This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52010AE0448
Opinion of the European Economic and Social Committee on ‘The roadmap for equality between women and men (2006-2010) and follow-up strategy’
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 a nadväzujúca stratégia“
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 a nadväzujúca stratégia“
Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, p. 1–7
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
28.12.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 354/1 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 a nadväzujúca stratégia“
2010/C 354/01
Spravodajkyňa: Laura GONZÁLEZ DE TXABARRI ETXANIZ
Podpredsedníčka Európskej komisie Margot Wallström listom z 25. septembra 2009 požiadala podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému:
„Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 a nadväzujúca stratégia“.
Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 23. februára 2010.
Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 461. plenárnom zasadnutí 17. a 18. marca 2010 (schôdza zo 17. marca 2010) prijal 137 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:
1. Odporúčania
1.1 |
Okrem toho, že rovnosť medzi mužmi a ženami je sama o sebe cieľom, je tiež jednou z podmienok potrebných na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti. |
1.2 |
Strednodobé hodnotenie plánu na uplatňovanie rovnosti sa uskutočňuje v kontexte hospodárskej krízy. Je potrebné vnímať vplyv a dôsledky krízy u mužov a žien vzhľadom na ich odlišné postavenie v spoločnosti. |
1.3 |
Rovnosť musí byť súčasťou všetkých politík, najmä v sociálnej oblasti a oblasti zamestnanosti a je potrebné vyvíjať úsilie na odstránenie prekážok, ktoré bránia plnohodnotnej a rovnocennej účasti mužov a žien na trhu práce. |
1.4 |
Na zabezpečenie a zlepšenie ekonomickej nezávislosti žien je nevyhnutné zlepšiť kvalitu a množstvo pracovných miest pre ženy, a zároveň podporovať samostatne zárobkovo činné ženy. Takisto je potrebné bojovať proti riziku neistoty, ktoré ich ohrozuje a podporovať spravodlivé rozdelenie úloh v rodine a domácnosti. |
1.5 |
Platové rozdiely majú štrukturálny pôvod: podceňovanie schopností, ktoré sú tradične považované za „ženské“, profesijná a sektorová segregácia, neisté pracovné miesta, prerušenia pracovného života atď. Legislatíva a kolektívne dohody sú účinnými nástrojmi na boj proti platovým rozdielom, pričom je potrebné zapojiť všetky hospodárske a sociálne subjekty. |
1.6 |
Väčšie zastúpenie žien v podnikateľskom prostredí a politických aktivitách podporuje rovnosť, ich finančnú nezávislosť, prekonávanie rodových stereotypov a zapojenie žien do rozhodovacieho procesu. |
1.7 |
Ženy sú obzvlášť ohrozené sociálnym vylúčením a chudobou. Individualizácia sociálnych práv, minimálny zaručený príjem, započítanie období bez práce alebo skrátenie pracovného času z dôvodu opatrovateľskej starostlivosti sú prostriedkami, ktoré zlepšujú sociálnu ochranu a znižujú riziko chudoby obyvateľstva. |
1.8 |
Zosúladenie rodinného a pracovného života je pre rovnosť a zlepšenie zamestnanosti žien kľúčové: kvalitné verejné sociálne služby, zlepšenie podmienok existujúcich materských a rodičovských dovoleniek. Je nevyhnutné rozvíjať spoločnú zodpovednosť všetkých sociálnych subjektov pri rovnomernom rozdeľovaní práce v domácnosti a starostlivosti. |
1.9 |
EHSV považuje za nevyhnutné podporovať rovnocenné zastúpenie žien pri prijímaní rozhodnutí. Členské štáty musia preto zvýšiť mieru svojich záväzkov prostredníctvom stanovenia jasných cieľov a účinných opatrení (pozitívna diskriminácia, plány na uplatňovanie rovnosti atď.). |
1.10 |
Vzhľadom na pretrvávanie rodovo podmieneného násilia a obchodovania s ľuďmi považuje EHSV za potrebné presadzovať platnú legislatívu, vypracovať koordinované národné akčné plány pre globálnu európsku stratégiu ako aj zintenzívniť konkrétne programy. |
1.11 |
Na boj proti rodovým stereotypom je podľa EHSV nevyhnutné vzdelávať spoločnosť a vytvárať v nej modely nepodmienené pohlavím, poskytovať vzdelanie mužom aj ženám, podporovať zastúpenie žien v štúdiu vedeckých a technických odborov, zlepšiť ohodnotenie zamestnaní, ktoré sú tradičné považované za „ženské“ a vyhýbať sa rodovým stereotypom v médiách. |
1.12 |
Zahraničnú a rozvojovú politiku EÚ treba využiť na podporu práv žien v medzinárodnom kontexte a zlepšovanie ich kvalifikácie a posilnenie ich postavenia. |
