32003L0122

Smernica Rady 2003/122/EURATOM

z 22. decembra 2003

o kontrole zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového žiarenia

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, najmä na jej článok 31 ods. 2 a článok 32,

so zreteľom na návrh Komisie vypracovaný po obdržaní stanoviska skupiny osôb vymenovaných Vedeckým a technickým výborom spomedzi vedeckých odborníkov v členských štátoch v súlade s článkom 31 Zmluvy,

po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu [1],

keďže:

(1) článok 30 zmluvy požaduje, aby boli v rámci spoločenstva stanovené základné normy pre ochranu zdravia pracovníkov a širokej verejnosti pred nebezpečenstvami spojenými s ionizujúcim žiarením;

(2) smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia [2], nadväzuje na líniu smerníc stanovujúcich základné bezpečnostné normy od roku 1959;

(3) článok 4 ods. 1 písm. e) smernice 96/29/Euratom vyžaduje okrem iných postupov predchádzajúce oprávnenie na používanie zdrojov rádioaktívneho žiarenia v priemyselnej rádiografii, pri spracovávaní výrobkov, pri výskume alebo pri vystavovaní osôb účinkom žiarenia v rámci liečby chorôb. Je vhodné rozšíriť túto požiadavku na všetky činnosti, pri ktorých sa používajú zdroje vysoko rádioaktívneho žiarenia, aby sa ďalej znižovala pravdepodobnosť nehôd v súvislosti s týmito zdrojmi;

(4) pred vydaním oprávnenia by mali existovať vhodné mechanizmy a opatrenia na bezpečnú manipuláciu so zdrojmi;

(5) Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) vydáva predpisy o bezpečnej preprave rádioaktívneho materiálu, ktoré vo svojich požiadavkách zahŕňajú limity rádioaktivity, čím by mali zabezpečiť vhodný základ pre definovanie zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia v rámci pôsobnosti tejto smernice [3];

(6) v smernici 96/29/Euratom boli stanovené hodnoty oslobodzujúce od podávania správ o postupoch príslušným orgánom. Takéto hodnoty boli definované v tejto smernici na základe zanedbateľného stupňa rizika. Keďže požiadavky tejto smernice by nemali administratívne zaťažovať vlastníkov malých zdrojov, ktorých účinky nepredstavujú možné zdravotné riziko, nemala by sa definícia zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia rozšíriť na tieto oslobodzujúce hodnoty smernice 96/29/Euratom;

(7) zásielky zapečatených zdrojov medzi členskými štátmi podliehajú postupu stanovenému nariadením Rady (Euratom) č. 1493/93 z 8. júna 1993 o prepravách rádioaktívnych látok medzi členskými štátmi [4];

(8) hoci zákonné požiadavky vyplývajúce z existujúcej legislatívy na úrovni spoločenstva a na národnej úrovni zabezpečujú základnú ochranu, zdroje vysoko rádioaktívneho žiarenia stále predstavujú značné potenciálne riziko pre zdravie ľudí a pre životné prostredie, a preto musia podliehať prísnej kontrole od okamihu ich výroby až po ich umiestnenie v uznanom zariadení na ich dlhodobé skladovanie alebo likvidáciu;

(9) prevencia jadrových havárií a rádiologických úrazov vyžaduje, aby bolo umiestnenie každého zdroja vysoko rádioaktívneho žiarenia známe, zaznamenávané a overované od okamihu výroby zdroja alebo jeho dovozu na územie spoločenstva až po umiestnenie zdroja v uznanom zariadení na jeho dlhodobé skladovanie alebo likvidáciu alebo po jeho vývoz z územia spoločenstva. Zaznamenávať a oznamovať by sa mali aj zmeny stavu zdroja vysoko rádioaktívneho žiarenia, napríklad zmena umiestnenia alebo zmena spôsobu jeho používania. Fyzické alebo finančné prekážky by nemali brániť žiadnemu vhodnému opätovnému použitiu, recyklácii alebo likvidácii takýchto vyčerpaných zdrojov, za akýchkoľvek primerane predvídateľných okolností;

