EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62021CJ0148

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 22. decembra 2022.
Christian Louboutin v. Amazon Europe Core Sàrl a i.
Návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Tribunal d'arrondissement de Luxembourg a Tribunal de l’entreprise francophone de Bruxelles.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochranná známka Európskej únie – Nariadenie (EÚ) 2017/1001 – Článok 9 ods. 2 písm. a) – Práva z ochrannej známky Európskej únie – Pojem ‚používanie‘ – Prevádzkovateľ internetových stránok online predaja zahŕňajúcich online trhovisko – Reklamy zverejňované na tomto trhovisku predávajúcimi v postavení tretích osôb, ktorí v týchto reklamách používajú označenie zhodné s ochrannou známkou inej osoby pre tovary zhodné s tými, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná – Vnímanie tohto označenia ako integrálnej súčasti obchodnej komunikácie tohto prevádzkovateľa – Spôsob prezentácie reklám, ktorý neumožňuje jednoznačne rozlišovať medzi ponukami uvedeného prevádzkovateľa a ponukami predávajúcich v postavení tretích osôb.
Spojené veci C-148/21 a C-184/21.

Court reports – general – 'Information on unpublished decisions' section

ECLI identifier: ECLI:EU:C:2022:1016

 ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 22. decembra 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochranná známka Európskej únie – Nariadenie (EÚ) 2017/1001 – Článok 9 ods. 2 písm. a) – Práva z ochrannej známky Európskej únie – Pojem ‚používanie‘ – Prevádzkovateľ internetových stránok online predaja zahŕňajúcich online trhovisko – Reklamy zverejňované na tomto trhovisku predávajúcimi v postavení tretích osôb, ktorí v týchto reklamách používajú označenie zhodné s ochrannou známkou inej osoby pre tovary zhodné s tými, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná – Vnímanie tohto označenia ako integrálnej súčasti obchodnej komunikácie tohto prevádzkovateľa – Spôsob prezentácie reklám, ktorý neumožňuje jednoznačne rozlišovať medzi ponukami uvedeného prevádzkovateľa a ponukami predávajúcich v postavení tretích osôb“

V spojených veciach C‑148/21 a C‑184/21,

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Tribunal d’arrondissement de Luxembourg (Oblastný súd Luxemburg, Luxembursko) a Tribunal de l’entreprise francophone de Brusel (Frankofónny obchodný súd Brusel, Belgicko) z 5. marca 2021 a z 22. marca 2021 a doručené Súdnemu dvoru 8. marca 2021, respektíve 24. marca 2021, ktoré súvisia s konaniami:

Christian Louboutin

proti

Amazon Europe Core Sàrl (C‑148/21),

Amazon EU Sàrl (C‑148/21),

Amazon Services Europe Sàrl (C‑148/21),

Amazon.com Inc. (C‑184/21),

Amazon Services LLC (C‑184/21),

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda L. Bay Larsen, predsedovia komôr A. Prechal, K. Jürimäe, C. Lycourgos, M. Safjan, P. G. Xuereb, D. Gratsias, M. L. Arastey Sahún, sudcovia M. Ilešič (spravodajca), F. Biltgen, I. Ziemele a J. Passer,

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: V. Giacobbo, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. februára 2022,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

Christian Louboutin, v zastúpení: M. Decker, N. Decker a T. van Innis, avocats,

Amazon Europe Core Sàrl, Amazon EU Sàrl, a Amazon Services Europe Sàrl, v zastúpení: S. Ampatziadis, H. Bälz, A. Conrad, F. Seip, Rechtsanwälte a E. Taelman, advocaat,

Amazon.com Inc., a Amazon Services LLC, v zastúpení: L. Depypere, advocaat, R. Dupont, avocat, a T. Heremans, advocaat,

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, U. Bartl a M. Hellmann, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier, S. L. Kalėda a J. Samnadda, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 2. júna 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 9 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci sporov medzi pánom Christianom Louboutinom a spoločnosťami Amazon Europe Core Sàrl, Amazon EU Sàrl, a Amazon Services Europe Sàrl, vo veci C‑148/21 a Amazon.com Inc., a Amazon Services LLC vo veci C‑184/21 (ďalej spoločne a bez rozdielu v oboch týchto veciach len „Amazon“), ktoré sa týkajú údajného používania označení zhodných s ochrannou známkou Európskej únie, ktorej majiteľom je pán Louboutin, spoločnosťou Amazon bez jeho súhlasu pre tovary zhodné s tými, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná.

Právny rámec

Nariadenie 2017/1001

3

V článku 9 nariadenia 2017/1001 s názvom „Práva z ochrannej známky EÚ“, ktorý je súčasťou oddielu 2 s názvom „Účinky ochrannej známky EÚ“ kapitoly II uvedeného nariadenia, sa v odsekoch 1 až 3 uvádza:

„1.   Zápisom ochrannej známky EÚ nadobúda majiteľ výlučné práva k nej.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo dňom práva prednosti ochrannej známky EÚ, má majiteľ uvedenej ochrannej známky EÚ právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali v súvislosti s tovarmi alebo službami akékoľvek označenie, ak:

a)

označenie je zhodné s ochrannou známkou EÚ a používa sa v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka EÚ zapísaná;

3.   Podľa odseku 2 možno zakázať najmä:

b)

ponúkať takto označené tovary, uvádzať ich na trh alebo ich na tieto účely skladovať, alebo ponúkať či poskytovať takto označené služby;

e)

používať označenie v obchodnej korešpondencii a v reklame;

f)

používať označenie v porovnávacej reklame spôsobom, ktorý je v rozpore so smernicou [Európskeho parlamentu a Rady] 2006/114/ES [z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 21)].“

