31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 75/1

1.

Rada SVV v júni 2007 rozhodla, že by sa malo začať pracovať s cieľom rozvinúť na úrovni EÚ využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) v oblasti justície, najmä prostredníctvom vytvorenia európskeho portálu.

2.

Využívanie týchto nových technológií prispieva k racionalizácii a k zjednodušovaniu súdnych konaní. Používanie elektronického systému v tejto oblasti umožňuje skrátiť procesné lehoty a znížiť prevádzkové náklady v prospech občanov, podnikov, právnikov a výkonu spravodlivosti. Prístup k spravodlivosti sa preto zjednodušuje.

3.

Podľa štúdií vykonaných Komisiou (1) okolo 10 miliónov osôb je v súčasnosti dotknutých cezhraničným občianskym súdnym konaním. Tento pomer sa môže ešte zvýšiť z dôvodu zvýšeného pohybu osôb vo vnútri Európskej únie.

4.

Pracovná skupina pre spracovanie právnych údajov (elektronická justícia) už 18 mesiacov vykonala značnú prácu v súlade s mandátmi, ktoré jej Rada postupne udeľuje. Niektoré štáty v tejto súvislosti vypracovali pilotné projekty a osobitne projekt, ktorého cieľom je portál európskej elektronickej justície.

5.

Komisia 2. júna 2008 uverejnila oznámenia Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru „Na ceste k európskej stratégii v oblasti elektronickej justície“ (2).

6.

Európsky parlament otvoril diskusiu o elektronickej justícii. Správa o iniciatíve Európskeho parlamentu by sa mala prijať do konca roka 2008.

7.

Rada so zreteľom na oznámenie Komisie (3), vyzvala na zasadnutí 5. a 6. júna 2008 pracovnú skupinu pre spracovanie právnych údajov (elektronická justícia), aby preskúmala aspekty súvisiace s vytvorením koordinačnej a riadiacej štruktúry schopnej vypracovať v oblasti elektronickej justície viaceré projekty veľkého rozsahu v primeraných lehotách a aby začala rokovania o vytvorení viacročného pracovného programu.

8.

Európska rada na zasadnutí 18. a 19. júna 2008 privítala iniciatívu „na postupné vytvorenie jednotného portálu elektronickej justície Európskej únie do konca roku 2009“.

9.

Na rozvoj elektronickej justície je potrebné nazerať v trojakej súvislosti:

10.

Pred prácami uskutočnenými pracovnou skupinou pre elektronickú justíciu sa už v rámci Európskej únie vykonali práce, najmä pokiaľ ide o zaručenie prístupu k informáciám EÚ (internetové stránky európskych inštitúcií). Špecifickejšie práce sa uskutočnili alebo sa uskutočňujú buď v rámci vykonávania nástrojov prijatých Radou v občianskych veciach (Európska justičná sieť pre občianske a obchodné veci) alebo trestných veciach (napr. Európska justičná sieť pre trestné veci alebo vzájomné prepojenie európskych registrov trestov), alebo na základe iniciatív profesií v oblasti justície (napr. Európska sieť registrov závetov), alebo v inom rámci ako napr. obchodné registre prepojené vďaka EBR a katastre nehnuteľností prepojené vďaka EULIS.

11.

Zaradenie týchto iniciatív do viacročného programu elektronickej justície sa musí vykonať v koordinácii s tými, ktorý sú zodpovedný za ich vykonávanie.

12.

Systém európskej elektronickej justície sa musí navrhnúť v súlade so zásadou nezávislosti justície.

13.

Z technického hľadiska však elektronická justícia musí zohľadňovať všeobecnejší rámec elektronickej verejnej správy (4). Potvrdené poznatky týkajúce sa projektov v oblasti zabezpečenej infraštruktúry a overovania dokumentov už existuje a je nutné uviesť ich do praxe. V rámci plnej spolupráce s Komisiou je potrebné podporovať európsky rámec na dosiahnutie interoperability (EIF) vypracovaný ako súčasť programu IDABC (5). Práca na elektronickom podpise a elektronickej identite (6) v rámci EÚ je relevantná predovšetkým pre oblasť justície, kde má overovanie aktov podstatný význam.