(10) prípady neúmyselného vystavenia účinkom žiarenia by sa mali oznámiť príslušnému orgánu;

(11) pohyb zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia v rámci spoločenstva vyžaduje zosúladenie ich kontroly a informácií o týchto zdrojoch prostredníctvom uplatňovania minimálnych kritérií;

(12) skúsenosti ukazujú, že napriek existencii primeraného regulačného systému môže dôjsť k strate kontroly nad zdrojmi vysoko rádioaktívneho žiarenia. Okrem toho existencia zdrojov zvyškového žiarenia po predchádzajúcej činnosti vyžaduje, aby sa zrealizovali špecifické iniciatívy;

(13) v súlade s tým je potrebné zabezpečiť identifikáciu, označenie a zaznamenanie každého zdroja vysoko rádioaktívneho žiarenia, ako aj špecifické školenia a informácie pre všetky osoby, ktoré vykonávajú činnosť súvisiacu s používaním týchto zdrojov. Označovanie existujúcich zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia pomocou vyrývania alebo pečiatkovania inými osobami ako výrobcami by však mohlo byť problematické a malo by sa mu zabrániť. Okrem toho je vhodné zabezpečiť primerané školenia a informácie pre tie osoby, ktoré môžu náhodou prísť do styku so zdrojmi zvyškového žiarenia;

(14) ďalej je potrebné zabezpečiť vhodné prostriedky zaobchádzania so zvyškovými zdrojmi vysoko rádioaktívneho žiarenia prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a výmeny informácií v tejto oblasti, prostredníctvom kontroly a nakoniec prostredníctvom finančného zabezpečenia pre prípady, keď nie je možné zistiť pôvodného vlastníka alebo ak je zistený pôvodný vlastník nesolventný;

(15) členské štáty by mali stanoviť pravidlá penalizácie platné pre prípady porušovania ustanovení tejto smernice a mali by zabezpečiť, aby sa vykonávali; tieto pokuty by mali byť účinné, primerané a varovné,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Cieľ a rozsah pôsobnosti

1. Cieľom tejto smernice je zabrániť pôsobeniu ionizujúceho žiarenia na pracovníkov a verejnosť z dôvodu neadekvátnej kontroly zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového žiarenia a zosúladiť túto kontrolu na pracoviskách v členských štátoch definovaním špecifických požiadaviek zabezpečujúcich kontrolu všetkých takýchto zdrojov.

2. Táto smernica sa uplatňuje na zdroje vysoko rádioaktívneho žiarenia definované v článku 2. Členské štáty môžu vyňať zdroje spod platnosti tejto smernice, ak hladina ich rádioaktivity klesne pod oslobodzujúce hodnoty špecifikované v smernici 96/29/Euratom.

3. Minimálne záväzky vyplývajúce z tejto smernice dopĺňajú záväzky stanovené v smernici 96/29/Euratom.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice budú platiť tieto definície:

a) "zdroj zvyškového žiarenia" je zapečatený zdroj, ktorého hladina rádioaktivity je v okamihu jeho odhalenia nižšia ako oslobodzujúca hodnota uvedená v článku 3 ods. 2 písm. a) smernice 96/29/Euratom a ktorý nepodlieha regulačnej kontrole buď preto, lebo jej nikdy nepodliehal, alebo preto, lebo bol opustený, stratený, premiestnený na neznáme miesto, ukradnutý alebo prevedený na nového vlastníka bez predchádzajúceho informovania príslušného orgánu alebo bez informovania príjemcu;

b) "zdroj vysoko rádioaktívneho žiarenia", ďalej len "zdroj", je zapečatený zdroj obsahujúci rádionuklid, ktorého rádioaktivita v čase jeho výroby alebo, ak táto nie je známa, tak v čase jeho prvého umiestnenia na trh sa rovná príslušnej hodnote hladiny rádioaktivity špecifikovanej v prílohe I alebo je vyššia ako táto hodnota;

