13.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 345/58

Spravodajca:

Miguel Ángel CABRA DE LUNA

1.1.

Sociálne hospodárstvo je významným aktérom, ktorý prispieva k dosiahnutiu cieľov všetkých európskych politík s vonkajším rozmerom: zahraničná a bezpečnostná politika, obchodná politika, susedská politika, politika v oblasti zmeny klímy, rozvojovej spolupráce a udržateľného rozvoja. Chýbajúce vhodné regulačné prostredie na európskej aj vnútroštátnej úrovni však bráni tomu, aby tento sektor mohol rozvinúť svoj plný potenciál a maximalizovať jeho vplyv.

1.2.

Nástroj partnerstva (1) pre spoluprácu s tretími krajinami, ktorý sa zameriava na rozvinuté a rozvojové krajiny, môže predstavovať príležitosť pre sociálne hospodárstvo Európskej únie (EÚ) v rámci procesu jeho internacionalizácie prostredníctvom stimulácie konkurencieschopnosti, inovácií a výskumu.

1.3.

EÚ zohráva dôležitú úlohu v boji za odstránenie chudoby a v podnecovaní hospodárskeho a sociálneho rozvoja na celom svete, čo sa odráža aj v programe EÚ na obdobie po roku 2015 a v prijatí programu Organizácie Spojených národov (OSN) pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030.

1.4.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta, že Rada v rámci programu po roku 2015 prikladá význam sociálnemu hospodárstvu z hľadiska vytvárania pracovných miest a trvalo udržateľného rozvoja, čím sa otvárajú nové možnosti pre rozvoj sociálneho hospodárstva v rámci vonkajšieho rozmeru (bod 43 programu po roku 2015). Zároveň však vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nezahrnula sociálne hospodárstvo do svojho návrhu nového konsenzu o rozvoji.

1.5.

Vzhľadom na úspechy podnikov, ktoré vidno v rôznych krajinách mimo EÚ, možno konštatovať, že sociálne hospodárstvo vo svojich rôznych podnikateľských podobách je viditeľne prítomné v každodennom živote a v produktívnych činnostiach vo veľkých častiach Afriky, Ameriky a Ázie a jednoznačne prispieva k zlepšeniu životných a pracovných podmienok miliónov ľudí.

1.6.

Spomedzi rôznych podnikateľských foriem sociálneho hospodárstva, ktoré sa dajú nájsť v spomínaných oblastiach, vynikajú okrem iných družstvá a vzájomné spoločnosti, z ktorých mnohé aktívne pôsobia v poľnohospodárskej výrobe, v oblastiach financií a mikrofinancií, dodávok čistej vody, bývania, zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím, odstraňovania neformálnej práce prostredníctvom iniciatív kolektívneho podnikania v sociálnom hospodárstve, zamestnávania mladých ľudí a emancipácie žien, ktoré zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v rámci produktívnej činnosti družstiev a vzájomných spoločností.

1.7.

Popri družstvách, spoločnostiach vzájomnej pomoci a iných podobných podnikoch sociálneho hospodárstva, ktoré majú podobu združení, je dôležitá funkcia neziskových subjektov, združení a nadácií známych pod názvom mimovládne organizácie, ktoré sú všetky neoddeliteľnou súčasťou sociálneho hospodárstva v oblasti sociálnych činností tretieho sektora a ktoré riadia služby sociálnej pomoci, zdravotníctva, vzdelávania a ďalšie služby, a navyše podporujú iniciatívy sociálneho podnikania u miestneho obyvateľstva.

1.8.

Komisia uznáva dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať podniky sociálneho hospodárstva v rozvoji obehového hospodárstva, pre ktoré majú byť „významným príspevkom“ (2). V Európe existuje mnoho príkladov osvedčených postupov v tejto oblasti, v ktorej môžu podniky sociálneho hospodárstva zohrávať významnú úlohu, pokiaľ ide o investície predpokladané vo vonkajšom investičnom pláne (EIP) v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie v Afrike. Podniky sociálneho hospodárstva výrazne prispievajú k udržateľnému hospodárskemu rastu, keďže znižujú svoj negatívny dosah na životné prostredie.

1.9.

Tradičné finančné nástroje pre podniky a organizácie sociálneho hospodárstva – výnimkou je činnosť etického bankovníctva – nefungujú, a teda sú pre ne potrebné nástroje, ktoré im budú osobitne prispôsobené. EHSV preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto podniky sociálneho hospodárstva aj napriek svojej nespochybniteľnej vedúcej úlohe pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja a svojej sociálnej a hospodárskej prítomnosti nie sú v programoch podpory internacionalizácie a podnikania v zahraničí, ani v programoch rozvojovej spolupráce EÚ systematicky vnímané ako obzvlášť uznávané subjekty. Dokonca ani v rámci vonkajšieho investičného plánu a Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD) sa neuvažuje o žiadnom osobitnom financovaní pre podniky sociálneho hospodárstva.

