29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/40

2.1.1

Tvrdenia o kozmetických výrobkoch sú vyhlásenia, použité obyčajne v reklame, vzťahujúce sa na funkcie výrobku (R. Schueller a P. Romanowski, C&T, január 1998). Tvrdenie môže byť slovo, veta, odsek alebo jednoducho implikácia. Napríklad: „znižuje výskyt jemných liniek a vrások za 10 dní“ alebo jednoducho „proti starnutiu“. Ďalšími tvrdeniami sú napr. „100 % prekrytie sivých vlasov“ pre farbu na vlasy alebo „70 % žien súhlasilo s tým, že sa po jednom použití zbavili šupiniek“, pochádzajúce zo štúdie vnímania spotrebiteľmi zameranej na testovanie šampónu „proti lupinám“.

2.1.2

Tvrdenia o výrobku a reklama, vrátane iných foriem marketingovej komunikácie (tieto sa spoločne nazývajú „tvrdenia o výrobku“), sú nevyhnutnými nástrojmi na informovanie spotrebiteľov o charaktere a vlastnostiach výrobkov a pomáhajú im vybrať si výrobky, ktoré najlepšie vyhovujú ich potrebám a očakávaniam. Vzhľadom na značný význam kozmetických výrobkov pre spotrebiteľov je veľmi dôležité poskytnúť spotrebiteľom jasné, užitočné, zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé informácie, ktoré im umožnia rozhodnúť sa na základe potrebných informácií.

2.1.3

Tvrdenia o výrobkoch sú tiež základnými nástrojmi pre kozmetické firmy, aby svoje výrobky odlíšili od výrobkov konkurencie, a tieto tvrdenia by mohli prispieť k fungovaniu vnútorného trhu tým, že budú stimulovať inovácie a tiež podporovať hospodársku súťaž medzi spoločnosťami.

2.1.4

Aby tvrdenia o výrobku dokázali primerane splniť svoj účel, t. j. aby slúžili vyššie uvedeným záujmom spotrebiteľov a tiež kozmetických spoločností, je dôležité mať efektívny rámec, ktorý zabezpečí, aby boli tvrdenia o výrobku objektívne a nezavádzali spotrebiteľa, s prihliadnutím na kontext a marketingové nástroje (bez ohľadu na to, či ide o tlačený materiál, televíznu reklamu alebo využitie akéhokoľvek druhu nových médií, ako napríklad internetu a inteligentných telefónov), v rámci ktorých sa tieto tvrdenia uvádzajú.

2.2.1

Nariadenie o kozmetických výrobkoch [nariadenie (ES) č. 1223/2009, v skratke CPR] do júla 2013 v plnej miere nahradí smernicu 76/768/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov. Hlavným cieľom nového nariadenia je zaručiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu. V CPR sa uvádza, že „spotrebiteľ by mal byť chránený pred zavádzajúcimi tvrdeniami, ktoré sa týkajú účinnosti a iných charakteristických vlastností kozmetických výrobkov“.

2.2.2

CPR sa vzťahuje len na kozmetické výrobky a nie na lieky, zdravotnícke pomôcky alebo biocídne výrobky. Na účely tohto nariadenia sa „kozmetickým výrobkom“ rozumie každá látka alebo zmes, ktorá má prísť do styku s vonkajšími časťami ľudského tela alebo so zubami a sliznicami ústnej dutiny výlučne alebo hlavne za účelom ich čistenia, navoňania, zmeny ich vzhľadu, ich ochrany, udržiavania v dobrom stave alebo úpravy telesného pachu. Látka alebo zmes určená na prehltnutie, vdýchnutie, vstrieknutie alebo implantovanie do ľudského tela nebude považovaná za kozmetický výrobok.

Medzi kozmetické výrobky patria napríklad výrobky určené na starostlivosť o vlasy (šampóny, vlasové kondicionéry atď.), starostlivosť o pleť (telové mlieka, krémy na tvár, výrobky na starostlivosť o nechty atď.), osobnú hygienu (výrobky do kúpeľa a na sprchovanie, zubné pasty, dezodoranty/antiperspiranty atď.), dekoratívna kozmetika (farby na vlasy, make-up atď.) a vône (parfumy, toaletné vody atď.).

2.2.3

Článok 20 CPR stanovuje, že „pri propagácii kozmetických výrobkov sa nesmú používať texty, názvy, obchodné značky, obrázky a názorné alebo iné symboly, ktoré by pripisovali týmto výrobkom vlastnosti alebo funkcie, ktoré nemajú“.

2.2.4

Pokiaľ ide o zavádzajúce tvrdenia o výrobku, potom je tiež potrebné zohľadniť príslušné články smernice 2005/29/ES Európskeho parlamentu a Rady z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (skratka UCP).

