28.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 379/65

(1)

Dňa 12. apríla 2006 Komisia oznámila prostredníctvom oznámenia (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) začatie antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu syntetických strižných vlákien z polyesteru (PSV) s pôvodom v Malajzii a na Taiwane do Spoločenstva.

(2)

Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý dňa 3. marca 2006 podal Comité International de la Rayonne et des Fibres Synthétiques (ďalej len „CIRFS“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 50 % výroby PSV v Spoločenstve. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a dumpingom spôsobenej značnej ujme, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie konania.

(3)

Rada nariadením (ES) č. 428/2005 (4) uložila v marci 2005 konečné antidumpingové clá na dovoz PSV s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Saudskej Arábii a zmenila a doplnila existujúce antidumpingové clá na PSV s pôvodom v Kórejskej republike. Účinnosť majú aj konečné antidumpingové opatrenia proti dovozu PSV z Bieloruska (5).

(4)

Komisia oficiálne informovala o začatí konania vyvážajúcich výrobcov v Malajzii a na Taiwane, dovozcov/obchodníkov a ich združenia, dodávateľov a používateľov, o ktorých sa vie, že sa ich to týka, predstaviteľov príslušných vyvážajúcich krajín a navrhovateľa ako aj ostatných známych výrobcov v Spoločenstve. Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámeniach o začatí konania. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(5)

Vzhľadom na veľký počet taiwanských vyvážajúcich výrobcov uvedených v podnete a veľký počet výrobcov a dovozcov PSV v Spoločenstve sa v oznámení o začatí konania počítalo s výberom vzorky na stanovenie dumpingu a ujmy v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(6)

Komisia v snahe rozhodnúť, či je výber vzorky nevyhnutný, a podľa potreby vybrať vzorku, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov z Taiwanu a výrobcov a dovozcov v Spoločenstve, aby sa Komisii prihlásili a, ako je uvedené v oznámení o začatí konania, jej poskytli základné informácie o svojich aktivitách súvisiacich s PSV v období od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“).

(7)

V prípade Taiwanu odpovedalo na otázky súvisiace s výberom vzorky deväť spoločností. Osem z deviatich spoločností vykázalo vývozný predaj do Spoločenstva počas OP. Do vzorky boli zaradené štyri spoločnosti predstavujúce vyše 80,0 % vykázaných množstiev vyvezených počas OP do Spoločenstva. Vybraná vzorka sa zakladala na najväčšom reprezentatívnom objeme vývozu, ktorý bolo možné náležite prešetriť v rámci danej lehoty. Taiwanské orgány po porade v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia nemali žiadne námietky. Vzorka pozostáva z týchto spoločností:

(8)

Pokiaľ ide o dovozcov do Európskeho spoločenstva, prihlásili sa a v určenej lehote poskytli požadované informácie len traja neprepojení dovozcovia. Preto nebolo potrebné uplatniť metódu výberu vzorky. Týmto trom neprepojeným dovozcom boli zaslané dotazníky, ale dvaja z nich sa následne považovali za nespolupracujúcich, pretože odmietli vyplniť celý dotazník, ktorý im bol zaslaný.

(9)

Pokiaľ ide o výrobcov vo výrobnom odvetví Spoločenstva, len traja z nich sa prihlásili, včas poskytli požadované informácie a boli ochotní odpovedať na dotazník. Preto nebolo potrebné uplatniť metódu výberu vzorky.

(10)

Komisia poslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých sa vedelo, že sa ich to týka, a/alebo všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania. Odpovede prišli od dvoch malajzijských vyvážajúcich výrobcov, štyroch taiwanských vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, od jednej spoločnosti prepojenej s taiwanským vyvážajúcim výrobcom, ako aj od troch výrobcov zo Spoločenstva, jedného neprepojeného dovozcu, jedného dodávateľa suroviny a siedmich používateľov.

(11)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na účel predbežného stanovenia dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Spoločenstva. Overovanie na mieste sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

(12)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa uskutočnilo od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov v súvislosti s analýzou ujmy sa konalo od 1. januára 2002 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“ alebo obdobie prešetrovania ujmy „OPU“).

(13)

Príslušný výrobok sú syntetické strižné vlákna z polyesteru, nemykané, nečesané ani inak nespracované na spriadanie a v súčasnosti ho možno zaradiť pod kód KN 5503 20 00. Obvykle sa uvádzajú ako polyesterové strižné vlákna.

(14)

Výrobok je základným materiálom používaným v rozličných štádiách technológie výroby textilných výrobkov. PSV spotrebúvané v Spoločenstve sa používajú buď na spriadanie, t. j. spracovanie vlákien na výrobu textílií spolu s inými vláknami, ako je bavlna a vlna, alebo na netkané aplikácie, ako je plnenie, t. j. vypchávanie alebo impregnovanie niektorých textilných tovarov, ako sú vankúše, sedadlá áut a vetrovky.

(15)

Výrobok sa predáva v rôznych druhoch výrobkov, ktoré je možné identifikovať pomocou rôznych špecifikácií, ako je hmotnosť, súdržnosť, lesk a silikónová úprava, alebo pomocou ich zatriedenia do skupín výrobkov, ako sú okrúhle, duté, dvojzložkové vlákna a špeciálne vlákna, ako sú farbené a trilobálne vlákna. Z hľadiska výroby možno rozlišovať pôvodné PSV vyrábané z pôvodných surovín a regenerované PSV vyrábané z recyklovaného polyesteru. A napokon, kvalita môže byť znížená alebo prvotriedna.

(16)

Prešetrovanie ukázalo, že všetky druhy príslušného výrobku definovaného v odôvodnení (13), napriek rozdielom v rôznych faktoroch, definovaným v predchádzajúcom odôvodnení, majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a používajú sa na tie isté účely. Z tohto dôvodu sa na účel tohto antidumpingového konania posudzujú všetky druhy príslušného výrobku ako jeden výrobok.

(17)

Zistilo sa, že príslušný výrobok, PSV vyrábané a predávané v Spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva a PSV vyrábané a predávané na domácom trhu obidvoch vyvážajúcich krajín majú v podstate zhodné fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké použitie. Z tohto dôvodu sa tieto výrobky predbežne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(18)

V nasledujúcich odsekoch sa opisuje všeobecná metodika. Ďalej uvedená prezentácia záverov o dumpingu pre príslušné krajiny preto uvádza len otázky špecifické pre každú vyvážajúcu krajinu.

(19)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa najskôr pri každom spolupracujúcom vyvážajúcom výrobcovi skúmalo, či je jeho predaj PSV na domácom trhu reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja predstavuje aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja daného výrobcu do Spoločenstva.

(20)

Komisia následne identifikovala druhy PSV predávané na domácom trhu, ktoré sú zhodné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva. Pokiaľ ide o skúmanie na základe druhu výrobku, a ako sa uvádza v odôvodnení (17), Komisia posudzovala druhy výrobku predávané na domácom trhu a vyvážané druhy výrobku, ktoré mali podobný pôvod, denier, zloženie, prierez, lesk, farbu, silikónovú úpravu, kvalitu a použitie, ako priamo porovnateľné.

(21)

V súvislosti s každým druhom, ktorý vyvážajúci výrobcovia predávali na svojich domácich trhoch a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s druhom PSV, predávaným na vývoz do Spoločenstva, sa zisťovalo, či je jeho predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj konkrétneho druhu PSV na domácom trhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja tohto druhu počas OP predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu PSV vyvážaného do Spoločenstva.

(22)

Komisia následne skúmala, či by sa domáci predaj každého druhu PSV predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách mohol považovať za uskutočnený pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia, určením podielu ziskového predaja daného druhu PSV nezávislým zákazníkom.

(23)

V prípadoch, keď objem predaja druhu PSV predávaného za čistú predajnú cenu, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac ako 80 % celkového objemu predaja daného druhu, a keď sa priemerná vážená cena daného druhu rovnala alebo bola vyššia ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na aktuálnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov daného druhu uskutočnených počas obdobia prešetrovania bez ohľadu na to, či tieto predaje boli ziskové alebo nie.

(24)

V prípadoch, keď objem ziskových predajov daného druhu PSV predstavoval najviac 80 % celkového objemu predaja tohto druhu, alebo keď priemerná vážená cena daného druhu bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota sa zakladala na aktuálnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer ziskových predajov len daného druhu za predpokladu, že tieto predaje predstavovali aspoň 10 % celkového objemu predaja tohto druhu.

(25)

V prípadoch, keď objem ziskových predajov akéhokoľvek druhu výrobku predstavoval menej ako 10 % celkového objemu predaja daného druhu, usúdilo sa, že tento konkrétny druh sa predával za domácu cenu v nedostatočných množstvách, aby poskytoval primeraný základ na stanovenie normálnej hodnoty.

(26)

Vždy, keď domáce ceny konkrétneho druhu výrobku predávaného vyvážajúcim výrobcom nemohli byť použité na stanovenie normálnej hodnoty, musela sa použiť iná metóda. V takých prípadoch a v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia bola normálna hodnota vytvorená na základe vlastných výrobných nákladov každého vyvážajúceho výrobcu zvýšených o primeranú sumu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA náklady“) a primerané rozpätie na zisk.