14.

Viacročný program je preto potrebné vymedziť v tomto všeobecnom kontexte. Mal by sa zamerať nielen na krátkodobé riešenie, ale aj strednodobé a dlhodobé, čím by sa prostredníctvom používania IKT podporil rozvoj európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

15.

Otázky týkajúce sa elektronickej justície sa neobmedzujú len na niektoré právne oblasti. Objavujú sa vo viacerých oblastiach občianskeho, trestného a správneho práva. Elektronická justícia je preto horizontálnou otázkou v rámci európskych postupov s cezhraničným charakterom.

16.

Je potrebné potvrdiť európsku dimenziu projektu elektronickej justície. V tejto súvislosti by sa elektronická justícia mala premenovať na európsku elektronickú justíciu.

17.

Členské štáty majú samozrejme aj naďalej možnosť, rešpektujúc právomoci ustanovené v zmluvách, vytvoriť medzi sebou projekty, ktoré sa môžu týkať elektronickej justície, avšak nie nevyhnutne európskej elektronickej justície. V každom prípade tieto projekty nemajú za cieľ získať európsky štatút a najmä financovanie zo strany Spoločenstva len za určitých podmienok.

18.

Vzhľadom na horizontálny rozmer európskej elektronickej justície má pracovná skupina pre elektronickú justíciu zohrávať koordinačnú úlohu a zároveň skúmať technické otázky, ktoré sa vyskytnú počas prác iných orgánov Rady. Na druhej strane legislatívnu prácu majú vykonávať príslušné pracovné skupiny Rady ako napr. pracovná skupina pre spoluprácu v trestných veciach alebo výbor pre občianskoprávne veci.

19.

Systém elektronickej justície by mal byť prístupný občanom, hospodárskym subjektom, právnikom a justičným orgánom, ktorí budú mať prospech z dostupných moderných technológií. Mali by sa ustanoviť tri kritériá:

20.

Európska elektronická justícia má za úlohu podporovať vytváranie európskeho priestoru spravodlivosti využívaním informačných a komunikačných technológií. V tejto súvislosti musia projekty vypracované v rámci európskej elektronickej justície potenciálne zahŕňať všetky členské štáty Európskej únie.

21.

Projekty musia podporovať vykonávanie legislatívnych nástrojov už prijatých Európskym spoločenstvom a Európskou úniou v oblasti justície bez toho, aby ohrozovali iné projekty, ktoré prinášajú pridanú hodnotu k vytvoreniu európskeho justičného priestoru.

22.

Európska elektronická justícia by okrem toho mala vytvoriť pracovný nástroj pre právnikov a justičné orgány a poskytovať platformu a individuálne funkcie pre účinnú a zabezpečenú výmenu informácií.

23.

Je podstatné, aby sa rozvoj európskej elektronickej justície uskutočňoval tak, aby slúžila priamo európskym občanom, ktorí by mali prospech z jej pridanej hodnoty, najmä prostredníctvom portálu. Je preto potrebné pri výbere projektov alebo pri ich realizácií dbať na to, aby občania rýchlo mohli mať konkrétny prospech z nástrojov európskej elektronickej justície. Na tento účel je potrebné čo najskôr začať viaceré projekty v súlade s prílohou a bez toho, aby tým boli dotknuté iné projekty, ktoré by sa mohli pripojiť v súlade s podmienkami stanovenými v tomto akčnom pláne.

24.

Všetky projekty umožňujúce európskym občanom lepšie poznať svoje práva napĺňajú tento cieľ. To by malo platiť aj o projektoch, ktoré im ich umožňujú vykonať (právna pomoc, mediácia, preklad atď.).

25.