1.13 |
EHSV považuje za nevyhnutné plné prierezové začlenenie rodovej analýzy do všetkých oblastí činnosti Komisie a uplatňovanie rodovej analýzy v rozpočtoch na európskej ako aj národnej úrovni. K tomu sú potrebné ľudské zdroje s kvalifikáciou v oblasti rovnosti a ukazovatele rozdelené podľa pohlavia, ktoré umožnia zmapovať situáciu žien a mužov a vyhodnotiť stav plnenia plánu rovnosti. |
1.14 |
V novej stratégii pre rovnosť, ktorá sa má uplatňovať od roku 2010, sa ciele nemôžu zúžiť len odporúčania Komisie pre členské štáty, ale mali by nadobudnúť formu smerníic so záväzným plnením a s merateľnými cieľmi. Na tento účel je nevyhnutná väčšia politická angažovanosť na všetkých úrovniach. Inštitúcie EÚ musia ísť v tejto oblasti príkladom, proaktívne hodnotiť realizované kroky a pri implementácii vykonávať štúdie vplyvu. |
2. Všeobecné pripomienky
2.1 |
Plán uplatňovania rovnosti medzi mužmi a ženami 2006 – 2010 je záväzkom Európskej komisie na podporu rovnosti v spolupráci s členskými štátmi. EHSV na návrh Komisie vykonáva hodnotenie, pričom analyzuje vplyv prijatých opatrení a mieru ich plnenia a predkladá tiež návrhy na aktualizáciu vzhľadom na novú stratégiu na obdobie po roku 2010. |
2.2 |
EHSV uznáva výrazný záväzok EÚ v oblasti rovnosti: Rímska zmluva z roku 1957 obsahuje zásadu mzdovej rovnosti, Amsterdamská zmluva z roku 1997 zahŕňa dvojitý plán, ktorý kombinuje prierezovosť a konkrétne opatrenia, a Lisabonská zmluva obsahuje explicitný záväzok odstraňovať nerovnosti a podporovať rovnosť. |
2.3 |
Na medzinárodnej úrovni sa Európska únia pridala k Pekinskej akčnej platforme, k cieľom tisícročia, ako aj k dohovoru o odstraňovaní všetkých foriem diskriminácie žien, ktorá stavia ženy do centra záujmu ľudských práv. |
2.4 |
Napriek tomuto rozsiahlemu normatívnemu rámcu neboli dosiahnuté stanovené ciele a nerovnosť medzi mužmi a ženami pretrváva. Začlenenie zásady rovnosti pohlaví, ktorá je kľúčovým faktorom konkurencieschopnosti a rastu, musí byť prioritou novej akčnej stratégie EÚ po roku 2020. Nedosiahli sa podstatné zmeny v žiadnej zo šiestich prioritných oblastí plánu uplatňovania rovnosti 2006 – 2010. V tejto súvislosti vyvstávajú pochybnosti, či existuje skutočná politická vôľa na zmenu. |
2.5 |
Hodnotenie plánu uplatňovania rovnosti 2006 – 2010 sa vykonáva v kontexte hospodárskej krízy a je potrebné analyzovať jej vplyvy na ženy, vzhľadom na odlišné postavenie, ktoré majú na trhu práce a vo verejnej politike v oblasti sociálnych výdavkov, najmä v sociálnych službách, ktoré najviac ovplyvňujú ženy. |
2.6 |
Kríza ovplyvňuje v prvom rade zamestnania, ktoré sú tradične mužské (stavebníctvo, doprava, priemysel), neskôr sa rozširuje do ďalších odvetví s väčším zastúpením žien (bankové služby, obchod atď.). V mnohých prípadoch sa preto rodinný príjem obmedzuje len na príjem žien, ktorý je zvyčajne nižší ako príjem mužov, pričom ženy sú väčšinovo zamestnané v odvetví služieb a majú čiastočný pracovný úväzok, zmluvu na dobu určitú alebo pracujú v čiernej ekonomike. Všetky tieto faktory majú negatívny vplyv na národné hospodárstvo, pretože znižujú osobnú spotrebu, a tým brzdia oživenie hospodárstva. |
2.7 |
Kríza ovplyvňuje aj sociálnu politiku. Ženám sú vyplácané nižšie dávky podpory v nezamestnanosti a dostávajú ich kratšie obdobie vzhľadom na často nevýhodné postavenie na trhu práce. Základné verejné služby ako zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálne služby navyše znižujú svoju podporu vo chvíli, kedy ju rodiny, najmä ženy najviac potrebujú. Keďže ide o odvetvia, kde sa zamestnávajú ženy, má to negatívny vplyv na zamestnanosť žien. |
2.8 |
Protikrízové opatrenia nemôžu byť neutrálne vzhľadom na pohlavie a ak je to potrebné, politické opatrenia na oživenie ekonomiky, ako aj súčasné programy štrukturálnych fondov, musia zohľadňovať odlišné postavenie mužov a žien v spoločnosti. |
2.9 |
Rovnosť musí byť prioritou nielen s cieľom vyriešiť súčasnú krízu a dosiahnuť následné oživenie, ale aj s cieľom reagovať na demografické a hospodárske výzvy, ktoré ovplyvňujú európsky sociálny model, ženy a ich ekonomickú nezávislosť. |
3. Konkrétne pripomienky – Časť I: Prioritné oblasti činnosti zameranej na rodovú rovnosť
V pláne uplatňovania rovnosti 2006 – 2010 sú konkrétne uvedené záväzky a kroky, ktoré sú považované za nevyhnutné v úsilí dosiahnuť rovnosť a odstrániť nerovnosti.