(27)

Komisia preto skúmala dôveryhodnosť údajov o vzniknutých PVA nákladoch a zisku realizovanom každým príslušným vyvážajúcim výrobcom na domácom trhu.

(28)

Skutočné domáce PVA náklady boli považované za dôveryhodné, ak mohol byť objem domácich predajov príslušnej spoločnosti považovaný za reprezentatívny, ako je definované v článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáce ziskové rozpätie sa určovalo na základe domácich predajov uskutočnených pri bežnom obchodovaní.

(29)

Vo všetkých prípadoch, keď tieto podmienky neboli splnené, Komisia skúmala, či by údaje iných vývozcov alebo výrobcov na domácom trhu krajiny pôvodu mohli byť použité v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia. Ak boli k dispozícii dôveryhodné údaje len o jednom vyvážajúcom výrobcovi, nebolo možné určiť priemer, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia, a skúmalo sa, či boli splnené podmienky článku 2 ods. 6 písm. b), t. j. použitie údajov v súvislosti s výrobou a predajom tej istej všeobecnej kategórie výrobkov pre daného vývozcu alebo výrobcu. Ak tieto údaje neboli k dispozícii alebo ich vyvážajúci výrobca neposkytol, boli PVA náklady a zisk stanovené v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia, t. j. na základe akejkoľvek inej primeranej metódy.

(30)

Vo všetkých prípadoch, keď bol príslušný výrobok vyvážaný nezávislým zákazníkom v Spoločenstve, bola vývozná cena stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(31)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe cien zo závodu. V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa formou úprav, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia, náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť. Primerané úpravy sa vykonali vo všetkých prípadoch, keď boli odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(32)

V súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie pre každého vyvážajúceho výrobcu stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou každého druhu výrobku, ako je uvedené vyššie.

(33)

Komisia pri stanovovaní dumpingového rozpätia vždy dôsledne posudzuje prepojených vyvážajúcich výrobcov alebo výrobcov patriacich do tej istej skupiny ako jeden subjekt, a takto pre nich stanovuje jedno dumpingové rozpätie. Vypočítanie individuálnych dumpingových rozpätí by totiž mohlo podporovať obchádzanie antidumpingových opatrení, a tak spôsobiť ich neúčinnosť, lebo by prepojeným vyvážajúcim výrobcom umožňovalo vyvážať do Spoločenstva prostredníctvom spoločnosti s najnižším individuálnym dumpingovým rozpätím.

(34)

V súlade s touto praxou sa prepojení vyvážajúci výrobcovia patriaci do tých istých skupín považovali za jediný subjekt a pridelilo sa im jedno dumpingové rozpätie, ktoré sa vypočítalo na základe váženého priemeru dumpingových rozpätí spolupracujúcich výrobcov v príslušnej skupine.

(35)

Dumpingové rozpätie pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 17 základného nariadenia, ale neboli súčasťou vzorky, sa podľa článku 9 ods. 6 základného nariadenia stanovilo na základe váženého priemeru dumpingových rozpätí spoločností vybraných do vzorky.

(36)

Pre vyvážajúcich výrobcov, ktorí nespolupracovali, sa dumpingové rozpätie stanovilo na základe dostupnýchskutočností, v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel sa úroveň nespolupráce najprv stanovila porovnaním objemu vývozu do Spoločenstva, nahláseného spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, s ekvivalentnými štatistickými údajmi Eurostatu o dovoze počas obdobia prešetrovania.

(37)

Keďže úroveň spolupráce bola nízka pre obidve vyvážajúce krajiny, t. j. vývoz uskutočnený spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami každej vyvážajúcej krajiny predstavoval menej ako 80 % objemu dovozu z tejto krajiny, zostatkové dumpingové rozpätie bolo stanovené na základe priemeru transakcií reprezentatívnych množstiev s najvyšším dumpingom spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Tento prístup bol považovaný za nevyhnutný aj preto, aby sa zabránilo udeleniu bonusu za nespoluprácu, a vzhľadom na skutočnosť, že nič nenaznačovalo, že by nespolupracujúca strana uskutočňovala dumping na nižšej úrovni.

(38)

Vyplnené dotazníky prišli od dvoch vyvážajúcich výrobcov.

(39)

Jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nemal dostatočný reprezentatívny predaj podobného výrobku na svojom domácom trhu.

(40)

Normálna hodnota bola preto vytvorená tak, ako je uvedené v odôvodnení 26.

(41)

Prešetrovanie ukázalo, že vykázané výrobné náklady boli podhodnotené, pretože režijné náklady závodu (vrátane odpisov, nájomného, platov a údržby) skutočne vynaložené počas OP boli preklasifikované na PVA náklady. Spoločnosť tvrdila, že tento spôsob sa použil s cieľom zohľadniť nízku mieru využitia kapacít jej výrobných zariadení. Skutočne vynaložené náklady však zahŕňajú aj preklasifikované režijné náklady závodu. Skutočnosť, že spoločnosť prevádzkovala iba zlomok svojej výrobnej kapacity, neznamená, že v súvislosti s týmto zariadením nevznikali náklady. Takéto náklady sa v skutočnosti účtovali vo výkazoch spoločnosti, a pretože priamo súviseli s výrobou podobných výrobkov, museli sa vykázané výrobné náklady korigovať.

(42)

Ak počas obdobia prešetrovania neexistoval domáci odbyt podobného výrobku ani údaje o výrobkoch tej istej všeobecnej kategórie, určili sa PVA náklady vsúlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. PVA náklady vyplývali predovšetkým z celkového objemu predaja všetkých výrobkov na domácom trhu. Také náklady sa pripočítali k vlastným priemerným výrobným nákladom spoločnosti počas obdobia prešetrovania pri každom vyvážanom druhu.

(43)

Pokiaľ ide o zisk, ak neboli k dispozícii žiadne opodstatnené podklady, použilo sa ziskové rozpätie vo výške 5 %. K dispozícii neboli žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že takéto ziskové rozpätie prevyšuje zisk obvykle realizovaný inými vývozcami alebo výrobcami pri predaji výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu Malajzie, ako to vyžaduje článok 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.

(44)

Druhý spolupracujúci vyvážajúci výrobca mal reprezentatívny domáci predaj podobného výrobku na svojom domácom trhu. Predaj pri bežnom obchodovaní sa však neuskutočňoval v dostatočných množstvách na to, aby sa na základe skutočných domácich cien mohla určiť normálna hodnota. Normálna hodnota sa preto musela vytvoriť. V súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia sa PVA náklady vypočítali na základe skutočných údajov spoločnosti, týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku. Na výpočet zisku sa rovnako ako u ďalšieho vyvážajúceho výrobcu použilo rozpätie 5 %.

(45)

Obidvaja vyvážajúci výrobcovia predávali priamo nezávislým zákazníkom v Spoločenstve. Vývozné ceny boli preto stanovené na základe skutočne zaplatených cien alebo cien splatných v Spoločenstve v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(46)

V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania sa urobili úpravy vzhľadom na rozdiely v nákladoch na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakládku, vo vedľajších a v úverových nákladoch a províziách, keď to bolo možné a odôvodnené.

(47)

Stanovené dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clonezaplatené, sú tieto:

(48)

Vyplnené dotazníky prišli od štyroch vyvážajúcich výrobcov vybraných vo vzorke ako aj od jednej prepojenej spoločnosti vo vyvážajúcej krajine.

(49)

Jeden taiwanský výrobca odpovedal na dotazník na výber vzorkya požadoval, aby sa stanovilo individuálne clo. Táto spoločnosť však neuskutočnila žiadny vývoz PSV do Spoločenstva počas OP a nemohla sa tak považovať za vyvážajúceho výrobcu. V dôsledku toho sa pre túto spoločnosť nemohlo vypočítať individuálne dumpingové rozpätie a bude musieť podliehať dočasnému zostatkovému clu stanovenému pre všetkých taiwanských výrobcov. Spoločnosť bola o tomto prístupe informovaná, ale nereagovala.

(50)

Prešetrovaním sa zistilo, že dvaja vyvážajúci výrobcovia vybraní do vzorky poskytli Komisii nepravdivé a zavádzajúce informácie.

(51)

Jeden vyvážajúci výrobca vykázal množstvá domáceho predaja a hodnoty predaja, ktoré nezodpovedali skutočným množstvám a hodnotám podobného výrobku dodaného domácim zákazníkom. Pri mnohých transakciách sa zistilo, že vykázané množstvá boli vyššie a hodnoty nižšie ako tie, ktoré objednali domáci zákazníci, ako to dokazujú záznamy expedičného oddelenia spoločnosti. Preto sa prišlo k záveru, že skutočne predané množstvá boli vlastne tie, ktoré boli objednané domácimi zákazníkmi a zaevidované do záznamu o vyexpedovaní, a nie množstvá vykázané a zahrnuté do faktúr predložených Komisii.

(52)

Navyše sa zistilo, že pokiaľ ide o vykázané hodnoty predaja, spoločnosť pridala fiktívne transakcie, aby predstierala, že celková hodnota všetkých faktúr súvisiacich s objednávkou sa rovná celkovej hodnote tejto objednávky. Takéto dodatočné transakcie museli byť fiktívne, pretože neboli vykázané v záznamoch spoločnosti o skutočnom vyexpedovaní.

