3.3.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/1

---

NARIADENIE RADY (EÚ) 2015/322

z 2. marca 2015

o vykonávaní 11. Európskeho rozvojového fondu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, v znení posledných zmien (1) (ďalej len „Dohoda o partnerstve AKT – EÚ“),

so zreteľom na Vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2) (ďalej len „vnútorná dohoda“), a najmä na jej článok 10 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskej investičnej banky,

keďže:

(1)	Rozhodnutím Rady ministrov AKT – EÚ č. 1/2013 (3) sa ustanovil viacročný finančný rámec spolupráce s africkými, karibskými a tichomorskými (AKT) krajinami na obdobie rokov 2014 – 2020 vložením novej prílohy Ic do Dohody o partnerstve AKT – EÚ.

(2)

Vo vnútornej dohode sú vymedzené rôzne finančné balíky 11. Európskeho rozvojového fondu (ERF), kľúč na určenie príspevkov a príspevky do 11. ERF, zriaďuje sa výbor pre ERF a výbor pre investičný nástroj (ďalej len „výbor pre IN“) a stanovujú sa váhy hlasov a pravidlo kvalifikovanej väčšiny pre uvedené výbory.

(3)

Vo vnútornej dohode sa okrem toho stanovuje celková suma pomoci Únie skupine afrických, karibských a tichomorských štátov (ďalej len „štáty AKT“) (okrem Juhoafrickej republiky) a zámorským krajinám a územiam (ďalej len „ZKÚ“) na sedemročné obdobie rokov 2014 – 2020 vo výške 30 506 miliónov EUR, ktorou prispeli členské štáty. Z tejto sumy sa 29 089 miliónov EUR prideľuje štátom AKT, ako je uvedené vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 uvedenom v prílohe Ic k Dohode o partnerstve AKT – EÚ, 364,5 milióna EUR sa prideľuje ZKÚ a 1 052,5 milióna EUR sa prideľuje Komisii na výdavky na podporu spojené s prípravou programov a vykonávaním ERF zo strany Komisie, z čoho sa pridelí Komisii aspoň 76,3 milióna EUR na opatrenia na zlepšenie účinkov programov v rámci ERF, ako sa uvádza v článku 6 ods. 3 vnútornej dohody.

(4)	Pridelenie prostriedkov z 11. ERF pre ZKÚ sa riadi rozhodnutím Rady 2013/755/EÚ (4) a jeho vykonávacími pravidlami a všetkými ich následnými aktualizáciami.

(5)

Opatrenia obsiahnuté v nariadení Rady (ES) č. 1257/96 (5) a súčasne oprávnené na financovanie podľa uvedeného nariadenia by sa mali financovať v rámci 11. ERF iba vo výnimočných prípadoch, ak sa takáto pomoc vyžaduje na zabezpečenie pokračovania spolupráce pri prechode z krízových na stabilné podmienky v oblasti rozvoja a nemožno ju financovať zo všeobecného rozpočtu Únie.

(6)	Rada 11. apríla 2006 prijala zásadu, podľa ktorej sa má mierový nástroj pre Afriku financovať z ERF a schválila budúcu štruktúru a spôsoby fungovania tohto nástroja.

(7)

Krajiny AKT budú takisto oprávnené na získanie pomoci Únie vyplývajúcej z tematických programov stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 (6), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 (7), nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 (8) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 235/2014 (9). Tieto programy by mali priniesť pridanú hodnotu k programom financovaným v rámci 11. ERF, dopĺňať ich a byť nimi v súlade.

(8)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 (10), s cieľom podporiť medzinárodný rozmer vysokoškolského vzdelávania sa môžu vyčleniť prostriedky z Európskeho rozvojového fondu v súlade s príslušnými postupmi na opatrenia zamerané na vzdelávaciu mobilitu do alebo z iných krajín, než sú krajiny EÚ, a na spoluprácu a dialóg v rámci politiky s úradmi, inštitúciami a organizáciami uvedených krajín. Na využívanie týchto prostriedkov sa uplatňujú ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1288/2013.

(9)

Naďalej by sa mala podporovať regionálna spolupráca medzi štátmi AKT, ZKÚ a najvzdialenejšími regiónmi Únie. V súlade s článkom 10 ods. 1 vnútornej dohody by mali byť vo vykonávacom nariadení uvedené vhodné opatrenia, ktoré umožňujú kombinovať úvery z 11. ERF a Európskeho fondu regionálneho rozvoja na financovanie projektov spolupráce medzi najvzdialenejšími regiónmi Únie a štátmi AKT, ako aj zámorskými krajinami a územiami v Karibiku, západnej Afrike a Indickom oceáne, najmä zjednodušené mechanizmy na spoločné riadenie týchto projektov.

(10)	Na účely vykonávania 11. ERF by sa mal ustanoviť postup prípravy programov, preskúmania a schvaľovania pomoci a mali by sa stanoviť podrobné pravidlá dohľadu nad jej použitím.

(11)

Európsky konsenzus o rozvoji z 22. decembra 2005 a závery Rady zo 14. mája 2012 o „Zvyšovaní vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien“ by mali poskytnúť všeobecný politický rámec na usmernenie prípravy programov a vykonávania 11. ERF vrátane medzinárodne schválených zásad o účinnosti pomoci, ako sú napríklad zásady uvedené v Parížskej deklarácii o účinnosti pomoci (2005), Kódex správania EÚ v oblasti rozdelenia práce v rozvojovej politike (2007), usmernenia EÚ pre akčný program z Akkry (2008), spoločná pozícia EÚ týkajúca sa okrem iného záruky transparentnosti poskytovanej Európskou úniou a ďalších aspektov transparentnosti a zodpovednosti, spoločná pozícia na štvrté fórum na vysokej úrovni v Pusane o účinnosti pomoci, ktorého výsledkom bol okrem iného dokument obsahujúci závery z Pusanu (2011), akčný plán pre rodovú rovnosť vo vonkajších činnostiach (2010) a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého zmluvnou stranou je aj Únia.

(12)

Rada 14. mája 2012 prijala závery o „Budúcom prístupe k rozpočtovej podpore EÚ pre tretie krajiny“. Rada v uvedených záveroch vyjadrila odhodlanie poskytovať rozpočtovú podporu účinne s cieľom podporovať znižovanie chudoby a využívanie systémov krajiny, dosiahnuť, aby sa pomoc stala predvídateľnejšou, a posilniť zodpovednosť partnerských krajín za rozvojové politiky a reformy v súlade s Európskym konsenzom o rozvoji, programom zmien, ako aj programom pre účinnosť medzinárodnej pomoci.

(13)

Únia by mala pri reakciách na krízy a pohromy, ako aj na konflikty, nestabilitu a prechod, podporovať komplexný prístup. Taký prístup by sa mal vychádzať najmä zo záverov Rady o bezpečnosti a rozvoji, o reakcii Únie na nestabilné situácie a o predchádzaní konfliktom, ako aj z iných relevantných následných záverov. Únia by mala uplatniť prístup a využiť zásady novej dohody o angažovanosti v nestabilných štátoch. Malo by sa tým prispieť aj k zabezpečeniu primeranej rovnováhy medzi prístupom zohľadňujúcim bezpečnosť, diplomaciu, rozvoj a humanitárnu pomoc a k prepojeniu krátkodobej reakcie s dlhodobou inštitucionálnou podporou.

(14)

Rada vo svojich záveroch z 12. decembra 2013 k správe Komisie o podpore EÚ pre demokratickú správu vecí verejných so zreteľom na iniciatívu pre správu vecí verejných poznamenala, že bez ohľadu na potreby partnerskej krajiny a záväzok Únie poskytovať predvídateľné financovanie, môžu pri tvorbe programov prvky prístupu založeného na stimuloch podnietiť pokrok a výsledky demokratickej správy vecí verejných a mali by dynamickým spôsobom reagovať na úroveň záväzkov a pokrok, pokiaľ ide o ľudské práva, demokraciu, právny štát a správu vecí verejných. Rada konštatovala aj to, že hoci finančné stimuly nie sú na začatie demokratických reforiem dostatočné, prístup založený na stimuloch funguje najlepšie, keď je dostupný kritický objem financovania s cieľom vyvolať významný vplyv a výsledky a keď je prideľovanie prostriedkov súčasťou širšej stratégie zapojenia Únie. Pri prístupe založenom na stimuloch by sa mali zohľadňovať aj predchádzajúce skúsenosti a poznatky získané z mechanizmov založených na výkonoch, ako je napríklad iniciatíva v oblasti správy vecí verejných v rámci 10. ERF.

(15)

Výbor pre ERF zriadený v rámci vnútornej dohody o 10. ERF (11) zorganizoval v roku 2013 niekoľkokrát počiatočnú výmenu názorov o metóde určenia viacročného orientačného pridelenia finančných prostriedkov z 11. ERF. Uvedené rokovania sa stali základom pre konečné schválenie orientačného prideľovania prostriedkov medzi jednotlivými členskými štátmi.