Prvá časť plánu zahŕňa šesť prioritných oblastí politickej činnosti s príslušnými ukazovateľmi:
1. |
dosiahnutie rovnakej ekonomickej nezávislosti žien a mužov |
2. |
zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života |
3. |
rovnocenná účasť žien a mužov na rozhodovacom procese |
4. |
odstraňovanie všetkých foriem násilia na ženách |
5. |
odstraňovanie rodových stereotypov |
6. |
podpora rodovej rovnosti v zahraničnej a rozvojovej politike. |
Druhá časť sa zameriava na lepšie riadenie.
3.1 Dosiahnutie rovnakej ekonomickej nezávislosti mužov a žien
3.1.1
3.1.1.1 |
Mnohé krajiny doteraz neplnia cieľ Lisabonskej stratégie 60 % zamestnanosti žien. Hoci muži dosahujú mieru zamestnanosti 70,9 %, u žien je to len 58,8 % (1) a vo veku 55 je zamestnanosť žien 36,8 %, pričom u mužov je to 55 %. Ženy viac postihuje nezamestnanosť, avšak pokračujúca kríza tento rozdiel zmenšuje (9,8 % nezamestnaných žien v porovnaní s 9,6 % nezamestnaných mužov). |
3.1.1.2 |
Okrem kvantity je potrebné zlepšovať aj kvalitu pracovných miest pre ženy, keďže sú nadmerne zastúpené v odvetviach s nízkym príjmom a v zamestnaniach s vyšším rizikom nestability. Čiastočný pracovný úväzok sa týka najmä žien (31,5 % žien v porovnaní s 8,3 % mužov) a 14,3 % zamestnaných žien má pracovnú zmluvu na dobu určitú. Na druhej strane, ak sú ženy zároveň matkami, ich miera zamestnanosti je nižšia o viac ako desať percentuálnych bodov, čo je odrazom nerovnomerného rozdelenia úloh v rodine a nedostatočnej infraštruktúry v oblasti starostlivosti. |
3.1.1.3 |
EHSV odporúča analyzovať súvislosť medzi mierou nezamestnanosti a podielom ekonomicky neaktívnych žien z rodinných dôvodov (2). Ženy kvôli starostlivosti o rodinu v mnohých prípadoch nespĺňajú podmienky na uznanie „nezamestnanosti“ a ich ekonomická nečinnosť sa javí ako skrytá nezamestnanosť. |
3.1.1.4 |
Je potrebný multidisciplinárny prístup, ktorý umožní doplniť politiku zamestnanosti o opatrenia v sociálnej oblasti a oblasti vzdelávania, vzdelávanie, ktoré odstráni stereotypy v zamestnaní, kvalitné verejné sociálne služby, ktoré zabezpečia starostlivosť o nezaopatrené osoby a informačné kampane o rozdelení domácich prác medzi mužov a ženy. |
3.1.1.5 |
Komisia musí integrovať a podporovať rovnosť vo všetkých svojich programoch (ako to robí v programe PROGRESS). Štrukturálne fondy poskytujú jedinečný rámec: poskytujú informácie o tom, ako krajiny plnia záväzky, každoročne hodnotia rodový vplyv týchto opatrení v jednotlivých krajinách a zároveň uvádzajú vhodné opatrenia a sankcie pre krajiny, ktoré nezabezpečujú dostatočný počet a kvalitu pracovných miest pre ženy. |
3.1.2
3.1.2.1 |
Dosiahnutie rovnakých miezd je nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie rovnosti. Napriek pokroku v legislatíve je však rozdiel medzi mzdami mužov a žien 17,4 %, pričom u žien, ktoré majú viac ako 50 rokov, dosahuje tento rozdiel až 30 %. |
3.1.2.2 |
Nerovnosť v mzdách má štrukturálny pôvod: segregácia v hospodárskych odvetviach, ktoré sú nedostatočne oceňované a v profesiách, ktoré sú slabo platené, väčšie zastúpenie v čiernej ekonomike a neistých zamestnaniach, prerušenie alebo redukcia pracovného života z rodinných dôvodov. Tieto prvky negatívne vplývajú na úroveň mzdy. |
3.1.2.3 |
EHSV (3) odporúča, aby každý členský štát preskúmal svoje predpisy v oblasti pracovných zmlúv a odmeňovania s cieľom zabrániť priamej a nepriamej diskriminácii žien. |
3.1.2.4 |
Legislatíva musí zahŕňať kontrolné mechanizmy, ktoré odhalia diskrimináciu z dôvodu pohlavia a podporovať transparentné systémy profesionálnej klasifikácie, aby sa kvalifikácia, skúsenosti a potenciál pracovníkov oceňovali a hodnotili rovnako u všetkých. |
3.1.2.5 |