Smernica 2004/48/ES

4

V článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 2004, s. 45; Mim. vyd. 17/002, s. 32), nazvanom „Súdne príkazy“, sa stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, ak bolo prijaté súdne rozhodnutie vyslovujúce porušenia práva duševného vlastníctva, mohli súdne orgány vydať proti porušovateľovi súdny príkaz zakazujúci ďalšie porušovanie. Ak to umožňuje vnútroštátne právo, za nedodržanie príkazu možno v prípade v prípade potreby opakovane uložiť pokutu, aby sa zabezpečilo jeho dodržiavanie. Členské štáty tiež zabezpečia, aby vlastníci práv mali možnosť navrhnúť vydanie súdneho príkazu proti sprostredkovateľom, ktorých služby využíva tretia osoba na porušovanie práva duševného vlastníctva; tým nie je dotknutý článok 8 ods. 3 smernice [Európskeho parlamentu a Rady] 2001/29/ES [z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230)].“

Smernica 2000/31/ES

5

V článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399), nazvanom „Uloženie informácií na hostiteľskom počítači“, sa v odseku 1 stanovuje:

„Ak sa poskytuje služba informačnej spoločnosti, ktorá pozostáva z uloženia informácií, ktoré sú poskytované príjemcom tejto služby, musia členské štáty zabezpečiť, aby poskytovateľ služby nebol zodpovedný za informácie uložené na žiadosť príjemcu služby, pod podmienkou, že:

a)

poskytovateľ nič nevie o nezákonnej činnosti alebo informáciách a čo sa týka nárokov na náhradu škody, nie je si vedomý skutočností alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo informácie;

alebo

b)

poskytovateľ, po zistení alebo uvedomení si týchto skutočností, koná promptne, aby odstránil alebo znemožnil prístup k informáciám.“

Spory vo veci samej a prejudiciálne otázky

6

Pán Louboutin je francúzsky návrhár obuvi a luxusných kabeliek, ktorého najznámejšími výrobkami sú dámske topánky s vysokými podpätkami. Od polovice 90. rokov 20. storočia pridáva na svoje topánky na vysokom podpätku vonkajšiu podrážku červenej farby, ktorá zodpovedá kódu 18‑1663TP podľa vzorníka farieb Pantone.

7

Táto farba, nanesená na podrážku topánky s vysokým podpätkom, je registrovaná ako ochranná známka Beneluxu podľa Dohovoru Beneluxu o duševnom vlastníctve (ochranné známky a vzory) z 25. februára 2005, ktorý v Haagu podpísali Belgické kráľovstvo, Luxemburské veľkovojvodstvo a Holandské kráľovstvo. Tá istá ochranná známka je od 10. mája 2016 zapísaná ako ochranná známka Európskej únie (ďalej len „predmetná ochranná známka“).

8

Spoločnosť Amazon prevádzkuje internetové stránky, na ktorých sa online predávajú rôzne tovary, ktoré ponúka, a to priamo, vo svojom mene a na svoj účet, a nepriamo, tým, že poskytuje online trhovisko aj predávajúcim v postavení tretích osôb. Zasielanie tovarov ponúkaných na predaj týmito predávajúcimi v postavení tretích osôb na tomto online trhovisku môžu zabezpečovať buď títo predávajúci, alebo Amazon, a tá v tom prípade tieto tovary skladuje vo svojich distribučných centrách a zasiela ich kupujúcim zo svojich vlastných skladov.

9

Na internetových stránkach sa pravidelne objavujú reklamy na topánky s červenými podrážkami, ktoré sa podľa názoru pána Louboutina týkajú tovarov, s ktorých uvedením do obehu nesúhlasil.

Vec C‑148/21

10

Pán Louboutin, namietajúci porušenie výlučných práv z predmetnej ochrannej známky, 19. septembra 2019 podal žalobu týkajúcu sa porušenia tejto ochrannej známky proti spoločnosti Amazon na Tribunal d’arrondissement de Luxembourg (Oblastný súd Luxemburg, Luxembursko), ktorý je vnútroštátnym súdom vo veci C‑148/21. Pán Louboutin sa dožaduje toho, aby sa určilo, že Amazon je zodpovedná za porušovanie predmetnej ochrannej známky, aby táto spoločnosť ukončila v obchodnom styku používanie označení zhodných s touto ochrannou známkou vo vzťahu k celému územiu Európskej únie mimo územia Beneluxu, a to pod hrozbou uloženia peňažnej pokuty, a aby bola odsúdená zaplatiť náhradu škody za ujmu, ktoré toto používanie údajne spôsobilo.

11

Žaloba pána Louboutina je založená na článku 9 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/1001. Tvrdí totiž, že Amazon bez jeho súhlasu používala označenie zhodné s predmetnou ochrannou známkou pre tovary zhodné s tými, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná, a to predovšetkým tým, že na internetových stránkach online predaja tejto spoločnosti zobrazovala reklamy na tovary s rovnakým označením, ale aj tým, že takéto tovary mala v držbe, zasielala ich a dodávala. Podľa pána Louboutina je takéto používanie pripísateľné spoločnosti Amazon, keďže táto spoločnosť zohrávala aktívnu úlohu pri používaní predmetného označenia a keďže reklamy na falšovaný tovar boli súčasťou jej vlastnej obchodnej komunikácie. Amazon by tak nemala byť považovaná len za poskytovateľa hostingových služieb pre internetové stránky alebo neutrálneho sprostredkovateľa, keďže predávajúcim v postavení tretích osôb poskytuje pomoc, predovšetkým na účely optimalizácie prezentácie ich ponúk.

12

Amazon namieta proti tomu, aby jej bolo možné pripísať používanie označenia zhodného s predmetnou ochrannou známkou. Uvádza viaceré rozsudky Súdneho dvora vo veciach týkajúcich sa prevádzkovateľov online trhovísk, ako je spoločnosť eBay, a tvrdí, že ani ona ako prevádzkovateľka takéhoto trhoviska by nemala byť zodpovedná za používanie označenia zhodného s predmetnou ochrannou známkou predávajúcimi v postavení tretích osôb, ktorí používajú jej online trhovisko. Amazon tvrdí, že spôsob fungovania jej integrovaných trhovísk na internetových stránkach online predaja sa významne nelíši od spôsobu fungovania ostatných trhovísk a že zahrnutie jej loga do reklám predávajúcich v postavení tretích osôb neznamená, že si Amazon tieto reklamy prisvojuje. Navyše podľa spoločnosti Amazon doplnkové služby, ktoré ponúka predávajúcim v postavení tretích osôb, nemôžu odôvodniť to, aby sa o ponukách tretích osôb usudzovalo, že tvoria súčasť jej vlastnej obchodnej komunikácie. Skutočnosť, že poskytovateľ služieb vytvára technické podmienky potrebné na používanie označenia zhodného s chránenou ochrannou známkou a dostane za túto službu zaplatené, neznamená, že poskytovateľ služieb sám predmetné označenie používa.

