29.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 205/20

1.

Tento súd sa usiluje v ním vedenom trestnom konaní zistiť, či „iná ako fyzická osoba“ patrí pod pojem „obeť“ v zmysle článku 1 písm. a) rámcového rozhodnutia Rady č. 2001/220/SVV z hľadiska povinnosti podpory sprostredkovania medzi obeťou a páchateľom trestného činu v trestných veciach zakotvenej v článku 10 rámcového rozhodnutia, a tiež žiada o spresnenie a doplnenie rozsudku vyhláseného Súdnym dvorom 28. júna 2007 vo veci Dell’Orto, C-467/05.

2.

Tento súd sa usiluje zistiť, pokiaľ ide o článok 10 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady č. 2001/220/SVV, podľa ktorého „každý členský štát vynaloží úsilie na podporu sprostredkovania v trestných prípadoch pri trestných činoch, ktoré považuje za potrebné [vhodné — neoficiálny preklad] pre takýto druh opatrenia“, či je možné vykladať pojem „trestné činy“ v tom zmysle, že sa týkajú všetkých trestných činov, ktorých skutková podstata vymedzená zákonom je v zásade obdobná.

3.

Možno výraz „každý členský štát vynaloží úsilie na podporu sprostredkovania v trestných prípadoch...“ uvedený v článku 10 ods. 1 rámcového rozhodnutia č. 2001/220/SVV vykladať v tom zmysle, že vytvorenie podmienok sprostredkovania medzi páchateľom a obeťou je možné prinajmenšom až do prijatia prvostupňového súdneho rozhodnutia, teda že požiadavka uznania skutkových zistení v priebehu súdneho konania, po skončení vyšetrovania je pod podmienkou splnenia ďalších požiadaviek v súlade s povinnosťou podpory sprostredkovania?

4.

Pokiaľ ide o článok 10 ods. 1 rámcového rozhodnutia č. 2001/220/SVV, tento súd sa pýta, či z formulácie, podľa ktorej „každý členský štát vynaloží úsilie na podporu sprostredkovania v trestných prípadoch pri trestných činoch, ktoré považuje za potrebné [vhodné — neoficiálny preklad] pre takýto druh opatrenia“ vyplýva zaručenie všeobecného prístupu k možnosti sprostredkovania v trestných veciach, s výhradou predchádzajúceho splnenia podmienok stanovených zákonom, bez možnosti výkladu. Teda ak treba na otázku odpovedať kladne, je existencia podmienky, podľa ktorej „berúc do úvahy povahu trestného činu, spôsob jeho spáchania a osobu obvineného, možno upustiť od súdneho konania alebo sa javí dôvodným predpoklad, že súd bude môcť vziať do úvahy účinnú ľútosť pri určovaní trestu“, zlučiteľná s ustanoveniami (požiadavkami) citovaného článku 10?