(53)

Treba poznamenať, že pre vykázané domáce transakcie, ktoré preukazovali sfalšované množstvá a hodnoty ako aj pre fiktívne transakcie, spoločnosť poskytla dodacie listy a faktúry, pričom tvrdila, že to boli pravé podkladové doklady. Z predpokladu, že vykázané údaje boli vymyslené, vyplýva záver, že aj predložené doklady boli sfalšované s cieľom zosúladiť ich s vykázanými falošnými informáciami.

(54)

Takým manipulovaním domácich jednotkových cien a množstiev poskytla spoločnosť Komisii nepravdivé a zavádzajúce informácie.

(55)

Zistilo sa, že aj druhý vyvážajúci vývozca uviedol nepravdivé a zavádzajúce informácie o svojom domácom predaji. Spoločnosť vykázala najmä určité druhy výrobkov v rámci domácich transakcií, ktoré sa nezhodovali s výrobkami uvedenými v objednávke zákazníka a zaevidovanými v knihe objednávok odbytového oddelenia spoločnosti. Stalo sa tak v prípade najčastejšie vyvážaných druhov PSV, čo priviedlo Komisiu k tomu, aby omylom použila domáce ceny, hoci príslušný predaj, vzhľadom na jeho nízky objem, nebol reprezentatívny v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia.

(56)

Navyše, v snahe odôvodniť rozdiel zistený pri jednej špecifickej transakcii, a tak preukázať, že dodaný druh tovaru zodpovedal tovaru oznámenému Komisii, spoločnosť predložila sfalšovaný doklad, ktorý mal byť kópiou podpísaného dodacieho listu poslaného údajne faxom zákazníka na žiadosť spoločnosti. Tento doklad nezodpovedal originálu, ktorý pôvodne spoločnosť poskytla. Dokonca ani tovary sa nezhodovali, čo naznačuje, že údajný podporný doklad bol vyhotovený s cieľom zavádzať Komisiu.

(57)

Prešetrovaním sa navyše zistilo, že pre spoločnosti na Taiwane je bežnou praxou evidovať dodacie listy podpísané zákazníkom ako dôkaz, že objednané množstvá boli skutočne dodané. Potvrdil to príslušný vyvážajúci výrobca a aj ďalší navštívení vyvážajúci výrobcovia. Aj keď Komisia osobitne žiadala predložiť tieto dodacie listy za OP, počas overenia na mieste neboli sprístupnené žiadne takéto doklady. Spoločnosť tak nielenže odmietla poskytnúť potrebné doklady, ale aj výrazne bránila prešetrovaniu.

(58)

Zo skutočnosti, že obidve spoločnosti boli schopné poskytovať falšované dodacie listy a faktúry na preukázanie domácich transakcií a že takéto doklady sú časťou integrovaného systému, nutne vyplýva, že akýkoľvek doklad, ktorý sa viaže na takýto systém, možno manipulovať a je preto nedôveryhodný. Okrem toho, povaha a rozsah nepravdivých a zavádzajúcich informácií vrhá aj pochybnosti na integritu všetkých údajov, ktoré spoločnosti predložili. Preto sa rozhodlo, aby sa informácie poskytnuté týmito spoločnosťami sa vôbec nebrali do úvahy v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(59)

Spoločnosti boli bezodkladne informované o skutočnostiach, z ktorých vyplýval úmysel nebrať do úvahy poskytnuté informácie a bola im daná príležitosť, aby podali ďalšie vysvetlenia v súlade s článkom 18 ods. 4 základného nariadenia. Spoločnosti však podali neuspokojivé vysvetlenia a nedokázali vyvrátiť dôkaz, že predložili sfalšované a zavádzajúce informácie.

(60)

Dumpingové rozpätia sa preto predbežne stanovili na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(61)

Domáce predaje podobného výrobku štyroch spolupracujúcich výrobcov boli reprezentatívne.

(62)

Jeden vyvážajúci výrobca predával na domácom trhu tak prepojeným, ako aj neprepojeným zákazníkom. Predaje prepojeným zákazníkom boli ďalej predané nezávislým zákazníkom. Na základe skutočnosti, že tieto dve prepojené spoločnosti si delili úlohy, pokiaľ ide o výrobu a predaj, považovalo sa za vhodné pokladať ich za jeden hospodársky subjekt. Normálna hodnota sa preto stanovila, keď to bolo možné, na základe ceny, ktorú pribežnom obchodovaní zaplatil alebo mal zaplatiť prvý nezávislý zákazník.

(63)

Pre väčšinu druhov výrobkov predávaných týmito spolupracujúcimi výrobcami neexistovalo dostatočné množstvo domáceho odbytu v rámci bežného obchodovania a normálna hodnota sa musela vytvoriť v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. PVA náklady a zisk sa v tomto prípade zakladali na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a odbytu podobného výrobku pri bežnom obchodovaní vyvážajúcim výrobcom zahrnutým do prešetrovania v súlade s prvou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia.

(64)

Vývozné ceny pre obidvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov boli stanovené na základe cien, ktoré neprepojení zákazníci v Spoločenstve skutočne zaplatili alebo mali zaplatiť, v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(65)

V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania sa urobili úpravy vzhľadom na rozdiely v nákladoch na dopravu, poistenie, manipuláciu nakládku, vo vedľajších nákladoch v úverových nákladoch, nákladoch na technickú pomoc a províziách, keď to bolo možné a odôvodnené.

(66)

Pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky bolo dumpingové rozpätie určené na základe váženého priemerného dumpingového rozpätia vypočítaného pre spoločnosti vo vzorke predstavujúce viac ako 12,0 % taiwanského vývozu do Spoločenstva. Dumpingové rozpätia stanovené pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na základe dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia, neboli na tento účel zahrnuté do priemeru, ako ustanovuje článok 9 ods. 6 základného nariadenia.

(67)

Stanovené dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, sú tieto:

(68)

V Spoločenstve vyrábalo PSV počas OP 18 spoločností:

(69)

Na základe uvedeného sa usúdilo, že PSV vyrábané všetkými vyššie uvedenými spoločnosťami predstavuje celkovú výrobu Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(70)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 9, traja výrobcovia zo Spoločenstva sa sami prihlásili, včas poskytli informácie požadované v oznámení o začatí konania a boli ochotní vyplniť dotazník. Dotazníky sa preto poslali týmto trom výrobcom, ktorí podporili podnet a úplne spolupracovali pri prešetrovaniach. Títo výrobcovia zodpovedajú za vyše 25 % výroby príslušného výrobku v Spoločenstve a preto sa považujú za výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(71)

Spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe objemu dovozu príslušného výrobku z príslušných krajín podľa vykázaných údajov a doplnených údajmi Eurostatu a údajmi zo všetkých ostatných tretích krajín, o ktorých sa podľa Eurostatu vie, že vyrábajú a vyvážajú príslušný výrobok do Spoločenstva, zvýšených o objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva a iných výrobcov v Spoločenstve na trhu Spoločenstva. Pri uvedených iných výrobcoch sa použili údaje uvedené v minidotazníkoch, ktoré boli zaslané, ako je vysvetlené v odôvodnení 143 a pokiaľ ide o výrobcov Spoločenstva, ktorí vôbec nespolupracovali, použili sa údaje uvedené v podnete.

(72)

Podľa toho sa spotreba Spoločenstva počas posudzovaného obdobia mierne zvýšila, t. j. o 3 % od roku 2002 do OP. Najprv, od roku 2002 do roku 2003 klesla o 5 % a potom stúpla o viac než 8 %, až počas OP dosiahla 834 093 ton.

Tabuľka 1

Spotreba v EÚ (objem)

(73)

Najprv sa skúmalo, či sa dovoz z Taiwanu a Malajzie má posudzovať súhrnne, v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(74)

Zistilo sa, že:

(75)

Z týchto dôvodov sa predbežne konštatuje, že všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia sú splnené a že dovoz s pôvodom na Taiwane a v Malajzii by sa mal posudzovať súhrnne.

(76)

Objem dovozu z týchto krajín sa od roku 2002 do OP zdvojnásobil. Kým v roku 2002 tento dovoz dosiahol výšku 62 574 ton, počas OP dosiahol úroveň 127 890 ton. Najprv, v období medzi rokmi 2002 a 2003 klesol o 5 % a potom do konca OP vzrástol o 115 %. Zvýšenie dovozu bolo obzvlášť výrazné od roku 2004 do OP, keď stúplo o 76 %.

Tabuľka 2

Dovoz z príslušných krajín

(77)

Od roku 2002 do OP sa podiel príslušných krajín na trhu zvýšil takmer dvojnásobne: z 8 % na 15 %, t. j. o 7 percentuálnych bodov. Zvýšenie bolo obzvlášť výrazné od roku 2004 do OP, keď stúplo až o 73,8 %.

Tabuľka 3

Podiel príslušných krajín na trhu

(78)

Od roku 2002 do OP stúpli ceny dovozu z príslušných krajín o 9 %. V období rokov 2002 a 2003 najprv klesli o 7 % a potom od roku 2003 do OP stúpli o 16 %, pričom dosiahli 1 156 EUR za tonu.

