26.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 72/19

1.

Článok 2 ods. 1 písm. c) smernice Rady 75/363/EHS zo 16. júna 1975 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa činností lekárov, zmenenej smernicou Rady 82/76/EHS z 26. januára 1982, ako aj článok 24 ods. 1 písm. c) smernice Rady 93/16/EHS z 5. apríla 1993 na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania ich diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, ako je právna úprava vo veci samej, podľa ktorej poskytnutie vnútroštátneho štipendia určeného na financovanie vzdelávania poskytovaného v inom členskom štáte a vedúceho k získaniu titulu špecializovaného lekára, podlieha podmienke, že lekár, ktorý je príjemcom, bude vykonávať svoju profesijnú činnosť v tomto prvom uvádzanom členskom štáte počas piatich rokov v priebehu obdobia desiatich rokov po získaní špecializácie, alebo v prípade ak nesplní túto podmienku, vráti až 70 % sumy získaného štipendia, zvýšenej o úroky z omeškania.

2.

Článok 45 a článok 49 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, ako je právna úprava vo veci samej, podľa ktorej poskytnutie vnútroštátneho štipendia určeného na financovanie vzdelávania poskytovaného v inom členskom štáte a vedúceho k získaniu titulu špecializovaného lekára, podlieha podmienke, že lekár, ktorý je príjemcom, bude vykonávať svoju profesijnú činnosť v tomto prvom uvádzanom členskom štáte počas piatich rokov v priebehu obdobia desiatich rokov po získaní špecializácie, alebo v prípade, ak nesplní túto podmienku, vráti až 70 % sumy získaného štipendia, zvýšenej o úroky z omeškania, pokiaľ opatrenia stanovené touto právnou úpravou účinne prispievajú k sledovaniu cieľov ochrany verejného zdravia a finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia a nejdú nad rámec toho, čo je v tejto súvislosti potrebné, čo prislúcha posúdiť vnútroštátnemu súdu.