13

Podľa vnútroštátneho súdu vo veci C‑148/21 spôsob, akým fungujú internetové stránky na online predaj prevádzkované spoločnosťou Amazon, spočíva v tom, že pre tú istú kategóriu tovarov sú zoskupené reklamy od tejto spoločnosti aj od predávajúcich v postavení tretích osôb pôsobiacich na online trhovisku, ktoré tieto internetové stránky obsahujú. To je odlišné od spôsobu fungovania iných spoločností, napríklad eBay alebo Rakuten, ktoré iba prevádzkujú online trhovisko, a preto uverejňujú iba reklamy od predávajúcich v postavení tretích osôb bez toho, aby sami vykonávali akúkoľvek činnosť v oblasti predaja tovarov. Amazon však nie je jediná spoločnosť, ktorá si osvojila tento „hybridný“ obchodný model. Prevádzkovatelia ako Cdiscount okrem vlastného sortimentu produktov poskytujú priestor aj pre produkty od predávajúcich v postavení tretích osôb.

14

Preto treba vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, a najmä na rozsudok z 12. júla 2011, L'Oréal a i. (C‑324/09, EU:C:2011:474), určiť, či tento spôsob, akým fungujú internetové stránky online predaja spoločnosti Amazon, môže viesť k existencii používania označenia zhodného s predmetnou ochrannou známkou prevádzkovateľom týchto stránok z dôvodu začlenenia reklám predávajúcich v postavení tretích osôb využívajúcich takéto označenie do vlastnej obchodnej komunikácie.

15

Tento súd sa zamýšľa aj nad tým, či pokiaľ ide o viac či menej aktívnu úlohu, ktorú zohráva prevádzkovateľ internetových stránok online predaja zahŕňajúcich online trhovisko pri uverejňovaní reklám, môže mať význam vnímanie verejnosti.

16

Uvedený súd sa napokon pýta, či sa má takýto prevádzkovateľ považovať za subjekt, ktorý používa označenie zhodné s chránenou ochrannou známkou, keď prevezme zodpovednosť za zasielanie tovaru s týmto označením. V rozsudku z 2. apríla 2020, Coty Germany (C‑567/18, EU:C:2020:267), sa Súdny dvor k tejto otázke nevyjadril, keďže vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, odoslanie zaisťoval externý poskytovateľ služieb.

17

Za týchto okolností Tribunal d’arrondissement de Luxembourg (Oblastný súd Luxemburg) rozhodol, že preruší konanie a položí Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 9 ods. 2 [nariadenia 2017/1001] vykladať v tom zmysle, že používanie označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou, v reklame zobrazenej na internetovej stránke je pripísateľné jej prevádzkovateľovi alebo hospodársky prepojeným subjektom z toho dôvodu, že na tejto stránke dochádza ku zmiešaniu vlastných ponúk prevádzkovateľa alebo hospodársky prepojených subjektov a ponúk predávajúcich v postavení tretích osôb, prostredníctvom začlenenia týchto reklám do vlastnej obchodnej komunikácie prevádzkovateľa alebo hospodársky prepojených subjektov?

Je takéto začlenenie posilnené skutočnosťou, že:

reklamy sú na stránke prezentované jednotným spôsobom?

vlastné reklamy prevádzkovateľa a hospodársky prepojených subjektov a predávajúcich v postavení tretích osôb sa zobrazujú bez rozlíšenia, pokiaľ ide o ich pôvod, no pritom s jasným zobrazením loga prevádzkovateľa alebo hospodársky prepojených subjektov, v reklamných rubrikách internetových stránok tretích osôb v podobe vyskakovacieho okna (‚pop up‘)?

prevádzkovateľ alebo hospodársky prepojené subjekty poskytujú predávajúcim v postavení tretích osôb celkovú službu, vrátane asistencie pri vytváraní reklám a stanovovaní predajných cien, skladovania tovarov a ich zasielania?

stránka prevádzkovateľa a hospodársky prepojených subjektov je navrhnutá takým spôsobom, že sa prezentuje v podobe obchodov a označení, akými sú ‚najpredávanejšie‘, ‚najžiadanejšie‘, či ‚najvýhodnejšie‘, a to bez toho, aby sa na prvý pohľad zjavne rozlišovalo medzi vlastnými tovarmi prevádzkovateľa a hospodársky prepojených subjektov, a tovarmi predávajúcich v postavení tretích osôb?

2.

Má sa článok 9 ods. 2 [nariadenia 2017/1001] vykladať v tom zmysle, že používanie označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou, v reklame zobrazenej na stránke internetového predaja, je v zásade pripísateľné jej prevádzkovateľovi alebo hospodársky prepojeným subjektom, ak vo vnímaní bežne informovaného a primerane pozorného používateľa internetu zohrával tento prevádzkovateľ alebo hospodársky prepojený subjekt aktívnu úlohu pri vytváraní tejto reklamy, alebo že je táto reklama vnímaná tak, že je súčasťou vlastnej obchodnej komunikácie tohto prevádzkovateľa?

Bude mať na takéto vnímanie vplyv:

skutočnosť, že tento prevádzkovateľ a/alebo hospodársky prepojené subjekty sú všeobecne známym distribútorom najrôznejších tovarov, medzi ktoré patria aj tovary z kategórie tovarov propagovaných v reklame,

alebo skutočnosť, že takto zobrazená reklama má záhlavie, v ktorom je reprodukovaná ochranná známka pre služby tohto prevádzkovateľa alebo hospodársky prepojených subjektov, pričom táto ochranná známka je všeobecne známa ako ochranná známka distribútora,

alebo skutočnosť, že tento prevádzkovateľ alebo hospodársky prepojené subjekty súčasne s týmto zobrazením ponúkajú služby, ktoré sú tradične ponúkané distribútormi tovarov z rovnakej kategórie, ako je tá, do ktorej patrí tovar propagovaný v reklame?