1.10.

Napríklad obnovenie Dohody o partnerstve z Cotonou ovplyvní viac ako 100 afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) s celkovým počtom obyvateľov dosahujúcim 1,5 miliardy. K obnove Dohody z Cotonou by malo dôjsť v roku 2020, pričom rokovania sa musia začať najneskôr v auguste 2018. Je prekvapujúce, že v spomínanom oznámení, ktoré vychádza z programu OSN do roku 2030 a Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, sa medzi neštátnymi subjektmi zapojenými do partnerstva nespomína sociálne hospodárstvo, ktoré je začlenené všeobecne k „občianskej spoločnosti, hospodárskym a sociálnym partnerom a súkromnému sektoru“ (bod 4.3.3 oznámenia).

1.11.

Obchodná politika je jedným z pilierov vonkajšej činnosti EÚ. Organizovaná občianska spoločnosť sa podieľa na rôznych dohodách EÚ s inými krajinami alebo regiónmi sveta (obchodné dohody, dohody o pridružení, o hospodárskom partnerstve) prostredníctvom zmiešaných poradných výborov (ZPV) a interných poradných skupín, ktoré sa zriaďujú danými dohodami. EHSV odporúča, aby sa prítomnosť sociálneho hospodárstva, ktoré sa už zúčastňuje na niekoľkých takýchto dohodách, zovšeobecnila a stala pevnou zložkou všetkých dohôd.

1.12.

EFSD, ako aj EIB by mali spolupracovať na vytvorení osobitného finančného ekosystému pre podniky sociálneho hospodárstva, tak ako sa uvádza v stanovisku EHSV (3). Navyše by sa mala zvážiť podpora digitálnych kooperatívnych platforiem z programov technickej pomoci a rozvojovej spolupráce v rámci EIP. Digitálne hospodárstvo otvára nové možnosti pre činnosť a rozvoj podnikov sociálneho hospodárstva. Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov takto umožňuje vytvárať neziskové platformy (tzv. platform cooperativism) a rozvíjať činnosti, o ktoré je z hľadiska vonkajšieho rozmeru sociálneho hospodárstva veľký záujem, ako napríklad spoločná výroba, spoločné financovanie (kolektívne financovanie – crowdfunding alebo partnerské poskytovanie úverov – peer-to-peer lending), spoločné riadenie alebo spoločné vzdelávanie (learning). Vzdelávanie prostredníctvom spoločných platforiem môže byť dôležité pre vzdelávanie podnikateľov v sociálnej oblasti in situ v susedných a južných krajinách a môže sa ním posilniť štrukturálny ľudský kapitál v týchto krajinách.

1.13.

EHSV podporuje odporúčanie Európskej skupiny expertov Komisie pre sociálne podnikanie (GECES) v snahe posilniť postavenie podnikov sociálneho hospodárstva v zahraničnej politike EÚ. V tejto súvislosti by Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) mali koordinovať svoje politiky a iniciatívy s cieľom:

1.14.

Komisia a sociálne hospodárstvo by mali uľahčiť zapojenie skupín G20 a G7 do podpory konkrétnych politík na podporu sociálneho hospodárstva (ako to stanovuje rámec G20 pre inkluzívne podnikanie), ktoré by odrážali rozdiely v hodnotách, zásadách a dôvodoch existencie týchto organizácií (odporúčanie GECES č. 12).

1.15.

Prostredníctvom hospodárskej diplomacie by sa mala podporovať úloha sociálneho hospodárstva v rámci medzinárodných fór (UNTFSSE, ILGSSE, MOP, G20, G7 atď.) a spolupráca s medzinárodnými finančnými organizáciami.

1.16.

EÚ musí zabezpečiť, aby počas rokovaní o obchodných dohodách neboli podniky sociálneho hospodárstva diskriminované voči iným podnikom a aby sa odstránili necolné prekážky, ktoré de facto takúto diskrimináciu umožňujú.

1.17.

Nástroj európskeho susedstva (ENI) ako aj iné finančné nástroje musia systematicky prispievať k podpore sociálneho hospodárstva, či už v rámci rokovaní o pristúpení s kandidátskymi krajinami na členstvo v EÚ alebo inými susednými krajinami, ktoré požívajú výhody preferenčných dohôd.

1.18.