(79)

Toto zvýšenie treba vnímať so zreteľom na cenu surovín, ktorá, ako je vysvetlené v odôvodneniach 124 až 129, v období od roku 2002 do OP vzrástla na svetovej úrovni o vyše 30 %.

Tabuľka 4

Ceny príslušného dovozu

(80)

Na stanovenie cenového podhodnotenia sa analyzovali cenové údaje týkajúce sa OP. Relevantnými predajnými cenami výrobného odvetvia Spoločenstva boli čisté ceny po odpočítaní zliav a rabatov. V prípade potreby sa ceny upravili na úroveň dodania zo závodu, t. j. s vylúčením dopravných nákladov v Spoločenstve. Dovozné ceny príslušných krajín boli tiež bez zliav a rabatov a v prípade potreby sa upravili na ceny CIF na hranici Spoločenstva.

(81)

Predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a dovozné ceny príslušných krajín sa porovnávali na rovnakej úrovni obchodu, teda predaja nezávislým zákazníkom na trhu Spoločenstva.

(82)

Počas OP sa vážené priemerné rozpätia cenového podhodnotenia, vyjadrené v percentách predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva pohybovali od 48 % do 50 % pri taiwanských vývozcoch a od 43 % do 47 % pri malajzijských vývozcoch. Vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia Taiwanu bolo 49 % a Malajzie 45 %.

(83)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňa vyhodnotenie dôsledkov dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Spoločenstva posúdenie všetkých hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia počas posudzovaného obdobia.

(84)

Ako je uvedené v tabuľke, výroba výrobného odvetvia Spoločenstva sa od 2002 do OP znížila o 10 %. Pokles bol obzvlášť prudký od roku 2004 do OP, keď došlo k poklesu objemu výroby o 6 % alebo o približne 8 400 ton.

(85)

V období rokov 2002 a 2004 zostala výrobná kapacita relatívne stabilná a potom od roku 2004 do OP klesla o 10 %. Dôvodom je skutočnosť, že jeden z výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva reorganizoval svoju výrobu a rozhodol sa dočasne použiť časť svojho vybavenia na výrobu ziskovejších výrobkov.

(86)

Pokiaľ ide o vývoj výroby a kapacít, využitie kapacít kleslo od roku 2002 do roku 2004 o 2 percentuálne body ročne a potom stúplo o 4 percentuálne body, až v OP dosiahlo rovnakú úroveň ako v roku 2002.

(87)

Nasledujúca tabuľka ukazuje výkon výrobného odvetvia Spoločenstva vo vzťahu k jeho predaju nezávislým zákazníkom Spoločenstva.

Tabuľka 6

Objem predaja, podiely na trhu, ceny

(88)

Od roku 2002 do OP objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva klesol o 11 %. Hoci pokles v období rokov 2002 a 2003 sa takmer vyrovnal zvýšením v období rokov 2003 a 2004, prešetrovanie ukázalo, že hlavný pokles nastal v období od roku 2004 do OP, keď došlo k strate 11 % objemu predaja.

(89)

Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu od roku 2002 do OP celkovo klesol zo 16,8 % na 14,5 %. Tento podiel na trhu v rokoch 2002 a 2003 mierne stúpol a následne postupne do OP klesal. Pokles bol obzvlášť výrazný od roku 2004 do OP, keď prišlo k poklesu o 2 percentuálne body. Zníženie objemu predaja, ako aj podielov na trhu treba posudzovať vzhľadom na vývoj spotreby Spoločenstva, ktorá počas príslušného obdobia stúpla o 3 %.

(90)

Jednotkové ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v rokoch 2002 a 2003 najprv klesli o 3 % a potom stúpali až do OP, až dosiahli 1 417 EUR za tonu, t. j. od roku 2002 do OP zvýšenie o 12 %. Ako už bolo uvedené v odôvodnení (79), toto treba posudzovať aj vzhľadom na vývoj cien surovín (t. j. zvýšenie o vyše 30 % počas toho istého obdobia).

(91)

Nasledovné údaje predstavujú objem zásob na konci každého obdobia.

Tabuľka 7

Zásoby

(92)

Prešetrovaním sa zistilo, že zásoby nemožno považovať za významný faktor ujmy, lebo sa nevyrába do zásoby, a preto sa trendy vývoja zásob uvádzajú pre informáciu. Úroveň zásob zostala celkove dosť stabilná. Zvýšila sa o 15 % v rokoch 2002 a 2003, potom do konca roku 2004 klesla o 29 %, a potom sa znovu zvýšila o 29 % na rovnakú úroveň ako v roku 2002.

(93)

Hoci sa investície od roku 2002 do OP podstatne zvýšili, usudzuje sa, že úroveň a povaha investícií (najmä výmena strojov a zariadení a údržba) je pre kapitálovo náročné výrobné odvetvie, akým je odvetvie PSV, nízka.

(94)

Prešetrovanie ukázalo, že finančná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva sa zhoršila, ale nepreukázalo, že jeho schopnosť zvýšiť kapitál už bola v posudzovanom období vážne ovplyvnená.

(95)

Ziskovosť dosiahnutá výrobným odvetvím Spoločenstva sa v rokoch 2002 a 2003 významne znížila, keďže klesla o 6 percentuálnych bodov. Úroveň rentability sa podarilo dosiahnuť v roku 2004, ďalší pokles finančných výsledkov od roku 2004 do OP však viedol k stratám dosahujúcim až 4,9 % obratu. V dôsledku toho boli finančné výsledky výrobného odvetvia Spoločenstva počas väčšiny OPU negatívne.

(96)

Treba však poznamenať, že počas toho istého obdobia vzrástli náklady na výrobu v Spoločenstve o 17 %. Pokiaľ ide o suroviny, nárast dosiahol až 30 % na celosvetovej úrovni. Návratnosť celkových aktív aj peňažný tok majú rovnakú tendenciu ako ziskovosť, teda v rokoch 2002 a 2003 zhoršovanie, po ktorom nasledovalo v rokoch 2003 a 2004 zlepšenie a ďalší prudký pokles od roku 2004 do OP.

(97)

Vývoj finančných výsledkov výrobného odvetvia Spoločenstva by sa mal posudzovať aj so zreteľom na rozhodnutie, ktoré prijal jeden z výrobcov výrobného odvetvia Spoločenstva, reorganizovať svoju výrobu, ako je uvedené už v odôvodnení 85. Táto reorganizácia mala negatívny účinok na finančné výsledky tohto špecifického výrobcu, ktorý používal najefektívnejšiu výrobnú technológiu na výrobu ziskovejších výrobkov na úkor PSV. Z tohto dôvodu sa výrobné náklady tohto výrobcu Spoločenstva nebrali do úvahy pri výpočte úrovne odstránenia ujmy, opísanom v odôvodnení (172).

(98)

Stojí však za zmienku, že uvedený výrobca je skôr malý v porovnaní s inými výrobcami zahrnutými do definície výrobného odvetvia Spoločenstva, nemá to preto vplyv na analýzu ujmy ani jej trendy.

(99)

Počet pracovníkov zamestnávaných vo výrobnom odvetví Spoločenstva počas prešetrovania sústavne klesal z 813 v roku 2002 na 659 osôb, t. j. pokles o 19 %. Tento pokles však bol prudší než pokles výroby, a tak viedol k zvýšeniu produktivity, ktorá sa za to isté obdobie zvýšila o 11 %.

(100)

Treba poznamenať, že personálne náklady sa v posudzovanom období nepodarilo znížiť pre sociálne náklady spojené so znížením počtu pracovníkov.

(101)

Dumpingové rozpätia uvedené v časti týkajúcej sa dumpingu sú zreteľne vyššie ako minimá definované v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Okrem toho, vzhľadom na objem a cenu dumpingového dovozu nemožno dosah skutočných dumpingových rozpätí považovať za zanedbateľný.

(102)

Napriek skutočnosti, že antidumpingové opatrenia proti dovozu PSV s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Saudskej Arábii boli uložené v marci 2005 (t. j. počas OP), údaje o ujme, zhromaždené počas OP nepoukazujú na zotavenie z účinkov dumpingu v minulosti.

(103)

Prešetrovanie ukázalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva v posudzovanom období napriek zvýšenej spotrebe o 3 % t. j. o asi 24 000 ton strácalo objem predaja (–13 000 ton) a podiel na trhu (– 1,9 percentuálneho bodu).

(104)

Počas posudzovaného obdobia sa objem dumpingového dovozu PSV zdvojnásobil a jeho podiel na trhu sa zvýšil o 7 percentuálnych bodov na 15,3 % trhu Spoločenstva v OP. Po celosvetovom zvýšení cien surovín sa od roku 2004 do OP zvýšila cena dumpingového dovozu z príslušných krajín. Zvýšenie však nebolo také, aby vyrovnalo zvýšené náklady na suroviny a tieto ceny boli počas posudzovaného obdobia trvale a výrazne nižšie než ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(105)

Prešetrovanie ukázalo, že niektoré ukazovatele ujmy výrobného odvetvia Spoločenstva, napr. využitie kapacity, investície a produktivita, ostali počas OPU stabilné alebo sa vyvíjali pozitívne.

