Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Práva duševného vlastníctva v hudobnom odvetví“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 318/05

Spravodajca: pán GKOFAS

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 17. januára 2008 rozhodol vypracovať podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Práva duševného vlastníctva v hudobnom odvetví“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy).

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 26. mája 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza zo 14. júla 2011) prijal 119 hlasmi za, pričom 51 členovia hlasovali proti a 42 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Informácie o téme

1.1.1   Práva tvorcov a súvisiace práva interpretov v hudobnom odvetví a ich ochrana, pokiaľ ide o nehmotné výrobky, s ktorými sa čoraz viac obchoduje a ktoré sa šíria formou digitálnych súborov, sú otázkou, ktorá sa bezprostredne týka občianskej spoločnosti.

1.1.2   Toto stanovisko sa sústreďuje na päť hlavných cieľov. Prvým je určiť a rozlíšiť v hudobnej oblasti výsady držiteľov práv a spoločností kolektívnej správy práv, ako aj povinnosti vyplývajúce z obchodovania s právami duševného vlastníctva a so súvisiacimi právami. Druhý sa zameriava na odmenu, a presnejšie na odmenu, na ktorú majú autori nárok za to, že tretie osoby (užívatelia) využívajú práva duševného vlastníctva, ako aj súvisiace práva. Tretím cieľom je stanoviť, ako sa bude určovať výška tejto odmeny, a vymedziť, aký zmysel treba dať pojmu „verejné predvedenie“ alebo za akých podmienok možno o takomto „verejnom predvedení“ hovoriť. Štvrtou témou sú sankcie, ktoré treba uložiť užívateľom za nezákonné využívanie tohto práva. Poslednou, piatou témou je štruktúra a spôsob fungovania organizácií alebo v niektorých členských štátoch spoločností kolektívnej správy práv, ktoré zastupujú držiteľov práv.

1.1.3   Výbor sa obáva, že vzhľadom na to, že právne predpisy Únie nie sú zosúladené s legislatívou jednotlivých štátov a medzi vnútornými právnymi poriadkami jednotlivých členských štátov existujú rozdiely, môže dôjsť k ohrozeniu potrebnej rovnováhy medzi prístupom občanov ku kultúrnemu a zábavnému obsahu, voľným pohybom tovaru a služieb a ochranou práv duševného vlastníctva.

1.1.4   Pri príprave nariadenia, ktorého cieľom bude vzájomne zosúladiť právne predpisy členských štátov, by sa malo hneď na začiatku odhlasovať a potvrdiť na úrovni Európskej únie niekoľko hlavných základných zásad v súvislosti s touto problematikou v súlade s existujúcimi medzinárodnými dohodami, predovšetkým s Bernským dohovorom o ochrane literárnych a umeleckých diel bez toho, aby boli spochybnené práva užívateľov a pri zohľadnení návrhov EHSV.

1.1.5   Výbor odporúča, aby sa právne predpisy členských štátov zosúladili v otázkach, ktoré spôsobujú občanom ťažkosti v kolektívnom živote a majú naň priamy vplyv, a to tak, aby nedochádzalo k tomu, že práva, ktoré im prislúchajú a ktoré sú ukotvené v ústave, budú ohrozené, pretože príslušný zákon sa bude vykladať buď príliš doslovne s dôrazom na slovíčka, alebo nesprávne či neúplne na úkor spotrebiteľov – užívateľov. Spornými otázkami, ako je právny výklad termínov, ktoré používajú jednotliví zákonodarcovia, by sa mala zaoberať Komisia. Výbor sa nazdáva, že jej povinnosťou je poukázať na túto problematiku počas rokovaní, aby sa dospelo k spravodlivému výsledku. Ochrana autorov a interpretov nemá brániť voľnému pohybu diel a zároveň má zaručiť zmenami príslušných ustanovení, aby spotrebitelia mali voľný prístup k digitálnemu obsahu a jeho využívaniu s cieľom zachovať rovnaké práva na internete a mimo neho a rešpektujúc pritom duševné vlastníctvo.