Komisia by mala posilniť svoju vedúcu úlohu v oblasti medzinárodnej spolupráce a pri podpore a uznávaní podnikov sociálneho hospodárstva ako kľúčových aktérov v súkromnom sektore v záujme dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja a ako súčasť zahraničnej politiky EÚ. Na tento účel sa musia koordinovať činnosti rôznych útvarov Komisie a ESVČ a musia sa vytvoriť spoločné akčné programy rozvojovej spolupráce s ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami, akými sú Svetová banka, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Africká rozvojová banka, Ázijská rozvojová banka, a s ďalšími verejnými i súkromnými subjektmi s cieľom získať viacstranné investície vrátane miestnych, a tým vytvárať stimuly na fungovanie týchto spôsobov financovania. Podniky sociálneho hospodárstva sa musia naliehavo, efektívne a všeobecne stať súčasťou tzv. hospodárskej diplomacie EÚ. Komisia musí posilniť spoluprácu v oblasti sociálneho hospodárstva s medzinárodnými organizáciami (OSN, MOP, OECD atď.).

1.19.

Komisia musí začleniť sektor sociálneho hospodárstva do iniciatív týkajúcich sa prístupu na trhy tretích krajín a do všetkých programov rozvojovej spolupráce, ako aj do vykonávania programu po roku 2015 výslovne ako podnikateľský subjekt EÚ a stanoviť osobitné ukazovatele a ciele pre družstvá a ďalšie podniky podobné podnikom sociálneho hospodárstva. Konkrétne je dôležité, aby Komisia a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci v nasledujúcej Dohode o partnerstve z Cotonou výslovne začlenili sociálne hospodárstvo medzi neštátne subjekty a aby v rámci EIP a EFSD vyčlenili pre podniky sociálneho hospodárstva osobitné finančné prostriedky.

1.20.

S cieľom prispieť k monitorovaniu a preskúmaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, by súčasťou aktivít malo byť pravidelné predkladanie správy o partnerských politikách medzi členskými štátmi a inými verejnými orgánmi a sociálnym hospodárstvom vrátane družstiev, ktoré majú rozhodujúci význam pre plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Rovnako by bolo potrebné nabádať štáty k tomu, aby získavali údaje a vypracúvali štatistiky.

1.21.

Komisia by mala uľahčiť začlenenie sociálneho hospodárstva do štruktúrovaného dialógu, ktorý podporí spolu s európskym a africkým súkromným sektorom v rámci platformy udržateľného podnikania pre Afriku.

1.22.

Komisia by mala nabádať na poskytovanie preferenčnej podpory podnikom sociálneho hospodárstva, ktoré sú prepojené s obehovým hospodárstvom a dosahujú významné úspechy v Európe a ktoré môžu byť dôležitými aktérmi v oblasti udržateľného rastu v krajinách mimo Európy, keďže vytvárajú početné pracovné miesta pre mladých ľudí a ženy v miestnych oblastiach.

1.23.

Komisia a členské štáty musia podporovať účasť, konzultácie a koordináciu svojej podnikateľskej činnosti v zahraničí a v oblasti rozvojovej spolupráce s európskymi aj národnými subjektmi zastupujúcimi sociálne hospodárstvo, ako aj so subjektmi z partnerských krajín, a tiež s medzinárodnými organizáciami sociálneho hospodárstva, ktoré tvoria krajiny osi sever-juh a juh-juh. EHSV opakuje svoju žiadosť (4) o vytvorenie európskeho fóra občianskej spoločnosti pre udržateľný rozvoj s cieľom podporovať a monitorovať vykonávanie programu 2030, pričom hlavnými aktérmi na tomto fóre by boli Rada, Komisia, Parlament, subjekty zastupujúce európske sociálne hospodárstvo a ostatná občianska spoločnosť.

1.24.

Mala by sa zvážiť možnosť zapojiť siete a zastupiteľské organizácie sociálneho hospodárstva do programov Komisie v oblasti technickej pomoci a rozvoja ako sprostredkovateľov a strategických partnerov pri vykonávaní programov zameraných na investície a spoluprácu v susedných krajinách a pri rozvoji a podpore vlád v záujme vytvárania priaznivého inštitucionálneho prostredia pre podniky a organizácie sociálneho hospodárstva. Južné Stredozemie a Balkán sú absolútnou prioritou.

1.25.

Komisia a ESVČ by mali v tretích krajinách podporovať proces identifikácie rôznych druhov podnikov sociálneho hospodárstva a tiež zriadenie vhodného právneho rámca, ktorým by sa umožnilo zviditeľnenie subjektov sociálneho hospodárstva ako celku. Keďže ide o zložitý proces v stredno- až dlhodobom horizonte, treba klásť dôraz na družstvá a vzájomné spoločnosti pôsobiace po celom svete s vymedzenými právnymi možnosťami, viditeľným zastúpením vo všetkých sférach produktívnej činnosti a systémom hodnôt a riadenia inšpiratívnym pre celé sociálne hospodárstvo, vďaka čomu ich možno považovať za základ sociálneho hospodárstva.