Kolektívne vyjednávanie je dobrým nástrojom na začlenenie systémov hodnotenia pracovných miest bez ohľadu na pohlavie, uvoľnenie z práce pre ženy, aby sa mohli vzdelávať a napredovať v kariére, dočasné prerušenie pracovného pomeru a osobitnú dovolenku z rodinných dôvodov, flexibilný pracovný čas a pod., ktoré znižujú rozdiely v odmeňovaní. |
3.1.3
3.1.3.1 |
Napriek tomu, že sú ženy vysoko kvalifikované, zastávajú málo vedúcich pozícií v podnikoch. Komisia podporuje rovnosť v rámci podnikovej sociálnej zodpovednosti, navýšila štátnu pomoc pre nové podniky založené ženami (nariadenie ES č. 800/2008) a podporuje sieť podnikov riadených ženami. Uvedená sieť by mala okrem vlád a oficiálnych inštitúcií zapojiť aj príslušné organizácie občianskej spoločnosti s cieľom vymieňať si skúsenosti a osvedčené postupy. |
3.1.3.2 |
Odporúča sa uplatňovať v praxi odporúčania akčného plánu EÚ na podporu podnikania s cieľom zvýšiť počet podnikov založených ženami pomocou opatrení, akými sú lepší prístup k financiám a úverom, rozvoja podnikateľských sietí poskytujúcich organizačné a poradné služby, vhodného odborného vzdelávania a oživovania vedomostí, podpory osvedčených postupov atď. |
3.1.4
3.1.4.1 |
Ženy sú obzvlášť ohrozené sociálnym vylúčením a chudobou. K tejto situácii prispievajú nerovnaké postavenie na trhu práce a ich závislosť na systémoch sociálnej ochrany. |
3.1.4.2 |
Podmienky prístupu k sociálnej ochrane musia byť rovnaké pre mužov aj ženy. Skrátenie pracovného času z rodinných dôvodov, využívanie materskej a/alebo rodičovskej dovolenky na starostlivosť o rodinu, čiastočný pracovný úväzok, zamestnanie na dobu určitú, segregácia a mzdová diskriminácia sú prvkami, ktoré znižujú objem a dĺžku vyplácania budúcich sociálnych dávok, ktoré budú ženy dostávať, najmä v nezamestnanosti a na dôchodku. Na riešenie tejto nerovnosti je okrem iného nevyhnutné , aby bolo obdobie venované neplatenej práci, obdobie skráteného pracovného dňa alebo obdobie bez ekonomickej aktivity z rodinných dôvodov počítané za plne odpracované. |
3.1.4.3 |
Verejný systém sociálnej ochrany musí zabezpečovať dôstojný minimálny príjem, ktorý zníži riziko chudoby a bude venovať osobitnú pozornosť starším ženám, vdovám, ktoré poberajú vdovský dôchodok a rodinám s matkami samoživiteľkami. |
3.1.4.4 |
Osobitnú pozornosť si vyžadujú súkromné dôchodkové systémy, ktoré sa uplatňujú v niektorých krajinách, keďže budúce dôchodky sa odvíjajú od individuálnych príjmov a dĺžky života, pričom negatívne postihujú najmä ženy. |
3.1.4.5 |
Rok 2010 je venovaný boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a zároveň v rámci neho končí Lisabonská stratégia a uplatňovanie otvorenej metódy koordinácie. Nová stratégia EÚ do roku 2020 musí stanoviť konkrétne ciele a účinnejšie krátkodobé a dlhodobé opatrenia na boj proti chudobe, najmä chudobe žien. |
3.1.5
3.1.5.1 |
EHSV sa domnieva, že je potrebná nová stratégia v oblasti zdravotníctva, ktorá by integrovala rôzne potreby mužov a žien v tejto oblasti, avšak zdôrazňuje, že v tomto smere ešte neboli naplánované žiadne konkrétne kroky. Je preto potrebné naďalej skúmať zdravotný stav žien a choroby, ktoré ich postihujú. |
3.1.5.2 |
Starnutie obyvateľstva a zastúpenie žien na trhu práce zvýšia v budúcnosti dopyt po dlhodobých opatrovateľských službách. Členské štáty musia zabezpečiť kvalitné verejné zdravotnícke a sociálne služby, keďže ich absencia má negatívny vplyv predovšetkým na ženy, ktoré sú väčšinou zodpovedné za starostlivosť o rodinu. |
3.1.6
3.1.6.1 |
EHSV opätovne zdôrazňuje potrebu zahrnúť rodový rozmer do prisťahovaleckej a azylovej politiky. Prisťahovalkyniam a príslušníčkam etnických menšín musí byť venovaná väčšia pozornosť, keďže ich vo väčšej miere ovplyvňuje nerovnosť a sú vo veľkej miere ohrozené, najmä v období hospodárskej krízy (4). |