1.1.6   Výbor navrhuje, aby sa na účel a) udeľovania licencií na zastupovanie držiteľov práv b) uzatvárania dohôd o využívaní autorských práv a c) rozhodovania v prípade sporov alebo nezhôd, zaviedol jednotný právny rámec, ktorý by mohol pomôcť tak užívateľom obsahu – spotrebiteľom týchto autorských práv, ako aj tvorcom a ostatným držiteľom práv, vyriešiť vzájomné konflikty v súvislosti s využívaním daného „diela“. Preto je potrebné zriadiť na národnej úrovni jediný orgán pre mediáciu a riešenie sporov medzi držiteľmi práv a užívateľmi obsahu.

1.1.7   Výbor sa nazdáva, že tento cieľ by sa dal dosiahnuť vytvorením jedinej nezávislej národnej inštitúcie, ktorá by okrem spomínaných úloh mala povinnosť zaručiť transparentnosť vyplácania odmeny v plnej výške držiteľom práv, ktoré by zozbierali spoločnosti kolektívnej správy práv, v prípade, keby k tomu nedošlo, pričom by samozrejme existovali ochranné mechanizmy stanovené európskym právom, zatiaľ čo členským štátom by sa ponechala len možnosť stanoviť predpisy, ktoré by upravovali vytváranie, štruktúru a fungovanie tejto organizácie. Táto organizácia by mala za úlohu a) zabezpečovať striktné dodržiavanie existujúcej legislatívy, či už ide o legislatívu Spoločenstva alebo legislatívu daného členského štátu v záujme dosiahnutia vyššie uvedeného cieľa, b) nastoliť úplnú transparentnosť vyberania a vyplácania odmien, na ktoré majú autori nárok, ak sa využívajú ich diela a c) bojovať proti daňovým podvodom, ku ktorým dochádza pri odvádzaní poplatkov, ktoré z využívania autorských diel prislúchajú štátu.

1.1.8   EHSV sa domnieva že s cieľom zachovať dôveru držiteľov práv a užívateľov a v snahe uľahčiť cezhraničné udeľovanie licencií je potrebné zlepšiť správu a transparentnosť kolektívnej správy práv a prispôsobiť ju technologickému pokroku. Jednoduchšie, jednotnejšie a technologicky neutrálnejšie riešenie pre cezhraničné a celoeurópske udeľovanie licencií by podnietilo tvorivosť a pomohlo autorom, tvorcom a distribútorom obsahu, z čoho by profitovali európski spotrebitelia.

1.2   Efektívnosť správy digitálnych práv (DRM)

1.2.1   Výbor okrem toho podporuje propagáciu a zlepšovanie legálnych ponúk ako Deezer, prvá legálna a bezplatná stránka hudby na požiadanie, alebo Spotify, služba legálnej ponuky hudby šírenej na internete financovaná reklamami, a domnieva sa, že tento spôsob by sa mal ďalej vyvíjať spolu s legislatívnou činnosťou.

1.2.2   Mali by sa zvážiť aj činnosti ako vzdelávacie a informačné kampane najmä pre mladých.

1.2.3   EHSV vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnejšie zásady svojho odporúčania z 18. mája 2005 o kolektívnej cezhraničnej správe autorských práv a s nimi súvisiacich práv na oprávnené online hudobné služby.

1.2.4   Výbor žiada Komisiu, aby čo najskôr schválila návrh rámcovej smernice o kolektívnej správe práv duševného vlastníctva avizovanú v digitálnej agende.

2.   Úvod

2.1   Honorár autorov a interpretov pochádza z príjmov z užívania ich umeleckých výtvorov po celom svete. Príjmy z užívania diel po celom svete zhromažďujú pre autorov spoločnosti kolektívnej správy práv, ktoré pokrývajú všetky umelecké oblasti.

2.2   Veľkosť a právomoci týchto spoločností sa líšia v jednotlivých členských štátoch: niektoré sú skromnejšie, zatiaľ čo iné sú také mocné, že by v určitých prípadoch mohli získať monopolné postavenie. Od týchto parametrov závisia aj služby, ktoré umelcom poskytujú.

2.3   Môžeme sa oprávnene pýtať, ako to spravila Európska komisia, či súčasný zložitý systém funguje tak účinne, ako by mal, a či chráni záujmy držiteľov práv ako aj užívateľov obsahu a občanov ako konečných spotrebiteľov.

2.4   Nemali by sme zvažovať situáciu nad rámec „jednoduchého“ technického zosúlaďovania autorských a súvisiacich práv? Ako zlepšiť správu autorských práv na národnej úrovni a odstrániť napríklad nevýhody spôsobené súčasnou rozdrobenosťou vyberania poplatkov za súkromné kópie diel? Ako zladiť úsilie o „lepšiu reguláciu“ a efektívnosť cezhraničnej správy kolektívnych práv? Je potrebné prijať právne predpisy týkajúce sa týchto aspektov.

