary a trh pre výrobne destilátov, alebo nie, pre oznamujúce strany to kvôli vysokej miere zameniteľnosti na strane ponuky nie je argument.

(87)

Komisia ďalej pri štúdiu štatistických zdrojov pre výrobu sladu nebola schopná potvrdiť existenciu osobitného trhu s prémiovým sladom. Naopak, všetky tieto zdroje (Eurostat, Euromalt, Medzinárodná rada pre obilniny) uvádzajú iba údaje týkajúce sa všeobecného trhu so sladom. Holandsko a spoločnosť Holland Malt neposkytli žiadne údaje o existujúcich výrobných prevádzkach na výrobu prémiového sladu alebo o jeho výrobe. Naopak, pri argumente o prebytku poukázali na čísla týkajúce sa sladu ako takého bez toho, aby zdôraznili rozdiel medzi bežným sladom a prémiovým sladom.

(88)

Komisia sa preto domnieva, že nemožno stanoviť jasnú hranicu medzi týmito dvoma kategóriami (bežný slad a prémiový slad). Je možné, že existujú rozdiely v kvalite, no zrejme nejde o rozdiely, ktoré by výrazne obmedzovali zameniteľnosť rôznych druhov sladu alebo konkurenciu medzi jeho výrobcami.

(89)

Na základe vyššie uvedených záverov týkajúcich sa prebytku na trhu so sladom, možného vplyvu uvedeného opatrenia pomoci na obchod medzi členskými štátmi a absencie preukázateľného osobitného trhu pre prémiový slad dospela Komisia k záveru, že uvedené opatrenie pomoci nie je v súlade s ustanovením bodu 4.2.5 usmernení, podľa ktorého pomoc nemožno poskytnúť na investície do výrobkov, pre ktoré nemožno na trhu nájsť bežné odbytištia.

(90)

Spoločnosť Holland Malt poukazuje na to, že situácia na svetovom trhu so sladom nezabránila Komisii schváliť investičnú pomoc pre sladovňu v Litve.

(91)

Komisia chce poukázať na to, že od vstupu Litvy do EÚ 1. mája 2004 neschválila žiadnu investičnú štátnu pomoc pre sladovňu v Litve. Pred týmto dátumom sa v Litve neuplatňovali žiadne usmernenia týkajúce sa štátnej pomoci pre poľnohospodárske výrobky. Tak či onak skutočnosť, že iné členské štáty nedodržiavajú povinnosti, ktoré im vyplývajú z ustanovení článku 87 a 88 Zmluvy, nijako nesúvisí s otázkou, či členský štát, proti ktorému bolo začaté konanie v zmysle ustanovení článku 88 ods. 2 Zmluvy poskytol (nezákonnú) pomoc (31).

(92)

Komisia v tejto súvislosti taktiež pripomína, že začala konanie vo veci formálneho prieskumu v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy po tom, čo Španielsko oznámilo svoj zámer poskytnúť štátnu pomoc sladovni Maltacarrión S.A. (32). Konanie sa začalo z rovnakých dôvodov ako v tejto veci, t.j. preto, lebo nemožno vylúčiť, že na trhu so sladom v súčasnosti existuje prebytok kapacít. Po začatí konania Španielsko stiahlo oznámenie o príslušnej pomoci.

(93)

Komisia si uvedomuje dôležitosť regionálneho vývoja v rámci pomoci pre spoločnosť Holland Malt tak, ako ju uvádza Holandsko a rôzne zúčastnené strany, a nebude ho žiadnym spôsobom spochybňovať. V tomto zmysle projekt dobre zapadá do koncepcie Režimu IPR.

(94)

Projekt však musí spĺňať všetky podmienky stanovené usmerneniami, pre investičnú pomoc týkajúcu sa spracovania a predaja poľnohospodárskych výrobkov. V dôsledku toho, že tento projekt nespĺňa najmenej jednu dôležitú podmienku, nemôže Komisia schváliť poskytnutie pomoci pre tento projekt, a to i napriek jeho pozitívnym aspektom v oblasti regionálneho rozvoja.

(95)

Z uvedených dôvodov považuje Komisia pomoc udelenú spoločnosti Holland Malt za nezlučiteľnú s ustanoveniami článkov 87 a 88 Zmluvy. Opatrenie pomoci nie je v súlade s ustanoveniami bodu 4.2.5 usmernení, ktoré stanovujú, že štátnu pomoc nemožno poskytnúť na investície do výrobkov, pre ktoré nemožno na trhu nájsť bežné odbytištia.

(96)

Holandsko listom zo 17. decembra 2004 Komisii oznámilo, že pomoc poskytuje pod podmienkou schválenia Komisiou. Ak napriek tejto podmienke štátna pomoc už poskytla, príjemca je povinný vrátiť ju,