(16)

Únia by sa mala snažiť o najefektívnejšie využívanie dostupných zdrojov tak, aby optimalizovala účinok svojej vonkajšej činnosti. To by sa malo dosiahnuť pomocou súdržnosti a komplementárnosti nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť a v prípade potreby aj využitím finančných nástrojov, ktoré majú pákový efekt. Únia by sa pri formulovaní svojej politiky rozvojovej spolupráce a príprave svojich programov strategického plánovania a pri vykonávaní opatrení mala takisto snažiť zabezpečiť súdržnosť s ostatnými oblasťami svojej vonkajšej činnosti.

(17)

Boj proti zmene klímy a ochrana životného prostredia patria k najväčším výzvam, ktorým Únia čelí a pri ktorých je naliehavo potrebný medzinárodný zásah. V súlade so zámerom stanoveným v oznámení Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020, v ktorom sa zdôrazňuje záväzok Únie podporovať vo svojich vnútorných a vonkajších politikách inteligentný, inkluzívny a udržateľný rast spájaním hospodárskeho piliera, sociálneho piliera a environmentálneho piliera, by toto nariadenie malo v maximálne možnej miere prispieť k dosiahnutiu cieľa vyčleniť minimálne 20 % celkových finančných prostriedkov Únie na ciele opatrení v oblasti klímy, pri súčasnom dodržiavaní zásady partnerstva s krajinami AKT zakotvenej v Dohode o partnerstve AKT – EÚ. Opatrenia v oblasti budovania nízkouhlíkovej spoločnosti odolnej voči klíme by sa v rámci možností mali vzájomne dopĺňať s cieľom posilniť ich vplyv.

(18)

Únia a členské štáty by mali zlepšiť konzistentnosť a komplementárnosť svojich príslušných politík v oblasti rozvojovej spolupráce, a to najmä reagovaním na priority partnerských krajín a regiónov na úrovni jednotlivých krajín a regiónov. Na zabezpečenie vzájomného dopĺňania a posilňovania politiky rozvojovej spolupráce Únie a politík členských štátov je vhodné vytvárať spoločný viacročný program a pripravovať jeho postupné kroky na miestnej úrovni, konkrétne spoločnú analýzu, spoločnú reakciu, deľbu práce, orientačné rozdelenie financií a v prípade potreby spoločný rámec výsledkov.

(19)

Na samite EÚ – Afrika v decembri 2007 bolo prijaté strategické partnerstvo EÚ a Afriky, ktoré bolo potvrdené na samite EÚ – Afrika v novembri 2010. Rada okrem toho prijala 19. novembra 2012 závery o spoločnej stratégii pre partnerstvo Karibskej oblasti a EÚ, ktorými sa nahrádzajú závery Rady z 11. apríla 2006 o partnerstve EÚ a Karibskej oblasti. Pokiaľ ide o Tichomorie, Rada prijala 14. mája 2012 závery o obnovenom rozvojovom partnerstve, ktorými sa aktualizuje a dopĺňa stratégia prijatá v roku 2006 (závery Rady zo 17. júla 2006).

(20)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť pomocou primeraných opatrení počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, chybne vyplatených alebo nesprávne využitých prostriedkov a v prípade potreby uloženia sankcií. Uvedené opatrenia by sa mali vykonávať v súlade s platnými dohodami uzatvorenými s medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami.

(21)	Organizácia a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sú stanovené v rozhodnutí Rady 2010/427/EÚ (12),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

CIELE A VŠEOBECNÉ ZÁSADY

Článok 1

Ciele a kritériá oprávnenosti

1.   Geografická spolupráca s krajinami a regiónmi AKT v kontexte 11. ERF vychádza z cieľov, základných zásad a hodnôt zohľadnených vo všeobecných ustanoveniach Dohody o partnerstve AKT – EÚ.

2.   Najmä a v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie, Európskeho konsenzu o rozvoji a programu zmien a ich následných úprav a dodatkov:

a)	základným cieľom spolupráce podľa tohto nariadenia je zníženie, a z dlhodobého hľadiska odstránenie, chudoby;

b)

spolupráca podľa tohto nariadenia prispeje aj k: i) posilneniu udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja; ii) upevneniu a podpore demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, ľudských práv a príslušných zásad medzinárodného práva a iii) začleneniu prístupu vychádzajúceho z práv, zahŕňajúceho všetky ľudské práva.

Dosiahnutie cieľov uvedených v prvom pododseku sa meria pomocou príslušných ukazovateľov vrátane ukazovateľov ľudského rozvoja, najmä miléniového rozvojového cieľa (ďalej len „MRC“) 1 v prípade písmena a) uvedeného pododseku a MRC 1 – 8 v prípade písmena b) uvedeného pododseku a po roku 2015 ďalších ukazovateľov schválených na medzinárodnej úrovni Úniou a jej členskými štátmi.

3.   Príprava programov sa navrhuje tak, aby v čo najväčšej miere spĺňala kritériá oficiálnej rozvojovej pomoci (official development assistance, ďalej len „ODA“), ktoré stanovil výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC), a zároveň, aby sa zohľadnil cieľ Únie, ktorým je zabezpečiť, aby sa v priebehu rokov 2014 – 2020 aspoň 90 % jej celkovej vonkajšej pomoci rátalo ako ODA.

4.   Opatrenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1257/96 a ktoré sú oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia, sa v zásade nefinancujú podľa tohto nariadenia, bez toho, aby tým bola dotknutá potreba zabezpečiť kontinuitu spolupráce pri prechode od krízových k stabilným podmienkam rozvoja. V týchto prípadoch sa venuje osobitná pozornosť zabezpečeniu toho, aby bola humanitárna pomoc, obnova a rozvojová pomoc účinne prepojené a aby prispievali k znižovaniu rizika pohrôm a zvyšovaniu odolnosti.

Článok 2

Všeobecné zásady

1.   Pri vykonávaní tohto nariadenia sa zabezpečí konzistentnosť s inými oblasťami vonkajšej činnosti Únie a s inými príslušnými politikami Únie a súdržnosť politík v záujme rozvoja v súlade s článkom 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Opatrenia financované na základe tohto nariadenia vrátane opatrení riadených Európskou investičnou bankou (ďalej len „EIB“) preto vychádzajú z politík spolupráce stanovených v dokumentoch, ako sú dohody, vyhlásenia a akčné plány medzi Úniou, tretími krajinami a príslušnými regiónmi, ako aj z rozhodnutí, osobitných záujmov, politických priorít a stratégií Únie.

2.   Únia a členské štáty vytvárajú spoločné viacročné programy založené na stratégiách na zmierňovanie chudoby partnerských krajín alebo podobných rozvojových stratégiách. Môžu uskutočňovať spoločné akcie vrátane spoločnej analýzy týchto stratégií a spoločnej reakcie na ne, identifikovaním prioritných sektorov zásahu a rozdelením práce v rámci krajiny, organizovaním spoločných darcovských misií a využívaním mechanizmov spolufinancovania a postupov delegovanej spolupráce.

3.   Únia podporuje viacstranný prístup k celosvetovým problémom a v tomto ohľade spolupracuje s členskými štátmi a partnerskými krajinami. V prípade potreby posilňuje spoluprácu s medzinárodnými organizáciami a orgánmi, ako aj s inými dvojstrannými darcami.

4.   Vzťahy medzi Úniou a jej členskými štátmi a partnerskými krajinami sú založené na spoločných hodnotách ľudských práv, demokracie a právneho štátu, ako aj na zásadách miestnej iniciatívy a vzájomnej zodpovednosti, a tieto hodnoty budú podporovať. Podpora partnerom sa prispôsobí ich situácii z hľadiska rozvoja a záväzkom, ako aj pokroku vzhľadom na ľudské práva, demokraciu, právny štát a dobrú správu vecí verejných.

Okrem toho vzťahy s partnerskými krajinami zohľadňujú ich záväzok a výsledky pri vykonávaní medzinárodných dohôd a zmluvných vzťahov s Úniou, a to aj v oblasti migrácie, ako sa uvádza v Dohode o partnerstve AKT – EÚ.