1.26.

V súlade s cieľmi tohto stanoviska EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby si urýchlene splnila svoj záväzok zvýšiť povedomie svojich útvarov o sociálnom hospodárstve prostredníctvom interných brífingov v rámci príslušných generálnych riaditeľstiev a zastúpení Európskej únie v tretích krajinách.

2.1.

V Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie sa za dve kľúčové priority považujú bezpečnosť EÚ a investície do odolnosti členských štátov a spoločenstiev na východe a juh od EÚ až po strednú Afriku. Pri vykonávaní týchto priorít a európskej susedskej politiky (ESP) môže sociálne hospodárstvo zohrávať dôležitú úlohu v rámci podpory procesov inkluzívneho a udržateľného rozvoja.

2.2.

ESP, ktorá sa vzťahuje sa krajiny na východ a juh od EÚ, a jej finančný nástroj, t. j. ENI, predstavujú kľúčový prvok pre oživenie vzťahov so 16 krajinami, ktorých sa táto politika týka (šesť krajín na východe a desať krajín južného Stredozemia), pričom na ich rozvoj vyčlenila EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020 sumu 15,4 miliardy EUR.

2.3.

Z EIP sa prostredníctvom EFSD podporia v rokoch 2016 – 2020 investície v Afrike a susedných krajinách EÚ vo výške 44 miliárd EUR, resp. 88 miliárd EUR, pričom tieto krajiny sa považujú za oprávnených partnerov v rámci projektov investícií do organizácií verejného sektora aj investícií do súkromného sektora.

2.4.

Medzinárodný obchod patrí medzi piliere novej stratégie Európa 2020 v záujme dosiahnutia konkurencieschopnejšej a ekologickejšej Únie. Dohody o voľnom obchode a investíciách iniciované Európskou úniou môžu prispieť k väčšej dynamike hospodárskeho rastu v Únii, ak sa vezme do úvahy, že 90 % budúceho svetového rastu sa vyprodukuje mimo Európy. EÚ by mala zabezpečiť, aby počas rokovaní o obchodných dohodách neboli podniky sociálneho hospodárstva diskriminované voči iným podnikom a aby sa odstránili necolné prekážky, ktoré de facto takúto diskrimináciu umožňujú. Európske sociálne hospodárstvo by malo využiť spomínané dohody na podporu internacionalizácie svojich podnikov, a to tak v susedných krajinách na východe a juhu Európy, ako aj v ostatných častiach sveta.

2.5.

EÚ zohráva dôležitú úlohu v boji za odstránenie chudoby a pri podpore hospodárskeho a sociálneho rozvoja na celom svete. Oficiálna rozvojová pomoc, ktorú EÚ a členské štáty ponúkajú, dosiahla v roku 2015 (5) objem 68 miliárd EUR a predstavuje viac ako 50 % z celkovej pomoci svetových darcov.

2.6.

Rada na svojom zasadnutí 26. mája 2015 schválila pozíciu EÚ k novému programu rozvoja po roku 2015. (Nové globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015). V septembri 2015 EÚ obhajovala tento program po roku 2015 na Valnom zhromaždení OSN, ktoré schválilo program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. V tomto programe na obdobie po roku 2015 Rada zdôrazňuje význam mikropodnikov, malých a stredných podnikov a podnikov sociálneho hospodárstva pre vytváranie pracovných miest a trvalo udržateľný rozvoj“ (bod 43).

3.1.

Podniky a organizácie sociálneho hospodárstva sú integrované prostredníctvom veľkej plurality subjektov so spoločnou základnou identitou so zásadami a hodnotami správania, ktoré z nich robia subjekty slobodného a dobrovoľného charakteru so systémami demokratického a participatívneho riadenia, sú vytvorené v rámci občianskej spoločnosti s prioritným cieľom skôr uspokojiť a vyriešiť – na základe solidárnych kritérií – potreby osôb a sociálnych skupín, ktoré združujú, než odmeniť investorov kapitálu (6). Ako príklad možno uviesť, že organizácia Unesco uznala nemecké družstvá ako nehmotné dedičstvo ľudstva.

3.2.

