(1)

V nariadení (EÚ) 2019/1009 sa stanovujú pravidlá sprístupňovania EÚ produktov na hnojenie na trhu. EÚ produkty na hnojenie obsahujú komponentné materiály jednej alebo viacerých kategórií uvedených v prílohe II k uvedenému nariadeniu. V súlade s kategóriou komponentných materiálov („CMC“) 11 uvedenej prílohy môžu EÚ produkty na hnojenie obsahovať vedľajšie produkty v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (2) s určitými výnimkami, ktoré sa majú zaregistrovať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (3).

(2)

Komisia musí podľa článku 42 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2019/1009 doplniť kategóriu komponentných materiálov (CMC) 11 bod 3 v časti II prílohy II k tomuto nariadeniu stanovením kritérií agronomickej účinnosti a bezpečnosti používania vedľajších produktov v zmysle smernice 2008/98/ES v EÚ produktoch na hnojenie. Na tento účel Komisia poverila Spoločné výskumné centrum („JRC“), aby poskytlo vedecké poradenstvo (4).

(3)

Vedľajšie produkty v zmysle smernice 2008/98/ES vytvárajú veľmi heterogénnu kategóriu látok. Tieto látky majú rôznu fyzikálnu a chemickú povahu a možno ich získať počas rôznych výrobných procesov. Na účely tohto nariadenia sú vedľajšie produkty rozdelené do dvoch kategórií v závislosti od druhu ich agronomickej účinnosti. Prvá kategória sa týka vedľajších produktov, ktoré poskytujú živiny rastlinám alebo hubám alebo zvyšujú účinnosť ich výživy. Druhá kategória sa týka vedľajších produktov, ktoré sa používajú ako technické prídavné látky v menších koncentráciách. Hoci priamo nesúvisia s výživou alebo účinnosťou výživy, zlepšujú kvalitu produktu na hnojenie alebo bezpečnosť pri manipulácii s ním.

(4)

Pokiaľ ide o prvú kategóriu, JRC identifikovalo vedľajšie produkty, ktoré sú výsledkom rôznych výrobných procesov obsahujúcich amónne soli, síranové soli, fosfátové soli, elementárnu síru, uhličitan vápenatý a oxid vápenatý. S cieľom zabezpečiť, aby uvedené vedľajšie produkty mali jasnú agronomickú hodnotu a nevytvárali nepriaznivé účinky na ľudské zdravie a životné prostredie, mala by sa stanoviť prísna požiadavka na čistotu.

(5)

Pokiaľ ide o druhú kategóriu, JRC navrhlo povoliť na zlepšenie ochrany zdravia používateľov používanie vedľajších produktov ako technických prídavných látok, napríklad vytvrdzovacie činidlá, spojivá alebo výplňové látky, alebo protiprašné činidlá. S cieľom zabezpečiť, aby používanie takýchto vedľajších produktov neohrozovalo celkovú agronomickú účinnosť EÚ produktu na hnojenie a nemalo nepriaznivé účinky na ľudské zdravie ani životné prostredie, mala by sa stanoviť maximálna koncentrácia vo finálnom EÚ produkte na hnojenie.

(6)

JRC okrem toho posudzovalo najbežnejšie používané vedľajšie produkty podľa existujúcich postupov. Tieto vedľajšie produkty boli vybrané na základe ich trhového potenciálu, dostupných údajov, súčasnej právnej situácie, histórie používania a jasnej agronomickej hodnoty, ako aj na základe jednoduchosti vývoja bezpečnostných kritérií vzhľadom na časové obmedzenia pri vykonávaní posúdenia. Identifikovanými vedľajšími produktmi boli materský roztok z reakcie 5(β-metyl-tioetyl)-hydantoínu s uhličitanom draselným v procese výroby metionínu, zvyšky zo spracovania a čistenia minerálov a rúd, kvapalina po destilácii zo Solvayovho procesu, karbid vápnika z výroby acetylénu, železné trosky, kovové soli zo spracovania rudného koncentrátu a úpravy kovových povrchov, ako aj kyselina humínová a fulvínová zo sfarbenia pitnej vody. Tieto špecifické vedľajšie produkty by sa mali používať v EÚ produktoch na hnojenie bez toho, aby museli spĺňať reštriktívne úrovne čistoty pre prvú kategóriu vedľajších produktov, alebo na účel a v maximálnej koncentrácii povolenej pre druhú kategóriu vedľajších produktov. Dôvodom je, že takéto vedľajšie produkty sú jasne identifikované, čo JRC umožnilo dôkladne posúdiť ich agronomickú hodnotu a všetky špecifické riziká, ktoré môžu spôsobiť.