5.   Únia podporuje účinnú spoluprácu s partnerskými krajinami a regiónmi v súlade s osvedčenými medzinárodnými postupmi. Všade, kde je to možné, zosúlaďuje svoju podporu s vnútroštátnymi alebo regionálnymi rozvojovými stratégiami, reformnými politikami a postupmi partnerov a podporuje spoluzodpovednosť za demokraciu, ako aj domácu a vzájomnú zodpovednosť. S týmto cieľom presadzuje:

a)	transparentný rozvojový proces, ktorý vedie a iniciuje partnerská krajina alebo región, vrátane podporovania miestnych odborných znalostí;

b)

prístup vychádzajúci z práv, zahŕňajúci všetky ľudské práva, či už občianske a politické alebo hospodárske, sociálne a kultúrne, aby sa zásady ľudských práv zahrnuli do vykonávania tohto nariadenia, aby sa partnerským krajinám pomohlo pri plnení ich medzinárodných záväzkov týkajúcich sa ľudských práv a aby sa držitelia práv, a to najmä chudobné a zraniteľné skupiny, podporili pri uplatňovaní svojich práv;

c)

posilnenie postavenia obyvateľstva partnerských krajín, inkluzívne a participatívne prístupy k rozvoju a široké zapojenie všetkých častí spoločnosti do procesu rozvoja a do vnútroštátneho a regionálneho dialógu vrátane politického dialógu; osobitná pozornosť sa venuje príslušným úlohám parlamentov, miestnych orgánov a občianskej spoločnosti týkajúcim sa okrem iného účasti, dohľadu a zodpovednosti;

d)

metódy a nástroje účinnej a inovačnej spolupráce v súlade s najlepšími postupmi OECD/DAC vrátane využívania inovačných nástrojov, napríklad spájania grantov a úverov, ako aj iných mechanizmov na rozdelenie rizika vo vybratých sektoroch a krajinách, zapojenie súkromného sektora, s náležitým zohľadnením otázok udržateľnosti dlhu a počtu týchto mechanizmov, a požiadavku na systematické posudzovanie vplyvu v súlade s cieľmi tohto nariadenia, a to najmä znižovaním chudoby, ako aj osobitné mechanizmy rozpočtovej podpory, ako sú napríklad zmluvy o podpore konsolidácie štátu. Všetky programy, zásahy a metódy a nástroje spolupráce sú prispôsobené osobitným okolnostiam každej partnerskej krajiny alebo regiónu, so zameraním na programové prístupy, na predvídateľné financovanie pomoci, uvoľňovanie súkromných zdrojov vrátane zdrojov miestneho súkromného sektora, univerzálny a nediskriminačný prístup k základným službám a rozvoj a využívanie systémov jednotlivých krajín;

e)	mobilizáciu domácich príjmov a posilnenie fiškálnych politík partnerských krajín so zámerom znižovania chudoby a závislosti od pomoci;

f)

zlepšenie vplyvu politík a prípravy programov prostredníctvom koordinácie, konzistentnosti a zosúladenia darcov, aby sa vytvorili synergie a zabránilo sa prekrývaniu a duplicite, zlepšila sa komplementárnosť a podporili sa darcovské iniciatívy a prostredníctvom koordinácie v partnerských krajinách a regiónoch využitím schválených usmernení a zásad osvedčených postupov koordinácie a účinnosti pomoci;

g)

prístupy k rozvoju vychádzajúce z výsledkov vrátane transparentných rámcov pre výsledky na úrovni jednotlivých krajín, v prípade potreby založených na medzinárodne schválených cieľoch a porovnateľných a agregovateľných ukazovateľoch, ako sú napríklad miléniové rozvojové ciele, aby sa zhodnotili a oznámili výsledky vrátane výstupov, výsledkov a vplyvu rozvojovej pomoci.

6.   Únia v prípade potreby podporuje vykonávanie dvojstrannej, regionálnej a viacstrannej spolupráce a dialógu, rozvojový aspekt dohôd o partnerstve a trojstrannú spoluprácu. Únia podporuje spoluprácu medzi južnými oblasťami.

7.   Únia v rámci svojich činností rozvojovej spolupráce v prípade potreby využíva a sprostredkúva skúsenosti a poznatky, ktoré členské štáty získali počas reformy a transformácie.

8.   Únia sa snaží o pravidelnú výmenu informácií s účastníkmi partnerstva v súlade s článkom 4 Dohody o partnerstve AKT – EÚ.

HLAVA II

PRÍPRAVA PROGRAMOV A PRIDEĽOVANIE PROSTRIEDKOV

Článok 3

Všeobecný rámec prideľovania prostriedkov

1.   Komisia v rámci finančných limitov stanovených v článku 2 vnútornej dohody určí viacročné orientačné pridelenie finančných prostriedkov pre každú krajinu a región AKT a pre spoluprácu v rámci krajín AKT na základe kritérií stanovených v článkoch 3, 9 a 12c prílohy IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ.

2.   Pri určovaní orientačného prideľovania finančných prostriedkov jednotlivým štátom sa presadzuje diferencovaný prístup s cieľom zaistiť, aby sa týmto krajinám poskytla osobitná, prispôsobená forma spolupráce vychádzajúca z:

a)	ich potrieb;

b)	ich kapacít na vytváranie a získavanie prístupu k finančným zdrojom a kapacít čerpania zdrojov;

c)	ich záväzkov a výkonnosti a

d)	potenciálneho vplyvu pomoci Únie.

Prioritu pri prideľovaní zdrojov majú krajiny, ktoré pomoc najviac potrebujú, a to najmä najmenej rozvinuté krajiny a krajiny s nízkymi príjmami, ako aj krajiny v krízových alebo pokrízových situáciách a nestabilné a zraniteľné krajiny.

Únia prispôsobí svoju pomoc prostredníctvom dynamických opatrení, ktoré sú orientované na výsledky a individuálne pre jednotlivé krajiny a ktoré, ako sa uvádza v článku 7 ods. 2, zohľadňujú situáciu, záväzky a pokrok v danej krajine vzhľadom na otázky, ako je dobrá správa vecí verejných, ľudské práva, demokracia, právny štát a jej schopnosť vykonávať reformy a spĺňať požiadavky a potreby jej občanov.

3.   Výbor pre ERF zorganizuje výmenu názorov o metóde určenia viacročného orientačného pridelenia finančných prostriedkov, ako sa uvádza v odseku 1.

Článok 4

Všeobecný rámec prípravy programov

1.   Príprava programov pomoci pre krajiny a regióny AKT v rámci Dohody o partnerstve AKT – EÚ sa vykonáva v súlade so všeobecnými zásadami uvedenými v článkoch 1 – 14 prílohy IV k uvedenej dohode a v článkoch 1 a 2 tohto nariadenia.

2.   S výnimkou prípadov stanovených v odseku 3 sa príprava programov bude vykonávať spoločne s dotknutou partnerskou krajinou alebo regiónom a tak, aby bola čoraz viac prepojená so stratégiami na znižovanie chudoby alebo rovnocennými stratégiami partnerskej krajiny alebo regiónu.

Únia a členské štáty sa v začiatočnej fáze procesu prípravy programov a počas celého tohto procesu navzájom radia, aby sa podporila súdržnosť, komplementárnosť a konzistentnosť ich činností spolupráce. Tieto konzultácie môžu viesť k spoločnej príprave programov s členskými štátmi zastúpenými na miestnej úrovni. Spoločná príprava programov by mala vychádzať z komparatívnych výhod darcov Únie. Ostatné členské štáty sa vyzývajú, aby prispeli na účely posilnenia spoločnej vonkajšej činnosti Únie.

Operáciami financovania zo strany EIB sa podporujú všeobecné zásady Únie, najmä tie, ktoré sú vymedzené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a ciele Dohody o partnerstve AKT – EÚ, ako je znižovanie chudoby prostredníctvom inkluzívneho a udržateľného rastu a hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho rozvoja. EIB a Komisia by sa mali podľa potreby snažiť o maximalizáciu synergií v procese programovania 11. ERF. S EIB sa konzultuje v začiatočnej fáze o otázkach týkajúcich sa jej odbornosti a činností s cieľom zvýšiť súdržnosť vonkajšej činnosti Únie.

Konzultuje sa tiež s inými darcami a subjektmi v oblasti rozvoja vrátane zástupcov občianskej spoločnosti a regionálnych a miestnych orgánov.

3.   Komisia môže za okolností uvedených v článku 3 ods. 3 a článku 4 ods. 5 prílohy IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ ustanoviť osobitné ustanovenia na prípravu programov a vykonávanie rozvojovej pomoci a sama riadiť zdroje pridelené danému štátu v súlade s príslušnými politikami Únie.

4.   Únia v zásade sústredí svoju dvojstrannú pomoc najviac na tri sektory, ktoré sa dohodnú s partnerskými krajinami.

Článok 5

Programové dokumenty

1.   Strategické dokumenty sú dokumenty vypracované Úniou a príslušnou partnerskou krajinou alebo regiónom s cieľom poskytnúť ucelený rámec pre rozvojovú spoluprácu v súlade s celkovým účelom a rozsahom pôsobnosti, cieľmi a všeobecnými zásadami Dohody o partnerstve AKT – EÚ a v súlade so zásadami ustanovenými v článkoch 2, 8 a 12a prílohy IV k tejto dohode.