3.

Má sa článok 9 ods. 2 [nariadenia 2017/1001] vykladať v tom zmysle, že zasielanie tovaru, ktorý je opatrený označením zhodným s ochrannou známkou, konečnému spotrebiteľovi, pričom k tomuto zasielaniu, ku ktorému dochádza v obchodnom styku a bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, predstavuje používanie pripísateľné zasielateľovi len v prípade, že má tento zasielateľ skutočnú vedomosť o umiestnení tohto označenia na tovare?

Je takýto zasielateľ používateľom predmetného označenia v prípade, že on sám alebo hospodársky prepojený subjekt, oznámil konečnému spotrebiteľovi, že toto zaslanie zabezpečí, a to po tom, ako on sám alebo hospodársky prepojený subjekt, na tento účel tovar skladoval?

Je takýto zasielateľ používateľom predmetného označenia v prípade, že on sám alebo hospodársky prepojený subjekt predtým aktívne prispel k tomu, aby sa v obchodnom styku zobrazila reklama na tovar opatrený týmto označením, alebo zaregistroval objednávku konečného spotrebiteľa na základe tejto reklamy?“

Vec C‑184/21

18

Pán Louboutin, namietajúci porušenie výlučných práv z predmetnej ochrannej známky, 4. októbra 2019 podal na Tribunal de l’entreprise francophone de Bruxelles (Frankofónny obchodný súd Brusel, Belgicko), ktorý je vnútroštátnym súdom vo veci C‑184/21, žalobu pre porušenie práv z predmetnej ochrannej známky proti spoločnosti Amazon, ktorou sa domáhal zdržania sa používania uvedenej ochrannej známky z jej strany a náhrady škody spôsobenej týmto používaním, pričom v podstate uviedol rovnaké tvrdenia ako na podporu žaloby, ktorú podal na vnútroštátny súd vo veci C‑148/21.

19

Na druhej strane podľa spoločnosti Amazon ani skutočnosť, že zverejňuje ponuky predávajúcich obuvi, ktorá údajne porušuje práva duševného vlastníctva, v postavení tretích osôb na online trhoviskách integrovaných do jeho internetových stránok online predaja, a ani to, že má na starosti zasielanie tejto obuvi, nepredstavuje používanie predmetnej ochrannej známky touto spoločnosťou.

20

Vnútroštátny súd sa vo veci C‑184/21 domnieva, že na účely vyriešenia sporu, ktorý mu bol predložený, je potrebné vedieť v prvom rade, za akých okolností možno prevádzkovateľovi internetových stránok online predaja zahŕňajúcich online trhovisko pripísať použitie označenia, ktoré porušuje práva duševného vlastníctva, v ponuke na predaj pochádzajúcej od predávajúceho v postavení tretej osoby, v druhom rade, či a za akých okolností treba zohľadniť vnímanie tejto ponuky verejnosťou, aby bolo možné dospieť k záveru, že takéto používanie je pripísateľné, a v treťom rade, či a prípadne za akých okolností sama skutočnosť, že Amazon zabezpečuje zasielanie tovaru označeného označením zhodným s ochrannou známkou, predstavuje akt používania tejto ochrannej známky, ktorý možno tejto spoločnosti pripísať podľa článku 9 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/1001.

21

Za týchto okolností Tribunal de l’entreprise francophone de Bruxelles (Frankofónny obchodný súd Brusel) rozhodol, že preruší konanie a položí Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 9 ods. 2 [nariadenia 2017/1001] vykladať v tom zmysle, že používanie označenia, ktoré je zhodné s ochrannou známkou, v reklame zobrazenej na [internetovej] stránke je v zásade pripísateľné jej prevádzkovateľovi, ak vo vnímaní bežne informovaného a primerane pozorného používateľa internetu zohrával tento prevádzkovateľ aktívnu úlohu pri vytváraní tejto reklamy alebo že táto reklama môže byť zo strany takéhoto používateľa internetu vnímaná tak, že je súčasťou vlastnej obchodnej komunikácie tohto prevádzkovateľa?

Bude mať na takéto vnímanie vplyv:

skutočnosť, že tento prevádzkovateľ je všeobecne známym distribútorom najrôznejších tovarov, medzi ktoré patria aj tovary z kategórie tovarov propagovaných v reklame,

alebo skutočnosť, že takto zobrazená reklama má záhlavie, v ktorom je reprodukovaná ochranná známka pre služby tohto prevádzkovateľa, pričom táto ochranná známka je všeobecne známa ako ochranná známka distribútora,

alebo napokon skutočnosť, že tento prevádzkovateľ súčasne s týmto zobrazením ponúka služby, ktoré sú tradične ponúkané distribútormi tovarov z rovnakej kategórie, ako je tá, do ktorej patrí tovar propagovaný v reklame?

2.

Má sa článok 9 ods. 2 [nariadenia 2017/1001] vykladať v tom zmysle, že zasielanie tovaru, ktorý je opatrený označením zhodným s ochrannou známkou, konečnému spotrebiteľovi, pričom k tomuto zasielaniu, ku ktorému dochádza v obchodnom styku a bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, predstavuje používanie pripísateľné zasielateľovi len v prípade, že má tento zasielateľ skutočnú vedomosť o umiestnení tohto označenia na tomto tovare?

Je takýto zasielateľ používateľom predmetného označenia v prípade, že on sám alebo hospodársky prepojený subjekt, oznámil konečnému spotrebiteľovi, že toto zaslanie zabezpečí, a to po tom, ako on sám alebo hospodársky prepojený subjekt na tento účel tovar skladoval?

Je takýto zasielateľ používateľom predmetného označenia v prípade, že on sám alebo hospodársky prepojený subjekt predtým aktívne prispel k tomu, aby sa v obchodnom styku zobrazila reklama na tovar opatrený týmto označením, alebo zaregistroval objednávku konečného spotrebiteľa na základe tejto reklamy?“

22

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora zo 16. apríla 2021 boli veci C‑148/21 a C‑184/21 spojené na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.

O prejudiciálnych otázkach

23

Vnútroštátne súdy sa svojimi otázkami, ktoré treba posudzovať spoločne, v podstate pýtajú, či sa má článok 9 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/1001 vykladať v tom zmysle, že prevádzkovateľ internetových stránok online predaja, ktoré okrem vlastných ponúk na predaj od tohto prevádzkovateľa zahŕňajú aj online trhovisko, môže byť považovaný za osobu, ktorá sama používa označenie zhodné s ochrannou známkou Európskej únie inej osoby pre tovary zhodné s tými, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná, ak predávajúci v postavení tretích osôb ponúkajú na tomto trhovisku na predaj bez súhlasu majiteľa tejto ochrannej známky takéto tovary označené týmto označením. Konkrétne sa pýtajú, či je v tejto súvislosti relevantné, že prevádzkovateľ používa jednotnú prezentáciu ponúk uverejnených na svojej internetovej stránke, pričom súčasne zobrazuje reklamy na tovary, ktoré predáva vo svojom mene a na svoj účet, a reklamy na tovary, ktoré na tomto trhovisku ponúkajú predávajúci v postavení tretích osôb, že vo všetkých týchto reklamách uvádza svoje logo renomovaného distribútora a že predávajúcim v postavení tretích osôb ponúka v rámci uvádzania na trh ich tovarov doplnkové služby spočívajúce v podpore pri prezentácii ich reklám, ako aj pri skladovaní a zasielaní tovarov ponúkaných na tom istom trhovisku. V tejto súvislosti sa vnútroštátne súdy pýtajú aj na to, či sa má prípadne zohľadniť vnímanie predmetných internetových stránok používateľmi.

24

Podľa článku 9 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/1001 zápis ochrannej známky Európskej únie udeľuje jej majiteľovi právo zakázať akejkoľvek tretej osobe používať v obchodnom styku označenie zhodné s touto ochrannou známkou pre tovary alebo služby zhodné s tými, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná.

25

V tejto súvislosti je potrebné hneď na úvod poznamenať, že pojem „používanie“ v zmysle článku 9 ods. 2 nariadenia 2017/1001 nie je v tomto nariadení vymedzený.

26

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že majiteľ ochrannej známky je oprávnený zakázať používanie označenia zhodného s uvedenou ochrannou známkou treťou osobou bez jeho súhlasu, keď k tomuto používaniu dochádza v obchodnom styku pri tovaroch alebo službách zhodných s tými, pre ktoré bola zapísaná ochranná známka, a toto používanie zasahuje alebo môže zasahovať do funkcií ochrannej známky, medzi ktorými figuruje najmä základná funkcia ochrannej známky, ktorou je zaručiť spotrebiteľom pôvod tovaru alebo služby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. marca 2016, Daimler, C‑179/15, EU:C:2016:134, bod 26 a citovanú judikatúru).

27

Súdny dvor tiež uviedol, že z výrazu „používanie“ v jeho obvyklom význame vyplýva aktívne konanie a priame alebo nepriame ovládanie aktu, ktorý predstavuje používanie, a pripomenul, že článok 9 ods. 3 nariadenia 2017/1001, v ktorom sa nevyčerpávajúcim spôsobom vymenúvajú druhy používania, ktoré môže majiteľ ochrannej známky zakázať, sa uvádza výlučne aktívne správanie tretích osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Coty Germany, C‑567/18, EU:C:2020:267, bod 37 a citovanú judikatúru), medzi ktorými je v tomto článku 9 ods. 3 písm. b) uvedené ponúkanie tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva, jeho uvedenie na trh alebo jeho držanie na tieto účely.

28

V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že cieľom článku 9 nariadenia 2017/1001 je poskytnúť majiteľovi ochrannej známky Európskej únie právny nástroj umožňujúci mu zakázať, a tým ukončiť akékoľvek používanie tejto ochrannej známky vykonávané treťou osobou bez jeho súhlasu. Iba tretia osoba, ktorá priamo alebo nepriamo ovláda vykonanie aktu, ktorý predstavuje používanie, však môže skutočne ukončiť toto používanie, a tým sa podriadiť uvedenému zákazu (rozsudok z 2. apríla 2020, Coty Germany, C‑567/18, EU:C:2020:267, bod 38 a citovaná judikatúra).

29

Okrem toho už Súdny dvor opakovane rozhodol, že z používania označenia zhodného s ochrannou známkou majiteľa alebo podobného takejto ochrannej známke treťou osobou v zmysle článku 9 ods. 2 nariadenia 2017/1001 vyplýva prinajmenšom to, že táto tretia osoba používa označenie v rámci svojej obchodnej komunikácie. Osoba tak môže umožniť svojim zákazníkom používať označenia zhodné s ochrannou známkou alebo podobné takejto ochrannej známke bez toho, aby sama uvedené označenia používala (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Coty Germany, C‑567/18, EU:C:2020:267, bod 39 a citovanú judikatúru).

30

Súdny dvor tak v súvislosti s prevádzkovateľom online trhoviska rozhodol, že používanie označení, ktoré sú zhodné s ochrannými známkami alebo podobné takýmto ochranným známkam, v ponukách na predaj zobrazovaných na tomto trhovisku uskutočňujú iba predajcovia, ktorí sú zákazníkmi tohto prevádzkovateľa, a nie on, keďže on toto označenie vo svojej vlastnej obchodnej komunikácii nepoužíva (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júla 2011, L'Oréal a i., C‑324/09, EU:C:2011:474, body 102103, a z 2. apríla 2020, Coty Germany, C‑567/18, EU:C:2020:267, bod 40).

