EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32005D0211

Rozhodnutie Rady 2005/211/SVV z 24. februára 2005 o zavedení niektorých nových funkcií pre Schengenský informačný systém vrátane boja proti terorizmu

Ú. v. EÚ L 68, 15.3.2005, p. 44–48 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)
Ú. v. EÚ L 159M, 13.6.2006, p. 218–222 (MT)

Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (BG, RO)

Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 08/04/2013; Zrušil 32007D0533 Pozri 32013D0157

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2005/211/oj

15.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/44


ROZHODNUTIE RADY 2005/211/SVV

z 24. februára 2005

o zavedení niektorých nových funkcií pre Schengenský informačný systém vrátane boja proti terorizmu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskej únie, a najmä na jej článok 30 ods. 1 písm. a) a b), článok 31 písm. a) a b) a článok 34 ods. 2 písm. c),

so zreteľom na podnet Španielskeho kráľovstva (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (2),

keďže:

(1)

Schengenský informačný systém, ďalej len „SIS“, zriadený podľa ustanovení hlavy IV dohovoru z roku 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 o postupnom zrušení kontrol na spoločných hraniciach (3), ďalej len „Schengenský dohovor z roku 1990“, predstavuje základný nástroj uplatňovania ustanovení schengenského acquis, ako je zahrnuté do rámca Európskej únie.

(2)

Uznala sa potreba vytvoriť novú, druhú generáciu Schengenského informačného systému, ďalej len „SIS II“, s cieľom zohľadniť rozšírenie Európskej únie a zaviesť nové funkcie pri súčasnom využití výhod najnovšieho vývoja v oblasti informačných technológií a boli prijaté prvé opatrenia na vyvinutie tohto nového systému.

(3)

Niektoré úpravy existujúcich ustanovení a zavedenie niektorých nových funkcií sa už uskutočnili aj vo vzťahu k súčasnej verzii SIS, najmä pokiaľ ide o poskytnutie prístupu k určitým druhom údajov vložených do SIS orgánom, ktorých riadne plnenie úloh by bolo uľahčené, ak by mohli vyhľadávať v týchto údajoch, vrátane Europolu a národných členov Eurojustu, rozšírenie kategórií chýbajúcich predmetov, o ktorých sa môžu vkladať vyhlásenia pátrania a zaznamenávanie prenosov osobných údajov. Najprv treba zabezpečiť v každom členskom štáte technické prostriedky potrebné na tento účel.

(4)

Závery zasadnutia Európskej rady v Laekene 14. a 15. decembra 2001 a najmä závery 17 (spolupráca medzi špecializovanými protiteroristickými útvarmi), 43 (Eurojust a policajná spolupráca so zreteľom na Europol) a akčný plán z 21. septembra 2001 proti terorizmu uvádzajú potrebu zlepšiť SIS a zdokonaliť jeho možnosti.

(5)

Okrem toho je užitočné prijať vo všetkých členských štátoch ustanovenia s ohľadom na výmenu všetkých doplnkových informácií prostredníctvom orgánov určených na tento účel (Supplementary Information Request at National Entry), čo poskytne týmto orgánom spoločný právny základ v rámci ustanovení Schengenského dohovoru z roku 1990 a stanoví pravidlá vymazávania údajov uchovávaných týmito orgánmi.

(6)

Ustanovenia v tomto rozhodnutí týkajúce sa Europolu stanovujú iba právny rámec pre prístup do Schengenského informačného systému a nie je nimi dotknuté budúce prijímanie potrebných opatrení, ktoré stanovujú jeho technické riešenia a finančné dôsledky.

(7)

Ustanovenia v tomto rozhodnutí týkajúce sa národných členov Eurojustu a ich asistentov ustanovujú iba právny rámec pre prístup do Schengenského informačného systému a nie je nimi dotknuté budúce prijímanie potrebných opatrení, ktoré stanovujú jeho technické riešenia a finančné dôsledky.

(8)

Ustanovenia týkajúce sa prístupu Europolu a národných členov Eurojustu a ich asistentov k údajom SIS tvoria len prvú fázu a nie sú nimi dotknuté ďalšie rokovania o rozšírení tejto možnosti na ďalšie ustanovenia Schengenského dohovoru z roku 1990.

(9)

Zmeny a doplnenia, ktoré sa majú preto vykonať v ustanoveniach schengenského acquis, ktoré sa zaoberá Schengenským informačným systémom, sa skladajú z dvoch častí: z tohto rozhodnutia a nariadenia Rady podľa článku 66 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Dôvodom je, ako sa uvádza v článku 93 Schengenského dohovoru z roku 1990, že účelom Schengenského informačného systému je udržiavať na územiach členských štátov verejný poriadok a verejnú bezpečnosť vrátane národnej bezpečnosti a uplatňovať ustanovenia uvedeného dohovoru o pohybe osôb na týchto územiach používaním informácií oznamovaných prostredníctvom SIS v súlade s ustanoveniami uvedeného dohovoru. Keďže niektoré ustanovenia Schengenského dohovoru z roku 1990 sa majú uplatňovať zároveň na oba účely, je vhodné zmeniť a doplniť tieto ustanovenia rovnako súbežnými aktmi založenými na každej zo zmlúv.