c) výraz "postup" má význam definovaný smernicou 96/29/Euratom;

d) "oprávnenie" je povolenie vydané vo forme dokumentu príslušnými orgánmi na požiadanie, čím sa povoľuje vykonávanie činnosti s použitím zdroja;

e) "príslušný orgán" je akýkoľvek orgán poverený členským štátom vykonávaním úloh v súlade s touto smernicou;

f) "vyčerpaný zdroj" je zdroj, ktorý sa už nepoužíva alebo ktorý už nie je určený na takú činnosť, na akú bolo vydané oprávnenie;

g) "vlastník" je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá je na základe vnútroštátneho práva zodpovedná za zdroj, vrátane výrobcov, dodávateľov a užívateľov zdrojov, ale s výnimkou "uznaných zariadení";

h) "výrobca" je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába zdroj;

i) "uznané zariadenie" je zariadenie nachádzajúce sa na území členského štátu, ktoré má od príslušných orgánov tohto štátu v súlade s vnútroštátnym právom oprávnenie na dlhodobé skladovanie alebo likvidáciu zdrojov, alebo je to zariadenie s riadnym oprávnením podľa vnútroštátneho práva na dočasné skladovanie zdrojov;

j) výraz "exponovaný pracovník" má význam definovaný smernicou 96/29/Euratom;

k) výraz "zapečatený zdroj" má význam definovaný smernicou 96/29/Euratom a predstavuje puzdro uzatvárajúce rádioaktívny materiál ako neoddeliteľnú súčasť zdroja;

l) "dodávateľ" je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá dodáva alebo sprístupňuje zdroj;

m) "prevod" zdroja je prevod zdroja z jedného vlastníka na druhého;

n) "prepravník zdroja" je obal zapečateného zdroja, ktorý nie je jeho neoddeliteľnou súčasťou, ale používa sa pri preprave, manipulácii atď.

Článok 3

Oprávnenie

1. Členské štáty budú od vlastníka požadovať, aby dopredu získal oprávnenie na akúkoľvek činnosť so zdrojom vrátane prevzatia vlastníctva zdroja.

2. Členské štáty zabezpečia, aby pred vydaním oprávnenia:

a) boli prijaté príslušné úpravy vrátane tých, ktoré vyplývajú z tejto smernice, s cieľom bezpečného zaobchádzania so zdrojmi, vrátane vyčerpaných zdrojov. Takéto úpravy môžu zabezpečovať prevod týchto zdrojov na dodávateľa, ich umiestnenie v uznanom zariadení alebo záväzok výrobcu či dodávateľa prevziať tieto zdroje;

b) bolo prijaté príslušné zaopatrenie, prostredníctvom finančného zabezpečenia alebo inými ekvivalentnými spôsobmi vhodnými pre príslušný zdroj, s cieľom bezpečného zaobchádzania s vyčerpanými zdrojmi, vrátane prípadov, keď sa vlastník stane nesolventným alebo keď prestane podnikať.

3. Členské štáty zabezpečia, aby oprávnenia obsahovali:

a) zodpovednosti;

b) minimálne kompetencie pracovníkov vrátane informácií a školení;

c) minimálne kritéria pre charakteristiky zdrojov, prepravníkov zdrojov a pomocného príslušenstva;

d) požiadavky na pohotovostné postupy a komunikačné linky;

e) pracovné postupy, ktoré sa majú dodržiavať;

f) údržbu príslušenstva, zdrojov a prepravníkov;

g) vhodné zaobchádzanie s vyčerpanými zdrojmi, vrátane dohôd o prípadnom prevode vyčerpaných zdrojov na dodávateľa, na iného oprávneného vlastníka alebo na uznané zariadenie.

Článok 4

Prevody

Členské štáty stanovia systém, ktorý im umožní primeranú informovanosť o jednotlivých prevodoch zdrojov.