31

Samotné vytvorenie technických podmienok potrebných na používanie označenia a poberanie odmeny za poskytovanie tejto služby totiž neznamená, že ten, kto túto službu poskytuje, sám uvedené označenie používa, aj keď koná vo vlastnom hospodárskom záujme (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Coty Germany, C‑567/18, EU:C:2020:267, bod 43 a citovanú judikatúru).

32

Z rovnakého hľadiska Súdny dvor v podstate v bodoch 45 a 53 rozsudku z 2. apríla 2020, Coty Germany (C‑567/18, EU:C:2020:267), rozhodol, že ak prevádzkovateľ online trhoviska ponúka služby skladovania predávajúcim v postavení tretích osôb pôsobiacim na tomto trhovisku, takže pre týchto tretích predajcov skladuje tovary porušujúce práva k ochrannej známke, ale bez toho, aby o tomto porušení v prípade dotknutých tovarov vedel, a bez toho, aby mal za cieľ sám ponúkať tovary, ktoré skladuje, alebo ich sám uvádzať na trh, označenia umiestnené na skladovanom tovare nevyužíva prevádzkovateľ, ale len títo predajcovia.

33

Treba však zdôrazniť, že hoci vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, išlo o prevádzkovateľa tých istých internetových stránok online predaja zahŕňajúcich internetové trhovisko, a to Amazon, vnútroštátny súd v tejto veci, ktorý jediný mal právomoc vykonať potrebné skutkové zistenia, jednoznačne uviedol, že tento prevádzkovateľ nemal vedomosť o tom, že predmetný tovar porušuje právo k ochrannej známke, že sám predmetný tovar neponúkal na predaj ani ho neuviedol na trh, a ani to nemal v úmysle. Uvedený súd tiež uviedol, že zasielanie tohto tovaru vykonávali externí poskytovatelia služieb (pozri rozsudok z 2. apríla 2020, Coty Germany, C‑567/18, EU:C:2020:267, body 9, 3047).

34

Okrem toho, ani v tejto veci, ani vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 12. júla 2011, L'Oréal a i. (C‑324/09, EU:C:2011:474), na ktorý sa odvoláva Amazon a ktorý je uvedený v bode 30 tohto rozsudku, Súdny dvor nemal odpovedať na otázku týkajúcu sa vplyvu toho, že predmetné internetové stránky online predaja obsahujú okrem online trhoviska aj ponuky na predaj od samotného prevádzkovateľa tejto stránky.

35

V prejednávaných veciach sa vnútroštátne súdy pýtajú práve na tento vplyv a význam, ktorý treba v takomto kontexte prikladať vnímaniu používateľov predmetnej stránky a ďalším okolnostiam, ako je skutočnosť, že prevádzkovateľ používa jednotný spôsob prezentovania ponúk na predaj uverejnených na svojich internetových stránkach, pričom zobrazuje svoje vlastné reklamy a reklamy predávajúcich v postavení tretích osôb súčasne a zobrazuje svoje vlastné logo renomovaného distribútora vo všetkých týchto reklamách, ako aj skutočnosť, že týmto predávajúcim v postavení tretích osôb ponúka dodatočné služby v súvislosti s uvádzaním ich tovarov na trh, ako je podpora pri prezentácii ich reklám a skladovanie a zasielanie ich tovarov.

36

V tomto rámci sa vnútroštátny súd najmä pýta, či za takýchto okolností možno usúdiť, že nielen predávajúci v postavení tretej osoby, ale aj prevádzkovateľ internetových stránok online predaja obsahujúcich internetové trhovisko prípadne vo svojej vlastnej obchodnej komunikácii využíva označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou inej osoby pre tovary, ktoré sú zhodné s tovarmi, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná, takže by mohol byť považovaný za zodpovedného za porušenie práv majiteľa tejto ochrannej známky v zmysle článku 9 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/1001, ak tento predávajúci v postavení tretej osoby ponúka takéto tovary označené týmto označením na predaj na tomto trhovisku.

37

V tejto súvislosti je potrebné spresniť, že táto otázka vzniká bez ohľadu na to, že úloha takéhoto prevádzkovateľa, pokiaľ umožňuje inému hospodárskemu subjektu používať ochrannú známku, môže byť prípadne preskúmaná z hľadiska iných právnych noriem, napríklad článku 14 ods. 1 smernice 2000/31 alebo článku 11 prvej vety smernice 2004/48 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Coty Germany, C‑567/18, EU:C:2020:267, bod 49 a citovanú judikatúru).

38

Aj keď je v konečnom dôsledku na vnútroštátnych súdoch, aby posúdili, či v každom z konaní vo veci samej Amazon ako prevádzkovateľka internetových stránok online predaja, ktoré zahŕňajú online trhovisko, používa označenie zhodné s predmetnou ochrannou známkou vo vzťahu k tovarom zhodným s tými, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná, v zmysle článku 9 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/1001, Súdny dvor však môže týmto súdom poskytnúť také prvky výkladu podľa práva Únie, ktoré im môžu byť v tomto ohľade užitočné (pozri analogicky rozsudok zo 7. apríla 2022, Berlin Chemie A. Menarini, C‑333/20, EU:C:2022:291, bod 46 a citovanú judikatúru).

39

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o „obchodnú komunikáciu“ podniku v zmysle judikatúry uvedenej v bode 29 vyššie, treba uviesť, ako to urobil generálny advokát v bodoch 55 a 56 svojich návrhov, že sa ním vo všeobecnosti rozumie akákoľvek forma oznámenia určená tretím osobám, ktorá je určená na propagáciu jeho činnosti, tovaru alebo služieb, alebo na označenie, že sa takouto činnosťou zaoberá. Pri použití označenia vo vlastnej obchodnej komunikácii podniku sa teda predpokladá, že sa označenie tretím osobám javí ako integrálna súčasť podniku, a teda ako súčasť jeho činnosti.

