Odvolanie podané 11. novembra 2008: Claudia Gualtieri proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) z 10. septembra 2008 vo veci T-284/06, Gualtieri/Komisia

(Vec C-485/08 P)

(2009/C 32/25)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: Claudia Gualtieri (v zastúpení: P. Gualtieri a M. Gualtieri, advokáti)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľky

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

V prvom rade zo všetkých ustanovení upravujúcich právne postavenie VNE nesporne a zjavne vyplýva, že vzťah so správnym orgánom krajiny pôvodu sa počas celého trvania preloženia prerušuje a že počas tohto obdobia je národný expert úplne integrovaný v orgáne Komisie, v ktorej prospech je výlučne povinný plniť si svoje vlastné povinnosti, pričom dochádza k zjavnej asimilácii (presnejšie: k stotožneniu) jeho právneho postavenia a právneho postavenia zamestnancov (prinajmenšom dočasných zamestnancov), ktorí sú zase, pokiaľ ide o pracovné podmienky a otázky týkajúce sa odmeňovania, asimilovaní s úradníkmi.

Na základe vyššie uvedeného a vzhľadom na ustanovenia článku 141 ods. 2 ES (podľa ktorého predstavuje pojem odmena takisto všetky dávky, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo alebo nepriamo, v hotovosti alebo v naturáliách pracovníkovi v pracovnom pomere za jeho prácu), ktoré sú normou vyššej právnej sily vo vzťahu k článku 17 rozhodnutia o VNE, a vzhľadom na ustanovenia Štatútu úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie (článok 62 ods. 3: „odmena zahŕňa základný plat, rodinné prídavky a ostatné príspevky“) majú príslušné príspevky vyplatené VNE charakter odmeny, tak ako zodpovedajúce príspevky, na ktoré majú nárok úradníci a ostatní zamestnanci.

Žalobkyňa teda tvrdí, že existuje všeobecná zásada vlastná najmä právu Spoločenstva, podľa ktorej musí byť za rovnakú prácu vyplatená rovnaká odmena, ktorá zjavne vyplýva zo znenia článku EDĽP, zo smernice 2000/43/ES (1) z 29. júna 2000, zo smernice 2000/78/ES (2) z 27. novembra 2000 a z článku 3 ods. 2 ES, z článku 136 ES, z článku 137 písm. i) ES a z článku 141 ods. 1 ES.

Na rozdiel od toho výklad, ktorého sa pridŕža Súd prvého stupňa, vedie k tomu, že dvaja pracovníci vykonávajúci rovnakú prácu sú odmeňovaní nerovnakým spôsobom, ak manžel/manželka jedného z nich už má trvalý pobyt v Bruseli v čase aktu preloženia, čo spôsobuje závažnú diskrimináciu v neprospech členov rodiny v zmysle zákona, a to napriek značnej ochrane, ktorú má inštitút rodiny vo vnútroštátnych a medzinárodných právnych úpravách, ako aj tendencii právnych úprav rozličných členských štátov, štatútu zamestnancov [článok 1 ods. 1 a 2 písm. c) prílohy VII] a judikatúry Súdneho dvora pre ľudské práva asimilovať ju s konkubinátom.

Okrem toho úplné vyplatenie príspevkov by sa malo vykonať prinajmenšom odo dňa skončenia konkubinátu, keďže v právnych ustanoveniach neexistuje zmienka o údajnej potrebe uvádzať začiatočný okamih vzťahu bez zohľadnenia neskorších zmien.

Pokiaľ ide o námietku nezákonnosti článku 20 rozhodnutia o VNE, žalobkyňa uviedla, pričom odkazuje na článok 241 ES, že skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá táto námietka, boli uvedené natoľko podrobným a ľahko pochopiteľným spôsobom, že žalovaný nepodal žiadnu námietku a že odkaz na uvedený článok 241 v každom prípade jasne smeruje k získaniu rozhodnutia o sporných otázkach a to aj za predpokladu, ktorý je však spochybňovaný, že žaloba bola podaná oneskorene.

Navyše žalobkyňa vzala späť žalobný dôvod založený na porušení zásady legitímnej dôvery a požiadala o preformulovanie rozhodnutia o trovách konania, ktoré mali byť podľa článkov 87 a 88 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa v plnom rozsahu nahradené. Napokon tvrdí, že to, že Súd prvého stupňa riešil a rozhodol spor vo veci samej nespochybniteľne znamená uznanie prípustnosti žaloby, ktorú už nemožno v tomto štádiu spochybňovať.

Žalobkyňa teda navrhuje, aby Súdny dvor, potom ako uvedie právne zásady, podľa ktorých je vzťah medzi VNE a Komisiou pracovnoprávnym vzťahom porovnateľným s pracovnoprávnym vzťahom dočasných zamestnancov a príspevky vyplácané uvedeným VNE majú charakter odmeny, vyhlásil, že podľa práva Spoločenstva je potrebné za rovnakú prácu vyplatiť rovnakú odmenu a že v každom prípade vyplatenie prípadnej odmeny osobám žijúcim v manželskom zväzku odlišujúcej sa od odmeny vyplatenej slobodnej osobe alebo osobe žijúcej v konkubináte vedie k diskriminácii v neprospech členov rodiny v zmysle zákona alebo subsidiárne, že príspevky stanovené v článku 17 rozhodnutia o VNE sa majú zaplatiť žalobkyni v celom rozsahu odo dňa faktického odlúčenia, resp. odo dňa podania návrhu na rozvod na Tribunal de Bruxelles.

(1)  Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, s. 22; Mim. vyd. 20/001, s. 23).

(2)  Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).