Článok 5

Záznamy

1. Vlastník bude viesť záznamy o všetkých zdrojoch, za ktoré je zodpovedný, o ich umiestnení a o ich prevodoch. Záznamy budú obsahovať informácie uvedené v prílohe II. Tieto informácie sa môžu zaznamenávať do štandardného záznamového formulára podľa odseku 5.

2. Vlastník bude poskytovať príslušnému orgánu elektronické alebo písomné kópie všetkých záznamov uvedených v odseku 1 alebo ich častí, podľa požiadaviek príslušného členského štátu, a to:

- bez zbytočného odkladu v čase vytvorenia týchto záznamov, čo by malo byť čo najskôr po nadobudnutí zdroja,

- ďalej v intervaloch, ktoré stanovia členské štáty/príslušné orgány, maximálne 12-mesačných,

- ak sa zmení stav uvedený v informačnom formulári,

- bez zbytočného odkladu po uzavretí záznamov o špecifickom zdroji, keď ho vlastník prestane vlastniť; v takom prípade sa uvedie meno vlastníka alebo názov uznaného zariadenia, na ktoré bol zdroj prevedený,

- bez zbytočného odkladu po uzavretí týchto záznamov, keď vlastník prestane vlastniť akékoľvek zdroje, a

- vždy, keď o to príslušný orgán požiada.

Vlastníkove záznamy budú k dispozícii pre prípad inšpekcie uskutočnenej príslušným orgánom.

3. Príslušné orgány budú viesť záznamy o oprávnených vlastníkoch a o zdrojoch, ktoré vlastnia. Tieto záznamy budú obsahovať informácie o použitých rádionuklidoch, o rádioaktivite zdroja v čase jeho výroby alebo, ak táto hodnota nie je známa, tak o rádioaktivite v čase prvého umiestnenia zdroja na trh alebo v čase, keď vlastník nadobudol zdroj, a o type zdroja.

4. Príslušné orgány budú aktualizovať záznamy, zohľadňujú okrem iného aj prevody.

5. Komisia sprístupní štandardný záznamový formulár uvedený v prílohe II v elektronickej forme.

6. Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 17 aktualizovať požadované informácie uvedené v prílohe II a štandardný záznamový formulár uvedený v prílohe II.

Článok 6

Požiadavky na vlastníkov

Každý vlastník zdrojov:

a) zabezpečí, aby sa vykonávali pravidelné testy, napríklad testy presakovania na základe medzinárodných noriem, s cieľom kontroly a udržania neporušenosti každého zdroja;

b) bude pravidelne, v špecifických intervaloch, ktoré môžu stanoviť členské štáty, overovať, či je každý zdroj a prípadne príslušenstvo obsahujúce zdroj stále prítomné a v očividne dobrom stave na mieste svojho používania alebo skladovania;

c) zabezpečí, aby každý pevný a mobilný zdroj podliehal primeraným dokumentačným opatreniam, napríklad písomným protokolom a postupom zameraným na zabránenie neoprávnenému prístupu k zdroju, jeho strate, krádeži alebo poškodeniu ohňom;

d) bude okamžite informovať príslušný orgán o každej strate, krádeži alebo o neoprávnenom používaní zdroja, zabezpečí kontrolu neporušenosti každého zdroja v ktoromkoľvek z prípadov, vrátane požiaru, keď môže byť zdroj poškodený, a bude informovať príslušný orgán o tejto skutočnosti a o prijatých opatreniach;

e) vráti každý vyčerpaný zdroj dodávateľovi, umiestni ho do uznaného zariadenia alebo ho prevedie na iného oprávneného vlastníka, ak nie je iné dohodnuté s príslušným orgánom, a to bez zbytočného odkladu po ukončení používania zdroja;

f) pred prevodom sa ubezpečí, či príjemca má príslušné oprávnenie;

g) bude okamžite informovať príslušný orgán o každom incidente alebo nehode, ktorých dôsledkom je neúmyselná expozícia pracovníka alebo akejkoľvek osoby.

