31.1.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/29

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor znova potvrdzuje, že má veľký záujem o to, aby sa pri presadzovaní rovnosti žien a mužov dosiahol oveľa zrejmejší pokrok, tak ako to opätovne zdôraznil vo svojich stanoviskách z posledného obdobia, ktoré sa týkajú tejto problematiky (2). Rovnosť pohlaví (rovnosť mužov a žien) je prioritou v politikách Európskej únie a musí ňou zostať. Aj keď sa v posledných rokoch vynaložilo veľké úsilie pri presadzovaní rovnoprávnosti mužov a žien v EÚ, v úplnej väčšine sfér činností zostávajú ženy znevýhodnené (3), čo sa musí zmeniť. Existujú však aj situácie, hoci ich je podstatne menej, keď sú z hľadiska rovnoprávnosti mužov a žien poškodzovaní muži, čo je tiež potrebné riešiť. Patrí sem aj riešenie mnohých problémov, ktoré vznikajú na základe diskriminácie (z hľadiska sexuálnej orientácie, veku, zdravotného stavu, postihnutia, etnickej príslušnosti a pod.), a ktoré sú umocňované príslušnosťou k určitému pohlaviu.

1.1.1

Existuje teda veľmi veľa rôznych typov nerovnoprávneho postavenia mužov a žien, vyskytujú sa všade v EÚ a je nevyhnutné ich spoznať, zdokumentovať, zhromažďovať o nich údaje, analyzovať ich, poučiť sa z nich na úrovni Spoločenstva a hľadať ich riešenie.

1.1.2

EHSV preto víta každý účinný nástroj, ktorým sa podarí urýchliť, aby sa rovnoprávnosť mužov a žien uskutočnila aj v praxi.

1.1.3

EHSV podporuje návrh zriadiť Európsky inštitút pre rovnosť pohlaví (4) (ďalej len „inštitút“), keďže sa domnieva, že sa stane účinným nástrojom s veľkým potenciálom na podporu úsilia, ktoré vynakladá EÚ a členské štáty, aby sa dosiahol pokrok pri presadzovaní rovnosti žien a mužov ako v ich právach, tak aj v konkrétnej praxi.

1.2

EHSV súhlasí s dôvodmi, ktoré vedú k vytvoreniu samostatnej inštitúcie, aj s rozhodnutím, že inštitút nesmie nahrádzať ani oslabovať už existujúce osvedčené špecializované agentúry, ani tie, ktorých založenie sa pripravuje na úrovni Spoločenstva (5). Zriadenie inštitútu tiež nesmie oslabiť ani uplatňovanie princípu „mainstreamingu“ (integrácie hľadiska rovnosti žien a mužov) v orgánoch a všetkých politikách a programoch Spoločenstva: EHSV je presvedčený, že – práve naopak – tento princíp sa zriadením inštitútu ešte posilní.

1.3

EHSV zastáva názor, že inštitút si získa autoritu založenú na objektívnosti, neutrálnosti, nezávislosti, odborných skúsenostiach, na možnosti sústrediť príslušné informácie na jednom mieste, a môže sa stať významným nástrojom pre široké spektrum užívateľov. Ak bude inštitút dôsledne uplatňovať princíp integrácie hľadiska rovnosti žien a mužov („gender mainstreaming“), bude môcť slúžiť najrôznejším „klientom“ – od najširších vrstiev občianskej spoločnosti až po rozhodovacie orgány EÚ.

1.3.1

Okrem toho bude inštitút pôsobiť nielen dovnútra EÚ, ale v širšom európskom kontexte, vrátane prípravy ďalších rozšírení EÚ, a aj na medzinárodnom poli. Bude teda pôsobiť aj v prospech rozvíjania multikultúrnych väzieb a výmen.