Subjekty tvoriace sociálne hospodárstvo sú dobre vymedzené a určené nielen vlastnými predstaviteľmi a vedeckou literatúrou, ale aj inštitúciami EÚ. Treba pritom poukázať na uznesenie Európskeho parlamentu z 25. januára 2009 o sociálnom hospodárstve (2008/2250(INI)), Príručku na vypracovanie satelitných účtov podnikov sociálnej ekonomiky: družstiev a vzájomných spoločností, ktorú podporila Európska komisia (2006); stanoviská výboru EHSV (7) a jeho správu s názvom Sociálna ekonomika v Európskej únii  (8). Všetky tieto dokumenty sa zhodujú na identifikácii sektora sociálneho hospodárstva, ktorý tvorí veľký počet podnikov a subjektov „založených na prednosti ľudí pred kapitálom a zahŕňajú také organizačné formy, ako napr. družstvá, vzájomné poisťovacie spolky, nadácie a združenia, ako aj novšie formy sociálnych podnikov“ (závery Rady Európskej únie zo 7. decembra 2015 o podpore sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe) (9).

4.1.

Sociálne hospodárstvo môže v rámci vonkajšej činnosti EÚ zohrávať veľmi dôležitú úlohu. História sociálneho hospodárstva je históriou úspechov, a to nielen v Európe, ale aj v mnohých susedných krajinách na juhu a v rozsiahlych regiónoch Afriky. Zdôrazňuje to MOP vo svojom odporúčaní č. 193 z 20. júna 2002 o podpore družstiev, kde sa družstvá považujú za jeden z pilierov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Vďaka svojim hodnotám a systémom riadenia totiž podporujú čo najširšiu účasť celého obyvateľstva na tomto rozvoji, čím sa posilňuje stabilita, dôvera a sociálna súdržnosť.

4.2.

Komisia a Rada pri viacerých príležitostiach poukázali na dôležitosť družstiev a sociálneho hospodárstva v rámci vonkajšej činnosti EÚ. V oznámení Komisie z 12. septembra 2012 (Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov) sa tak zdôrazňuje úloha družstiev ako významných subjektov občianskej spoločnosti, ktoré sú „obzvlášť aktívne pri podpore podnikania a vytváraní pracovných miest mobilizáciou miestnych spoločenstiev“. Rada v programe na obdobie po roku 2015 tiež pripisuje sociálnemu hospodárstvu významnú úlohu pri vytváraní pracovných miest a udržateľného rozvoja (bod 43 programu po roku 2015).

4.3.

V Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie sa za dve kľúčové priority považujú bezpečnosť EÚ a investície do odolnosti členských štátov a spoločenstiev ležiacich východne a južne od EÚ až po strednú Afriku.

4.4.

ESP predstavuje kľúčový prvok na zaistenie priorít stanovených v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie. V tejto stratégii sa za jednu z priorít vonkajšej činnosti považujú investície do odolnosti štátov a spoločenstiev ležiacich na východne a južne od EÚ až po strednú Afriku, pričom sa to týka krajín v rámci ESP aj mimo nej.

4.5.

Posilňovanie odolných štátov v európskom prostredí, ktoré je prioritou vonkajšej činnosti EÚ, sa nedá dosiahnuť bez silných, súdržných a odolných spoločenstiev. Sociálne hospodárstvo založené na podnikoch vytvorených ľuďmi a pre ľudí predstavuje živý prejav občianskej spoločnosti. Podniky sociálneho hospodárstva sú výsledkom občianskych iniciatív kolektívneho podnikania, kde sa hospodárske a sociálne ciele začleňujú do spoločného projektu, v ktorom členovia preberajú zodpovednosť a rozhodujú o svojom osude a ktorý umožňuje zlepšiť ich životné podmienky a byť zdrojom nádeje do budúcnosti. Práve to je najlepšou zárukou na posilnenie odolných štátov na východe Európy a na juhu, ďalších krajín v rámci ESP aj mimo nej, ako sa zdôrazňuje v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie. Rovnako je to spôsob, ako sa dá najlepšie zaručiť dlhodobo udržateľné dosiahnutie prvej z piatich veľkých priorít vonkajšej činnosti EÚ, ktorou je bezpečnosť nášho spoločného domova – Európy, a tým aj zabrániť procesom radikalizácie.

4.6.

Vonkajší rozmer sociálneho hospodárstva by napokon mohol veľmi dobre slúžiť aj na vytváranie pracovných miest s právami v krajinách s vysokým percentom tieňového hospodárstva alebo v krajinách, ktorých hospodársky model prechádza zmenami. Zároveň by sa tak mohlo zabrániť zatváraniu podnikov tým, že by ich prevzali ich zamestnanci v právnej a organizačnej forme družstva.

5.1.