(10)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté budúce prijatie potrebných právnych predpisov, ktoré podrobne opisujú právnu štruktúru, ciele, prevádzku a používanie SIS II, ako sú napríklad, a nielen, pravidlá ďalej definujúce kategórie údajov, ktoré sa budú vkladať do systému, účely, na ktoré sa tieto budú vkladať, a kritériá na ich vloženie, pravidlá týkajúce sa obsahu záznamov SIS, vzájomné prepojenie vyhlásení pátrania, ich kompatibilita a ďalšie pravidlá prístupu k údajom SIS a ochrany osobných údajov a ich kontroly.

(11)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje ďalší vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (4), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 písm. G rozhodnutia Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích ustanoveniach k tejto dohode.

(12)

Spojené kráľovstvo sa zúčastňuje na tomto rozhodnutí v súlade s článkom 5 protokolu, ktorým sa začleňuje schengenské acquis do rámca Európskej únie a ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, a s článkom 8 ods. 2 rozhodnutia Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (5).

(13)

Írsko sa zúčastňuje na tomto rozhodnutí v súlade s článkom 5 protokolu, ktorým sa začleňuje schengenské acquis do rámca Európskej únie a ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, a s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (6).

(14)

Týmto rozhodnutím nie je dotknutá úprava čiastočnej účasti Spojeného kráľovstva a Írska na schengenskom acquis, ako je vymedzená v rozhodnutí 2000/365/ES a v rozhodnutí 2002/192/ES.

(15)

Toto rozhodnutie predstavuje právny akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 aktu o pristúpení,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Ustanovenia Schengenského dohovoru z roku 1990 sa menia a dopĺňajú takto:

1.

V článku 92 sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Členské štáty si v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vymieňajú prostredníctvom orgánov určených na tento účel (SIRENE) všetky doplnkové informácie potrebné pri vkladaní vyhlásení pátrania a umožňujúce prijatie vhodných opatrení v prípadoch, keď sa osoby a veci, v súvislosti s ktorými sa údaje vložili do Schengenského informačného systému, nájdu ako výsledok vyhľadávania v tomto systéme. Takéto informácie sa použijú len na účel, na aký sa zasielali.“

2.

Článok 94 ods. 2 písm. b) sa nahrádza takto:

„b)

veci uvedené v článkoch 99 a 100.“

3.

Prvý pododsek článku 94 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3.   Pri osobách sa uvádzajú najviac tieto údaje:

a)

priezvisko a mená, prípadne prezývky zaznamenané oddelene;

b)

zvláštne nemenné fyzické znaky;

c)

[…];

d)

miesto a dátum narodenia;

e)

pohlavie;

f)

štátna príslušnosť;

g)

či sú dotknuté osoby ozbrojené, násilné, alebo na úteku;

h)

dôvod vyhlásenia pátrania;

i)

opatrenia, ktoré sa majú prijať;

j)

v prípadoch vyhlásenia pátrania podľa článku 95: druh trestného činu (trestných činov).“

4.

Článok 99 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Údaje o osobách alebo vozidlách, plavidlách, lietadlách a kontajneroch sa zaznamenávajú v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu vyhlasujúceho pátranie zaznamenané na účely registrácie podliehajúcej zvláštnemu režimu alebo cielenej kontrole podľa odseku 5.“

5.

Posledná veta článku 99 ods. 3 sa nahrádza takto:

„Členské štáty vyhlasujúce pátranie podľa tohto odseku sú povinné informovať o tom ostatné členské štáty.“

6.

Prvá veta článku 99 ods. 5 sa nahrádza takto:

„5.   Pri cielenej kontrole uvedenej v odseku 1 možno v súlade s predpismi vnútroštátneho práva vykonávať prehliadky osôb, vozidiel, plavidiel, lietadiel, kontajnerov alebo prevážaných predmetov na účely uvedené v odsekoch 2 a 3.“

7.