1.4

EHSV sa domnieva, že pri takom ambicióznom zámere a pri úlohách, ktoré inštitút očakávajú, by bolo potrebné definovať kompetencie a povinnosti jasnejšie než to navrhuje Komisia, čo sa týka jeho funkcií výskumu, šírenia informácií, osvety atď. Je nevyhnutné upresniť ciele zberu údajov a práce s nimi tak, aby inštitút mohol úplne plniť svoju úlohu v európskom rozhodovacom procese. V tomto ohľade je nutné pripomenúť, že všetky štruktúry Spoločenstva sa musia spoliehať na štatistické nástroje jednotlivých členských štátov. Inštitút by mal mať možnosť objasňovať pripravované projekty zo svojho hľadiska. Mal by mať aj vzdelávaciu úlohu v otázkach integrácie princípu rovnosti žien a mužov („gender mainstreamingu“) a mal by mať možnosť predkladať názory týkajúce sa iniciatív a činností Spoločenstva v tejto oblasti.

1.4.1

EHSV podporuje názor, že upresnenie cieľov a úloh inštitútu preukáže jeho význam a jasne odôvodní, že je nevyhnutné, aby inštitút mal k dispozícii prostriedky potrebné na plnenie týchto cieľov.

1.5

Inštitút musí mať silnú morálnu autoritu. Je naozaj nevyhnutné, aby jeho fungovanie bolo transparentné, aby boli zabezpečené skutočne účinné väzby na príslušné skupiny občianskej spoločnosti, uvedené v článku 10 ods. 1 písm. a) až c), ktoré majú bohaté analytické a odborné skúsenosti, pokiaľ ide o rovnosť žien a mužov, a zároveň môžu bezprostrednejšie odzrkadľovať potreby občanov v EÚ. EHSV dôrazne odporúča, aby predstavitelia týchto skupín občianskej spoločnosti mali väčší počet miest v Správnej rade inštitútu (viď ďalej 3.7.2, 3.7.3). EHSV v tejto súvislosti znovu upozorňuje na významnú úlohu sociálnych partnerov na rôznych úrovniach pri riešení problémov rovnosti mužov a žien na trhu práce.

1.6

Zároveň EHSV naliehavo žiada, aby predstavitelia európskych sociálnych partnerov a príslušné mimovládne organizácie mali v Správnej rade rovnaké postavenie ako ostatní členovia, t.j. aby mali hlasovacie právo (viď ďalej 3.7.4).

1.7

EHSV zastáva názor, že je podstatné, aby finančné prostriedky určené pre inštitút umožnili, aby v plnej miere plnil svoje poslanie spolu s inými agentúrami a programami Spoločenstva, ktoré sa tiež venujú problematike rovnosti žien a mužov, a nie na ich úkor.

1.8

Návrh nariadenia neuvádza, kde bude inštitút sídliť, EHSV však podporuje odporúčanie, aby bol zriadený v niektorej z tých krajín, ktoré pristúpili do EÚ v r. 2004. Dôvodom je už prejavený záujem zo strany niektorých z týchto krajín, potreba rovnomernej decentralizácie inštitúcií v EÚ, možnosť bezprostrednejšieho kontaktu s občanmi a občiankami krajiny vybranej z týchto krajín a lepšie oboznámenie sa s ich skúsenosťami v oblasti rovnosti príležitostí mužov a žien.

1.9

EHSV je presvedčený, že úzka spolupráca s inštitútom bude prospešná pre obe strany a vyhlasuje, že je pripravený spolupracovať s budúcim inštitútom v rámci pravidiel Spoločenstva.

2.1

Európska komisia vydala 8. marca 2005 Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Európskeho inštitútu pre rovnosť žien a mužov (6) a vo svojom tlačovom vyhlásení (7) uviedla okrem iného:

„Inštitút bude nezávislým špičkovým centrom na európskej úrovni. Bude zbierať, analyzovať a šíriť údaje z výskumu a hodnoverné a porovnateľné informácie, ktoré potrebujú tí, ktorí rozhodujú v Bruseli a v členských štátoch. Bude mať dokumentačné stredisko a knižnicu, ktoré budú prístupné verejnosti.

Inštitút bude podporovať výskum a výmenu skúseností, keďže bude organizovať stretnutia tých, ktorí rozhodujú, expertov a zainteresovaných strán, a bude upozorňovať na opatrenia v prospech rovnosti mužov a žien podujatiami ako sú konferencie, kampane a semináre. Ďalšou dôležitou úlohou bude vypracovanie nástrojov pre lepšiu integráciu rovnosti mužov a žien do všetkých politík Spoločenstva“.