3.1.6.2 |
Feminizácia prisťahovalectva priamo súvisí s dopytom po pracovnej sile v oblasti starostlivosti o domácnosť a opatrovateľských služieb, ktorý je zapríčinený nedostatkom sociálnej infraštruktúry. Veľký počet prisťahovalkýň je zamestnaných v týchto odvetviach, pre ktoré sú typické neformálnosť a nestálosť. Toto zamestnanie sa musí „profesionalizovať“ a zlegalizovať a treba tiež podporovať odbornú kvalifikáciu s cieľom zlepšiť pracovné začlenenie prisťahovalkýň. |
3.2 Zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života
3.2.1 |
V oblasti práce žien sa plnia ciele Lisabonskej stratégie, hoci sa neplnia ciele z Barcelony, pokiaľ ide o zariadenia starostlivosti o deti ( 33 % pokrytie pre deti do 3 rokov a 90 % pre deti od 3 do 6 rokov). Je nevyhnutné, aby existovala infraštruktúra opatrovateľskej starostlivosti s voľnými miesta a flexibilnou ponukou, ktorá zabezpečí osobný prístup a kvalitnú starostlivosť: infraštruktúra mimo pracovnej doby, počas prázdnin, jedálne, špecializované centrá podľa stupňa závislosti. Investovanie do sociálnych služieb má nielen pozitívny vplyv na hospodárstvo, a najmä zamestnanosť v sociálnych služieb, ale zároveň je veľkým sociálnym prínosom. |
3.2.2 |
Starostlivosť o deti a nezaopatrené osoby si vyžaduje časovú flexibilitu, pracovná doba preto musí byť prispôsobená rodinným a pracovným potrebám a s možnosťou využitia rovnako pre mužov aj ženy. |
3.2.3 |
Značný počet žien využíva skrátený pracovný úväzok ako prostriedok na zosúladenie rodinného a pracovného života, keďže je nedostatok opatrovateľských zariadení. Feminizácia práce na čiastočný úväzok nie je podmienená len rodinnými dôvodmi, ale v mnohých prípadoch predstavuje pre ženy jedinú možnosť ako sa zamestnať (5). |
3.2.4 |
V súvislosti s dovolenkami je potrebná rovnosť individuálnych práv mužov a žien bez ohľadu na typ pracovnej zmluvy (slobodné povolanie, na dobu určitú, na dobu neurčitú …). V tomto zmysle EHSV pozitívne hodnotí dohodu o rodičovskej dovolenke uzatvorenú medzi ETUC, BUSINESSEUROPE, CEEP a UEAMPE (6), hoci považuje za potrebné napredovať k úplnej rovnosti. EHSV víta iniciatívu Komisiu na zlepšenie ochrany tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok, a ktorá zabezpečuje minimálne 18 týždňov dovolenky (7). |
3.2.5 |
Je potrebné učiniť jasný záväzok, aby boli všetky sociálne subjekty zodpovedné za domáce práce a starostlivosť, ktoré väčšinou vykonávajú ženy, čo umožní dobre využiť celý ľudský kapitál. Potrebná je tiež kampaň v prospech rozdelenia domácich prác a opatrovateľskej starostlivosti, pretože to je príčinou nerovnosti, a prehodnotenie tohto typu prác. |
3.3 Podporovanie rovnocennej účasti žien a mužov na rozhodovacom procese
3.3.1 |
Je potrebný silnejší záväzok na dosiahnutie rovnomerného zastúpenia mužov a žien pri prijímaní rozhodnutí (8) v hospodárskej, politickej, vedeckej a technologickej oblasti. Situácia žien sa však v posledných rokoch veľmi nezmenila. Je preto potrebné stanoviť jasné ciele a termíny na ich dosiahnutie, ako aj konkrétne politiky a účinné opatrenia (pozitívna diskriminácia, plány na rovnosť, špecifické vzdelávanie, kvóty v zastúpení, informačné kampane atď.). |
3.3.2 |
Rovnosť medzi mužmi a ženami v politike musí byť ústredným pilierom budovania Európy. Vo voľbách v roku 2009 získali ženy 35 % kresiel v Európskom parlamente a Komisiu tvorí 10 žien a 17 mužov. V národných parlamentoch je zastúpenie žien 24 %, pričom v národných vládach je 25 % žien (9). EHSV má v súčasnosti 23,6 % členiek a 76,4 % členov, pričom žien je na riadiacich postoch (riaditeľky, zástupkyne riaditeľov, zástupkyne generálnych tajomníkov) len 16,7 % v porovnaní s 83,3 % mužov. Rovnomerné zastúpenie mužov a žien musí byť kľúčovou prioritou v dosahovaní rovnosti na všetkých úrovniach. |