Práce uskutočnené pracovnou skupinou pre elektronickú justíciu a oznámenie Komisie umožňujú jasne vymedziť funkcie budúceho systému európskej elektronickej justície. Mali by sa ustanoviť tieto tri základné funkcie:

26.

Tieto informácie sa týkajú najmä európskych právnych predpisov a judikatúry (7) rovnako ako právnych predpisov a judikatúry členských štátov;

27.

Európska elektronická justícia bude tiež poskytovať prístup, prostredníctvom prepojenia, k informáciám uchovávaným členskými štátmi v rámci verejnej správy v oblasti justície (napr. prepojenie databáz s údajmi z registrov trestov, pokiaľ to umožňujú pravidlá fungovania daného projektu).

28.

Dematerializácia súdnych a mimosúdnych cezhraničných konaní (napr. elektronická mediácia) sa vzťahuje najmä na elektronickú komunikáciu medzi súdom a zainteresovanými stranami, najmä pri vykonávaní európskych nástrojov prijatých Radou (8).

29.

Zjednodušenie komunikácie medzi justičnými orgánmi členských štátov a jej podpora, najmä v rámci nástrojov prijatých v európskom justičnom priestore, sú mimoriadne dôležité (napr. prostredníctvom videokonferencie alebo zabezpečenej elektronickej siete).

30.

Na jednotnom portáli európskej elektronickej justície, ktorého vznik Európska rada očakáva koncom roka 2009, sa odviedlo mnoho práce v rámci pracovnej skupiny pre elektronickú justíciu. Skupina členských štátov v tejto súvislosti zrealizovala pilotný projekt. Je dôležité, aby realizácia tohto portálu nadviazala na práce vykonané do dnešného dňa v rámci uvedeného pilotného projektu

31.

Portál poskytne prístup k systému európskej elektronickej justície ako k celku, t.j. k európskym a vnútroštátnym informačným stránkam a/alebo službám. Tento portál elektronickej justície by však nemal predstavovať len súbor odkazov.

32.

Prostredníctvom jednotného autentifikačného postupu umožní pracovníkom v oblasti justície prístup k rôznym funkciám, ktoré im budú vyhradené a v súvislosti s ktorými dostanú prispôsobené prístupové práva. Možno by bolo vhodné dať takúto možnosť autentifikácie k dispozícii aj iným osobám ako pracovníkom v oblasti justície.

33.

Okrem toho umožní prístup k vnútroštátnym funkciám prostredníctvom užívateľsky jednoduchého mnohojazyčného rozhrania, čím by boli zrozumiteľné pre európskych občanov.

34.

Obsah funkcií prístupných prostredníctvom portálu, ako aj jeho riadenie, samozrejme závisí tak od funkcií európskej elektronickej justície, ako aj od spôsobov jej riadenia, ktoré zvolí Rada.

35.

Na zavedenie systému európskej elektronickej justície je potrebné vyriešiť niekoľko horizontálnych technických otázok, ktoré boli identifikované, najmä v správe, ktorú schválila Rada 5. júna 2007 (9).

36.

Veľký počet ministrov spravodlivosti na svojom neformálnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v januári 2007 v Drážďanoch, vyjadril želanie vytvoriť na úrovni EÚ decentralizovaný systém prepájajúci existujúce systémy členských štátov.

37.

Musí sa zabezpečiť čo najväčšia možná kompatibilita rôznych technických a organizačných opatrení využívaných pre aplikácie justičných systémov pri zachovaní čo najväčšej možnej flexibility pre členské štáty. Je však potrebné dosiahnuť dohodu o štandardizovaných formátoch a komunikačných protokoloch so zreteľom na existujúce európske alebo medzinárodné normy v tejto oblasti, aby sa umožnila interoperabilná, účinná, bezpečná a rýchla výmena údajov pri čo najnižších nákladoch.

38.