Obchodná politika je jedným z pilierov vonkajšej činnosti EÚ. Organizovaná občianska spoločnosť sa podieľa na rôznych dohodách EÚ s inými krajinami alebo regiónmi sveta (obchodné dohody, dohody o pridružení, o hospodárskom partnerstve) prostredníctvom ZPV a interných poradných skupín, ktoré sa zriaďujú danými dohodami. EHSV odporúča, aby sa zapojenie sociálneho hospodárstva, ktoré už sa aktívne zúčastňuje na viacerých z nich, stalo bežným javom a aby bolo pevnou súčasťou všetkých týchto dohôd, a navrhuje, aby to slúžilo na využitie skúseností sociálneho hospodárstva v rámci kapitol týchto dohôd o udržateľnom rozvoji pri vytváraní spoločností s hodnotami a charakteristikami sociálneho hospodárstva. Takisto odporúča, aby sa organizácie sociálneho hospodárstva pravidelne zapájali do interných poradných skupín občianskej spoločnosti stanovených v týchto kapitolách a do obchodných misií, ktorý podporuje Komisia v tretích krajinách.

5.2.

Zapojenie sociálneho hospodárstva do zmiešaných poradných výborov a interných poradných skupín môže prispieť k upevneniu poznatkov, väzieb a spolupráce v rámci sociálneho hospodárstva medzi rôznymi regiónmi. To je napríklad aj prípad sociálneho hospodárstva EÚ a príslušných partnerov v Latinskej Amerike a južnom Stredozemí.

5.3.

Prostredníctvom ENI vyčlenila ESP na dosiahnutie svojich cieľov na obdobie rokov 2014 – 2016 sumu 15,4 miliardy EUR. EIP (10), ktorý poskytuje celkový rámec na zvýšenie investícií v Afrike a krajinách susediacich s EÚ, môže byť vhodným nástrojom na podporu sociálneho hospodárstva v týchto geografických oblastiach.

5.4.

V novembri 2017 sa uskutoční 5. summit Afrika – EÚ, na ktorom sa nanovo definuje a prehĺbi partnerstvo medzi Afrikou a EÚ (11). Komisia by mala uľahčiť začlenenie sociálneho hospodárstva do štruktúrovaného dialógu, ktorý podporí spolu s európskym a africkým súkromným sektorom v rámci platformy udržateľného podnikania pre Afriku.

5.5.

Komisia uznáva dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať podniky sociálneho hospodárstva v rozvoji obehového hospodárstva, pre ktoré majú byť „významným príspevkom“ (12). V Európe existuje mnoho príkladov osvedčených postupov v tejto oblasti, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.

5.6.

Podniky a organizácie sociálneho hospodárstva môžu na základe svojich charakteristík a hodnôt zohrávať významnú úlohu pri plánovaných investíciách v EIP v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v Afrike, a to na základe konkurenčných výhod vyplývajúcich z lepšieho riadenia zdrojov, surovín a prepojenia s daným územím, čo umožní vytváranie nových pracovných miest na miestnej úrovni, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí a ženy. Preferenčná podpora pre podniky a organizácie sociálneho hospodárstva, ktoré sú prepojené s obehovým hospodárstvom, umožní udržateľnejší hospodársky rast, zníži jeho negatívny vplyv na životné prostredie prostredníctvom lepšieho riadenia zdrojov a znížením ťažby a obmedzením znečistenia.

5.7.

Nástroj partnerstva (13) pre spoluprácu s tretími krajinami, ktorý sa zameriava na rozvinuté a rozvojové krajiny, môže predstavovať príležitosť pre sociálne hospodárstvo EÚ v rámci procesu jeho internacionalizácie prostredníctvom stimulácie konkurencieschopnosti, inovácií a výskumu.

5.8.

Ako sa už niekoľkokrát spomenulo, logika finančného trhu nie je zameraná na podporu rozvoja podnikov a organizácií sociálneho hospodárstva. Tradičné finančné nástroje v prostredí organizácií a podnikov sociálneho hospodárstva nefungujú, a preto tieto organizácie a podniky potrebujú nástroje, ktoré im budú osobitne prispôsobené. Skutočný potenciál organizácií a podnikov sociálneho hospodárstva teda možno premeniť na realitu len vtedy, keď sa prístup k financiám začlení do špecifického a plne integrovaného finančného ekosystému (14).

5.9.

GECES tiež poukázala na to, že je potrebné, aby Komisia vyčlenila osobitné priame a nepriame finančné prostriedky pre podniky sociálneho hospodárstva vrátane tých, ktoré fungujú v tomto sektore v tretích krajinách, spolu s ich vládami a aby podporila sociálne finančné organizácie (odporúčanie 13 správy GECES o budúcnosti sociálneho hospodárstva a podnikov fungujúcich v tomto sektore).

5.10.