2.2

Dlhý čas, ktorý ubehol od prvého podnetu na vytvorenie európskeho inštitútu v r. 1995 (8) po vydanie návrhu nariadenia v marci 2005, bol vyplnený odborným a politickým výskumom, ktorý umožnil pripraviť premyslené rozhodnutie.

2.3

Rada v zložení pre zamestnanosť, sociálne veci, zdravie a ochranu spotrebiteľov na svojom zasadnutí 1. a 2. júna 2004 jednohlasne podporila zriadenie Európskeho inštitútu (9).

„Delegácie súhlasili so založením Inštitútu bez výhrad a pripomenuli, že je dôležité ustanoviť inštitúciu, ktorá prinesie pridanú hodnotu a nebude vykonávať duplicitnú činnosť s aktivitami, ktoré už v tejto oblasti existujú. Zmienili sa tiež, že je nevyhnutné, aby bola zachovaná rozpočtová neutralita.“

Rada zverila Inštitútu:

2.3.1

Európska rada potom vyzvala Komisiu, aby predložila svoj návrh (10).

2.4

K rozhodnutiu založiť inštitút tak došlo po rozšírení EÚ o desať nových štátov a EHSV si myslí, že je dôležité, že inštitút bude od začiatku budovaný v rozšírenej EÚ, čo umožní zohľadniť rôznorodejšie skúsenosti, situácie a know-how.

2.5

EHSV nedávno vo svojom stanovisku „Peking po desiatich rokoch: zhodnotenie pokroku dosiahnutého v otázke rovnoprávnosti mužov a žien v Európe a v rozvojových krajinách“ (11) rekapituloval vývoj a rozsah činností v EÚ v oblasti rovnosti žien a mužov. EHSV sa odvoláva na toto stanovisko a zdôrazňuje, že je nutné konštatovať, že potreby expertíz, analýz a informácií a nároky na ich kvalitu rastú vďaka – a EHSV v tejto súvislosti vyjadruje svoje potešenie – rozširovaniu uplatňovania princípu „gender mainstreamingu“.

2.6

Prax odhaľuje pretrvávajúce aj nové problémy, ktorým čelí EÚ a jej členské štáty, a ktoré treba naliehavo riešiť. Majú priamy vzťah k otázke rovnosti mužov a žien a inštitút sa nimi bude musieť zaoberať:

2.6.1

EHSV sa znova odvoláva na svoje stanovisko „Peking po desiatich rokoch: zhodnotenie pokroku dosiahnutého v otázke rovnoprávnosti mužov a žien v Európe a v rozvojových krajinách“, v ktorom už podrobnejšie poukázal na celý rad oblastí, v ktorých je potrebné konať (12).

2.7

Ako už bolo predtým zdôraznené, EHSV si uvedomuje, že uplatňovanie integrácie princípu rovnosti žien a mužov („gender mainstreaming“) sa rozširuje a vyvíja. EHSV preto súhlasí s tým, že úloha sústrediť úsilie členských štátov a zainteresovaných strán občianskej spoločnosti na poskytovanie pomoci v tejto problematike orgánom Spoločenstva sa musí zveriť samostatnej inštitúcii, čo prispeje k synergickému účinku. EHSV zároveň zastáva názor, že by malo byť zaistené, aby sa Inštitút a agentúry Spoločenstva navzájom dopĺňali, a aby sa integrácia princípu rovnosti žien a mužov (princíp „gender mainstreamingu“) naďalej rozvíjala v rámci agentúr, v spolupráci s budúcim inštitútom. Rovnako sa musí stať pravidlom aj spolupráca s inštitucionálnymi mechanizmami pre rovnosť žien a mužov.

2.8

EHSV pripomína, že založením inštitútu sa síce pokročí, čo však neznamená, že ďalšie opatrenia už nie sú potrebné, aby sa dosiahol pokrok pri presadzovaní rovnosti príležitostí do praxe a pri plnení všetkých cieľov prijatých v dokumentoch Spoločenstva. Bude mimoriadne dôležité, aby sa inštitút aktívne zapojil do plnenia lisabonských cieľov zameraných na podporu rastu a tvorby pracovných miest.