Základným predpokladom účinného fungovania elektronickej justície presahujúcej vnútroštátne hranice je vývoj jednotných noriem alebo jednotných rozhraní na účely používania autentifikačných technológií a zložiek elektronického podpisu. Táto požiadavka je podstatná aspoň pre funkcie európskej elektronickej justície, ktoré presahujú rámec jednoduchého poskytovania právnych informácií verejnosti. Mali by sa preto i naďalej skúmať odlišné právne ustanovenia v účinnosti v členských štátoch, ako aj technológie, ktoré sa v nich používajú. Na základe získaných poznatkov a skúseností by sa mohlo určiť zavedenie elektronickej výmeny dokumentov medzi členskými štátmi, ktorá by bola v čo najväčšej možnej miere právne bezpečná.

39.

V rámci vytvorenia služby európskej elektronickej justície umožňujúcej komunikáciu informácií medzi justičnými orgánmi navzájom alebo medzi justičnými orgánmi a občanmi alebo právnikmi sa tieto údaje budú musieť vymieňať v bezpečnostnom rámci. V tejto súvislosti by sa mohli zohľadniť aj prípravné práce v rámci programu IDABC.

40.

Okrem toho takéto údaje sú väčšinou osobné v zmysle európskych právnych predpisov, a preto bude potrebné dôsledne dodržiavať zásady stanovené uvedenými právnymi predpismi.

41.

Existencia dvadsiatich troch rôznych jazykov v inštitúciách Európskej únie a záujem poskytnúť občanom v Európe užívateľsky ústretový prístup k systému európskej elektronickej justície znamenajú potrebu ustanoviť opatrenia zamerané na preklad a tlmočenie v oblasti justície.

42.

V tejto súvislosti by bolo iluzórne si myslieť, že uľahčenie prístupu občanovi na stránku elektronickej justície iného členského štátu, ako je jeho vlastný, by bolo dostatočným riešením: jazyková bariéra by v skutočnosti takýto prístup urobila zväčša zbytočným.

43.

Takúto jazykovú výzva je možné vyriešiť najmä prostredníctvom systémov elektronického prekladu, obzvlášť pokiaľ ide o obsah formulárov používaných v európskych nástrojoch, a prostredníctvom spoločného využívania vnútroštátnych zdrojov prekladu.

44.

Okrem toho je potrebné vytvoriť pracovnú metódu, ktorá umožní rigorózny preklad právnych pojmov existujúcich v právnych poriadkoch členských štátov do dvadsiatich troch jazykov inštitúcií Európskeho spoločenstva, pričom sa plne zohľadnia otázky sémantiky.

45.

Vzhľadom na tieto aspekty je nevyhnutné ustanoviť postup umožňujúci zvoliť technické normy, ktoré by umožňovali interoperabilitu systémov členských štátov, a vymedziť, tak, ako je to zvykom pri projektoch týkajúcich sa IKT, rozdelenie medzi:

46.

Takáto štruktúra by na jednej strane nepochybne mala byť zložená z odborníkov na IKT a na strane druhej by mala mať prekladateľské kapacity. Do úvahy prichádzajú viaceré možnosti, ktoré by sa v prípade potreby mohli dopĺňať:

47.

Realizácia európskej elektronickej justície znamená mobilizáciu významného množstva finančných prostriedkov určených najmä na:

48.

Finančné programy „Civilná justícia“ a „Trestná justícia“ by sa v rokoch 2008 a 2008 mohli zmobilizovať vo výške 45 miliónov EUR. Táto suma by sa mohla významne zvýšiť v nasledujúcich rokoch. Rovnako je potrebné dobre určiť iné sumy dostupné v rozpočte Európskych spoločenstiev, ktoré by sa mohli okamžite vyčleniť pre európsku elektronickú justíciu.

49.

Okrem toho by sa, tak ako to navrhuje Komisia, mal ustanoviť jeden horizontálny program, ktorý by zahŕňal občianske aj trestné právo. Rozpočtové zdroje by sa mali výrazne zvýšiť s cieľom čeliť potrebám zriaďovania európskej elektronickej justície na vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva. Rovnako by bolo potrebné, aby sa sprehľadnili a harmonizovali výberové kritériá v účinnosti v programoch „Civilná justícia“ a „Trestná justícia“ s cieľom zohľadniť kritériá európskej elektronickej justície vymedzené v bode 3 tohto dokumentu.

