Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62019CA0799

Vec C-799/19: Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 25. novembra 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresný súd Košice I – Slovensko) – NI, OJ, PK/Sociálna poisťovňa (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 2008/94/ES – Články 2 a 3 – Ochrana zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa – Pojmy „neuspokojené nároky zamestnancov“ a „platobná neschopnosť zamestnávateľa“ – Pracovný úraz – Smrť zamestnanca – Náhrada nemajetkovej ujmy – Vymáhanie pohľadávky od zamestnávateľa – Nemožnosť – Záručná inštitúcia)

Ú. v. EÚ C 35, 1.2.2021, p. 17–18 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

1.2.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/17


Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 25. novembra 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresný súd Košice I – Slovensko) – NI, OJ, PK/Sociálna poisťovňa

(Vec C-799/19) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Smernica 2008/94/ES - Články 2 a 3 - Ochrana zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa - Pojmy „neuspokojené nároky zamestnancov“ a „platobná neschopnosť zamestnávateľa“ - Pracovný úraz - Smrť zamestnanca - Náhrada nemajetkovej ujmy - Vymáhanie pohľadávky od zamestnávateľa - Nemožnosť - Záručná inštitúcia)

(2021/C 35/22)

Jazyk konania: slovenčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Okresný súd Košice I

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: NI, OJ, PK

Žalovaná: Sociálna poisťovňa

Výrok rozsudku

1.

Článok 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa má vykladať v tom zmysle, že zamestnávateľ sa nemôže považovať za „platobne neschopného“, ak bol voči nemu podaný návrh na vykonanie exekúcie v súvislosti so súdom priznaným nárokom na náhradu ujmy, ale pohľadávka bola v exekučnom konaní označená za nevymožiteľnú pre de facto platobnú neschopnosť tohto zamestnávateľa. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby overil, či sa podľa článku 2 ods. 4 tejto smernice dotknutý členský štát rozhodol rozšíriť ochranu zamestnancov stanovenú uvedenou smernicou na takú situáciu platobnej neschopnosti, ktorá je ustanovená v konaniach, ktoré sú odlišné od konaní uvedených v tomto článku 2 ods. 1 a ktoré sú upravené vnútroštátnym právom.

2.

Článok 1 ods. 1 a článok 3 smernice 2008/94/ES sa má vykladať v tom zmysle, že náhradu škody, ktorú má zamestnávateľ vyplatiť pozostalým príbuzným z titulu nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku smrti zamestnanca spôsobenej pracovným úrazom, možno považovať za „nárok zamestnancov vyplývajúci z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov“ v zmysle článku 1 ods. 1 tejto smernice len v prípade, že uvedená náhrada škody spadá pod pojem „odmena“, tak ako je spresnený vnútroštátnym právom, čo prislúcha určiť vnútroštátnemu súdu.


(1)  Ú. v. EÚ C 19, 20.1.2020.


Top