(106)

Od roku 2002 do obdobia prešetrovania však bolo zjavné všeobecné zhoršenie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva: výroba, výrobná kapacita, podiel na trhu, objem predaja a zamestnanosť klesali. V dôsledku poklesu objemu predaja výrobné odvetvie Spoločenstva nemalo prospech ani zo zvýšeného dopytu na jeho hlavnom trhu. Prešetrovanie ukázalo prudké zhoršenie finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva: k stratám dochádzalo počas prevažnej časti OPU a návratnosť investícií a peňažný tok z prevádzkových činností mali rovnakú negatívnu tendenciu.

(107)

Napriek 12 % zvýšeniu od roku 2002 do OP ceny predaja výrobného odvetvia Spoločenstva nedokázali zohľadniť 30 % zvýšenie cien surovín, ku ktorému došlo v tom istom čase. Navyše sa zistilo, že ceny dovozu z príslušných krajín boli o viac ako 40 % nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva.

(108)

So zreteľom na straty podielu na trhu, objemu predaja a negatívnych finančných výsledkov, ktoré vznikli výrobnému odvetviu Spoločenstva najmä počas OP možno predbežne konštatovať, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(109)

Podľa článku 3 ods. 6 základného nariadenia sa skúmalo, či bola značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, zapríčinená dumpingovým dovozom z príslušných krajín. Podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia skúmala aj iné faktory, ktoré by mohli zapríčiniť ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva s cieľom zaistiť, aby akákoľvek ujma zapríčinená týmito faktormi nebola nesprávne prisúdená antidumpingovému dovozu.

(110)

Je potrebné pripomenúť, že počas posudzovaného obdobia sa zdvojnásobil objem dumpingového dovozu s pôvodom v príslušných krajinách. Ako vidieť z tabuľky 2 v odôvodnení 76, tento dovoz sa od roku 2002 do OP zdvojnásobil, t. j. zvýšenie zo 62 tis. ton v roku 2002 na približne 127 tis. ton v OP. V rovnakom čase významne vzrástol jeho podiel na trhu o 7 percentuálnych bodov, t. j. z 8 % na 15 %.

(111)

Najdôležitejšie zvýšenie objemu dumpingového dovozu nastalo v období od roku 2004 do OP, keď tento dovoz vzrástol o 6,5 percentuálnych bodov a dosiahol 75 % podiel na trhu. Prudký vzostup dumpingového dovozu sa časovo zhoduje so všeobecným zhoršovaním hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Prešetrovanie ukázalo, že skutočne väčšina ukazovateľov ujmy výrobného odvetvia Spoločenstva, najmä výroba, výrobná kapacita, objem predaja, podiel na trhu a ziskovosť sa od roku 2004 do OP, teda v čase, keď dumpingový dovoz rástol najviac, prudko zhoršovala.

(112)

V období od roku 2004 do OP to obzvlášť platí o výrobe, ktorá poklesla o 6 %, objeme predaja, ktorý klesol o 11 %, podiele na trhu, ktorý klesol o 1,9 percentuálneho bodu a ziskovosti, ktorá klesla o 5,7 percentuálneho bodu. Navyše k tomu došlo v čase, keď boli ceny dumpingového dovozu až o 40 % nižšie než ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Účinkom tejto nekalej tvorby cien boli ceny výrobného odvetvia Spoločenstva znížené tak, že dokonca nemohli pokryť ani zvýšenie cien surovín. Toto ďalej potvrdili aj významné straty, ktoré vznikli výrobnému odvetviu Spoločenstva počas OP.

(113)

Na základe uvedených skutočností a úvah je zrejmé, že prudký nárast dumpingového dovozu za nízke ceny z príslušných krajín sa časovo zhodoval so zhoršujúcou sa situáciou výrobného odvetvia Spoločenstva. Nepriaznivý účinok dumpingového dovozu bol obzvlášť výrazný od roku 2004 do OP a rozhodujúcou mierou vplýval na zhoršovanie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva.

(114)

Od roku 2002 do OP vzrástla spotreba v Spoločenstve o viac ako 3 %. Vývoj spotreby tak neprispieval k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Naopak, v obvyklých trhových podmienkach by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo očakávať zvyšovanie objemov svojho predaja.

(115)

Dovoz z tretích krajín, ktorých sa toto prešetrovanie netýka, sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

(116)

Ako vidieť z tabuľky, podiely krajín podliehajúcich antidumpingovým clám na trhu ostali od roku 2002 do OP stabilné. O 4 percentuálne body sa zvýšili až v období rokov 2002 až 2004 a potom opäť klesli na úroveň roku 2002. Dovoz zo všetkých krajín podliehajúcich antidumpingovým opatreniam od roku 2004 do OP klesal, t. j. o 18 % pokiaľ ide o objem a o 4 percentuálne body pokiaľ ide o podiel na trhu.

(117)

Vzhľadom na uvedené možno predbežne konštatovať, že dovoz z tretích krajín, ktorý podlieha antidumpingovým opatreniam, nemal znateľný vplyv na ujmu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(118)

Dovoz z iných tretích krajín, nepodliehajúci antidumpingovým clám, v rokoch 2002 a 2003 mierne poklesol a potom od roku 2003 do OP vzrástol o 45 %. Aj keď jeho ceny od roku 2002 do OP klesali, stále boli ešte o 9 % vyššie ako ceny príslušných krajín v OP.

(119)

Iba dve krajiny, a to Turecko a Nigéria, mali podiel na trhu rovný alebo vyšší ako 2 %.

(120)

Treba však poznamenať, že od roku 2002 do OP sa ceny Turecka zvýšili o 8 % a ceny Nigérie o 15 %, a zvýšenie bolo ešte výraznejšie od roku 2004 do OP o 13 % a 22 %, v uvedenom poradí, kým ceny príslušných krajín v rovnakom čase vzrástli iba o 10 %. Navyše, ich ceny boli v priemere o 4 % vyššie ako ceny, ktoré požadovali taiwanskí a malajzijskí vývozcovia počas OP. Hoci sa objem dovozu tureckých a nigérijských PSV v období od roku 2002 do OP významne zvýšil, dovoz z Turecka dosahoval iba 10,1 % a z Nigérie iba 2,7 % dovozu do Spoločenstva a len Turecko dosiahlo od roku 2002 do OP malé zvýšenie podielu na trhu o 3 percentuálne body. Nigérijský dovoz teda nemohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(121)

Pokiaľ ide o Turecko, treba povedať, že väčšinu PSV dováža do Spoločenstva jedna z navrhujúcich spoločností, zahrnutá pod definíciu výrobného odvetvia Spoločenstva, ktorá je prepojená s tureckým vyvážajúcim výrobcom. Tento nákup mal za cieľ doplniť výrobný sortiment daného výrobcu v Spoločenstve v obdobiach intenzívneho dopytu na trhu. Navyše, tento dovoz nebol spôsobený zastavenými alebo oneskorenými investičnými projektmi, ktoré by mohli vyvolať zníženie výrobnej kapacity spoločnosti prepojenej so Spoločenstvom. Preto sa konštatovalo, že turecké výrobky dopĺňali výrobný sortiment výrobného odvetvia Spoločenstva, umožňovali mu ponúkať zákazníkom väčší výber modelov a neovplyvňovali negatívne situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(122)

Vzhľadom na uvedené možno predbežne konštatovať, že dovoz z tretích krajín bez antidumpingových opatrení nemal znateľný vplyv na ujmu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(123)

Ostatní výrobcovia daného výrobku v Spoločenstve mali počas OP podiel na trhu 41 %. Počas posudzovaného obdobia sa znížil ich objem predaja o 15 % a podiel na trhu klesol o 9 percentuálnych bodov. To nasvedčuje, že boli v podobnej situácii ako výrobné odvetvie Spoločenstva, t. j. že im dumpingový dovoz spôsobil ujmu. Preto nemožno konštatovať, že značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva zapríčinili ostatní výrobcovia v Spoločenstve.

(124)

Keďže náklady na suroviny tvoria podstatnú časť celkových nákladov na výrobu PSV (približne 60 % celkových výrobných nákladov), skúmalo sa tiež, či značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, nezapríčinilo zvýšenie cien surovín. Takzvané pôvodné PSV sa vyrábajú z ropných derivátov (hlavne z monoetylénglykolu – MEG – a rafinovanej kyseliny tereftalovej – PTA –). Možno ich vyrábať aj z recyklovaných materiálov (polyetyléntereftalátových – PET – fliaš a iného odpadu). A nakoniec, PSV možno vyrábať aj z kombinácie obidvoch druhov surovín, z ropných derivátov i recyklovaného PET odpadu.

(125)

Ceny MEG a PTA ako ropných derivátov závisia od pohybu cien ropy. V tejto súvislosti, ako už bolo vysvetlené v nariadení Rady (ES) č. 428/2005 (6), ceny MEG a PTA vzrástli od roku 2002 do konca roku 2003 o 14 %. Navyše sa na základe rôznych podaní, ktoré sa odvolávali na medzinárodné zdroje informácií o vývoji cien MEG a PTA, zistilo, že od roku 2003 do polovice OP sa ceny MEG zvýšili o 25 % a ceny PTA o 29 %, t. j. že od roku 2002 do polovice roku 2005 vzrástli o približne 40 %.

(126)

V niektorých údajoch Eurostatu sa dokonca uvádzalo zvýšenie cien PTA od roku 2002 do OP o 36 % a cien MEG o 75 %. Tento trend potvrdili aj informácie, ktoré predložil jediný spolupracujúci dodávateľ surovín.