2.5   Zložitosť situácie a jej citlivý charakter pre občiansku spoločnosť vedú výbor k tomu, aby sa zaoberal touto témou a aby sa zamyslel nad vhodným zameraním úvah o tejto otázke.

2.6   Nevedomosť, či nezáujem alebo dokonca nepriateľstvo zo strany verejnosti v súvislosti s pojmom práv duševného vlastníctva, si vyžaduje reakciu občianskej spoločnosti.

2.7   V súčasnosti platný režim v oblasti ochrany autorských (nie osobnostných) práv tvorcov a súvisiacich práv interpretov a producentov v hudobnej oblasti sa riadi sériou smerníc, napríklad smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006, 2006/116/ES z 12. decembra 2006, 2001/29/ES z 22. mája 2001, ktorých prvoradým cieľom bolo uľahčiť voľný pohyb tovaru a myšlienok v rámci zdravej hospodárskej súťaže, ako aj nastoliť rovnováhu a boj proti pirátstvu. Harmonizácia autorských práv a súvisiacich práv autorov sa zakladá na vysokej úrovni ochrany, pretože tieto práva sú podstatné pre duševnú tvorbu. Táto ochrana umožňuje zachovať a rozvíjať tvorivosti v záujme autorov, interpretov, producentov, spotrebiteľov, užívateľov obsahov, kultúry, priemyslu a verejnosti vôbec. Preto bolo duševné vlastníctvo uznané ako súčasť vlastníckych práv a je chránené Chartou základných práv Európskej únie, pretože tvorivá a umelecká činnosť autorov a umelcov, interpretov alebo výkonných umelcov vyžaduje dostatočne vysoké príjmy, ktoré sú základom ďalšej tvorivej a umeleckej práce, a len primeraná právna ochrana nositeľov práv umožní účinne zaručiť tieto príjmy.

2.8   V niektorých krajinách existujú príliš represívne zákony proti akejkoľvek forme kopírovania a výmeny súborov chránených právami duševného vlastníctva, či už tieto výmeny prebiehajú súkromne a v obmedzenej miere, alebo majú obchodný charakter (1).

2.9   Európski spotrebitelia, ktorých organizácie kritizovali, že boli vylúčené z účasti na rokovaniach o týchto otázkach, čo považujú za netransparentné a nedemokratické, upozornili, že pod zámienkou boja proti pirátstvu nemožno zaviesť policajné kontroly všetkých výmen a každej komunikácie na internete, čo by bolo porušením práva na súkromie a dôvernosť korešpondencie a informácií, ktoré sú v nej obsiahnuté. Výbor si tiež želá byť informovaný o aktuálnych diskusiách a návrhoch a chce mať možnosť sa k nim vyjadriť.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1   Duševné vlastníctvo: spresnenia a rozdiely

3.1.1   Je nanajvýš dôležité rozlišovať a dobre pochopiť pojmy autorské právo a súvisiace právo. Obidve práva sú súčasťou celku, ktorý možno kvalifikovať a pomenovať ako „duševné vlastníctvo“. Pojem „duševné vlastníctvo“ bol medzinárodne ustanovený dohovorom zo 14. júla 1967, ktorým sa zriadila Svetová organizácia duševného vlastníctva, a neskôr bol zahrnutý do právnych predpisov Spoločenstva, najmä prostredníctvom smernice 2006/115/ES, a preto je ustáleným pojmom v rámci acquis communautaire.

3.1.2   Výbor sa domnieva, že ak majú autori alebo výkonní umelci pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia za používanie svojej práce dostávať primeranú odmenu, rovnako ako producenti, aby boli schopní financovať túto prácu. Investície potrebné na výrobu produktov, ako sú zvukové záznamy, filmy alebo multimediálne produkty a služby, ako sú služby „na požiadanie“, sú značné. Primeraná právna ochrana práv duševného vlastníctva je nevyhnutná na zaručenie dostupnosti takejto odmeny a na zaistenie uspokojivej návratnosti týchto investícií.

3.1.3   Výbor žiada, aby sa zosúladili niektoré transpozície duševného práva autora a výhradných súvisiacich práv. Pri tejto harmonizácii sa musia zohľadniť rôzne správy o implementácii smerníc a judikatúry Súdneho dvora v tejto oblasti.

3.1.4   EHSV víta prijatie nedávneho návrhu smernice o niektorých povolených spôsoboch používania osirelých diel [KOM(2011) 289 v konečnom znení], k obsahu ktorej sa vyjadrí v budúcom stanovisku.

3.2   Odmena

3.2.1   Odmena autorov v zmysle práva duševného vlastníctva v hudobnej oblasti (v časti autorských práv) je pravdepodobne jednou z otázok, s ktorými majú členské štáty osobitné problémy, pokiaľ ide o zmluvné vzťahy medzi organizáciami kolektívnej správy práv a užívateľmi, a ktorých väčšina bola vyriešená judikatúrou Súdneho dvora.

3.2.2   Výbor zastáva názor, že treba presadzovať uplatňovanie zásady rovnosti všetkých občanov pred zákonom, ale aj podporovať zásadu proporcionality, pokiaľ ide o zabezpečenie duševného vlastníctva autorov a iných držiteľov práv, ako aj práv užívateľov obsahov a konečných spotrebiteľov. Práva duševného vlastníctva v Európe sú v súčasnosti chránené zmluvami Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) týkajúcimi sa internetu, ktoré Európska únia a členské štáty ratifikovali v decembri 2009, čím sa v zásade zjednotilo rozhodné právo, hoci rôzne vyhlásenia na vnútroštátnej úrovni pri príležitosti ratifikácie spochybňujú jednotný prístup na úrovni Spoločenstva. Tieto zmluvy požadujú, aby sa trestalo komerčné kopírovanie a falšovanie, ako to požaduje aj smernica o autorských právach a súvisiacich právach v informačnej spoločnosti.

3.3   Vymedzenie pojmov odmena a verejné predvedenie

3.3.1   Obzvlášť osobitnú pozornosť treba venovať stanoveniu momentu, v ktorom je možné vyhlásiť, že vzniká nárok na poplatok za použitie hudby, že ide o verejné predvedenie a kedy je vhodnejšie hovoriť o využívaní a nie používaní.

3.3.2   Výbor sa domnieva, že je potrebné jasne rozlíšiť komerčné využívanie a súkromné použitie, pokiaľ ide o účel tohto použitia, ale aj o sankcie, ktoré sa ich týkajú. V praxi však sadzby spoločností kolektívnej správy po dohode so združeniami, ktoré zastupujú rôzne kategórie užívateľov, odrážajú rôzne spôsoby využívania hudby zo strany verejných zariadení, a to tak, že tie zariadenia, pre ktoré má hudba zásadný význam, ako napríklad diskotéky, neplatia rovnaký poplatok ako zariadenia, pre ktoré je hudba len doplnkom alebo príležitostnou záležitosťou, ako napríklad kaderníctva alebo obchodné domy.

3.3.3   Výbor považuje odmeny za takzvané „druhotné využívanie“ podľa Bernského dohovoru v plnej miere za odôvodnené, pretože prevádzkovatelia vysielacích zariadení, televíznych a rozhlasových staníc, sú druhotnými užívateľmi diel z prvotných vysielaní, z ktorých sú tieto diela a služby „verejne šírené“ na uvedených miestach.

3.3.4   Bolo by vhodné reformovať súčasný systém odmeňovania práv duševného vlastníctva ako poplatok za reprodukciu na súkromné použitie, aby sa posilnila transparentnosť pri výpočte primeranej odmeny, vyberanie a vyplácanie práv. Odmeny musia vychádzať zo skutočnej finančnej ujmy, ktorú držitelia práv utrpeli v dôsledku súkromného používania kópií.

3.3.5   V záujme zjednodušenia udeľovania cezhraničných licencií sa musí zachovať zmluvná sloboda držiteľov práv. Držitelia práv by nemali byť povinní udeľovať licencie pre celé európske územie a stanovovať výšku poplatkov za tieto licencie pre každú zmluvu.

3.3.6   Výbor navrhuje, aby sa podporovali inovatívnejšie obchodné modely, ktoré umožnia prístup k obsahom rôznymi spôsobmi (free, premium, freemium) podľa realizovateľnosti ponuky a očakávaní a postojov konečných užívateľov, pričom sa dosiahne rovnováha medzi odmenami držiteľov práv a prístupom spotrebiteľov a širokej verejnosti k obsahom.