3.3.3 |
Pokrok vo verejnom výskume je veľmi nebadaný (39 % žien), rovnako ako v hospodárskej a finančnej oblasti (ženy nestoja na čele centrálnych bánk a len 17 % členov bankových rád sú ženy, pričom len 3 % v administratívnych radách veľkých podnikov sú ženy). |
3.4 Odstránenie rodovo podmieneného násilia a obchodovania s ľuďmi
3.4.1 |
Násilie páchané na ženách a dievčatách je aj naďalej veľmi vážnym problémom. Ide o celosvetový a systematický jav, ktorý má rozličné formy a podoby. EHSV je spoločne s Komisiou znepokojený počtom žien, ktoré sa stali obeťami násilia, rozsahom obchodovania so ženami a prostitúcie, najmä medzi prisťahovalkyňami a pretrvávajúcim páchaním trestných činov v mene tradícií alebo náboženstva (10). |
3.4.2 |
Je nevyhnutné využívať vhodné sociálne, ekonomické a právne opatrenia na zníženie a odstránenie situácií, ktoré vyvolávajú násilie voči ženám, akými sú: chýbajúce materiálne zdroje, ekonomická závislosť, nízka úroveň vzdelania, pretrvávanie sexuálnych stereotypov, ťažkosti pri prístupe na trh práce atď. |
3.4.3 |
Osobitnú pozornosť si vyžadujú prisťahovalkyne, ktoré sú zraniteľnejšie či už z dôvodu izolovanosti od sociálneho prostredia alebo nelegálneho postavenia. Jazyk, sociálne a kultúrne rozdiely alebo neznalosť poradných štruktúr im bráni využiť pomoc, keď sú obeťami domáceho násilia. Situácia je ešte vážnejšia v prípade prisťahovalkýň bez dokladov, mali by sa zaviesť konkrétne opatrenia, ktoré odstránia prekážky a zabezpečia ich práva. |
3.4.4 |
Okrem pokračovania existujúcich programov, ako napríklad Daphne, sú potrebné špecifické programy a väčšie finančné zdroje na prevenciu a boj proti násiliu voči ženám. Je nevyhnutné vypracovať národné akčné plány v rámci koordinovanej stratégii na európskej úrovni s konkrétnymi opatreniami a časovými horizontmi, ktoré zabezpečia ich účinné uplatňovanie. Pre členské štáty musí byť prioritou presadzovať aktuálny právny rámec v oblasti predchádzania domácemu násiliu a ochrany obetí a osôb vystavených riziku, vrátane detí. Taktiež sú potrebné ukazovatele, ktoré poskytnú podrobný prehľad o všetkých aspektoch rodovo podmieneného násilia, vrátane sexuálneho zneužívania a obchodovania s ľuďmi. Pre ďalšie napredovanie a hodnotenie tejto oblasti je nevyhnutné zjednotiť štatistiku na úrovni EÚ. |
3.4.5 |
Vzhľadom na znepokojujúci počet násilných činov, vrátane rodovo podmienených činov, ktoré páchajú mladí ľudia, je chvályhodné, že rozhodnutie Komisie zahŕňa do projektov programov „Mládež v akcii“ aj boj proti rodovo podmienenému násiliu , pričom zároveň je však potrebné zahrnúť kultúru odmietnutia násilia a rešpektovania práv všetkých ľudí do programov vzdelávania a odbornej prípravy detí a mládeže. |
3.5 Odstránenie rodových stereotypov v spoločnosti
3.5.1 |
Rodové stereotypy sú kultúrnym a spoločenským postojom, ktorý vychádza z predpokladu, že existujú „mužské“ a „ženské“ úlohy. Tento postoj ovplyvňuje vzdelávanie a výber povolania a vedie k segregácii na trhu práce. Stereotypy sú brzdou rovnosti a plného zapojenia mužov a žien do prijímania rozhodnutí. |
3.5.2 |
Napriek vysokej úrovni dosiahnutého vzdelania sa ženy naďalej koncentrujú v ekonomických odvetviach (zdravotníctvo, sociálne služby, vzdelávanie, obchod, verejná administratíva, služby v podnikoch, hoteloch a reštauráciách atď.) a v profesiách, ktoré sú tradične považované za „ženské“ (predavačky, pomocné sily v domácnosti, opatrovateľky, osobná administratíva atď.), v nižších pracovných kategóriách s nižšou možnosťou postúpiť na lepšie pracovné miesta. Segregácia sa v posledných rokoch nemení, pretože zamestnanosť žien narastá v odvetviach, v ktorých ženy už dominujú. |
3.5.3 |
Na boj proti rodovým stereotypom je nevyhnutné:
|
3.6 Podpora rodovej rovnosti mimo EÚ
3.6.1 |
Komisia musí naďalej podporovať práva žien v medzinárodnom kontexte prostredníctvom medzinárodnej a rozvojovej politiky. Rodový rozmer by sa mal začleniť do všetkých aspektov spolupráce so špecifickými opatreniami pre ženy, malo by sa podporovať ich zastúpenie v rozhodovacom procese a ich schopnosť iniciatívy. Zároveň by sa mali podporovať kapacity rozvojových krajín v úsilí o dosiahnutie rovnosti. |
3.6.2 |
Rodové hľadisko by malo byť súčasťou európskej bezpečnostnej a obrannej politiky pri riešení krízových situácií. V oblasti humanitárnej pomoci by Komisia mala venovať osobitnú pozornosť ženám s deťmi alebo nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi v prípade prírodných katastrof a ženám, ktoré sú obeťami násilia mužov v období konfliktov. |
4. Časť II: Zlepšenie riadenie so zreteľom na rodovú rovnosť
4.1 |
Do každej oblasti pôsobenia Komisie, vrátane rozpočtov, treba prierezovo začleniť rodovú analýzu a vyhodnocovať pritom pokrok v oblasti rovnosti v rámci vlastnej štruktúry. Na to sú potrebné ľudské zdroje s kvalifikáciou v oblasti rovnosti a správne ukazovatele, ktoré sú rozčlenené podľa pohlavia, a ktoré umožnia zmapovať situáciu žien. |
4.2 |
Komisia musí viesť otvorený a nepretržitý dialóg s organizáciami žien, so sociálnymi partnermi a inými organizáciami občianskej spoločnosti, aby lepšie pochopila problematiku nerovnosti. |
4.3 |
EHSV žiada Komisiu, aby naliehala na všetky útvary, aby vo všetkých dokumentoch, oficiálnych textoch, pri tlmočení vo všetkých jazykoch, ako aj na internetových stránkach používali jazyk, ktorý nie je diskriminačný z hľadiska pohlaví. |
5. Časť III: Stratégie na obdobie po roku 2010
ESHV prekladá na návrh Komisie sériu návrhov v súvislosti s novým plánom na uplatňovanie rovnosti, ktorý sa má realizovať od roku 2010.
5.1 |
Otázkou rovnosti medzi ženami a mužmi sa treba zaoberať z globálneho hľadiska. Cieľom politík Spoločenstva musí byť nielen napríklad posilnenie účasti žien vo všetkých oblastiach, zvládanie demografických výziev, či zvyšovanie blahobytu detí, ale opatrenia v rámci týchto politík sa musia zameriavať explicitne na znižovanie nerovnomerného rozdelenia povinností v rodine, v oblasti starostlivosti a v domácnosti, a to predovšetkým medzi ženami a mužmi, ako aj medzi všetkými sociálnymi subjektmi. |
5.2 |
Rodovú rovnosť musí Komisia začleniť ako prioritu prierezovo do všetkých oblastí, útvarov, opatrení, politík a riaditeľstiev. Rodová otázka sa netýka len Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti. |
5.3 |
Sú potrební odborníci na rodové otázky, ktorý by zabezpečili odbornú prípravu a dostatočný materiál na zvýšenie povedomia, znalostí a schopností európskych zamestnancov v oblasti rovnosti. Eurostat musí aj naďalej rozlišovať pohlavia vo svojich štatistikách, zlepšovať metodológie už existujúcich štatistík a začleňovať nové ukazovatele, ktoré by umožnili lepšie spoznať realitu týkajúcu sa žien a poskytli by tak celkový prehľad o situácii v EÚ. |
5.4 |
Problematika rovnosti pohlaví musí byť zahrnutá v rozpočte EÚ, ako aj v rozpočtoch členských krajín. Taktiež sú potrebné štúdie hodnotenia vplyvu verejnej činnosti na ženy a mužov. |
5.5 |
Štrukturálne fondy poskytujú jedinečný rámec na to, aby členské krajiny začlenili rovnosť pohlaví do svojich operačných programov, a to v rozličných fázach využívania fondov a uskutočnili pritom hodnotenie rodového vplyvu v každej prioritnej osi alebo činnosti daných programov. Je potrebná väčšia koordinácia a spolupráca medzi štrukturálnymi fondmi a orgánmi pre rovnaké zaobchádzanie v každej krajine s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky. |