Nástroj európskeho susedstva (ENI) ako aj iné finančné nástroje by preto mali systematicky prispievať k podpore sociálneho hospodárstva, či už v rámci rokovaní o pristúpení s kandidátskymi krajinami na členstvo v EÚ alebo inými susednými krajinami, ktoré požívajú výhody preferenčných dohôd.

5.11.

Komisia nedávno spustila niekoľko iniciatív v rámci vonkajšej činnosti EÚ, napríklad v rámcovej dohode o partnerstve medzi Komisiou a Medzinárodným družstevným zväzom s cieľom podporiť družstevný sektor na svetovej úrovni v snahe vykonať v rokoch 2016 – 2020 program, s dotáciou vo výške osem miliónov EUR. V ESP aj v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie sa však podniky a organizácie sociálneho hospodárstva opomínajú a neuvádzajú sa výslovne ako podnikateľské subjekty vo vonkajších politikách a programoch EÚ, pričom v rámci veľkých fondov určených pre EIP a EFSD sa neuvažuje o žiadnom osobitnom financovaní pre tieto organizácie a podniky, rovnako ako sa to nezvažuje ani v rámci činností na internacionalizáciu európskych podnikov.

5.12.

Komisia a sociálne hospodárstvo by mali uľahčiť zapojenie skupín G20 a G7 do podpory konkrétnych politík na podporu podnikania a podnikov a organizácií sociálneho hospodárstva (ako to stanovuje rámec G-20 pre inkluzívne podnikanie), ktoré by lepšie odrážali rozdiely v súbore hodnôt, zásad a dôvodov existencie týchto organizácií, ako to odporúča GECES (odporúčanie č. 12).

5.13.

Prostredníctvom hospodárskej diplomacie by sa mala podporovať úloha sociálneho hospodárstva v rámci medzinárodných fór (UNTFSSE, ILGSSE, MOP, G20, G7 atď.) a spolupráca s medzinárodnými finančnými organizáciami, ako je GSG (Global Social Impact Investment Steering Group), a to napríklad účasťou na podujatiach o financovaní organizovaných ILGSSE.

6.1.

Program OSN do roku 2030 obsahuje 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré vychádzajú z troch pilierov: hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho. Sociálne hospodárstvo zohráva významnú úlohu pri plnení všetkých týchto cieľov. Vzhľadom na rôznorodosť subjektov, ktoré tvoria sociálne hospodárstvo, a prierezový charakter právnych foriem, ktoré sú tu obsiahnuté, je náročné získať súhrnné údaje o činnosti sociálneho hospodárstva. Na základe dostupných údajov družstiev, spoločností vzájomnej pomoci a iných podobných subjektov však možno potvrdiť, že sociálne hospodárstvo, a najmä družstvá, sú kľúčovými faktormi na dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rámci programu do roku 2030.

6.2.

S cieľom prispieť k monitorovaniu a preskúmaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, by súčasťou aktivít malo byť pravidelné predkladanie správy o partnerských politikách medzi členskými štátmi a inými verejnými orgánmi a sociálnym hospodárstvom vrátane družstiev, ktoré majú rozhodujúci význam pre plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Rovnako by bolo potrebné nabádať štáty k tomu, aby získavali údaje a vypracúvali štatistiky.

6.3.

V rámci cieľa znižovania chudoby a cieľa udržateľného rozvoja zohrávajú družstvá zásadnú úlohu v rozsiahlych regiónoch Afriky, Ázie a Ameriky. Ide predovšetkým o družstevné sporiteľne a úverové družstvá a družstvá pôsobiace v agropotravinárskom odvetví pri výrobe, zabezpečovaní a uvádzaní na trh (túto úlohu zdôrazňuje aj organizácia FAO). V krajinách ako Tanzánia, Etiópia, Ghana, Rwanda alebo Srí Lanka sú družstevné sporiteľne a úverové družstvá veľmi dôležité pre financovanie pracovných prostriedkov, obehového kapitálu alebo trvanlivého spotrebného tovaru pre chudobných. Družstvá v spomínaných krajinách sú tiež lídrami v procesoch emancipácie žien (15). V Afrike sa nachádza 12 000 družstevných sporiteľní a úverových družstiev s 15 miliónmi používateľov v 23 krajinách (16).

6.4.

Družstvá a vzájomné spoločnosti majú veľký význam v oblasti zdravotníctva na celom svete, a to tak v rozvinutých, ako aj v rozvíjajúcich sa krajinách. Na celom svete je viac ako 100 miliónov rodín, ktorým zdravotnú pomoc poskytujú zdravotnícke družstvá (17).

6.5.