40

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor už konštatoval, že v situácii, keď poskytovateľ služby používa označenie zhodné s ochrannou známkou inej osoby alebo podobné takejto ochrannej známke na propagáciu tovarov, ktoré jeden z jeho zákazníkov uvádza na trh prostredníctvom tejto služby, tento poskytovateľ sám toto označenie používa, ak ho používa takým spôsobom, že existuje väzba medzi týmto označením a službami poskytovanými uvedeným poskytovateľom (rozsudky z 12. júla 2011, L'Oréal a i., C‑324/09, EU:C:2011:474, bod 92, a z 15. decembra 2011, Frisdranken Industrie Winters, C‑119/10, EU:C:2011:837, bod 32).

41

Súdny dvor teda dospel k záveru, že takýto poskytovateľ sám označenie zhodné s ochrannou známkou inej osoby alebo podobné takejto ochrannej známke nepoužíva, ak služba poskytovaná týmto poskytovateľom nie je svojou povahou porovnateľná so službou určenou na podporu uvádzania tovarov označených týmto označením na trh a nezahŕňa vytvorenie väzby medzi touto službou a uvedeným označením, keďže predmetný poskytovateľ služieb nie je spotrebiteľovi zrejmý, čo vylučuje akúkoľvek spojitosť medzi jeho službami a predmetným označením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2011, Frisdranken Industrie Winters, C‑119/10, EU:C:2011:837, bod 33).

42

Na druhej strane Súdny dvor rozhodol, že takáto väzba existuje, ak prevádzkovateľ online trhoviska používa službu indexácie stránok na internete a kľúčové slovo zhodné s ochrannou známkou inej osoby na propagáciu tovarov tejto ochrannej známky, ktoré ponúkajú na predaj jeho zákazníci na jeho online trhovisku. Takáto reklama totiž medzi používateľmi internetu, ktorí hľadajú toto kľúčové slovo, vytvára zjavnú spojitosť medzi týmito značkovými tovarmi a možnosťou ich nákupu prostredníctvom uvedeného trhoviska. Z tohto dôvodu je majiteľ tejto ochrannej známky oprávnený zakázať tomuto prevádzkovateľovi takéto používanie, ak táto reklama porušuje právo k ochrannej známke z dôvodu, že neumožňuje (alebo umožňuje len s ťažkosťami) bežne informovanému a primerane pozornému používateľovi internetu overiť, či uvedené tovary pochádzajú od majiteľa uvedenej ochrannej známky alebo od podniku, ktorý je s ním hospodársky prepojený, alebo naopak od tretej osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2011, L'Oréal a i.C‑324/09, EU:C:2011:474, body 9397).

43

Z tejto judikatúry vyplýva, ako generálny advokát v podstate uviedol v bodoch 58, 59 a 72 svojich návrhov, že na účely určenia, či prevádzkovateľ internetových stránok online predaja zahŕňajúcich online trhovisko sám používa označenie zhodné s ochrannou známkou inej osoby v reklame na tovary ponúkané predávajúcimi v postavení tretích osôb na tomto trhovisku, je potrebné posúdiť, či by bežne informovaný a primerane pozorný používateľ týchto internetových stránok zistil väzbu medzi službami tohto prevádzkovateľa a predmetným označením.

44

Relevantnosť takejto analýzy vôbec nespochybňuje tvrdenie, ktoré vo svojich písomných podaniach predložili Amazon a Európska komisia, že v existujúcej judikatúre Súdneho dvora sa vnímanie používateľov nezohľadňovalo.

45

Je zrejmé, v bodoch 102 a 103 rozsudku z 12. júla 2011, L'Oréal a i. (C‑324/09, EU:C:2011:474), ktorého obsah je pripomenutý v bode 30 tohto rozsudku, Súdny dvor výslovne neodkázal na vnímanie používateľa online trhoviska, príjemcu predmetnej obchodnej komunikácie.

46

To však neznamená, že Súdny dvor vylúčil, aby sa vnímanie používateľov online trhoviska zohľadnilo ako relevantný faktor pri určovaní, či sa predmetné označenie používa v rámci vlastnej obchodnej komunikácie prevádzkovateľa tohto trhoviska.

47

Vo veci, ktorá viedla k uvedenému rozsudku, totiž predmetné internetové stránky zahŕňali len online trhovisko a neobsahovali aj vlastné ponuky na predaj prevádzkovateľa tejto stránky.

48

Preto na účely určenia, či reklama uverejnená na internetových stránkach online predaja zahŕňajúcich online trhovisko predávajúcim v postavení tretej osoby používajúcim označenie zhodné s ochrannou známkou inej osoby možno považovať za integrálnu súčasť obchodnej komunikácie prevádzkovateľa tejto internetovej stránky, je potrebné overiť, či táto reklama môže vytvoriť väzbu medzi službami ponúkanými týmto prevádzkovateľom a predmetným označením z dôvodu, že bežne informovaný a primerane pozorný používateľ by sa mohol domnievať, že práve uvedený prevádzkovateľ vo vlastnom mene a na vlastný účet uvádza na trh tovar, pre ktorý je použité predmetné označenie.

49

V kontexte tohto celkového posúdenia okolností prejednávanej veci má osobitný význam spôsob, akým sú reklamy prezentované, jednotlivo aj ako celok, na predmetných internetových stránkach, ako aj povaha a rozsah služieb poskytovaných ich prevádzkovateľom.

50

Pokiaľ ide po prvé o spôsob prezentácie týchto reklám, treba pripomenúť, že potreba transparentného zobrazovania reklám na internete je v právnej úprave Únie týkajúcej sa elektronického obchodu stanovená (rozsudok z 12. júla 2011, L'Oréal a i., C‑324/09, EU:C:2011:474, bod 95). Reklamy zobrazované na internetových stránkach online predaja zahŕňajúcich online trhovisko musia byť preto prezentované tak, aby to bežne informovanému a primerane pozornému používateľovi umožnilo ľahko rozlíšiť medzi ponukami prevádzkovateľa týchto internetových stránok na jednej strane a ponukami predávajúcich v postavení tretích osôb pôsobiacich na online trhovisku, ktoré zahŕňajú, na strane druhej (pozri analogicky rozsudok z 12. júla 2011, L'Oréal a i., C‑324/09, EU:C:2011:474, bod 94).