50.

Projekty týkajúce sa európskej elektronickej justície podľa tohto akčného plánu, na ktoré sa nevzťahuje bod 49, budú oprávnené na prípadné financovanie vymedzené inými programami Spoločenstva, ktoré sú k dispozícii, ak splnia podmienky vymedzené v takýchto programoch.

51.

Vypracovanie viacročného akčného plánu predbežne predpokladá:

52.

To znamená, že Rada, rešpektujúc autonómiu každej inštitúcie a v súlade s článkami 5 a 7 Zmluvy o ES, prijme niekoľko rozhodnutí o otázkach rozoberaných v tomto dokumente, najmä:

53.

V tejto súvislosti predsedníctvo poznamenáva, že niekoľko existujúcich skúseností so systémami elektronickej justície (spustenie internetovej stránky Európskej justičnej siete pre trestné veci, prepojenie registrov trestov) ukazuje, že pre začatie projektov bola často rozhodujúca iniciatíva jedného alebo viacerých členských štátov.

54.

V určitom štádiu vývoja však účasť významnejšieho počtu členských štátov zvyšuje zložitosť prác. Je preto potrebné dať rozvoju, riadeniu a vývoju projektu európsku dimenziu.

55.

Okrem toho rôzne technické aspekty rozoberané vyššie ukazujú, že niektoré úlohy horizontálneho charakteru by získali, keby boli riadené na úrovni EÚ. Okrem toho, by sa dali dosiahnuť významné úspory z rozsahu, keď sa zvýši počet dostupných služieb elektronickej justície.

56.

Predsedníctvo navrhuje, aby program elektronickej justície bol pomenovaný program európskej elektronickej justície.

57.

Vzhľadom na vývoj načrtnutý v tomto akčnom pláne a na účely vykonania viacročného programu realizácie európskej elektronickej justície predsedníctvo navrhuje, aby bola vytvorená táto globálna štruktúra práce:

58.

Rada je v súlade s usmerneniami vymedzenými tomto akčnom pláne poverená dohliadať na vykonávanie viacročného programu. Prijíma všetky rozhodnutia potrebné na dosiahnutie cieľov ustanovených v tomto akčnom pláne. Za úlohu má najmä podľa kritérií vymedzených v bode III a v úzkej spolupráci s Komisiou zostaviť zoznam nových projektov, ktoré navrhla sama, členské štáty [písmeno c)] alebo Komisia.

59.

Komisia vypracuje akúkoľvek štúdiu, ktorú považuje sama za vhodnú alebo na žiadosť Rady.

60.

Rada môže určiť funkčné špecifikácie projektov.

61.

Keďže ide o financovanie Spoločenstva, Komisia s ohľadom na uplatniteľné postupy berie plne do úvahy usmernenia a rozhodnutia prijaté Radou.

62.

Európska komisia dáva Rade k dispozícii vykonávaciu štruktúru s úlohou:

63.

Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá uvedené v písmene a), členské štáty môžu, prípadne aj prostredníctvom dostupného financovania Spoločenstva, navrhnúť a spustiť nové projekty európskej elektronickej justície v súlade s technickými špecifikáciami vymedzenými Radou za úplnej koordinácie s Komisiou, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie technických noriem a realizácie mnohojazyčných rozhraní.

64.

Pracovná skupina pre elektronickú justíciu zhodnotí práce vykonané realizačnou štruktúrou v priebehu prvého polroka 2010 a prípadne predloží Rade akékoľvek náležité návrhy s cieľom zlepšiť jej fungovanie.

65.

Viacročný program uvedený v prílohe sa bude pravidelne aktualizovať v závislosti od vývoja prác.

66.

Coreper/Rada sa vyzýva, aby schválili tento akčná plán týkajúci sa európskej elektronickej justície.