Pri príprave a vykonávaní strategických dokumentov sa dodržiavajú zásady účinnosti pomoci: zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni, partnerstvo, koordinácia, harmonizácia, súlad so systémami prijímajúcej krajiny alebo regiónu, transparentnosť, vzájomná zodpovednosť a orientácia na výsledky, ako sa uvádza v článku 2 tohto nariadenia. Programové obdobie sa musí v zásade časovo zladiť so strategickými cyklami partnerskej krajiny.

2.   So súhlasom príslušnej partnerskej krajiny alebo regiónu sa strategické dokumenty nevyžaduje v prípade:

a)	krajín alebo regiónov, ktoré majú rozvojovú stratégiu v podobe rozvojového plánu alebo podobný rozvojový dokument schválený Komisiou ako základ príslušného viacročného orientačného programu v čase prijatia tohto dokumentu;

b)	krajín alebo regiónov, pre ktoré bol schválený spoločný viacročný programový dokument medzi Úniou a členskými štátmi;

c)	krajín alebo regiónov, v prípade ktorých už existuje spoločný rámcový dokument, v ktorom je stanovený komplexný prístup Únie k vzťahom s danou partnerskou krajinou alebo regiónom vrátane rozvojovej politiky Únie;

d)	regiónov, ktoré majú stratégiu schválenú spoločne s Úniou;

e)	krajín, v prípade ktorých chce Únia zosúladiť svoju stratégiu s novým vnútroštátnym cyklom začínajúcim pred 1. januárom 2017; v takýchto prípadoch bude viacročný orientačný program na prechodné obdobie od roku 2014 do začiatku nového vnútroštátneho cyklu zahŕňať reakciu Únie pre túto krajinu.

3.   Strategické dokumenty sa nevyžadujú v prípade krajín alebo regiónov prijímajúcich pôvodné príspevky z Únie v rámci tohto nariadenia, ktoré v období rokov 2014 – 2020 neprekročia sumu 50 miliónov EUR. V týchto prípadoch budú viacročné orientačné programy zahŕňať reakciu Únie týkajúcu sa uvedených krajín alebo regiónov.

Ak možnosti uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú pre partnerskú krajinu alebo región prijateľné, vypracuje sa strategický dokument.

4.   S výnimkou prípadov uvedených v článku 4 ods. 3 viacročné orientačné programy vychádzajú z dialógu s partnerskou krajinou alebo regiónom a vypracujú sa na základe strategických dokumentov alebo podobných dokumentov uvedených v tomto článku a budú predmetom dohody s príslušnou krajinou alebo regiónom.

Na účely tohto nariadenia môže sa v súlade s postupom stanoveným v článku 14 so súhlasom partnerskej krajiny alebo regiónu za viacročný orientačný program považovať spoločný dokument pre viacročnú prípravu programov uvedený v odseku 2 písm. b) tohto článku, ktorý je v súlade so zásadami a podmienkami ustanovenými v tomto odseku vrátane orientačného pridelenia finančných prostriedkov.

5.   Vo viacročných orientačných programoch sa stanovia prioritné sektory vybraté na financovanie z Únie, konkrétne ciele, očakávané výsledky, ukazovatele výkonu a orientačné pridelenie prostriedkov, a to celkové, ako aj pre jednotlivé prioritné oblasti. Vysvetlí sa v nich aj to, ako navrhované programy prispejú k celkovej stratégii krajiny uvedenej v tomto článku a ako prispejú k plneniu programu zmien.

V súlade so zásadami účinnosti pomoci sa stratégia pre skupinu štátov AKT vyhýba fragmentácii a zabezpečuje komplementárnosť a skutočnú pridanú hodnotu k národným a regionálnym programom.

6.   Okrem programových dokumentov pre krajiny a regióny vypracuje Komisia v súlade so zásadami ustanovenými v článkoch 12 – 14 prílohy IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ spoločne s AKT prostredníctvom sekretariátu AKT dokument o stratégii v rámci AKT a príslušný viacročný orientačný program.

7.   Konkrétne ustanovenia uvedené v článku 4 ods. 3 môžu mať formu osobitných podporných programov pri zohľadnení osobitných aspektov uvedených v článku 6 ods. 1

Článok 6

Programovanie pre krajiny a regióny v krízovej alebo pokrízovej situácii alebo nestabilné krajiny

1.   Pri vypracúvaní programových dokumentov pre krajiny a regióny, ktoré sa nachádzajú v krízovej, pokrízovej alebo nestabilnej situácii alebo sú často zasahované živelnými pohromami, sa náležite zohľadňuje zraniteľnosť, osobitné potreby a okolnosti dotknutých obyvateľov, krajín alebo regiónov.

Únia je aj naďalej v plnej miere odhodlaná vykonávať Novú dohodu o angažovanosti v nestabilných štátoch a dodržiavať jej zásady, a to aj tým, že sa sústredí na päť cieľov v oblasti upevňovania mieru a budovania štátu, zabezpečí zodpovednosť na miestnej úrovni a zosúladí sa s národnými plánmi pripravenými ako súčasť vykonávania tejto novej dohody.

Primeraná pozornosť sa bude venovať predchádzaniu a riešeniu konfliktov, budovaniu štátu a zabezpečovaniu mieru, zmiereniu po konflikte a opatreniam obnovy tým, že sa bude venovať osobitná pozornosť inkluzívnym a legitímnym politikám, bezpečnosti, spravodlivosti, ekonomickým základom a tým, že sa vybudujú kapacity pre zodpovedné vykonávanie a spravodlivé poskytovanie služieb. Osobitná pozornosť sa v uvedených procesoch bude venovať úlohe žien a perspektívam detí.

Ak sú partnerské krajiny alebo regióny priamo dotknuté alebo ovplyvnené krízou, stavom po kríze alebo nestabilitou, osobitný dôraz sa bude klásť na posilnenie koordinácie pomoci, obnovy a rozvoja medzi všetkými zodpovednými zúčastnenými stranami, a to aj v rámci politických iniciatív, aby sa podporil prechod z núdzovej situácie do fázy rozvoja. Príprava programov pre krajiny a regióny v nestabilnej situácii alebo také, ktoré sú pravidelne zasahované živelnými pohromami, zabezpečí pripravenosť na živelné pohromy a ich prevenciu a odstraňovanie následkov takýchto pohrôm a rieši zraniteľnosť pri otrasoch a zameriava sa na posilnenie odolnosti.

2.   V prípade krajín alebo regiónov, ktoré sa nachádzajú v krízovej, pokrízovej alebo nestabilnej situácii, sa môže vykonať preskúmanie ad hoc stratégie spolupráce krajiny alebo regiónu. Na základe týchto preskúmaní sa môže navrhnúť osobitná a prispôsobená stratégia s cieľom zabezpečiť prechod na dlhodobú spoluprácu a rozvoj, čím sa podporí lepšia koordinácia a prechod medzi humanitárnymi a rozvojovými politickými nástrojmi.

Článok 7

Schválenie a úprava programových dokumentov

1.   Komisia schváli programové dokumenty vrátane orientačných prídelov finančných prostriedkov v programových dokumentoch v súlade s postupom stanoveným v článku 14.

Komisia zasiela programové dokumenty súčasne Výboru pre ERF a na informačné účely aj Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu, pričom plne dodržiava rozhodovacie postupy podľa hlavy IV tohto nariadenia.

Programové dokumenty následne schváli príslušný štát alebo región AKT ako sa stanovuje v prílohe IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ. Krajiny alebo regióny bez podpísaného programového dokumentu sú naďalej oprávnené na financovanie v rámci podmienok stanovených v článku 4 ods. 3 tohto nariadenia.

2.   Strategické dokumenty a viacročné orientačné programy vrátane orientačných prídelov finančných prostriedkov v týchto programoch sa môžu prispôsobiť pri zohľadnení preskúmaní stanovených v článkoch 5, 11 a 14 prílohy IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ.

V súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 4 a článku 3 ods. 2 tohto nariadenia a vychádzajúc z predchádzajúceho ERF a iných skúseností získaných z rôznych iniciatív vrátane získaných konkrétnych poznatkov, sa orientačne pridelené sumy pre jednotlivé krajiny môžu doplniť okrem iných aj prostredníctvom mechanizmu založeného na výkonoch. Preto sa aj dajú k dispozícii zdroje – podľa možnosti až do rozsahu objemu stimulačnej čiastky na podporu správy vecí verejných v rámci 10. ERF – na to, aby sa tak stimulovali reformy orientované na výsledky v súlade s programom zmien a splnenie záväzkov stanovených v Dohode o partnerstve AKT – EÚ, pričom sa však uznáva, že nestabilným a zraniteľným štátom sa poskytne osobitné zaobchádzanie s cieľom zabezpečiť náležité zohľadnenie ich konkrétnych potrieb. Výbor pre ERF uskutoční v súlade s článkom 14 ods. 2 tohto nariadenia výmenu názorov na mechanizmus založený na výkonoch.