2.9

EHSV je priaznivo naklonený zriadeniu inštitútu, považuje však za nevyhnutné, aby bol čo najpriaznivejšie prijatý občianskou spoločnosťou na európskej, národnej a miestnej úrovni; bez tejto podpory by nemohol dobre začať svoju prácu. Je teda nutné vložiť do tejto novej inštitúcie nevyhnutné prostriedky, ktoré jej dodajú hodnovernosť a dôveru. Umožní jej to úspešne rozvíjať všetky formy činnosti a vyvolať záujem, aký si zaslúži.

3.1

EHSV berie na vedomie právny základ, z ktorého vychádza zriadenie inštitútu, t.j. čl. 141, ods. 3 a čl. 13, ods. 2 Zmluvy o založení ES. Súhlasí s dôvodmi uvedenými v preambule, ktoré vysvetľujú aj uplatnenie článku 5 Zmluvy.

3.2

EHSV rovnako súhlasí s tým, že spolupráca s existujúcimi štruktúrami – nadáciami a inými orgánmi – je v súlade so želaním Rady nevytvárať duplicitné činnosti. Podľa EHSV ods. 12 preambuly implicitne zahŕňa ďalšie inštitúcie a inštancie, ktoré pracujú v rámci EÚ, ako napr. Eurostat. EHSV sa odvoláva na oznámenie Komisie o vytvorení rámca pre európske regulačné agentúry (13) a na predlohu interinštitúcionálnej dohody o vytvorení rámca pre európske regulačné agentúry (14), a berie na vedomie, že miesto inštitútu medzi doterajšími inštitúciami bude tiež definované v tomto kontexte.

3.3

EHSV poukazuje na to, že názov inštitútu (čl. 1) v angličtine „European Institute for Gender Equality“ jednoznačne vystihuje jeho poslanie a umožňuje tak chápanie čo najširších súvislostí (etických, morálnych, estetických, sexuálnych atď.). Ako sa ukázalo, slovo „gender“ nemá presný ekvivalent v ostatných jazykoch EÚ. Preto by preklady mali nájsť také znenie, ktoré by sa čo najviac priblížilo pôvodnému zneniu.

3.4

Pokiaľ ide o ciele inštitútu, EHSV sa domnieva, že článok 2 by mal obsahovať zreteľný odkaz na presadzovanie princípu „gender mainstreamingu“ na všetkých úrovniach.

3.4.1

EHSV ďalej usudzuje, že by sa inštitútu mala zveriť pomoc organizáciám zamestnávateľov a zamestnancov a ďalším zložkám organizovanej občianskej spoločnosti v ich práci týkajúcej sa rovnosti mužov a žien. Tento cieľ by sa mal jasne uviesť a vziať do úvahy.

3.5

EHSV sa domnieva, že úlohy v článku 3 sú rovnako dôležité ako ciele. Úlohy by sa mali doplniť tak, ako bolo uvedené v bode 1.4 tohto stanoviska.

3.5.1

EHSV žiada, aby v článku 3 ods. 1 písm. a) boli explicitne uvedení sociálni partneri. V tejto súvislosti pripomína, že európski sociálni partneri nedávno prijali akčný rámec (Framework of Actions on Gender Equality), ktorého náplňou je rovnosť mužov a žien.

3.5.2

EHSV zdôrazňuje, že k preukázateľnosti pridanej hodnoty inštitútu prispeje, ak bude pravidelne predkladať výstupy aj nad rámec výročnej správy, ktoré tak budú prispievať k plneniu úloh vyplývajúcich napr. z rámcovej stratégie rovnosti mužov a žien. Popri výročnej správe by mal inštitút zverejňovať okrem iného aj svoj pracovný program (článok 3 ods. 1. písm. e).

3.5.3

Otázky, ktorými sa bude inštitút zaoberať, si budú vyžadovať aj zodpovedajúce metódy práce. Mali by sa prispôsobovať rôznym typom nerovnosti a diskriminácie na základe príslušnosti k určitému pohlaviu, inštitút by teda mal využívať porovnávacie metódy (benchmarking), prípadové štúdie, vertikálny (odvetvový) zber dát, „gender budgeting“, monitorovanie apod. Spolupráca inštitútu so špecializovanými agentúrami a inštitúciami musí byť samozrejmosťou aj v tomto smere.