(7)

Okrem toho by sa mali stanoviť zodpovedajúce dodatočné bezpečnostné kritériá pre používanie vedľajších produktov.

(8)

Niektoré z týchto vedľajších produktov by mali spĺňať bezpečnostné kritériá obmedzujúce obsah kontaminantov a iných látok vzbudzujúcich obavy, ktoré sa uplatňujú popri kritériách stanovených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2019/1009 pre príslušnú kategóriu produktov podľa účinku, a bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1021 (5).

(9)

Dodatočné limitné hodnoty by sa mali stanoviť pre celkový chróm, tálium a vanád ako kontaminanty. Niektoré vedľajšie produkty môžu obsahovať takéto kontaminanty v dôsledku osobitostí ich výrobného procesu. Navrhovanými limitnými hodnotami pre uvedené kontaminanty by sa malo zabezpečiť, aby používanie EÚ produktov na hnojenie obsahujúcich vedľajšie produkty s takýmito kontaminantmi neviedlo k ich hromadeniu v pôde. Limitné hodnoty pre takéto kontaminanty by sa mali stanoviť ako koncentrácia v konečnom produkte, podobne ako je tomu v prípade požiadaviek stanovených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2019/1009. Je to odôvodnené skutočnosťou, že bezpečnostné kritériá zavedené v reakcii na akékoľvek konkrétne zistené riziká sa spravidla týkajú konečného produktu, a nie komponentného materiálu. Tým by sa malo uľahčiť posudzovanie zhody a dohľad nad trhom s takýmito produktmi, keďže skúšky sa majú vykonávať len na konečnom produkte.

(10)

O zvyškoch zo spracovania alebo čistenia sedimentárnych fosfátových rúd je známe, že obsahujú prírodné rádionuklidy. S cieľom zaistiť bezpečné používanie takýchto vedľajších produktov v EÚ produktoch na hnojenie je vhodné stanoviť najvyššie povolené úrovne hodnôt koncentrácie aktivity prírodných rádionuklidov z uránového rozpadového radu a tóriového rozpadového radu v EÚ produktoch na hnojenie obsahujúcich takéto materiály.

(11)

Okrem toho by sa mali stanoviť dodatočné bezpečnostné kritériá na obmedzenie obsahu 16 polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH16) (6) a polychlórovaných dibenzo-p-dioxínov a dibenzofuránov (PCDD/PCDF) (7). V nariadení (EÚ) 2019/1021 sa stanovuje znižovanie uvoľňovania PAH16 a PCDD/PCDF ako neúmyselne vyrábaných látok počas výrobných procesov, v takýchto prípadoch sa však nezavádza limitná hodnota. Vzhľadom na vysoké riziká vyplývajúce z prítomnosti takýchto znečisťujúcich látok v produktoch na hnojenie sa považuje za vhodné zaviesť prísnejšie požiadavky ako tie, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení. Takéto limitné hodnoty by sa mali stanoviť na úrovni komponentného materiálu, a nie ako koncentrácia v konečnom produkte, aby sa zabezpečil súlad s nariadením (EÚ) 2019/1021.

(12)

Limitné hodnoty pre kontaminanty, PAH16 a PCDD/PCDF nemusia byť relevantné vo všetkých prípadoch. Výrobcovia by preto mali mať možnosť predpokladať zhodu produktu na hnojenie s danou požiadavkou bez overovania, ako je skúška, vždy, keď súlad s uvedenou požiadavkou nepochybne a jednoznačne vyplýva z povahy alebo výrobného procesu vedľajších produktov patriacich do CMC 11 alebo EÚ produktu na hnojenie obsahujúceho takýto vedľajší produkt.

(13)

Niektoré vedľajšie produkty môžu obsahovať selén, ktorý môže byť vo vysokej koncentrácii toxický. Niektoré môžu takisto obsahovať chlorid, čo môže vyvolávať obavy, pokiaľ ide o slanosť pôdy. Vždy, keď sú tieto látky prítomné v koncentráciách prekračujúcich určitý limit, ich obsah by sa mal uviesť na etikete, aby boli používatelia produktu na hnojenie náležite informovaní.

(14)

Keďže nariadenie (EÚ) 2019/1009 sa bude v plnej miere uplatňovať od 16. júla 2022, je potrebné odložiť uplatňovanie tohto nariadenia na rovnaký dátum,