3.   Postup stanovený v článku 14 sa vzťahuje aj na podstatné úpravy, ktorých výsledkom je významná úprava stratégie, jej programových dokumentov a/alebo programovateľného prideľovania zdrojov. Príslušný štát alebo región AKT v prípade potreby následne schváli príslušné dodatky k programovým dokumentom.

4.   V riadne odôvodnených naliehavých prípadoch, ako sú krízy alebo bezprostredné ohrozenie demokracie, právneho štátu, ľudských práv alebo základných slobôd vrátane prípadov uvedených v článku 6 ods. 2, sa môže na úpravu programových dokumentov uvedených v článku 5 použiť postup podľa článku 14 ods. 4.

HLAVA III

VYKONÁVANIE

Článok 8

Všeobecný rámec pre vykonávanie

Poskytovanie pomoci krajinám a regiónom AKT, ktoré riadi Komisia a EIB podľa Dohody o partnerstve AKT – EÚ, sa vykonáva v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách uvedeným v článku 10 ods. 2 vnútornej dohody (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách ERF“).

Článok 9

Prijímanie akčných programov, individuálnych opatrení a osobitných opatrení

1.   Komisia prijme ročné akčné programy na základe orientačných programových dokumentov uvedených v článku 5.

V prípade opakujúcich sa činností môže prijať aj viacročné akčné programy na obdobie do troch rokov.

V potrebných a riadne odôvodnených prípadoch sa opatrenie môže prijať ako individuálne opatrenie pred alebo po prijatí ročného alebo viacročného programu.

2.   Akčné programy a individuálne opatrenia pripravuje Komisia s partnerskou krajinou alebo regiónom, pričom do prípravy zapojí členské štáty zastúpené na miestnej úrovni a koordinuje ju s inými darcami, ak je to vhodné, najmä v prípadoch spoločnej prípravy programov, a s EIB. Členské štáty, ktoré nie sú zastúpené na miestnej úrovni, budú o činnostiach v tejto oblasti informované.

V akčných programoch bude uvedený konkrétny opis každej predpokladanej operácie. V tomto opise sa uvádzajú sledované ciele, očakávané výsledky a hlavné činnosti.

V opise sa uvedú očakávané výsledky, pokiaľ ide o výstupy, čiastkové výsledky a účinky, spolu s kvantitatívnymi a kvalitatívnymi čiastkovými cieľmi, a vysvetlenia súvislostí medzi nimi a ich spojenia s hlavnými cieľmi stanovenými vo viacročnom indikatívnom programe. Výstupy a v zásade aj čiastkové výsledky budú obsahovať konkrétne, merateľné a realistické, ukazovatele so základnými hodnotami a časovo vymedzenými referenčnými hodnotami, pričom budú v maximálnej možnej miere zosúladené s výstupmi a referenčnými hodnotami partnerskej krajiny alebo regiónu. V prípade potreby sa vykoná analýza nákladov a prínosov.

V opise sa uvedú riziká, v prípade potreby aj s návrhmi na ich zmiernenie, analýza situácie v danom sektore a hlavné zainteresované strany, spôsoby vykonávania, rozpočet a orientačný harmonogram, a v prípade rozpočtovej podpory kritériá vyplácania vrátane možných variabilných splátok. Špecifikujú sa aj akékoľvek súvisiace podporné opatrenia, ako aj opatrenia na monitorovanie, audit a hodnotenie.

V prípade potreby sa v opise uvedie komplementárnosť so súčasnými alebo plánovanými činnosťami EIB v partnerskej krajine alebo regióne.

3.   V prípadoch uvedených v článku 4 ods. 3 a v prípadoch nepredvídaných a náležite opodstatnených potrieb alebo výnimočných okolností môže Komisia prijať osobitné opatrenia vrátane opatrení na uľahčenie prechodu od núdzovej pomoci k dlhodobým rozvojovým činnostiam alebo opatrení na lepšiu prípravu ľudí na to, ako zvládať opakujúce sa krízy.

4.   Akčné programy a individuálne opatrenia stanovené v odseku 1, pri ktorých finančná pomoc Únie presahuje 5 miliónov EUR, a osobitné opatrenia, pri ktorých finančná pomoc Únie presahuje 10 miliónov EUR, prijíma Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 14 tohto nariadenia. Tento postup sa nevyžaduje pri akčných programoch a opatreniach, ktorých hodnota je nižšia ako tieto prahové hodnoty, ani pri ich nepodstatných zmenách. Nepodstatné zmeny sú technické úpravy, ako je predĺženie obdobia vykonávania, prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci plánovaného rozpočtu alebo zvýšenie, alebo zníženie rozpočtu o menej ako 20 % pôvodného rozpočtu, najviac však o 10 miliónov EUR, ak tieto zmeny podstatným spôsobom neovplyvnia ciele pôvodného akčného programu alebo opatrenia. Komisia v takých prípadoch prijme akčné programy, opatrenia a ich nepodstatné zmeny a do jedného mesiaca od ich prijatia o nich informuje výbor pre ERF.

Každý členský štát môže požiadať o stiahnutie projektu alebo programu z akčného programu predloženého Výboru pre ERF v súlade s postupom uvedeným v článku 14 tohto nariadenia. Ak takú žiadosť podporuje blokujúca menšina členských štátov, ako sa uvádza v článku 8 ods. 3 v spojení s článkom 8 ods. 2 vnútornej dohody, akčný program prijíma Komisia bez daného projektu alebo programu. S výnimkou prípadu, keď si Komisia v súlade s názormi členských štátov vo Výbore pre ERF neželá pokračovať v stiahnutom projekte alebo programe, tento projekt alebo program sa v neskoršej fáze opätovne predloží Výboru pre ERF mimo akčného programu, a to vo forme individuálneho opatrenia, ktoré potom prijíma Komisia v súlade s postupom ustanoveným v článku 14 tohto nariadenia.

V riadne odôvodnených vážnych a naliehavých prípadoch, ako sú krízy, živelné pohromy alebo pohromy spôsobené ľudskou činnosťou alebo bezprostredné ohrozenie demokracie, právneho štátu, ľudských práv alebo základných slobôd, môže Komisia prijať individuálne alebo osobitné opatrenia alebo zmeny existujúcich akčných programov a opatrení v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 4 tohto nariadenia.

5.   Komisia prijíma osobitné akčné programy pre podporné výdavky, ktoré sa uvádzajú v článku 6 vnútornej dohody v súlade s postupom stanoveným v článku 14 tohto nariadenia. Akékoľvek zmeny v akčných programoch pre podporné výdavky sa prijímajú podľa rovnakého postupu.

6.   Pri environmentálne citlivých projektoch, najmä vtedy, ak môžu mať výrazne nepriaznivý environmentálny a/alebo sociálny účinok, ktorý je senzitívny, rôznorodý a bezprecedentný, sa na úrovni projektov uskutoční primeraný environmentálny skríning vrátane skríningu vplyvu na zmenu klímy, biodiverzitu a súvisiace sociálne účinky, a ak je to vhodné, vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Uvedený skríning sa riadi medzinárodne uznávanými postupmi. V prípade potreby sa pri vykonávaní odvetvových programov využijú strategické environmentálne hodnotenia. Zaručí sa účasť zainteresovaných strán na príprave týchto environmentálnych hodnotení a prístup verejnosti k ich výsledkom.

Článok 10

Dodatočné príspevky členských štátov

1.   Členské štáty môžu z vlastnej iniciatívy poskytnúť Komisii alebo EIB dobrovoľné príspevky v súlade s článkom 1 ods. 9 vnútornej dohody s cieľom pomôcť dosiahnuť ciele Dohody o partnerstve AKT – EÚ inak ako prostredníctvom spoločného spolufinancovania. Tieto príspevky neovplyvnia celkový prídel finančných prostriedkov v rámci 11. ERF. Zaobchádza sa s nimi rovnako ako s pravidelnými príspevkami členských štátov, ktoré sa uvádzajú v článku 1 ods. 2 vnútornej dohody, okrem ustanovení uvedených v článkoch 6 a 7 vnútornej dohody, v prípade ktorých možno v dohode o bilaterálnych príspevkoch ustanoviť osobitné mechanizmy.

2.   Účelové viazanie sa uskutoční len v náležite opodstatnených prípadoch, napríklad ako reakcia na výnimočné okolnosti uvedené v článku 4 ods. 3 V takom prípade sa s dobrovoľnými príspevkami zverenými Komisii zaobchádza ako s pripísanými príjmami podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách pre ERF.

3.   Dodatočné finančné prostriedky sa začlenia do prípravy programov a preskúmania, ako aj do ročných akčných programov, individuálnych opatrení a osobitných opatrení uvedených v tomto nariadení a zohľadnia vlastnú zodpovednosť partnerskej krajiny alebo regiónu.