3.5.4

EHSV si všíma, že v tom istom článku, v ods. 1 písm. d) je uvedené, že inštitút uskutočňuje prieskum v „Európe“, čím sa poukazuje na jeho širšie pôsobenie v rámci EHP, v rámci budúceho rozšírenia a v kontexte krajín Rady Európy.

3.5.5

EHSV by chcel pridať v článku. 3 ods. 1 písm. g) národnú, či regionálnu úroveň, čo by umožnilo otvorenie sa ďalším subjektom (parties prenantes), napr. samosprávam, ktoré majú význam pri šírení povedomia o otázkach rovnosti mužov a žien v širokej verejnosti, v súlade s cieľmi uvedenými v článku 2 a v súlade s preambulou.

3.6

EHSV súhlasí s tým, že inštitút bude nezávislý (článok 5) od národných orgánov a občianskej spoločnosti. Výbor však zastáva názor, že inštitút by mal byť nezávislý aj od orgánov Spoločenstva, čo mu voči nim umožní objektívnejší prístup. Aj preto EHSV navrhuje rozšíriť počet zástupcov občianskej spoločnosti v správnej rade, aby bola zabezpečená väčšia nezávislosť inštitútu.

3.6.1

EHSV súhlasí s princípom, že inštitút bude slobodne a nezávisle spolupracovať s inštitúciami v členských štátoch, a podporuje ho. Domnieva sa, že by bolo vhodné zveriť členom poradného zboru zodpovednosť získavať a dodávať v potrebnom čase informácie (viď ďalej bod 3.8.2). V tejto súvislosti by mohla byť užitočná úloha inštitúcií, ktoré majú pôsobiť v členských štátoch v rámci smernice o prepracovaní smerníc o rovnosti šancí (15).

3.7

Pokiaľ ide o orgány inštitútu, EHSV oceňuje úsilie o to, aby Správna rada bola operatívnym orgánom, ktorý by mal byť schopný účinne riadiť inštitút tak, aby mohol pružne reagovať na zmeny a dopyt.

3.7.1

EHSV však usudzuje, že Komisia môže menovať členov Správnej rady, ktorí zastupujú spomínané skupiny, len na návrh uvedených organizácií. To by sa malo uviesť v príslušnom článku 10.

3.7.2

EHSV zdôrazňuje, že na to, aby bola správna rada schopná adekvátne odpovedať na potreby, t.j. aby reflektovala svoje povinnosti voči Európskej komisii a členským štátom a zároveň mala zodpovedajúcu spätnú väzbu od občianskej spoločnosti, je potrebné účinné a zreteľné zastúpenie európskych sociálnych partnerov a príslušnej mimovládnej organizácie na úrovni Spoločenstva, ktorá má – povedané slovami nariadenia – „oprávnený záujem prispieť k boju proti diskriminácii na základe pohlavia a k presadzovaniu rovnosti pohlaví“. Neexistuje žiaden dôvod, prečo by nemohlo byť navrhnuté takéto zastúpenie predstaviteľov občianskej spoločnosti. Na rozdiel od tripartitných subjektov Spoločenstva nebude zastúpená národná úroveň sociálnych partnerov, preto je žiadúce, aby aspoň týmto spôsobom bola zaručená aktívna účasť sociálnych partnerov a príslušných mimovládnych organizácií.

3.7.3

EHSV si preto naliehavo praje rozšíriť počet členov v správnej rade. Považuje za vhodné zvýšiť počet zástupcov tak, aby ich bolo šesť za každú stranu (Radu, Komisiu, sociálnych partnerov a príslušnej mimovládnej organizácie na úrovni Spoločenstva), čo by zároveň umožnilo organizáciám spomínaným v článku 10 ods. 1 písm. a) až c) vybrať kandidátov tak, aby bolo zabezpečené rovnaké zastúpenie žien a mužov. Z toho vyplýva, že každá z troch spomínaných organizácií by mala dve miesta.