2.2.5

V článku 6 smernice o nekalých obchodných praktikách (klamlivé činnosti) sa uvádza, že „obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia, uvádza do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj keď je táto informácia vecne správna“, pokiaľ ide okrem iného o hlavné znaky produktu, ako je jeho účel použitia, možnosti využitia alebo očakávané výsledky použitia alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte.

2.2.6

V článku 7 smernice o nekalých obchodných praktikách (klamlivé opomenutia konania) sa opakuje, že „obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku, opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii“. Hlavné vlastnosti výrobku, uvedené v tvrdení o výrobku, sa budú považovať za podstatné informácie (v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a výrobku).

2.2.7

Inzerenti sa ďalej budú riadiť aj pravidlami, ktoré sú uvedené v smernici 2006/114/ES o klamlivej a porovnávacej reklame.

2.3.1

Súčasné európske právne a regulačné prípady ukazujú, že rôzne orgány v členských štátoch vykladajú rovnaké, už citované právne predpisy, rozličnými spôsobmi, a teda neexistuje jednotný výklad pravidiel pre tvrdenia o kozmetických výrobkoch, čo značne zaťažuje kozmetické spoločnosti pôsobiace na spoločnom trhu, pretože si nemôžu byť isté tým, či ich reklama, ktorá bola legálna napríklad vo Francúzsku, nebude spochybnená príslušnými úradmi v Maďarsku alebo v Spojenom kráľovstve. Väčšina prípadov má za následok vysoké pokuty pre kozmetické spoločnosti. V roku 2007 Maďarský úrad pre hospodársku súťaž (HCA) napríklad tvrdil, že nakoľko klinické testy boli vykonané v USA a vo Francúzsku, žiadne prehlásenia ohľadom účinnosti kozmetických výrobkov podporovaných percentuálnymi tvrdeniami, ktoré boli získané z týchto klinických testov, nie je možné použiť v Maďarsku. Je presvedčený o tom, že existujú rozdiely, pokiaľ ide o typy pleti v rôznych krajinách a geografických oblastiach. Preto výsledky týchto testov – vykonaných za iných klimatických podmienok, za iných podmienok vlhkosti, medzi ženami s inými stravovacími návykmi – neposkytujú maďarským spotrebiteľom príslušné informácie o účinnosti týchto kozmetických výrobkov. Žiaden iný členský štát EÚ doteraz nedospel k tomu istému záveru. Okrem toho existujú rôzne miestne požiadavky kladené na „prírodné“ výrobky, „bio“ výrobky alebo „organické“ výrobky. Vykladanie právnych predpisov rozdielnym spôsobom neprospieva ani spotrebiteľom, nakoľko v jednom členskom štáte môžu byť lepšie chránení než v inom.

2.3.2

Z dôvodu rozdielov vo výklade, ktoré sú spôsobené nedostatkom spoločných kritérií a praktických usmernení vo vzťahu k tvrdeniam o výrobkoch, sú kozmetické spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu povinné preveriť a skontrolovať každé tvrdenie alebo reklamu v každom členskom štáte, aby sa potvrdilo, že dodržiavajú právne predpisy v danej krajine. Z tohto dôvodu vznikajú uvedeným spoločnostiam značné dodatočné náklady, ktoré by bolo možné znížiť zavedením spoločného usmernenia o tvrdeniach o kozmetických výrobkoch v EÚ, pričom by sa úspory mohli použiť na inováciu, výskum a na zníženie cien výrobkov. Za zmienku stojí skutočnosť, že európsky trh s kozmetickými výrobkami predstavuje takmer jednu tretinu svetového trhu s kozmetickými výrobkami, s viac ako 4 000 spoločnosťami, ktoré vyrábajú výrobky v Európskej únii a ktoré priamo i nepriamo zamestnávajú 1,7 milióna ľudí.

Povinnosť kozmetických spoločností, ktoré pôsobia na vnútornom trhu, preskúmať a skontrolovať každé tvrdenie a každú reklamu v každom členskom štáte tiež znamená, že v tomto segmente trhu neexistuje vnútorný trh.