Článok 100 ods. 3 sa nahrádza takto:

„3.   Zahŕňajú sa tieto kategórie ľahko rozoznateľných vecí:

a)

ukradnuté, spreneverené alebo stratené motorové vozidlá so zdvihovým objemom motora väčším ako 50 cm3, plavidlá a lietadlá;

b)

ukradnuté, spreneverené alebo stratené prívesy s pohotovostnou hmotnosťou väčšou ako 750 kg, obytné prívesy a priemyselné vybavenie, prívesné motory a kontajnery;

c)

ukradnuté, spreneverené alebo stratené strelné zbrane;

d)

ukradnuté, spreneverené alebo stratené nevyplnené úradné dokumenty;

e)

ukradnuté, spreneverené, stratené alebo neplatné vydané doklady totožnosti, ako napríklad pasy, preukazy totožnosti, vodičské preukazy, povolenia na pobyt a cestovné doklady;

f)

ukradnuté, spreneverené, stratené alebo neplatné osvedčenia o registrácii vozidla a tabuľky s evidenčnými číslami vozidiel;

g)

bankovky (registrované bankovky);

h)

ukradnuté, spreneverené alebo stratené cenné papiere a platobné prostriedky, ako napríklad šeky, kreditné karty, dlhopisy, akcie a podielové listy.“

8.

K článku 101 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

„Prístup k údajom vloženým do Schengenského informačného systému a právo na priame vyhľadávanie v týchto údajoch však môžu mať aj vnútroštátne súdne orgány, okrem iného tie, ktoré sú zodpovedné za začatie trestného stíhania v trestnom konaní a súdneho vyšetrovania pred vznesením obžaloby pri vykonávaní svojich úloh podľa vnútroštátnych právnych predpisov.“

9.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 101a

1.   Európsky policajný úrad (Europol) má pri plnení svojich úloh na svoje vlastné náklady právo prístupu k údajom vloženým do Schengenského informačného systému a priameho vyhľadávania v nich v súlade s článkami 95, 99 a 100.

2.   Europol môže vyhľadávať len tie údaje, ktoré potrebuje na plnenie svojich úloh.

3.   Ak vyhľadávanie Europolom odhalí existenciu vyhlásenia pátrania v Schengenskom informačnom systéme, Europol o ňom spôsobom určeným v dohovore o Europole informuje členský štát, ktorý pátranie vyhlásil.

4.   Používanie informácií získaných zo Schengenského informačného systému podlieha súhlasu dotknutého členského štátu. Ak členský štát povolí použitie takýchto informácií, nakladanie s nimi sa spravuje dohovorom o Europole. Europol môže oznamovať takéto informácie tretím štátom a tretím subjektom iba so súhlasom dotknutého členského štátu.

5.   Europol môže požiadať dotknutý členský štát o doplnkové informácie v súlade s ustanoveniami vymedzenými v dohovore o Europole.

6.   Europol:

a)

zaznamená každé vyhľadávanie, ktoré uskutočnil, v súlade s ustanoveniami článku 103;

b)

bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 a 5, nesmie spájať časti Schengenského informačného systému ani prenášať údaje tam obsiahnuté, ku ktorým má prístup, do žiadneho počítačového systému na zber a spracovanie údajov, ktorý prevádzkuje Europol alebo ktorý je v Europole, ani ukladať alebo inak kopírovať akékoľvek časti Schengenského informačného systému;

c)

obmedzí prístup k údajom v Schengenskom informačnom systéme na osobitne oprávnených zamestnancov Europolu;

d)

prijme a uplatňuje opatrenia ustanovené v článku 118;

e)

umožní spoločnému dozornému orgánu, zriadenému podľa článku 24 dohovoru o Europole, preskúmať činnosti Europolu pri výkone svojho práva na prístup a vyhľadávanie údajov vložených do Schengenského informačného systému.

Článok 101b

1.   Národní členovia Eurojustu a ich asistenti majú právo na prístup k údajom vloženým v súlade s článkami 95 a 98 do Schengenského informačného systému a na vyhľadávanie v nich.

2.   Národní členovia Eurojustu a ich asistenti môžu vyhľadávať len tie údaje, ktoré potrebujú na plnenie svojich úloh.

3.   Ak vyhľadávanie národným členom Eurojustu odhalí existenciu vyhlásenia pátrania v Schengenskom informačnom systéme, informuje o ňom členský štát, ktorý pátranie vyhlásil. Každé oznámenie informácií získaných pri takomto vyhľadávaní možno oznámiť tretím štátom a tretím subjektom iba so súhlasom členského štátu, ktorý pátranie vyhlásil.

4.   Žiadne ustanovenie tohto článku sa nesmie vykladať tak, aby ním boli dotknuté ustanovenia rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje Eurojust, o ochrane údajov a zodpovednosti za neoprávnené alebo nesprávne spracovanie týchto údajov národnými členmi Eurojustu alebo ich asistentmi, alebo aby ním boli dotknuté právomoci spoločného dozorného orgánu, zriadeného podľa článku 23 uvedeného rozhodnutia Rady.