(127)

Z odôvodnenia (95) je zrejmé, že celkové výrobné náklady sa od roku 2002 do OP zvýšili o 17 %. To ukazuje, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa snažilo racionalizačnými opatreniami zlepšiť svoju výkonnosť a vyrovnať sa najmä s vplyvom rastu cien surovín, opísaným v odôvodneniach (124) a (125). Potvrdzuje to aj zvýšenie produktivity, uvedené v odôvodnení 99. Tento nárast cien surovín sa však napriek racionalizačným snahám výrobného odvetvia Spoločenstva nedal úplne premietnuť do priemernej ceny PSV vyrábaných v Spoločenstve, ktorá sa od roku 2002 do OP zvýšila len o 9 % napriek skutočnosti, že vlákna sú výrobky citlivé na cenu.

(128)

Za zmienku ďalej stojí, že výrobcovia na celom svete, vrátane výrobcov v príslušných krajinách, čelili podobnému rastu cien surovín, pretože suroviny sú komoditnými výrobkami, s ktorými sa obchoduje na celom svete. Preto je zrejmé, že výrobcovia v príslušných krajinách významne nezvýšili svoje vývozné ceny pre Spoločenstvo, a nezohľadnili tento vývoj. Preto sa nízka úroveň vývoznej ceny z príslušných krajín považuje za príčinu cenového tlaku a vedie k situácii, v ktorej výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo primerane zvýšiť svoje predajné ceny. V opačnom prípade by boli straty zákazníkov a podielu na trhu ešte väčšie, než boli zistené.

(129)

Preto dokonca ani zvýšenie nákladov, ktoré zdanlivo mohlo do určitej miery prispieť k ujme výrobného odvetvia Spoločenstva, nie je skutočnou príčinou tejto ujmy. V skutočnosti je to prítomnosť dumpingového dovozu za nízke ceny, ktorý zabránil výrobnému odvetviu Spoločenstva prispôsobiť svoje ceny zvýšeným nákladom, a tak mu zapríčinil značnú ujmu.

(130)

Niektoré zainteresované strany argumentovali, že vývoj cien príslušného dovozu bol ovplyvňovaný vývojom kurzu eura voči americkému doláru. Je pravda, že od roku 2002 do OP kurz amerického dolára sústavne klesal z 1,06 EUR na 0,79 EUR t. j. o 25 %.

(131)

Pripomína sa, že prešetrovaním sa má zistiť, či značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva zapríčinil (tak cenou, ako aj objemom) dumpingový dovoz, alebo či túto značnú ujmu spôsobili iné faktory. Článok 3 ods. 6 základného nariadenia v tomto ohľade stanovuje nevyhnutnosť preukázať, že ujmu spôsobuje cenová úroveň dumpingového dovozu. Preto len uvádza rozdiel medzi úrovňami cien a preto sa ani nevyžaduje analýza faktorov, ktoré ovplyvňujú úroveň týchto cien.

(132)

Vplyv dumpingového dovozu na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva sa v praxi v podstate skúma určením cenového podhodnotenia, poklesu cien a cenového tlaku. Na tento účel sa porovnávajú ceny dumpingového dovozu s predajnými cenami výrobného odvetvia Spoločenstva, pritom sa niekedy musia vývozné ceny použité pri výpočtoch ujmy prepočítavať na inú menu, aby sa dosiahla porovnateľná základňa. Takže použitie výmenných kurzov v tomto kontexte iba zaisťuje, aby sa cenové rozdiely určovali na porovnateľnej základni. Z uvedeného je zrejmé, že výmenný kurz v zásade nemôže byť ďalším faktorom spôsobujúcim ujmu.

(133)

Potvrdzuje to aj znenie článku 3 ods. 7 základného nariadenia, v ktorom sa uvádzajú iné známe faktory okrem dumpingového dovozu. V zozname iných známych faktorov v tomto článku sa neuvádza žiadny faktor vplývajúci na cenovú úroveň dumpingového dovozu. Súhrnne možno povedať, že pri dumpingovom vývoze, a to dokonca aj keď profituje z výhodného vývoja menových kurzov, je ťažké zistiť, ako môže byť vývoj výmenného kurzu ďalším faktorom spôsobujúcim ujmu.

(134)

Preto analýza faktorov ovplyvňujúcich úroveň cien dumpingového dovozu, nech je to pohyb výmenných kurzov alebo niečo iné, nemôže byť rozhodujúca a takáto analýza by išla nad rámec požiadaviek základného nariadenia.

(135)

V každom prípade a bez ohľadu na uvedené by sa každé tvrdenie o zhodnotení eura voči USD ako príčine ujmy výrobného odvetvia Spoločenstva malo osobitne vzťahovať na obdobie, počas ktorého došlo k uvedenému zhodnoteniu, t. j. od roku 2002 do roku 2004 a najmä počas prvých dvoch rokov, keď boli rozdiely medzi obidvomi menami výraznejšie. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že v rokoch 2002 a 2003 poklesol dovoz medziročne o 5 %, zatiaľ čo v tom istom období došlo k najprudšiemu znehodnoteniu USD voči euru (o – 16 %). Podobne, pri znehodnotení USD o 25 % v rokoch 2002 až 2004 sa zvýšil príslušný dovoz len o 16 %, kým pri znehodnotení USD o ďalšie 2 % v rokoch 2004 až 2005 sa príslušný dovoz zvýšil o 75 %.

(136)

Navyše, aj dovoz z iných krajín okrem krajín, v súvislosti s ktorými sa zistil dumping, profitoval zo zhodnocovania eura. Jeho objem však rástol oveľa miernejšie než objemy príslušných krajín a tendencia jeho rastu viac kopírovala pohyby výmenných kurzov. Pri znehodnotení USD o 25 % v rokoch 2002 až 2004 sa v skutočnosti dovoz zvýšil o 35 % (kým príslušný dovoz vzrástol o 17 %) a pri znehodnotení USD o ďalšie 2 % v rokoch 2004 až 2005 len o 7 % (kým príslušný dovoz vzrástol o 75 %).

(137)

Skutočnosť, že výmenné kurzy mien a dovoz príslušných krajín mali (v rokoch 2002 až 2003) rôzne tendencie vývoja alebo tendencie rozdielneho rozsahu (od roku 2004 do OP) naznačuje, že ju nemožno považovať za príčinný faktor prudkého zvýšenia dumpingového dovozu z príslušných krajín, ako tvrdili zainteresované strany.

(138)

Niektoré zainteresované strany argumentovali, že výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo schopné reštrukturalizovať sa a plne využiť prospech z antidumpingových ciel dlhé roky ukladaných na široký rozsah tretích krajín.

(139)

Treba však vziať do úvahy, že výrobné odvetvie Spoločenstva už dlhé roky trpí narušovanie obchodu a dumpingové ceny, ktoré, na druhej strane, uplatňujú tretie krajiny. Trh Spoločenstva bol takto systematicky narušovaný týmito deformáciami, ktoré bránili výrobnému odvetviu Spoločenstva zotaviť sa z dumpingových postupov a prijímať podnikateľské rozhodnutia na zdravom základe. Výrobné odvetvie tak prišlo o predvídavosť nevyhnutnú najmä z hľadiska dlhodobého rozhodovania.

(140)

Navyše, ako je vysvetlené v odôvodnení (127), výrobné odvetvie Spoločenstva sa snažilo reštrukturalizovať, čo umožnilo zvyšovať produktivitu a vyrovnávať rast cien surovín. Stalo sa tak za pokračujúcej prítomnosti dumpingového dovozu a to dokazuje, že odvetvie je životaschopné a dokáže byť ziskové, ak sa na trhu Spoločenstva obnovia rovnaké podmienky.

(141)

Na základe uvedenej analýzy, ktorá náležite rozlíšila a oddelila vplyvy všetkých známych faktorov ovplyvňujúcich situáciu odvetvia Spoločenstva od poškodzujúceho účinku dumpingového dovozu, možno predbežne dospieť k záveru, že medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, je príčinná súvislosť v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia. Tento záver sa opiera o výrazné zvýšenie objemu a podielov na trhu príslušného dovozu sprevádzané podstatným cenovým podhodnotením na jednej strane a stratou podielu na trhu a následným zhoršením finančnej situácie na strane druhej. Tieto vývojové tendencie sa časovo zhodovali. Žiadnym z ostatných skúmaných faktorov nebolo možné vysvetliť zhoršujúcu sa situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(142)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa zvážilo, či napriek záveru o poškodzujúcom dumpingu neexistujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že prijatie antidumpingových opatrení v tomto osobitnom prípade nie je v záujme Spoločenstva. Určenie záujmu Spoločenstva sa zakladalo na preskúmaní všetkých rozličných záujmov v tejto súvislosti t. j. záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov, obchodníkov a používateľov príslušného výrobku.

(143)

V záujme posúdenia pravdepodobného dosahu uloženia alebo neuloženia opatrení sa vyžiadali informácie od všetkých zainteresovaných strán, o ktorých sa buď vedelo, že sa ich to týka, alebo ktoré sa samy prihlásili. Na tomto základe Komisia poslala dotazníky výrobnému odvetviu Spoločenstva, trom neprepojeným dovozcom, 22 používateľom a trom dodávateľom surovín. Okrem toho sa Komisia spojila aj so 14 výrobcami v Spoločenstve, ktorí neposkytli informácie požadované na výber vzorky, s cieľom získať základné informácie o ich výrobe a predaji.