3.7.4

Rovnako nie je zdôvodnené, prečo nemajú mať zástupcovia sociálnych partnerov a mimovládnej organizácie hlasovacie právo. EHSV sa obracia na Komisiu, aby sa v záujme lepšieho zabezpečenia nezávislosti, autonómie a objektívnosti rokovaní doplnilo, že každý zástupca organizácií zamestnávateľov, zamestnancov a príslušnej mimovládnej organizácie má plné hlasovacie právo. Je to v súlade s odsekom 4, kde sa uvádza, že „každý člen správnej rady alebo v prípade neprítomnosti jeho zástupca má jeden hlas“.

3.7.5

EHSV usudzuje, že riaditelia Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok, Európskej agentúry pre bezpečnosť a zdravie pri práci, Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania a Európskej agentúry pre základné práva by mohli mať prípadne priamu možnosť zúčastňovať sa schôdzí správnej rady inštitútu (článok 10 ods. 11); riaditeľ inštitútu by mal mať tiež možnosť zúčastňovať sa rokovaní týchto inštitúcií (z poverenia správnej rady alebo na základe „memoranda o porozumení“).

3.8

EHSV rešpektuje fakt, že úlohou poradného zboru bude umožniť členským štátom zapájanie príslušných orgánov a vytváranie siete odborníkov. Tento orgán nebude mať rozhodovacie právomoci v rámci inštitútu podľa článku 12, je teda zbytočné uvádzať, že traja členovia, ktorí zastupujú zainteresované strany na európskej úrovni, nemajú hlasovacie právo. Rovnako tiež vzniká otázka, prečo sú menovaní Komisiou; bolo by žiadúce, aby boli menovaní priamo organizáciami uvedenými v článku 10 ods. 1 písm. a) až c).

3.8.1

Je potrebné nájsť spôsob, ktorým by bolo zabezpečené vyvážené zastúpenie žien a mužov v poradnom zbore.

3.8.2

Ako už bolo uvedené v bode 3.6.1, bolo by vhodné, aby členovia poradného zboru boli zodpovední za zabezpečenie spolupráce medzi inštitúciami vo svojich krajinách a inštitútom (článok 12 ods. 4).

3.9

EHSV má výhrady k plánovanému finančnému zabezpečeniu inštitútu. V citovanom vyhlásení Rady (bod 2.3 tohto stanoviska) vidí EHSV navzájom si odporujúce pokyny: vyrovnať sa s poverením priniesť pridanú hodnotu, teda plniť náročné úlohy pri zachovávaní rozpočtovej neutrality.

3.9.1

Predpokladá sa, že financovanie inštitútu bude čiastočne „odpočítané“ z financovania programu PROGRESS. Bod 3.6 dôvodovej správy návrhu nariadenia uvádza, že „činnosti inštitútu budú iné než činnosti navrhnuté podľa témy rovnosti pohlaví v programe PROGRESS (2007–2013)“. EHSV v tom vidí argument na podporu svojho postoja, ktorý vyjadril vo svojom stanovisku k programu PROGRESS:

„EHSV v tejto súvislosti navrhuje, aby prostriedky naplánované pre spomínaný inštitút neboli ‚odrátané’ pri vypracovaní globálneho finančného rámcu programu PROGRESS, ale aby bolo pre tento inštitút naplánované samostatné financovanie.“ (16)

3.9.2

EHSV preto odporúča, aby sa finančné prostriedky nevyhnutné na chod a riadne fungovanie inštitútu vzali do úvahy pri rokovaniach o finančných perspektívach EÚ a boli pridelené, prinajmenšom postupne tak, aby inštitútu umožnili splniť nároky, ktoré sa naň budú klásť, v právnej a finančnej istote.

3.9.3

EHSV sa domnieva, že sústredením práce o rovnoprávnosti mužov a žien na jedno miesto dochádza k úspore na úrovni Spoločenstva aj na národnej úrovni. Predpokladaný rozpočet pre program PROGRESS by teda nemal byť o túto čiastku ochudobnený, ale naopak, zvýšený v tom prípade, ak nebude rozhodnuté o samostatnom finančnom krytí inštitútu.

3.9.4

V žiadnom prípade nesmie byť založenie inštitútu zámienkou na zníženie financovania iných inštitúcií, ako napr. Dublinskej nadácie, ktoré sa vo svojej činnosti zaoberajú o.i. aj problémami spojenými s rovnosťou príležitostí.