4.   Komisia prijíma akúkoľvek výslednú zmenu akčných programov, individuálnych opatrení alebo osobitných opatrení v súlade s článkom 9.

5.   Členské štáty, ktoré zverujú Komisii alebo EIB dodatočné dobrovoľné príspevky s cieľom pomôcť dosiahnuť ciele Dohody o partnerstve AKT – EÚ, vopred informujú o uvedených príspevkoch Radu a Výbor pre EFR alebo Výbor pre IN.

Článok 11

Dane, clá a poplatky

Pomoc Únie nemá viesť k výberu osobitných daní, ciel alebo poplatkov, ani takýto výber aktivovať.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 31 prílohy IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ, tieto dane, clá a poplatky môžu byť oprávnené v rámci podmienok stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách ERF.

Článok 12

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí, prípadne spätným získaním neoprávnene vyplatených súm a v prípade potreby uplatnením účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych sankcií a finančných pokút.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit a overenie u všetkých prijímateľov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie podľa tohto nariadenia, alebo v prípade medzinárodných organizácií majú právomoc vykonať overenie v súlade s dohodami dosiahnutými s týmito organizáciami.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol na mieste a inšpekcií, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (13) a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (14) na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanou podľa tohto nariadenia nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý prvý, druhý a tretí odsek platí, že dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o grante, ktoré budú výsledkom vykonávania tohto nariadenia, musia obsahovať ustanovenia, ktoré Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF výslovne udeľujú právo na vykonávanie takýchto auditov, kontrol a inšpekcií na mieste, podľa ich príslušných právomocí.

Článok 13

Pravidlá o štátnej príslušnosti a pôvode na účely verejného obstarávania, postupov udeľovania grantov a ďalších postupov zadávania zákaziek

Pravidlá o štátnej príslušnosti a pôvode na účely verejného obstarávania, postupov udeľovania grantov a ďalších postupov zadávania zákaziek sú vymedzené v článku 20 prílohy IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ.

HLAVA IV

ROZHODOVACIE POSTUPY

Článok 14

Povinnosti Výboru pre ERF

1.   Výbor pre ERF zriadený článkom 8 vnútornej dohody vyjadruje svoje stanovisko v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 3 a 4 tohto článku.

Na rokovaniach Výboru pre ERF o otázkach, ktoré sa týkajú EIB, sa zúčastňuje pozorovateľ z EIB.

2.   Medzi úlohy Výboru pre ERF patria povinnosti uvedené v hlavách II a III tohto nariadenia:

a)	príprava programov pomoci Únie v rámci 11. ERF a preskúmanie plánovania zamerané najmä na stratégie jednotlivých krajín, regiónov a stratégie v rámci AKT a

b)	monitorovanie poskytovania a hodnotenia pomoci Únie pokrývajúce okrem iného vplyv pomoci na znižovanie chudoby, odvetvové aspekty, prierezové otázky, fungovanie koordinácie s členskými štátmi a inými darcami v teréne a pokrok v zásadách účinnosti pomoci uvedených v článku 2.

V prípade programov podporovaných z rozpočtu, o ktorých Výbor pre ERF vyjadril pozitívne stanovisko, no ktoré boli počas vykonávania pozastavené, Komisia vopred informuje výbor o ich pozastavení a následnom rozhodnutí obnoviť platby.

Každý členský štát môže kedykoľvek vyzvať Komisiu, aby Výboru pre ERF poskytla informácie a uskutočnila výmenu názorov o otázkach týkajúcich sa úloh uvedených v tomto odseku. Takáto výmena názorov môže členské štáty viesť k vypracovaniu odporúčaní, ktoré Komisia zohľadní.

3.   Ak sa od Výboru ERF žiada, aby predložil svoje stanovisko, zástupca Komisie predloží Výboru pre ERF v rámci lehôt stanovených v rozhodnutí Rady o rokovacom poriadku Výboru pre ERF uvedenom v článku 8 ods. 5 vnútornej dohody návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor pre ERF zaujme stanovisko v lehote, ktorú môže predseda stanoviť podľa naliehavosti predmetnej veci, táto lehota však nepresiahne 30 dní. EIB sa zúčastňuje výmeny názorov. Stanovisko sa prijíma kvalifikovanou väčšinou podľa článku 8 ods. 3 vnútornej dohody na základe hlasov členských štátov, ktoré sa vážia spôsobom uvedeným v článku 8 ods. 2 vnútornej dohody.

Ak Výbor pre ERF zaujal stanovisko, Komisia príjme opatrenia s okamžitou účinnosťou.

Ak však uvedené opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom Výboru pre ERF, Komisia ich bezodkladne oznámi Rade. V takom prípade Komisia odloží uplatňovanie opatrení o lehotu, ktorá v zásade neprekročí 30 dní od dátumu takéhoto oznámenia, ktorá sa však za výnimočných okolností môže predĺžiť o lehotu do 30 dní. Rada môže počas tohto obdobia prijať iné rozhodnutie takou istou kvalifikovanou väčšinou ako Výbor pre ERF.

4.   Komisia z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov, ako sa ustanovuje v článku 7 ods. 4 a článku 9 ods. 4, prijme opatrenia s okamžitou účinnosťou, bez predchádzajúceho predloženia Výboru pre ERF, ktoré ostávajú v platnosti počas trvania prijatého alebo upraveného dokumentu, akčného programu alebo opatrenia.

Predseda predloží opatrenia Výboru pre ERF najneskôr 14 dní po ich prijatí s cieľom získať jeho stanovisko.

V prípade, ak Výbor pre ERF zaujme záporné stanovisko v súlade s odsekom 3 tohto článku, Komisia bezodkladne zruší opatrenia prijaté v súlade s prvým pododsekom tohto odseku.

Článok 15

Mierový nástroj pre Afriku

Z orientačných programov v rámci krajín AKT sa vyčlenia finančné prostriedky na mierový nástroj pre Afriku. Uvedené financovanie môžu dopĺňať regionálne orientačné programy. Uplatní sa tento osobitný postup:

a)

Komisia na základe požiadavky zo strany Africkej únie podporenej Výborom veľvyslancov AKT vypracúva viacročné akčné programy, v ktorých stanovuje sledované ciele, rozsah a druh možných zásahov a vykonávacie dojednania; dohodnutá forma podávania správ sa ustanoví na úrovni jednotlivých zásahov. V prílohe každého akčného programu sú uvedené konkrétne rozhodovacie postupy pre každý možný druh zásahu, podľa jeho charakteru, rozsahu a naliehavosti;

b)	akčné programy vrátane prílohy uvedenej v písmene a) a všetky ich zmeny prerokujú príslušné prípravné pracovné skupiny Rady a Politický a bezpečnostný výbor, pričom pred tým, ako ich prijme Komisia, ich kvalifikovanou väčšinou stanovenou v článku 8 ods. 3 vnútornej dohody schváli Coreper;

c)	základom dohody o financovaní, ktorú uzavrie Komisia a Africká únia, sú akčné programy s výnimkou prílohy uvedenej v písmene a);

d)

každý zásah, ktorý sa vykonáva podľa dohody o financovaní, je predmetom predchádzajúceho súhlasu Politického a bezpečnostného výboru; pred postúpením na schválenie Politickému a bezpečnostnému výboru sa včas informujú príslušné prípravné pracovné skupiny Rady alebo sa s nimi vedú konzultácie – tie sa s nimi vedú minimálne vtedy, keď sa majú financovať nové operácie na podporu mieru – podľa osobitných rozhodovacích postupov uvedených v písmene a) s cieľom zabezpečiť, aby sa okrem vojenského a bezpečnostného rozmeru zohľadnili aj rozvojové a finančné aspekty plánovaných opatrení. Bez toho, aby bolo dotknuté financovanie operácií na podporu mieru, osobitná pozornosť sa venuje činnostiam uznaným za oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA);

e)

Komisia na požiadanie Rady alebo Výboru pre ERF a na informovanie Rady a Výboru pre ERF každoročne pripravuje správu o činnosti týkajúcu sa používania finančných prostriedkov, pričom rozlišuje medzi viazanými prostriedkami a platbami súvisiacimi s oficiálnou rozvojovou pomocou a inou ako oficiálnou rozvojovou pomocou.

Na konci prvého viacročného akčného programu Únia a jej členské štáty preskúmajú výsledky a postupy mierového nástroja pre Afriku a prerokujú alternatívy týkajúce sa možností budúceho financovania. V tejto súvislosti s cieľom postaviť mierový nástroj pre Afriku na pevnejšie základy uskutoční Únia a jej členské štáty rokovania o otázke financovania operácií na podporu mieru vrátane operácií financovaných z ERF, ako aj o otázke udržateľnej podpory zo strany Únie pre operácie na podporu mieru pod africkým vedením po roku 2020. Okrem toho Komisia najneskôr v roku 2018 zhodnotí tento nástroj.