5.   Každé vyhľadávanie, ktoré urobí národný člen Eurojustu alebo asistent, sa zaznamená v súlade s ustanoveniami článku 103 a každé použitie údajov, ku ktorým mali prístup, sa zaregistruje.

6.   Žiadne časti Schengenského informačného systému sa nesmú spájať ani prenášať údaje tam obsiahnuté, ku ktorým majú prístup národní členovia alebo ich asistenti, do počítačového systému na zber a spracovanie údajov, ktorý prevádzkuje Eurojust alebo ktorý je v Eurojuste, ani sa nesmú sťahovať žiadne časti Schengenského informačného systému.

7.   Prístup k údajom v Schengenskom informačnom systéme sa obmedzí na národných členov a ich asistentov a nerozšíri sa na zamestnancov Eurojustu.

8.   Prijmú a uplatňujú sa opatrenia ustanovené v článku 118.“

10.

Článok 103 sa nahrádza takto:

„Článok 103

Každý členský štát zabezpečí, aby orgán spravujúci súbor údajov zaznamenal každý prenos osobných údajov v národnej sekcii Schengenského informačného systému na účely kontroly, či bolo vyhľadávanie prípustné. Záznam sa môže použiť iba na tento účel a vymaže sa čo najskôr po uplynutí jedného roka a najneskôr po uplynutí troch rokov.“

11.

Vladá sa tento článok:

„Článok 112a

1.   Osobné údaje uchovávané v súboroch orgánmi uvedenými v článku 92 ods. 4 v dôsledku výmeny informácií podľa uvedeného odseku sa uchovávajú iba tak dlho, ako je potrebné na dosiahnutie účelu, na ktorý sa poskytli. V každom prípade sa vymažú najneskôr rok po výmaze vyhlásenia alebo vyhlásení pátrania súvisiacich s dotknutou osobou alebo vecou zo Schengenského informačného systému.

2.   Odsekom 1 nie je dotknuté právo členského štátu uchovávať vo vnútroštátnych súboroch údaje týkajúce sa konkrétneho pátrania, ktoré členský štát vyhlásil, alebo pátrania, v súvislosti s ktorým sa prijali opatrenia na jeho území. Obdobie, počas ktorého sa môžu takéto údaje uchovávať v takýchto súboroch, upraví vnútroštátne právo.“

12.

Článok 113 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Iné údaje, ako sú uvedené v článku 112, sa uchovávajú najviac 10 rokov a údaje o veciach uvedených v článku 99 ods. 1 najviac päť rokov.“

13.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 113a

1.   Iné údaje ako osobné údaje uchovávané v súboroch orgánmi uvedenými v článku 92 ods. 4 v dôsledku výmeny informácií podľa uvedeného odseku sa uchovávajú iba tak dlho, ako je potrebné na účely, na ktoré sa poskytli. V každom prípade sa vymažú najneskôr rok po výmaze vyhlásenia alebo vyhlásení pátrania týkajúcich sa dotknutej osoby alebo veci zo Schengenského informačného systému.

2.   Odsekom 1 nie je dotknuté právo členského štátu uchovávať vo vnútroštátnych súboroch údaje týkajúce sa konkrétneho pátrania, ktoré členský štát vyhlásil, alebo pátrania, v súvislosti s ktorým sa prijali opatrenia na jeho území. Obdobie, počas ktorého sa môžu takéto údaje uchovávať v takýchto súboroch, upraví vnútroštátne právo.“

Článok 2

1.   Článok 1 body 1, 5 a 8 tohto rozhodnutia nadobudnú účinnosť 90 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Článok 1 body 11 a 13 tohto rozhodnutia nadobudnú účinnosť 180 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Článok 1 body 1, 5, 8, 11 a 13 tohto rozhodnutia nadobudnú účinnosť pre Island a Nórsko 270 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

4.   Článok 1 body 2, 3, 4, 6, 7, 9, 10 a 12 nadobudnú účinnosť dňom, ktorý stanoví Rada jednomyseľne čo najskôr po splnení nevyhnutných podmienok.

Rada môže rozhodnúť, že stanoví rôzne dátumy pre nadobudnutie účinnosti:

článku 1 bodov 2, 4 a 6,

článku 1 bodu 3,

článku 1 bodu 7,

článku 1 bodu 9, nového článku 101a,

článku 1 bodu 9, nového článku 101b,

článku 1 bodu 12.

5.   Každé rozhodnutie Rady podľa odseku 4 sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 24. februára 2005

Za Radu

predseda

N. SCHMIT


(1)  Ú. v. ES C 160, 4.7.2002, s. 7.

(2)  Ú. v. EÚ C 31 E, 5.2.2004, s. 122.

(3)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.

(4)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

(5)  Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

(6)  Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.


Top