Jednou z oblastí, v rámci ktorej družstvá rozhodujúcou mierou prispievajú k plneniu jedného z cieľov trvalo udržateľného rozvoja, je prístup k čistej vode a sanitárna oblasť. V Bolívii (Santa Cruz de la Sierra) sa nachádza najväčšie družstvo na svete zabezpečujúce zásobovanie pitnou vodou, ktoré dodáva čistú vodu veľmi vysokej kvality pre 1,2 milióna ľudí. Na Filipínach, v Indii a vo viacerých afrických krajinách družstvá zabezpečujúce zásobovanie vodou dodávajú čistú vodu desaťtisícom domácností. V niektorých prípadoch práve členovia družstiev vykopali studne a vytvorili miestne skupiny na ich údržbu. V USA existuje približne 3 300 družstiev, ktoré dodávajú pitnú vodu, zabezpečujú ochranu pred požiarmi, zavlažovanie a poskytujú tiež služby likvidácie odpadových vôd (18).

6.6.

Činnosti týkajúce sa poskytovania dôstojného bývania a zlepšovania situácie v štvrtiach s nedostatočnými hygienickými podmienkami patria v rámci družstiev medzi veľmi účinný nástroj. V Indii napríklad Národná federácia bytových družstiev spoločne s chudobnými rodinami z mestských oblastí podporila 92 000 bytových družstiev so 6,5 miliónmi členov a 2,5 miliónmi bytov, z ktorých prevažná väčšina je určená rodinám s nízkymi príjmami. Národná únia bytových družstiev v Keni zase podporila program na zlepšenie štvrtí s nedostatočnými hygienickými podmienkami tým, že obyvateľstvo daných štvrtí zorganizovala do družstiev s cieľom sprístupniť im dôstojné bývanie (19).

6.7.

Družstvá sú cenným nástrojom pri znižovaní vysokého percenta neformálnej práce (50 % celkovej práce na svete), ktorá sa vždy spája s nedôstojnými životnými a pracovnými podmienkami. Iniciatívy kolektívneho podnikania spájajúce sa s družstvami majú veľký sociálny význam, keďže pozdvihujú dôstojnosť a životné podmienky ľudí (dôstojná práca) a reagujú na model, ktorý prináša neistotu a nerovnosť. Podniky a organizácie sociálneho hospodárstva majú dôležitú úlohu pri posilňovaní postavenia najzraniteľnejších skupín, predovšetkým žien, mladých ľudí a osôb so zdravotným postihnutím, pričom zároveň vytvárajú udržateľné hospodárske príjmy a formujú úspešné procesy sociálnej inovácie.

6.8.

Popri úlohe družstiev a spoločností vzájomnej pomoci je nutné poukázať aj na úlohu neziskových subjektov a mimovládnych organizácií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou sociálneho hospodárstva v oblasti sociálnej činnosti tretieho sektora. Tieto subjekty mobilizujú dôležité zdroje, okrem iného aj dobrovoľné, ktoré im umožňujú riadiť okrem iných sociálne služby, zdravotníctvo a vzdelávanie a v mnohých prípadoch aj podporovať iniciatívy zamerané na sociálne podnikanie miestneho obyvateľstva.

6.9.

Podnikateľské skúsenosti uvedené v predchádzajúcich bodoch preukazujú, že podnikateľský model sociálneho hospodárstva vychádza zo systému hodnôt a participatívneho riadenia, v dôsledku čoho je mimoriadne vhodný na riešenie mnohých sociálnych výziev obsiahnutých v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja. Ako pripomenul Európsky parlament, „k väčšine sociálnych problémov by sa malo pristupovať na miestnej úrovni, aby sa riešili praktické situácie a problémy“ (20). Je dôležité vyzdvihnúť úlohu pracovnej skupiny OSN pre sociálne a solidárne hospodárstvo (UNTFSSE) pri podpore sociálneho hospodárstva a solidarity na celom svete, ako aj iniciatívy organizácie Cooperatives Europe a projekt Medzinárodného družstevného zväzu – MOP venovaný medzinárodnému rozvoju prostredníctvom družstiev.

6.10.

Vzhľadom na to, že tieto podniky sú pevne začlenené do miestnych komunít a ich prioritou je uspokojovať potreby ľudí, nepresídľujú sa, čím účinne bojujú proti poklesu populácie vidieckych oblastí a prispievajú k rozvoju znevýhodnených regiónov a obcí (21). V tejto súvislosti sa zdôrazňuje práca Svetového fóra sociálneho hospodárstva (GSEF), ktorého nasledujúce stretnutie sa uskutoční v EÚ (Bilbao, 2018).

6.11.

Podnikateľský model sociálneho hospodárstva teda: