1.

Má sa článok 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (1) z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, vykladať v tom zmysle, že v tomto ustanovení je upravený nielen rozsah povinnosti vyplatiť náhradu, ale aj spôsob splnenia tejto povinnosti?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, môže sa cestujúci alebo jeho právny nástupca účinne domáhať vyplatenia sumy zodpovedajúcej sume 400 eur v inej mene, najmä v národnej mene platnej v mieste bydliska cestujúceho na zrušenom alebo omeškanom lete?

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, podľa akých kritérií sa má určiť mena, v ktorej môže cestujúci alebo jeho právny nástupca žiadať vyplatenie náhrady, a aký výmenný kurz sa má použiť?

4.

Odporuje článku 7 ods. 1 alebo iným ustanoveniam nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004 uplatňovanie takých ustanovení vnútroštátneho práva o plnení záväzkov, z ktorých vyplýva, že žaloba cestujúceho alebo jeho právneho nástupcu sa zamietne len preto, lebo pohľadávka bola nesprávne vyčíslená v národnej mene platnej v mieste bydliska cestujúceho a nie v eurách podľa článku 7 ods. 1 nariadenia?