(144)

Ako je vysvetlené v odôvodnení (10), dotazníky odovzdali traja navrhujúci výrobcovia z výrobného odvetvia Spoločenstva, jeden neprepojený dovozca, sedem používateľov a jeden dodávateľ surovín. Okrem nich poskytlo základné informácie o svojej výrobe a predaji šesť výrobcov zo Spoločenstva. Navyše sa proti opatreniam vyjadrili 3 používateľské združenia.

(145)

Pripomína sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu, ako je uvedené v odôvodneniach (104) až (108).

(146)

Očakáva sa, že uloženie opatrení zabráni pokračujúcemu narušovaniu trhu a cenovému tlaku. Opatrenia by umožnili výrobnému odvetviu Spoločenstva zvýšiť svoj predaj, a tým znovu získať stratený podiel na trhu a profitovať z úspor z rozsahu. Ďalej sa očakáva, že výrobné odvetvie Spoločenstva by mohlo postupne zvyšovať svoje predajné ceny na úroveň, ktorá by pokrývala náklady a zabezpečovala zisk. Toto by pravdepodobne umožnilo výrobnému odvetviu Spoločenstva dosiahnuť úrovne ziskovosti nevyhnutné v kapitálovo náročnom podnikaní, v ktorom je potrebné sústavne investovať a využívať výhody vývoja na trhu Spoločenstva. To by zaručilo životaschopnosť obchodnej činnosti výrobného odvetvia Spoločenstva v oblasti PSV.

(147)

V opačnom prípade, ak by sa antidumpingové opatrenia neuložili, pravdepodobne bude pokračovať nepriaznivý vývoj finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Výrobné odvetvie Spoločenstva je obzvlášť poznamenané stratou príjmov zapríčinenou zníženými cenami, zmenšujúcim sa podielom na trhu a významnými stratami. Vzhľadom na klesajúce príjmy a významne sa zhoršujúcu tendenciu počas OP, sa finančná situácia výrobného odvetvia Spoločenstva bude s najvyššou pravdepodobnosťou ďalej zhoršovať, ak by sa skutočne neprijali žiadne opatrenia. Napokon by to viedlo k znižovaniu výroby a zatváraniu výrobných zariadení, a tým k ohrozeniu zamestnanosti a investícií v Spoločenstve. Toto je obzvlášť pravdivé, pretože európsky trh je teraz jedným z mála vývozných trhov, ktoré príslušným krajinám ostali potom, ako na PSV z Taiwanu zaviedli antidumpingové clá iné tretie krajiny, ako napr. USA, India a Japonsko.

(148)

Predbežne sa podľa toho konštatuje, že uloženie antidumpingových opatrení umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva zotaviť sa z poškodzujúceho dampingu, ktorý utrpelo, a preto je v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva. So všetkou pravdepodobnosťou budú z uloženia antidumpingových opatrení profitovať aj ostatní výrobcovia Spoločenstva. Vlastne aj ostatní výrobcovia v Spoločenstve, ktorí neposkytli požadované informácie na výber vzorky, ale boli dodatočne požiadaní, aby poskytli základné informácie o svojej výrobe a predaji, sa nachádzali v podobnej situácii, pretože ich objem predaja klesol o 23 % a aj ich predajné ceny vzrástli iba o 12 %.

(149)

Iba jedného dovozcu možno považovať za spolupracujúceho a tento dovozca bol proti uloženiu opatrení preto, že by bránili dovozu PSV ako suroviny a mohli by podľa neho nútiť nadväzujúce odvetvie k presunu mimo EÚ. Tento dovozca však nebol schopný poskytnúť presné informácie o dôsledkoch žiadnych opatrení na jeho vlastnú obchodnú činnosť ani údaje o ziskovosti predaja príslušného výrobku. Preto nebolo možné posúdiť pravdepodobný účinok navrhovaných antidumpingových opatrení na ziskovosť tohto spolupracujúceho dovozcu.

(150)

Je potrebné pripomenúť, že antidumpingové opatrenia nie sú určené na zabránenie dovozu do Spoločenstva, ale majú zabezpečiť, aby sa neuskutočňoval dovoz za dumpingové ceny a aby prevádzkovatelia mali prístup k PSV za spravodlivé ceny. Dovoz vždy bol a naďalej bude mať možnosť vstupovať na trh Spoločenstva. Nedávna skúsenosť ukazuje, že tradiční juhokórejskí vývozcovia neprerušili dodávky zákazníkom so sídlom v Spoločenstve ani pri uplatňovaní antidumpingových opatrení. V odôvodnení 159 je vysvetlené, že účinnosť antidumpingových opatrení proti určitým krajinám, ako je napríklad India, Austrália a Indonézia uplynula a k dispozícii sú alternatívne zdroje dodávok PSV napr. z Nigérie a Turecka, ktoré nepodliehajú antidumpingovým clám.

(151)

Na tomto základe a vzhľadom na veľký počet dovozcov nespolupracujúcich pri konaní sa predbežne konštatuje, že antidumpingové opatrenia nebudú mať taký negatívny dosah na dovozcov ako celok, ktorý by prevýšil potrebu eliminovať rušivé účinky škodlivého dumpingu na obchod a obnoviť efektívnu hospodársku súťaž.

(152)

Používatelia príslušného výrobku pôsobia v textilnom odvetví. Trh s PSV je rozdelený na spotrebu na účely spriadania (t. j. výroby vlákien potrebných na výrobu textílií po zmiešaní alebo nezmiešaní s inými vláknami, ako je bavlna alebo vlna), spotrebu na výrobu netkaných výrobkov (t. j. výrobu tenkých prikrývok alebo tkanín, ktoré neboli premenené na priadzu a ktoré boli navzájom spojené trením a/alebo kohéziou a/alebo adhéziou, s výnimkou papiera), a spotrebu na výplne (t. j. vypchávanie alebo impregnovanie určitých textilných výrobkov, ako sú napríklad vankúše alebo sedadlá áut).

(153)

Väčšina používateľov spolupracujúcich pri tomto konaní sú výrobcovia netkaných výrobkov. Títo používatelia sú členmi jedného z troch združení používateľov spolupracujúcich pri tomto konaní, ktoré zastupuje odvetvie netkaných výrobkov na európskej úrovni.

(154)

Podľa informácií o nákupoch uvedených v nimi vyplnených dotazníkoch používatelia spolupracujúci počas OP predstavujú približne 6 % celkovej spotreby PSV v Spoločenstve a približne 7 % celkového dovozu z príslušných krajín. Za zmienku stojí, že dovoz z príslušných krajín predstavuje menšiu časť ich nákupu, t. j. 16 %, zatiaľ čo dovoz z iných tretích krajín stále predstavuje 44 % ich nákupov a nákup v EÚ 40 % ich nákupov. Jeden zo spolupracujúcich používateľov od roku 2002 do OP vôbec z príslušných krajín nedovážal.

(155)

Používatelia uviedli viacero argumentov proti uloženiu ciel.

(156)

Po prvé, používatelia tvrdili, že antidumpingové opatrenia by mohli ohroziť nadväzujúce odvetvie, ktoré zamestnáva vyše 20 000 osôb, kým výrobné odvetvie Spoločenstva zamestnáva menej ako 1 700 osôb. Argumentovalo sa, že uloženie ciel by mohlo viesť k strate pracovných miest v nadväzujúcom odvetví alebo k presunu výrobných zariadení do zámoria.

(157)

Tvrdili tiež, že uloženie antidumpingových ciel by spustilo rast cien, ktorý by používatelia museli zohľadniť v nadväzujúcich výrobkoch. Tento vývoj by zasa spustil rast dovozu lacnejších nadväzujúcich výrobkov z iných tretích krajín a z krajín, ktorých sa toto prešetrovanie týka.

(158)

Napokon tvrdili, že výrobné odvetvie Spoločenstva nie je schopné zásobovať trh Spoločenstva v plnom rozsahu a že uloženie antidumpingových ciel by zhoršilo finančnú situáciu používateľov vzhľadom na to, že by naďalej museli z príslušných krajín dovážať výrobky, ktoré nie sú dostupné v Spoločenstve, ako je napríklad tzv. polyester s nízkou teplotou tavenia.

(159)

Pokiaľ ide o údajnú závislosť trhu Spoločenstva od externých dodávateľov sa pripomína, že nariadením Rady (ES) č. 1515/2006 (7) bolo rozhodnuté o zrušení existujúcich opatrení na dovoz z Austrálie, Indonézie, Thajska a Indie. Keďže antidumpingovým opatrením, uloženým nariadením Rady (ES) č. 1522/2000 (8) a nariadením Rady (ES) č. 2852/2000 (9) sa takmer zastavil dovoz z týchto krajín, stojí za zmienku, že pred uložením antidumpingových opatrení na dovoz PSV z nich na trh Spoločenstva bol podiel na trhu Austrálie, Indonézie a Thajska 8,9 % a podiel na trhu Indie 2,9 %. Preto je pravdepodobné, že po zrušení antidumpingových opatrení sa dovoz z týchto tretích krajín obnoví a presmeruje na trh Spoločenstva. Navyše, dovoz z iných tretích krajín už má dôležitý podiel na trhu Spoločenstva, v OP dosahoval 11 %.