3.4   Sankcie a pokuty

3.4.1   Výbor je presvedčený, že ochrana duševných diel je skutočne otázkou s mimoriadne významným vplyvom na hospodársky a kultúrny rozvoj Únie, najmä v súvislosti s novým vývojom hospodárstva a technológie, ktorej cieľom je zabezpečenie ochrany tvorivého a umeleckého úsilia autorov a umelcov alebo interpretov. Na to bol vytvorený režim účinných, odrádzajúcich a proporčných sankcií, ktoré sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora.

3.4.2   Výbor sa nazdáva, že používanie mnohých duševných diel, ktoré je povolené len ako výnimka z výlučných práv držiteľov s obmedzením pre užívateľov, by malo byť stanovené ako pozitívne a všeobecné právo občanov. Ani obmedzenia tohto používania nie sú úplne jasné ani stanovené zákonom a spotrebitelia nevedia, aké postupy sú povolené platnými právnymi predpismi.“

Trestnoprávna ochrana duševného vlastníctva predstavuje základnú záruku ochrany a zabezpečenia sociálneho, kultúrneho, hospodárskeho a politického poriadku rozvinutých krajín.

EHSV nesúhlasí s tým, aby sa v prípade užívateľov, ktorí nevyužívajú diela na lukratívne účely, uplatňovali trestné sankcie.

3.4.3   Inštitút pre právo na informácie amsterdamskej univerzity vypracoval pre Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh Európskej komisie štúdiu, ktorá sa venovala vykonávaniu smernice 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ako aj jej vplyvu na právne poriadky členských štátov (2). V kapitolách druhej časti, ktorá sa týka uplatňovania textu v ostatných členských štátoch EÚ, sa uvádza, že z 26 skúmaných krajín, len šesť krajín udeľuje v tejto oblasti tresty odňatia slobody.

3.4.4   Výbor žiada a navrhuje, aby sa v článku 8 smernice 2001/29/ES doplnil odsek 4, v ktorom by sa uviedlo, že v oblasti právnej ochrany pred porušovaním práv a povinností stanovených v tejto smernici bude používanie obsahov užívateľmi – spotrebiteľmi, pričom pri ich verejnom šírení títo užívatelia nezaplatili poplatky za práva duševného vlastníctva, depenalizované. V prípade poskytnutia týchto obsahov verejnosti sa jeho riešenie obmedzí na občianskoprávnu zodpovednosť a z nej vyplývajúce sankcie, t. z. iba uloženie proporčného odškodného vo výške odmeny vyplývajúcej z autorských práv autorov a držiteľov súvisiacich práv. Trestné sankcie za porušenie práv duševného vlastníctva sa budú uplatňovať iba v jasne definovaných prípadoch porušenia obchodných pravidiel organizovaným zločinom a nelegálnym komerčným využívaním práv duševného vlastníctva. Vykonávacie opatrenia musia v každom prípade rešpektovať základné práva spotrebiteľov.

3.5   Štruktúra a funkcia organizácií kolektívnej správy

3.5.1   Treba zdôrazniť, že skúmané existujúce smernice sú typické tým, že vôbec nechránia užívateľov – spotrebiteľov, ktorých osud závisí od opatrení prijatých spoločnosťami kolektívnej správy práv, ktoré konajú bez skutočnej kontroly. Výbor požaduje, aby právny rámec uznával, chránil a zaručoval práva občanov a spotrebiteľov, ako aj rovnosť pred zákonom a medzi občanmi, pokiaľ ide o ochranu užívateľov a spotrebiteľov pred autormi a držiteľmi súvisiacich práv v súlade s právnymi predpismi v oblasti duševného vlastníctva, a najmä s odporúčaním Komisie z 18. mája 2005.

3.5.2   Výbor žiada, aby sa v článku 5 smernice 2006/115/ES doplnil odsek 5, v ktorom by sa uviedlo, že spoločnosti kolektívnej správy práv, ktorým sú udelené licencie umožňujúce vyberať poplatky za práva a zastupovať držiteľov práv, ako organizácie kolektívnej správy práv nebudú môcť mať podobu obchodných spoločností, ale budú musieť vystupovať ako neziskové subjekty so štruktúrou združenia a budú zložené z držiteľov práv duševného vlastníctva a súvisiacich práv.