Článok 16

Výbor pre investičný nástroj

1.   Výbor pre investičný nástroj (ďalej len „Výbor pre IN“) zriadený pod záštitou EIB podľa článku 9 vnútornej dohody pozostáva zo zástupcov členských štátov a zástupcu Komisie. Na zasadnutia výboru sa pozýva pozorovateľ z Generálneho sekretariátu Rady a pozorovateľ z Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Každý členský štát a Komisia nominujú jedného zástupcu a jedného určeného náhradníka. S cieľom zachovať kontinuitu je predseda výboru pre IN volený členmi a spomedzi členov Výboru pre IN na obdobie dvoch rokov. EIB poskytne výboru sekretariát a podporné služby. Hlasovacie právo majú len členovia výboru pre IN vymenovaní členskými štátmi alebo ich náhradníci.

Rokovací poriadok Výboru pre IN prijíma jednomyseľne Rada na základe návrhu vyhotoveného EIB po konzultácii s Komisiou.

Výbor pre IN rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Váha hlasov sa určuje podľa článku 8 vnútornej dohody.

Výbor pre IN zasadá aspoň štyrikrát do roka. Ďalšie zasadnutia môžu byť zvolané na žiadosť EIB alebo členov výboru pre IN tak, ako je to stanovené v jeho rokovacom poriadku. Výbor pre IN môže okrem toho predložiť stanovisko písomne podľa jeho rokovacieho poriadku.

2.   Výbor pre IN schvaľuje:

a)	operačné usmernenia týkajúce sa vykonávania investičného nástroja;

b)	investičné stratégie a obchodné plány investičného nástroja vrátane ukazovateľov výkonov na základe cieľov Dohody o partnerstve AKT – EÚ a všeobecných zásad rozvojovej politiky Únie;

c)	výročné správy investičného nástroja;

d)	akékoľvek všeobecné politické dokumenty vrátane hodnotiacich správ týkajúce sa investičného nástroja.

3.   Výbor pre IN zaujíma stanovisko k:

a)	návrhom na poskytnutie úrokových dotácií podľa článku 2 ods. 7 a článku 4 ods. 2 písm. b) prílohy II k Dohode o partnerstve AKT – EÚ; výbor pre IN v týchto prípadoch zaujíma stanovisko aj k použitiu takejto úrokovej dotácie;

b)	návrhom na investície z investičného nástroja pre všetky projekty, v súvislosti s ktorými Komisia zaujala záporné stanovisko;

c)	ostatným návrhom týkajúcim sa investičného nástroja založených na všeobecných zásadách vymedzených v operačných usmerneniach investičného nástroja;

d)	návrhom týkajúcim sa prípravy rámca EIB na meranie výsledkov v rozsahu, v akom sa tento rámec môže uplatniť na operácie podľa Dohody o partnerstve AKT – EÚ.

S cieľom zefektívniť proces schvaľovania malých operácií môže Výbor pre IN zaujať kladné stanovisko k návrhom EIB na celkový prídel prostriedkov (úrokové dotácie, technická pomoc) alebo celkovú autorizáciu (poskytovanie pôžičiek, vlastný kapitál), ktoré následne bez toho, aby bolo potrebné stanovisko Výboru pre IN a/alebo Komisie, EIB pridelí na jednotlivé projekty podľa kritérií ustanovených v rámci celkového prídelu prostriedkov alebo autorizácie vrátane maximálneho prídelu na jednotlivé projekty.

Riadiace orgány EIB môžu navyše z času na čas požiadať Výbor pre IN o vydanie stanoviska ku všetkým návrhom na financovanie alebo k určitým kategóriám takýchto návrhov.

4.   EIB včas predloží Výboru pre IN všetky záležitosti, v prípade ktorých sa požaduje schválenie alebo stanovisko tohto výboru podľa odsekov 2 a 3. Každý návrh predložený Výboru pre IN na účely zaujatia stanoviska musí byť v súlade s príslušnými kritériami a zásadami uvedenými v operačných usmerneniach investičného nástroja.

5.   EIB úzko spolupracuje s Komisiou a v prípade potreby koordinuje svoju činnosť s inými darcami. EIB najmä:

a)

spoločne s Komisiou vypracuje alebo zreviduje operačné usmernenia o vykonávaní investičného nástroja uvedené v odseku 2 písm. a). EIB je zodpovedná za dodržiavanie usmernení a zabezpečí, aby projekty, ktoré podporuje, spĺňali medzinárodné spoločenské a environmentálne normy a boli v súlade s cieľmi Dohody o partnerstve AKT – EÚ, všeobecnými zásadami rozvojovej politiky Únie, ako aj s príslušnými stratégiami spolupráce jednotlivých krajín a regiónov;

b)	pri príprave investičných stratégií, obchodných plánov a všeobecných politických dokumentov si vyžiada stanovisko Komisie;

c)	informuje Komisiu o projektoch, ktoré spravuje podľa článku 18 ods. 1 Vo fáze posudzovania projektu si vyžiada stanovisko Komisie týkajúce sa toho, či je projekt v súlade s príslušnou stratégiou krajiny alebo regiónu pre oblasť spolupráce, prípadne so všeobecnými cieľmi investičného nástroja;

d)

s výnimkou úrokových dotácií, ktoré patria pod celkové pridelené prostriedky uvedené v odseku 3 písm. a), si vo fáze posudzovania projektu vyžiada súhlasné stanovisko Komisie týkajúce sa všetkých návrhov na úrokovú dotáciu predložených Výboru pre IN, pokiaľ ide o ich súlad s článkom 2 ods. 7 a článkom 4 ods. 2 prílohy II k Dohode o partnerstve AKT – EÚ a s kritériami vymedzenými v operačných usmerneniach investičného nástroja.

Pokiaľ Komisia neoznámila svoje záporné stanovisko k návrhu do troch týždňov po jeho predložení, považuje sa to za jej súhlasné stanovisko alebo súhlas. Pokiaľ ide o stanoviská k projektom verejného alebo finančného sektora, ako aj súhlas s úrokovými dotáciami, môže Komisia požiadať o predloženie konečného návrhu projektu na účely prijatia stanoviska alebo udelenia súhlasu dva týždne pred tým, ako sa takýto návrh zašle Výboru pre IN.

6.   EIB nevykoná žiadne kroky uvedené v odseku 3 písm. a), b) alebo c), pokiaľ Výbor pre IN nepredloží svoje súhlasné stanovisko.

Na základe súhlasného stanoviska Výboru pre IN rozhodne EIB o návrhu v súlade s vlastnými postupmi. Predovšetkým môže rozhodnúť, že sa návrhom nebude ďalej zaoberať. EIB pravidelne informuje Výbor pre IN a Komisiu o prípadoch, v ktorých sa rozhodla návrhom ďalej nezaoberať.

V prípade pôžičiek z vlastných zdrojov a investícií v rámci investičného nástroja, pri ktorých sa nevyžaduje stanovisko Výboru pre IN, rozhoduje EIB o návrhu v súlade s vlastnými postupmi a v prípade investičného nástroja v súlade s operačnými usmerneniami investičného nástroja a investičnými stratégiami schválenými Výborom pre IN.

Bez ohľadu na záporné stanovisko Výboru pre IN k návrhu poskytnúť úrokovú dotáciu môže EIB príslušnú pôžičku poskytnúť bez úrokovej dotácie. EIB pravidelne informuje Výbor pre IN a Komisiu o prípadoch, v ktorých sa rozhodla poskytnúť pôžičku.

EIB môže za podmienok stanovených v operačných usmerneniach investičného nástroja a za podmienky, že základný účel príslušnej pôžičky alebo investície v rámci investičného nástroja ostane nezmenený, rozhodnúť o úprave podmienok pôžičky alebo investície v rámci investičného nástroja, v prípade ktorej zaujal Výbor pre IN súhlasné stanovisko podľa odseku 3, alebo akejkoľvek pôžičky, v prípade ktorej zaujal Výbor pre IN súhlasné stanovisko k úrokovým dotáciám. EIB môže rozhodnúť najmä o zvýšení sumy pôžičky alebo investície v rámci investičného nástroja až o 20 %.

V prípade projektov s úrokovými dotáciami podľa článku 2 ods. 7 prílohy II k Dohode o partnerstve AKT – EÚ môže takéto zvýšenie viesť k úmernému zvýšeniu hodnoty úrokovej dotácie. EIB pravidelne informuje Výbor pre IN a Komisiu o prípadoch, v ktorých sa rozhodla postupovať takýmto spôsobom. Ak sa žiada zvýšenie hodnoty dotácie v prípade projektov podľa článku 2 ods. 7 prílohy II k Dohode o partnerstve AKT – EÚ, od Výboru pre IN sa požaduje zaujatie stanoviska pred akýmkoľvek postupom zo strany EIB.