(160)

Z tohto dôvodu, napriek navrhovanému uloženiu ciel proti Taiwanu a Malajzii a s prihliadnutím na ukončenie opatrení proti Austrálii, Indonézii, Thajsku a Indii, sa používatelia v Spoločenstve, ktorí už počas OP uspokojovali 84 % svojich potrieb nákupom z iných ako príslušných krajín, budú môcť stále spoliehať (alebo prejsť) na dôležitých dodávateľov príslušného výrobku v Spoločenstve alebo na iných významných poskytovateľov v krajinách, ktoré nepodliehajú antidumpingovým clám, napr. aj kvôli špecifickému výrobku, ako sú strižné vlákna z polyesteru s nízkou teplotou tavenia (low melt polyester staple fibres; LMF).

(161)

Potvrdil to aj jeden z používateľov, ktorý vyhlásil, že tzv. LMF možno dovážať z Kórejskej republiky alebo Japonska a že ho vyrábajú aj dvaja európski výrobcovia. To znamená, že aspoň dvaja európski výrobcovia majú technológiu aj know-how na výrobu tohto špecifického výrobku a nemožno vylúčiť, že až ceny raz dosiahnu úroveň, ktorá odstráni poškodzujúce účinky dumpingu, výroba a dodávky v Spoločenstve sa zvýšia.

(162)

Navyše, hoci výrobné odvetvie Spoločenstva v určitých obdobiach niektoré druhy PSV nevyrábalo, neznamená to, že by nebolo schopné tieto druhy vyrábať. V závislosti od druhu výrobku by v skutočnosti boli potrebné len drobné úpravy výrobnej technológie, vyžadujúce nízke investície. Skôr to bolo tak, že v určitých momentoch neboli dostupné niektoré druhy PSV, lebo výrobcovia v Spoločenstve nedokázali dodať potrebné množstvá za znížené ceny, ktoré boli používatelia ochotní zaplatiť.

(163)

Pokiaľ ide o zamestnanosť vo výrobnom odvetví Spoločenstva a v nadväzujúcom odvetví stojí za zmienku, že už niekoľko rokov trpí výrobné odvetvie Spoločenstva dumpingovým dovozom PSV za nízku cenu zapríčiňujúcim situáciu, v ktorej sa sústavne znižuje zamestnanosť, ako je uvedené v odôvodnení 99. Skutočnosť, že v nadväzujúcom odvetví je zamestnaných viac osôb než vo výrobe PSV, sama osebe neospravedlňuje ohrozenie výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré môže byť len menej náročné na prácu než nadväzujúce odvetvie a ktoré je, ako je ukázané v odôvodnení 154, tiež životne dôležité pre používateľov, lebo všetci spolupracujúci používatelia čiastočne nakupovali výrobok Spoločenstva.

(164)

Pokiaľ ide o pravdepodobný vplyv na finančnú situáciu nadväzujúceho odvetvia, z dostupných informácií o štruktúre nákladov používateľského odvetvia, úrovni navrhovaných opatrení a podiele dumpingového dovozu k ostatným zdrojom dodávok vyplýva, že:

V dôsledku navrhovaných opatrení sa tak pravdepodobne zvýšia výrobné náklady používateľov v rozsahu 0,4 % až maximálne 1,5 %. Toto pravdepodobne maximálne zvýšenie sa považuje za relatívne nízke v porovnaní s priaznivým účinkom navrhovaných opatrení na obnovenie efetkívnej hospodárskej súťaže na trhu Spoločenstva.

(165)

Analýza vplyvu navrhovaných opatrení na používateľov preto ukázala, že uloženie antidumpingových opatrení pravdepodobne nebude mať za následok zvýšenie dovozu lacných nadväzujúcich výrobkov do Spoločenstva. K tomuto záveru sa takisto dospelo bez akéhokoľvek dôkazu od príslušných používateľov, ktorí odôvodňovali svoj návrh, napr. tým, že opatrenia v súvislosti s týmto výrobkom v minulosti viedli k takýmto účinkom.

(166)

Jeden dodávateľ surovín spolupracoval pri tomto konaní predložením vyplneného dotazníka. Odvetviu PSV dodáva PTA a MEG a výslovne podporil uloženie ciel, ktoré by umožnili výrobnému odvetviu Spoločenstva zachovať životaschopnosť a zaistili by aj jeho postavenie.

(167)

So zreteľom na všetky uvedené faktory a s prihliadnutím na úroveň opatrení a ukončenie konania proti Austrálii, Indonézii, Thajsku a Indii sa konštatuje, že uloženie opatrení nebude mať významný nepriaznivý účinok, ak vôbec nejaký bude mať, na situáciu používateľov a dovozcov príslušného výrobku. Je potrebné tiež pripomenúť, že v predchádzajúcom konaní týkajúcom sa toho istého výrobku sa prijatie opatrení nepovažovalo za krok proti záujmu Spoločenstva.

(168)

Na tomto základe sa predbežne konštatuje, že niet presvedčivých dôvodov, aby sa antidumpingové opatrenia neuložili.

(169)

So zreteľom na predbežné závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť a záujem Spoločenstva, mali by sa uložiť dočasné opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu poškodzovaniu výrobného odvetvia Spoločenstva dumpingovým dovozom.

(170)

Pri určení úrovne dočasných opatrení sa prihliadalo tak na zistené dumpingové rozpätie, ako aj na výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

(171)

Dočasné opatrenia by sa mali uložiť na úrovni dostatočnej na odstránenie ujmy zapríčinenej týmto dovozom bez toho, aby sa prekročilo zistené dumpingové rozpätie. Pri výpočte výšky cla nevyhnutného na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že všetky opatrenia majú umožniť výrobnému odvetviu Spoločenstva pokryť jeho náklady a dosiahnuť celkový zisk pred zdanením, ktorý by mohol byť pravdepodobne dosiahnutý za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. ak by neexistoval dumpingový dovoz.

(172)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že ak by neexistoval dumpingový dovoz, výrobné odvetvie Spoločenstva by malo mať zisk pred zdanením vo výške 5 %. Tento zisk by mal umožniť odvetviu pokryť jeho náklady. Na tomto základe bola vypočítaná cena podobného výrobku nespôsobujúca ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. Cena nespôsobujúca ujmu bola vypočítaná pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia 5 % k výrobným nákladom.

(173)

Nevyhnutné zvýšenie cien bolo následne stanovené na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny stanovenej pre výpočty podhodnotenia s priemernou cenou nespôsobujúcou ujmu. Každý rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol potom vyjadrený ako percento priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(174)

Na základe uvedeného sa usudzuje, že by sa malo uložiť antidumpingové clo na úrovni zisteného dumpingového rozpätia, ktoré by ale nemalo byť vyššie ako uvedené rozpätie ujmy vypočítané v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia.

(175)

Na základe zistení tohto prešetrovania boli stanovené sadzby antidumpingového cla, špecifikované v tomto nariadení, pre jednotlivé spoločnosti. Zohľadňujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania v súvislosti so spolupracujúcimi spoločnosťami. Tieto colné sadzby (na rozdiel od zostatkového cla uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda majú uplatňovať výlučne na dovoz výrobku s pôvodom v príslušných krajinách a vyrábaného spoločnosťami, a teda uvedenými špecifickými právnickými osobami. Dovážané výrobky vyrobené ktoroukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je osobitne, s názvom a adresou uvedená v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, nemôžu využiť tieto sadzby a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(176)

Každá žiadosť o uplatnenie týchto sadzieb antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zavedení novej výroby, alebo zriadení odbytových subjektov) by sa mala bezodkladne adresovať Komisii (10) spolu so všetkými relevantnými informáciami, najmä o každej zmene činností spoločnosti spojených s výrobou, domácim alebo vývozným odbytom súvisiacim napríklad s uvedenou zmenou názvu alebo uvedenými zmenami výroby a odbytových subjektov. Nariadenie sa podľa potreby zmení a doplní aktualizovaním zoznamu spoločností využívajúcich individuálne colné sadzby.

(177)

V záujme riadneho uplatňovania antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vývozných výrobcov, ale aj na výrobcov, ktorí počas OP nerealizovali žiadny vývoz do Spoločenstva. Pokiaľ však vyvážajúci výrobcovia v Malajzii, ktorí neboli zahrnutí do výberu vzorky, spĺňajú požiadavku druhého pododseku článku 11 ods. 4 základného nariadenia, vyzývajú sa, aby predložili žiadosť podľa tohto článku o individuálne preskúmanie svojej situácie.

Navrhované antidumpingové clá sú tieto:

(178)

V záujme riadnej správy by sa mala určiť lehota, v rámci ktorej by zainteresované strany, ktoré sa samy prihlásia do termínu stanoveného v oznámení o začatí konania, mohli vyjadriť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie. Okrem toho by sa malo uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a na účely konečných opatrení ich možno znovu zvážiť.

Európska komisia

Generálne riaditeľstvo pre obchod

Direction B

Office J-79 5/16

B-1049 Brussels.