5.6 |
Komisia musí dohliadať na účinné uplatňovanie legislatívy, pričom bude predkladať príklady osvedčených postupov a postihovať krajiny, ktoré nerešpektujú zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi. Rodovú rovnosť musí pritom kontrolovať a vyhodnocovať vo všetkých svojich politikách a riaditeľstvách. K tomu je potrebná hodnotiaca metóda, ktorá by umožnila sledovať a posudzovať mieru plnenia stanovených cieľov, dosiahnuté úspechy a neúspechy, a tiež treba vytvoriť oddelenie poverené hodnotením, ktoré by prostredníctvom ukazovateľov uvedených v pláne rovnosti systematicky dohliadalo na konanie jednotlivých krajín a hodnotilo ich. |
5.7 |
V prípade modifikácií budúceho plánu odporúčame modifikovať oblasť 1 a to jej ďalším rozdelením, pretože sú tu zahrnuté odlišné problematiky (zamestnanosť, zdravie, imigrácia), ktoré si vyžadujú rozdielne spôsoby zaobchádzania. Okrem toho sa odporúča nová oblasť „ženy a životné prostredie“, keďže ženy zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržateľnom rozvoji vzhľadom na ich osobitný záujem o kvalitu a udržateľnosť života terajšej a budúcich generácií (11). |
5.8 |
EHSV vyzdvihuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú sociálni partneri pri propagovaní rovnosti prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania. Dobrým príkladom je Akčný rámec pre rovnosť mužov a žien z roku 2005. |
5.9 |
Európsky inštitút pre rodovú rovnosť musí zohrávať dôležitú úlohu pri zlepšovaní riadenia a prehodnocovaní platnej legislatívy v oblasti informovanosti a rovnosti. Musí vykonávať dohľad a zaručiť, aby všetky politiky obsahovali a podporovali rovnosť. Okrem toho musí podnecovať zapojenie občanov a politiku, ktorá je zodpovednejšia a obsažnejšia v otázkach rovnosti pohlaví. |
5.10 |
Hospodárske a finančné problémy, ktoré trápia Európu, a demografické zmeny nesmú mať vplyv na cieľ, ktorým je dosiahnutie rovnosti, a nesmú ho odsunúť na vedľajšiu koľaj. |
V Bruseli 17. marca 2010
Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Mario SEPI
(1) Zdroj Eurostat (EFT), údaje o zamestnanosti z februára 2009 a údaje o nezamestnanosti zo septembra 2009.
(2) Podiel ekonomicky neaktívnych žien vo veku 25 a 54 rokov súvisiaci s rodinnou starostlivosťou (deti a nezaopatrené osoby) predstavuje 25,1 % v porovnaní s 2,4 % mužov a okrem toho nie je z dôvodu iných rodinných povinností ekonomicky aktívnych 19,2 % žien v porovnaní s 2,9 % mužov (Zdroj: EFT, Eurostat, 2008).
(3) Ú. v. EÚ C 211, 19.8.2008, s. 54.
(4) Pozri stanoviská Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 19 a Ú. v. EÚ C 27, 3.2.2009, s. 95.
(5) V roku 2008 pracovalo v EÚ 31,5 % zamestnaných žien na čiastočný úväzok, v porovnaní s 8,3 % mužov. 27,5 % žien pracujúcich na čiastočný úväzok to odôvodnilo starostlivosť (o deti alebo odkázané osoby) a 29,2 % uviedlo dôvod, že nenašli zamestnanie na plný úväzok (u mužov to boli 3,3 % a 22,7 %). Zdroj: EFT, Eurostat.
(6) Rodičovská dovolenka sa predlžuje z 3 na 4 mesiace, pričom jeden mesiac je neprenosne určený pre otca a týka sa všetkých pracovníkov bez ohľadu na typ zmluvy.
(7) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 102.
(8) Pred 10 rokmi na konferencii na tému Ženy a muži pri moci, ktorá sa konala v roku 1999 v Paríži, sa Európska únia zaviazala napredovať k rovnomernejšiemu zastúpeniu mužov a žien pri prijímaní rozhodnutí.
(9) Údaje z októbra 2009.
(10) Ú. v. EÚ C 110, 9.5.2006, s. 89.
(11) Ako sa uvádza v Pekinskej akčnej platforme z roku 1995.