51

Skutočnosť, že prevádzkovateľ internetových stránok online predaja zahŕňajúcich online trhovisko používa jednotný spôsob prezentácie ponúk uverejnených na svojich internetových stránkach, pričom zobrazuje svoje vlastné reklamy a reklamy predávajúcich v postavení tretích osôb súčasne a uvádza svoje vlastné logo renomovaného distribútora na svojich internetových stránkach aj vo všetkých týchto reklamách vrátane reklám týkajúcich sa tovarov ponúkaných predávajúcimi v postavení tretích osôb, môže takéto jasné rozlíšenie sťažiť, a teda u bežne informovaného a primerane pozorného používateľa vyvolať dojem, že práve prevádzkovateľ vo svojom mene a na svoj účet uvádza na trh aj tovary ponúkané na predaj týmito predávajúcimi v postavení tretích osôb. Preto ak sú tieto tovary označené označením zhodným s ochrannou známkou inej osoby, je pravdepodobné, že takáto jednotná prezentácia vytvorí v očiach týchto používateľov väzbu medzi týmto označením a službami poskytovanými týmto prevádzkovateľom.

52

Najmä ak prevádzkovateľ internetových stránok online predaja spája s rôznymi ponukami, ktoré pochádzajú od neho alebo od tretej osoby, bez rozdielu podľa ich pôvodu, zmienku typu „najpredávanejší“, „najžiadanejší“ alebo „najvýhodnejšie“, najmä na účely propagácie niektorých z týchto ponúk, je pravdepodobné, že takáto prezentácia posilní v mysli bežne informovaného a primerane pozorného používateľa dojem, že takto propagované tovary uvádza na trh tento prevádzkovateľ vo svojom mene a na svoj účet.

53

Po druhé povaha a rozsah služieb poskytovaných prevádzkovateľom internetových stránok online predaja zahŕňajúcich online trhovisko predávajúcim v postavení tretích osôb, ktorí na tomto trhovisku ponúkajú tovary označené predmetným označením, ako sú služby spočívajúce najmä v zodpovedaní otázok používateľov týkajúcich sa týchto tovarov alebo v skladovaní, zasielaní a riadení vracania týchto tovarov, môžu u bežne informovaného a primerane pozorného používateľa vyvolať dojem, že ten istý tovar uvádza na trh tento prevádzkovateľ vo svojom mene a na svoj účet, a teda v očiach týchto užívateľov vytvoriť väzbu medzi jeho službami a označeniami, ktoré sa objavujú na tomto tovare a v reklamách týchto predávajúcich v postavení tretích osôb.

54

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 9 ods. 2 písm. a) nariadenia 2017/1001 sa má vykladať v tom zmysle, že prevádzkovateľa internetových stránok online predaja, ktoré okrem jeho vlastných ponúk na predaj zahŕňajú aj internetové trhovisko, možno považovať za osobu, ktorá sama používa označenie zhodné s ochrannou známkou Európskej únie inej osoby pre tovary, ktoré sú zhodné s tovarmi, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná, ak predávajúci v postavení tretích osôb ponúkajú na tomto trhovisku bez súhlasu majiteľa uvedenej ochrannej známky na predaj také tovary, ktoré sú označené týmto označením, ak sa v mysli bežne informovaného a primerane pozorného používateľa tejto stránky vytvorí väzba medzi službami tohto prevádzkovateľa a predmetným označením, k čomu dochádza najmä vtedy, keď vzhľadom na všetky prvky charakterizujúce danú situáciu môže takýto používateľ nadobudnúť dojem, že práve tento prevádzkovateľ sám vo vlastnom mene a na vlastný účet uvádza na trh tovary označené týmto označením. V tejto súvislosti je relevantné, že tento prevádzkovateľ používa jednotnú prezentáciu ponúk uverejnených na svojich internetových stránkach, pričom súčasne zobrazuje reklamy na tovary, ktoré predáva vo svojom mene a na svoj účet, a reklamy na tovary, ktoré na tomto trhovisku ponúkajú predávajúci v postavení tretích osôb, že vo všetkých týchto reklamách uvádza svoje logo renomovaného distribútora a že predávajúcim v postavení tretích osôb ponúka v rámci uvádzania tovaru označeného predmetným označením na trh doplnkové služby spočívajúce najmä v skladovaní a zasielaní tohto tovaru.

O trovách

55

Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnymi súdmi, o trovách konania rozhodnú vnútroštátne súdy. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

 

Článok 9 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie

 

sa má vykladať v tom zmysle, že:

 

prevádzkovateľa internetových stránok online predaja, ktoré okrem jeho vlastných ponúk na predaj zahŕňajú aj online trhovisko, možno považovať za osobu, ktorá sama používa označenie zhodné s ochrannou známkou Európske únie inej osoby pre tovary, ktoré sú zhodné s tovarmi, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná, ak predávajúci v postavení tretích osôb ponúkajú na tomto trhovisku bez súhlasu majiteľa uvedenej ochrannej známky na predaj také tovary, ktoré sú označené týmto označením, ak sa v mysli bežne informovaného a primerane pozorného používateľa tejto stránky vytvorí väzba medzi službami tohto prevádzkovateľa a predmetným označením, k čomu dochádza najmä vtedy, keď vzhľadom na všetky prvky charakterizujúce danú situáciu môže takýto používateľ nadobudnúť dojem, že práve tento prevádzkovateľ sám vo vlastnom mene a na vlastný účet uvádza na trh tovary označené týmto označením. V tejto súvislosti je relevantné, že tento prevádzkovateľ používa jednotnú prezentáciu ponúk uverejnených na svojich internetových stránkach, pričom súčasne zobrazuje reklamy na tovary, ktoré predáva vo svojom mene a na svoj účet, a reklamy na tovary, ktoré na tomto trhovisku ponúkajú predávajúci v postavení tretích osôb, že vo všetkých týchto reklamách uvádza svoje logo renomovaného distribútora a že predávajúcim v postavení tretích osôb ponúka v rámci uvádzania tovaru označeného predmetným označením na trh doplnkové služby spočívajúce najmä v skladovaní a zasielaní tohto tovaru.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: francúzština.

Top