7.   EIB spravuje investície v rámci investičného nástroja a všetky finančné prostriedky, ktoré má z titulu uvedeného investičného nástroja v súlade s cieľmi Dohody o partnerstve AKT – EÚ. Predovšetkým môže byť súčasťou riadiacich a dozorných orgánov právnických osôb, pre ktoré je investičný nástroj určený, a môže zrušiť a zmeniť práva, ktoré má z titulu investičného nástroja v súlade s operačnými usmerneniami, alebo sa ich môže vzdať.

HLAVA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Účasť tretích krajín alebo regiónov

S cieľom zabezpečiť jednotnosť a účinnosť pomoci Únie môže Komisia rozhodnúť, že rozvojové krajiny, ktoré nepatria do skupiny štátov AKT, regionálne integračné orgány s účasťou AKT, ktoré podporujú regionálnu spoluprácu a integráciu a sú oprávnené na pomoc Únie v rámci iných nástrojov financovania pre vonkajšiu činnosť Únie, ak má príslušný projekt alebo program regionálny alebo cezhraničný charakter a je v súlade s článkom 6 prílohy IV k Dohode o partnerstve AKT – EÚ, sú oprávnené využívať finančné prostriedky uvedené v článku 1 ods. 2 písm. a) bode i) vnútornej dohody. Na projektoch alebo programoch regionálnej spolupráce sa môžu zúčastňovať aj zámorské krajiny a územia, ktoré sú oprávnené na získanie pomoci Únie podľa rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ, a najvzdialenejšie regióny Únie a toto financovanie, ktoré umožňuje účasť týchto území alebo najvzdialenejších regiónov, je doplnkové k finančným prostriedkom uvedeným v článku 1 ods. 2 písm. a) bode i) vnútornej dohody. Mal by sa zohľadniť cieľ posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi, najvzdialenejšími regiónmi Únie, zámorskými krajinami a územiami a krajinami AKT a v prípade potreby by sa mali vytvoriť koordinačné mechanizmy. Pre tieto finančné prostriedky a pre druhy financovania uvedené v nariadení Rady (EÚ) 2015/323 (15) sa môže prijať ustanovenie v strategických dokumentoch, vo viacročných orientačných programoch a v akčných programoch a opatreniach uvedených v článku 9 tohto nariadenia.

Článok 18

Monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie pomoci ERF

1.   Komisia a EIB pravidelne monitorujú svoje kroky a financované opatrenia a preskúmavajú pokrok pri dosahovaní očakávaných výsledkov. Komisia bude vykonávať aj hodnotenia vplyvu a účinnosti svojich odvetvových politík a opatrení, ako aj účinnosti prípravy programov, v prípade potreby prostredníctvom nezávislých vonkajších hodnotení. Návrhy nezávislých vonkajších hodnotení, ktoré predloží Rada, sa náležite zohľadnia. Hodnotenia by sa mali zakladať na zásadách osvedčených postupov OECD/DAC, aby sa zistilo, či sa dosiahli konkrétne ciele, so zreteľom na rodovú rovnosť, aby sa mohli navrhnúť odporúčania a poskytnúť dôkazy na uľahčenie získavania poznatkov s cieľom zlepšiť budúce operácie. Tieto hodnotenia sa vykonávajú na základe vopred vymedzených, jasných a transparentných ukazovateľov, ktoré – ak je to možné – by mali byť merateľné a vypracované pre jednotlivé krajiny.

Európska investičná banka pravidelne informuje Komisiu a členské štáty o vykonávaní projektov financovaných z prostriedkov 11. ERF, ktoré spravuje, pričom sa riadi postupmi uvedenými v operačných usmerneniach investičného nástroja.

2.   Komisia zasiela svoje hodnotiace správy spolu s odpoveďou útvarov Komisie na hlavné odporúčania na informáciu členským štátom – prostredníctvom Výboru pre ERF a EIB. O každom hodnotení vrátane odporúčaní a následných opatrení sa môže na žiadosť členského štátu rokovať vo Výbore pre ERF. V takých prípadoch Komisia podá Výboru pre ERF po roku správu o vykonávaní dohodnutých následných opatrení. Výsledky sa spätne premietnu do návrhu programu a do rozdelenia finančných prostriedkov.

3.   Komisia zapája všetky príslušné zainteresované strany v primeranom rozsahu do fázy hodnotenia pomoci Únie poskytnutej podľa tohto nariadenia a v prípade potreby sa môže usilovať o vykonanie spoločných hodnotení s členskými štátmi, inými darcami a partnermi podporujúcimi rozvoj.

4.   Komisia preskúma pokrok dosiahnutý pri vykonávaní 11. ERF vrátane viacročných orientačných programov a počnúc rokom 2016 predkladá Rade výročnú správu o vykonávaní. Táto správa bude obsahovať aj analýzu hlavných výstupov a výsledkov a, pokiaľ je to možné, aj prínos finančnej pomoci Únie k celkovým výsledkom. Na tento účel sa zostaví rámec pre výsledky. Táto správa sa zasiela aj Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

5.   Táto ročná správa obsahuje aj informácie týkajúce sa predchádzajúceho roka o financovaných opatreniach, výsledkoch monitorovania a hodnotenia, účasti príslušných rozvojových partnerov a o plnení rozpočtových záväzkov a platobných rozpočtových prostriedkov v členení podľa jednotlivých krajín, regiónov a oblastí spolupráce. Obsahuje aj kvalitatívnu analýzu pôvodne predpokladaných a dosiahnutých výsledkov na základe, okrem iného, údajov z monitorovacích systémov, a kroky vykonané v nadväznosti na získané poznatky.

6.   V správe sa použijú, pokiaľ je to možné, osobitné a merateľné ukazovatele úlohy pomoci pri plnení cieľov Dohody o partnerstve AKT – EÚ. V správe sa uvádzajú hlavné získané poznatky a následné opatrenia po odporúčaniach hodnotení z predchádzajúcich rokov. V správe sa posúdi, ak to bude možné a relevantné, dodržiavanie zásad účinnosti pomoci, a to aj pokiaľ ide o inovačné finančné nástroje.

7.   Únia a jej členské štáty vykonajú najneskôr do konca roka 2018 preskúmanie výkonnosti, pričom posúdia stupeň plnenia záväzkov a vyplatenia finančných príspevkov a výsledky a vplyv poskytovanej pomoci použitím ukazovateľov výstupov, výsledkov a vplyvu, pričom sa bude merať efektívnosť využívania zdrojov ako aj účinnosť ERF. Preskúma sa aj prínos financovaných opatrení k dosiahnutiu cieľov Dohody o partnerstve AKT – EÚ a k prioritám Únie, ako sa uvádza v programe zmien. Toto preskúmanie sa vykoná na základe návrhu Komisie.

8.   EIB poskytne Výboru pre IN informácie o pokroku v dosahovaní cieľov investičného nástroja. Celková výkonnosť investičného nástroja je podľa článku 6b prílohy II k Dohode o partnerstve AKT – EÚ predmetom spoločného preskúmania v polovici obdobia a na konci obdobia 11. ERF. Preskúmanie v polovici obdobia vykonávajú nezávislí externí odborníci v spolupráci s EIB a jeho výsledky sa sprístupňujú Výboru pre IN.

Článok 19

Výdavky na opatrenia v oblasti klímy a biodiverzity

Ročný odhad celkových výdavkov súvisiacich s opatreniami v oblasti klímy a biodiverzity sa urobí na základe prijatých indikatívnych programových dokumentov. Finančné prostriedky pridelené v rámci ERF podliehajú každoročnému systému sledovania na základe metodiky OECD („ukazovatele z Ria“) začlenenému do existujúcej metodiky na riadenie výkonnosti programov Únie s cieľom vyčísliť výdavky súvisiace s opatreniami v oblasti klímy a biodiverzity na úrovni akčných programov, individuálnych a osobitných opatrení uvedených v článku 9 a zaznamenaných v rámci hodnotení a ročných správ, pričom sa nevylučuje použitie presnejších metód, ak sú takéto metódy k dispozícii.

Článok 20

Európska služba pre vonkajšiu činnosť

Toto nariadenie sa uplatňuje v súlade s rozhodnutím 2010/427/EÚ.

Článok 21

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 173, 26.6.2013, s. 67.

(4)  Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 77).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 235/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania pre demokraciu a ľudské práva vo svete (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 85).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50).

(11)  Vnútorná dohoda medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní pomoci Spoločenstva na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2008 – 2013 v súlade s dohodou o partnerstve AKT – ES, a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje časť štyri zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 32).

(12)  Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(14)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(15)  Nariadene Rady (EÚ) 2015/323 z 2. marca 2015 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 11. Európsky rozvojový fond (pozri stranu 17 tohto úradného vestníka).

---