3.5.3   Výbor žiada, aby sa v článku 5 smernice 2006/115/ES doplnil odsek 6, v ktorom by sa uviedlo, že spoločnosti alebo organizácie kolektívnej správy práv kontroluje nezávislý orgán na národnej úrovni (jediný národný orgán správy práv), ktorý môže byť identický s orgánom, ktorý udelil ich povolenie na výber poplatkov za práva interpretov alebo výkonných umelcov. Inými slovami, orgán vydávajúci licencie môže tiež byť orgánom, ktorý vykonáva kontrolu.

3.5.4   Výbor žiada, aby sa v článku 5 smernice 2006/115/ES doplnil odsek 7, v ktorom by sa uviedlo, že autori, interpreti alebo výkonní umelci, ktorí sú držiteľmi práv, sú oprávnení „postúpiť“ autorské práva, ktoré vlastnia v rámci duševného vlastníctva, a „previesť“ svoje výpožičné alebo nájomné právo na viacero existujúcich alebo nedávno založených organizácií kolektívnej správy práv. V takom prípade bude existovať viac rôznych organizácií (spoločností) kolektívnej správy práv a bude hroziť riziko, že a) poplatky prislúchajúce umelcom sa budú vyberať viackrát viacerými organizáciami (spoločnosťami) kolektívnej správy práv, z čoho vyplynie ďalšie riziko b) že užívateľ uzatvorí zmluvy a bude vykonávať transakcie s veľkým množstvom týchto organizácií namiesto jednej a napokon c) zaplatí dvojitú odmenu za použitie toho istého diela. Orgán, ktorý udeľuje licencie organizáciám (spoločnostiam) kolektívnej správy práv, bude tiež mať právomoc a bude zodpovedný za rozdeľovanie odmien autorom a držiteľom súvisiacich práv, ktoré tieto organizácie vyzbierali od užívateľov. Navrhujeme, aby sa na príslušných miestach nainštalovali programy modernej technológie, ktoré umožnia zbierať údaje o zvukových záznamoch (autor, interpret, dĺžka, atď.) počas ich predvedenia, tak aby užívateľ zaplatil poplatok za užívanie práva príslušných autorov takým spôsobom, aby im tiež mohli byť úmerne vyplatené. Uvedený orgán bude zodpovedný aj za to, aby nedochádzalo k viacnásobným platbám odmien za dielo ako celok. Členské štáty, v ktorých neexistuje orgán na udeľovanie licencií organizáciám (spoločnostiam) kolektívnej správy práv, budú musieť takýto orgán založiť v súlade s ich národnou legislatívou.

3.5.5   Výbor žiada, aby sa do článku 5 smernice 2006/115/ES doplnil odsek 8, v ktorom by sa uviedlo, že organizácie kolektívnej správy práv zastupujúce interpretov alebo výkonných umelcov budú povinné vypracovať účtovnú uzávierku a podrobnú finančnú správu o správe a rozdeľovaní odmien, ktoré sa vyberú v prospech držiteľov práv, a poskytnúť všetky ďalšie informácie, ktoré preukážu, že príslušné „príjmy“ boli držiteľom práv vyplatené a tento „zisk“ bol „priznaný“ a zdanený daňovými orgánmi členských štátov. Účtovníctvo organizácii, ktoré spravujú práva, a reálne rozdeľovanie vyzbieraných poplatkov medzi jednotlivých držiteľov práv bude musieť overiť nezávislý audítor, ktorého správa musí byť zverejnená. Okrem toho bude musieť pravidelnú kontrolu v tejto súvislosti vykonávať aj zodpovedný orgán, ako dvor audítorov alebo nejaký nezávislý verejný orgán.

3.5.6   Výbor žiada, aby sa do článku 5 smernice 2006/115/ES doplnil odsek 9, v ktorom by sa uviedlo, že ak organizácie kolektívnej správy práv nevyplácajú držiteľom práv odmeny, ktoré vybrali, alebo ak nedodržiavajú ustanovenia odsekov 5 a 7 tohto článku, orgán, ktorý im udeľuje licencie, im najskôr tieto licencie odoberie a následne podľa závažnosti porušenia ich zažaluje na vnútroštátnych súdoch.

(1)  Tresty sú rovnaké, bez ohľadu na tu, či ide o súkromné použitie alebo falšovanie na obchodné účely.

(2)  Táto štúdia bola zverejnená vo februári 2007.