—

zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti, a to v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň, alebo ktorejkoľvek z nich,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri výbere referenčného rámca pre hodnotenie daňového režimu. Komisia mala považovať za referenčný rámec britský režim dane z príjmov právnických osôb, a nie len režim kontrolovaných zahraničných spoločností (ďalej len „CFC“ – Controlled Foreign Company).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď zvolila nesprávny prístup pri analýze režimu CFC. Komisia dospela v bodoch 124 až 126 napadnutého rozhodnutia k nesprávnemu záveru, že ustanovenia kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] predstavujú odchýlku od všeobecného zdanenia podľa kapitoly 5 tohto zákona.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bodoch 127 až 151 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium selektívnosti bolo naplnené tým, že došlo k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi v skutkovo a právne porovnateľnej situácii.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že 75 % oslobodenie od dane podľa oddielu 371ID Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnená povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že uloženie daňového zaťaženia CFC, ktoré spĺňajú podmienky pre oslobodenie od dane obsiahnuté v uvedenej kapitole 9, ako kategórii, by bolo v rozpore so slobodou usadiť sa, ktorú majú žalobkyne podľa článku 49 ZFEÚ.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že v súvislosti so 75 % oslobodením od dane a otázkou pevne stanoveného pomeru došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so zásadami zákazu diskriminácie a rovnosti, ktoré sú všeobecnými zásadami práva EÚ.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď obdobne použila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1), ktorá sa neuplatní ratione temporis, alebo z nich neprimerane vychádzala.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatňovaní článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bode 176 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že existuje kategória príjemcov zahŕňajúca aj žalobkyne, pričom žalobkyne získali pomoc, ktorá má byť podľa článku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia vrátená.