2.3.3

Rozdiely vo výklade z dôvodu neexistencie spoločného usmernenia pre tvrdenia o kozmetických výrobkoch v EÚ nie sú prínosom ani pre spotrebiteľov, pretože tí si nemôžu byť istí tým, čo je adekvátnym významom daného tvrdenia, keď kupujú rovnaký výrobok v rôznych členských štátoch, čo môže viesť medzi spotrebiteľmi k zmätku. Ak nebudú existovať spoločné kritériá napr. pre „prírodné“ výrobky, „bio“ výrobky alebo „organické“ výrobky, spotrebitelia budú pociťovať neistotu, pokiaľ ide o skutočnú kvalitu výrobku. V súčasnom on-line prostredí môžu spotrebitelia tiež ľahko nakupovať bez ohľadu na hranice a rôzne výrobky v rôznych krajinách sú pre nich dostupné len na „vzdialenosť kliknutia“. Ak by zistili, že použitím výrobku proti celulitíde „sa prejavy celulitídy zredukujú len za 10 dní“, a to bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetľujúceho dôvetku v jednej krajine, zatiaľ čo v iných krajinách by sa v takomto vysvetlení uvádzalo „s pravidelným cvičením a diétou“, môžu byť zmätení, pokiaľ ide o skutočnú účinnosť daného výrobku. Okrem toho sú spoločné kritériá pre tvrdenia potrebné preto, lebo spotrebitelia by mali mať možnosť porovnať rôzne výrobky rovnakej kategórie (napr. dva druhy krémov na tvár). Aby bolo možné tento cieľ dosiahnuť, spotrebitelia budú musieť mať možnosť na to, aby si overili všetky tvrdenia na základe spoločných kritérií. Iba tvrdenia, ktoré sú jasné a konkrétne a ktoré sú založené na všeobecne uznávaných metódach, umožnia spotrebiteľom porovnať výrobky a na základe potrebných informácií urobiť rozhodnutia, ktoré najlepšie vyhovujú ich potrebám.

2.4.1

Podľa článku 20 CPR Komisia v spolupráci s členskými štátmi a po konzultácii s Vedeckým výborom pre bezpečnosť spotrebiteľov alebo s inými príslušnými orgánmi vypracuje akčný plán a schváli zoznam spoločných kritérií pre tvrdenia, ktoré sa budú môcť použiť v súvislosti s kozmetickými výrobkami, pričom sa zohľadnia ustanovenia smernice o nekalých obchodných praktikách.

2.4.2

Európska komisia začala v minulom roku pracovať na vytvorení spoločných kritérií pre tvrdenia o kozmetických výrobkoch a spolupracuje so zainteresovanými stranami (so štátnymi orgánmi, spotrebiteľskými organizáciami, kozmetickým priemyslom, dodávateľmi, s malými a strednými podnikmi atď.). EHSV víta pokrok dosiahnutý v tejto práci, nakoľko usmernenia sú už v pokročilom štádiu prípravy.

2.4.3

Do 11. júla 2016 by mala Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o používaní tvrdení na základe prijatých spoločných kritérií. Ak správa dospeje k záveru, že tvrdenia používané v súvislosti s kozmetickými výrobkami nie sú v súlade so spoločnými kritériami, Komisia prijme príslušné, prísnejšie opatrenia na zabezpečenie dodržiavania týchto kritérií v spolupráci s členskými štátmi. V takom prípade Komisia bude možno musieť prehodnotiť rozsah usmernenia a prejsť od všeobecného usmernenia k podrobnejšiemu prístupu (napr. k legislatívnemu opatreniu, ako to bolo v prípade údajov uvádzaných na potravinách).

2.4.4

EHSV dôrazne podporuje myšlienku zavedenia spoločných kritérií, ktoré by poskytli harmonizovaný rámec na úrovni EÚ pre odôvodnenie používania tvrdení pre všetky kozmetické výrobky. Kritériá sa budú vzťahovať na všetky tvrdenia o kozmetických výrobkoch, či už primárne alebo sekundárne, vo všetkých médiách a umožnia prispôsobiť špecifiká danému výrobku, jeho obalu, tvrdeniam a kontextu bez obmedzovania inovácie a pritom ešte zabezpečia dodržiavanie rovnakých pravidiel.

2.4.5

EHSV sa však domnieva, že by Európska komisia mala tento proces urýchliť. Ak sú práce na vytváraní usmernení o spoločných kritériách naozaj v pokročilom štádiu prípravy, EHSV sa domnieva, že by ich Európska komisia mala uviesť do praxe začiatkom roka 2012, čo by umožnilo predložiť správu Európskemu parlamentu oveľa skôr ako v roku 2016.

2.4.6

Návrh usmernení Európskej komisie o spoločných kritériách v súčasnosti konkrétne neodkazuje na „ekologické tvrdenia“. O tejto otázke sa diskutuje na úrovni ISO. V súčasnosti je však ťažké povedať, či sa schválené normy budú dať použiť v Európskej únii a kedy budú k dispozícii. EHSV preto žiada Komisiu, aby zvážila, či by dovtedy nemohla používať nové usmernenia o etických a environmentálnych marketingových tvrdeniach (napr. na základe nových usmernení vypracovaných dánskym verejným ochrancom práv spotrebiteľov).

2.4.7

EHSV sa domnieva, že tvrdenia by mali byť podložené buď objektívnymi vedeckými štúdiami (napr. klinickými štúdiami), alebo štúdiami subjektívneho vnímania spotrebiteľmi. Obidva druhy štúdií by mali spĺňať určité všeobecne uznávané kritériá (počet sledovaných resp. opýtaných spotrebiteľov, primerané zastúpenie atď.), aby nedochádzalo k zavádzaniu spotrebiteľov.