Článok 7

Označovanie číslom a znakom

1. Výrobca označí každý zdroj jedinečným číslom alebo, v prípade zdrojov dovezených z krajín mimo spoločenstva dodávateľ zabezpečí, aby bol každý zdroj označený jedinečným číslom. Toto číslo bude vyryté do zdroja alebo prípadne ním bude zdroj opečiatkovaný.

Toto číslo bude vyryté aj na prepravníku zdroja alebo ním bude prepravník opečiatkovaný. Ak to nie je realizovateľné alebo v prípade viacnásobne používaných prepravníkov bude niesť prepravník zdroja aspoň informáciu o charaktere zdroja.

Výrobca alebo dodávateľ zabezpečí, aby bol prepravník zdroja a prípadne aj samotný zdroj označený vhodným znakom upozorňujúcim ľudí na nebezpečenstvo radiácie.

Výrobca zabezpečí fotografie všetkých typov dizajnu vyrábaných zdrojov a typických prepravníkov.

2. Vlastník zabezpečí, aby bol každý zdroj doplnený o písomné informácie uvádzajúce, že zdroj je označený číslom a znakom v súlade s odsekom 1, a aby boli označenia uvedené v odseku 1 čitateľné. Tieto informácie budú obsahovať fotografie zdroja, prepravníka a prípadne aj prepravného obalu, zariadenia alebo príslušenstva.

Článok 8

Školenia a informácie

1. Pri zabezpečovaní informácií a školení v oblasti ochrany pred rádioaktívnym žiarením v súlade s článkom 22 smernice 96/29/Euratom vlastník zabezpečí, aby tieto školenia obsahovali špecifické požiadavky na bezpečné zaobchádzanie so zdrojmi.

Informácie a školenia budú klásť mimoriadny dôraz na nevyhnutné bezpečnostné požiadavky a budú obsahovať špecifické informácie o možných dôsledkoch straty primeranej kontroly nad zdrojmi.

Poskytovanie informácií a školenia sa budú opakovať v pravidelných intervaloch a budú zdokumentované s cieľom primerane pripraviť zainteresovaných pracovníkov na takéto prípady.

Príslušné informácie a školenia budú adresované exponovaným pracovníkom.

2. Členské štáty budú podporovať zabezpečenie toho, aby manažment a pracovníci zariadení, v ktorých je najpravdepodobnejší výskyt alebo spracovanie zvyškových zdrojov (napríklad veľké skládky šrotu alebo veľké prevádzky na recykláciu šrotu), a manažment a pracovníci dôležitých styčných tranzitných bodov (napríklad colnice) boli:

a) informovaní o možnosti konfrontácie so zdrojom;

b) poučení a vyškolení v oblasti vizuálnej detekcie zdrojov a ich prepravníkov;

c) informovaní o základných faktoch súvisiacich s ionizujúcim žiarením a s jeho účinkami;

d) informovaní a vyškolení v oblasti opatrení, ktorí sa musia na pracovisku prijať v prípade zistenia prítomnosti zdroja alebo v prípade podozrenia z jeho prítomnosti.

Článok 9

Zvyškové zdroje

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány boli pripravené na obnovovanie zvyškových zdrojov a na riešenie rádiologických núdzových prípadov spôsobených zvyškovými zdrojmi alebo aby mali prijaté príslušné opatrenia, vrátane pridelenia zodpovednosti, a aby mali vypracované vhodné akčné programy a opatrenia.

2. Členské štáty zabezpečia, aby pre osoby, ktoré sa bežne nezaoberajú činnosťami podliehajúcimi požiadavkám radiačnej ochrany a ktoré odhalia pravdepodobnú prítomnosť zvyškového zdroja, bolo okamžite k dispozícii špecializované technické poradenstvo a výpomoc. Prvoradým cieľom tohto poradenstva a výpomoci bude ochrana pracovníkov a verejnosti pred rádioaktívnym žiarením a bezpečnosť zdroja.

3. Členské štáty zabezpečia vytvorenie systémov zameraných na detekciu zvyškových zdrojov na takých miestach, ako sú veľké skládky šrotu alebo veľké zariadenia na recykláciu šrotu, kde sa môžu zvyškové zdroje vo všeobecnosti vyskytovať, alebo prípadne v dôležitých styčných tranzitných bodoch, napríklad na colniciach.

4. Členské štáty zabezpečia, aby sa organizovali kampane na prípadnú obnovu zvyškových zdrojov pochádzajúcich z činností vykonávaných v minulosti.

Tieto kampane môžu zahŕňať finančnú účasť členských štátov na nákladoch na obnovu, spracovanie a likvidáciu zdrojov a ďalej môžu zahŕňať prieskumy historických záznamov úradov, napríklad colných úradov, a vlastníkov, napríklad výskumných ústavov, ústavov na testovanie materiálov alebo nemocníc.

Článok 10

Finančné zabezpečenie zvyškových zdrojov

Členské štáty musia zabezpečiť, aby bol na základe úprav, o ktorých rozhodujú členské štáty, vybudovaný systém finančného zabezpečenia alebo iné ekvivalentné prostriedky na pokrytie intervenčných nákladov súvisiacich s obnovou zvyškových zdrojov a nákladov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku realizácie požiadaviek uvedených v článku 9.

Článok 11

Medzinárodná spolupráca a výmena informácií

Každý členský štát bude promptne poskytovať informácie a spolupracovať s inými zainteresovanými členskými štátmi alebo tretími krajinami a so zainteresovanými medzinárodnými organizáciami v prípade straty, premiestnenia, krádeže alebo odhalenia zdrojov a v prípade následnej kontroly a vyšetrovania, a to bez toho, aby boli dotknuté príslušné požiadavky na utajenosť a príslušné národné predpisy.

Článok 12

Inšpekcie

Členské štáty vytvoria a budú spravovať inšpekčný systém na presadzovanie ustanovení zavedených v súlade s touto smernicou.

Článok 13

Príslušný orgán

1. Členské štáty poveria príslušný orgán vykonávaním úloh v súlade s touto smernicou.

2. Členské štáty predložia Komisii názov a adresu príslušného orgánu a všetky potrebné informácie s cieľom rýchlej komunikácie s týmito orgánmi.

3. Ak majú členské štáty viac ako jeden príslušný orgán, stanovia jeden styčný bod, ktorý bude fungovať ako medzičlánok pre korešpondentov v iných členských štátoch.

4. Členské štáty budú informovať Komisiu o všetkých zmenách v údajoch uvedených v odsekoch 2 a 3.

5. Komisia poskytne informácie uvedené v odsekoch 2, 3 a 4 všetkým príslušným orgánom spoločenstva a bude ich pravidelne uverejňovať v Úradnom vestníku Európskej únie, a to maximálne v dvojročných intervaloch.

Článok 14

Správy o skúsenostiach

Do 31. decembra 2010 členské štáty podajú Komisii správy o skúsenostiach získaných realizáciou tejto smernice vrátane svojho stanoviska k účinkom článku 1 ods. 2

Na tomto základe Komisia predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

Článok 15

Pokuty

Členské štáty stanovia pokuty uplatňované pri porušení národných opatrení prijatých na základe tejto smernice. Pokuty budú účinné, primerané a varovné.

Článok 16

Transpozícia

1. Členské štáty prijmú zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 31. decembra 2005.

Členské štáty môžu zabezpečiť, aby sa v súvislosti so zdrojmi umiestnenými na trh pred dátumom uvedeným v prvom odseku:

a) články 3 až 6 neuplatňovali až do 31. decembra 2007;

b) neuplatňoval článok 7 s výnimkou nasledujúcich požiadaviek, ktoré sa budú uplatňovať najneskôr do 31. decembra 2007:

- vlastník zabezpečí, aby, ak je to možné, bol každý takýto zdroj a každý prepravník zdroja doplnený o písomnú informáciu s cieľom identifikácie zdroja a jeho charakteru,

- vlastník zabezpečí, aby, ak je to možné, bol každý takýto zdroj a každý prepravník zdroja vybavený etiketou s príslušným znakom upozorňujúcim ľudí na nebezpečenstvo radiácie.

Opatrenia, ktoré prijmú členské štáty, budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo budú doplnené o takýto odkaz pri príležitosti ich úradného uverejnenia. Členské štáty určia, ako sa bude tento odkaz realizovať.

2. Členské štáty predložia Komisii text hlavných ustanovení vnútroštátnych zákonov, ktoré prijali v oblasti podliehajúcej tejto smernici, spolu s tabuľkou vyjadrujúcou, nakoľko ustanovenia tejto smernice zodpovedajú prijatým vnútroštátnym ustanoveniam.

Článok 17

Výbor

Pri realizácii úloh stanovených v článku 5 ods. 6 bude Komisii pomáhať poradný výbor pozostávajúci zo zástupcov členských štátov a predsedať mu bude predstaviteľ Komisie.

Predstaviteľ Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor oznámi svoje stanovisko k návrhu v časovom limite, ktorý môže stanoviť predseda v závislosti od naliehavosti príslušnej otázky, v prípade potreby aj prostredníctvom hlasovania.

Stanovisko výboru sa zaznamená do protokolu; okrem toho bude mať každý štát právo požiadať o to, aby jeho stanovisko bolo zaznamenané v protokole.

Komisia bude venovať stanovisku predloženému výborom maximálnu pozornosť. Bude informovať výbor o spôsobe, akým zohľadní jeho stanovisko.

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť v deň jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 19

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 22. decembra 2003

Za Radu

predseda

A. Matteoli

[1] Stanovisko z 18. novembra 2003 (ešte neuverejnené v úradnom vestníku).

[2] Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1.

[3] Bezpečnostné normy IAEA, séria č. TS-R-1 (ST, revidované), Viedeň 2000.

[4] Ú. v. ES L 148, 19.6.1993, s. 1.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

Hladiny rádioaktivity

Pre rádionuklidy, ktoré nie sú uvedené v nasledujúcej tabuľke, ale na ktoré odkazuje tabuľka A prílohy I k smernici 96/29/Euratom, príslušnú hladinu rádioaktivity predstavuje jedna stotina zodpovedajúcej hodnoty A1 uvedenej v predpisoch IAEA o bezpečnej preprave rádioaktívneho materiálu [1].

Prvok (atómové číslo) | Rádionuklid | Hladina rádioaktivity (Bq) |

Železo (26) | Fe-55 | 4 × 1011 |

Kobalt (27) | Co-60 | 4 × 109 |

Selén (34) | Se-75 | 3 × 1010 |

Kryptón (36) | Kr-85 | 1 × 1011 |

Stroncium (38) | Sr-90 | 3 × 109 |

Paládium (46) | Pd-103 | 4 × 1011 |

Jód (53) | I-125 | 2 × 1011 |

Cézium (55) | Cs-137 | 2 × 1010 |

Prométium (61) | Pm-147 | 4 × 1011 |

Gadolínium (64) | Gd-153 | 1 × 1011 |

Túlium (69) | Tm-170 | 3 × 1010 |

Irídium (77) | Ir-192 | 1 × 1010 |

Tálium (81) | Tl-204 | 1 ×1011 |

Rádium (88) | Ra-226 | 2 × 109 |

Plutónium (94) | Pu-238 | 1 × 1011 |

Amerícium (95) | Am-241 | 1 × 1011 |

Kalifornium (98) | Cf-252 | 5 × 108 |

[1] Č. TS-R-1 (ST-1, revidované) – Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Viedeň 2000.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------