Pasirinkite eksperimentines funkcijas, kurias norite išbandyti

Šis dokumentas gautas iš interneto svetainės „EUR-Lex“

Dokumentas 62015CA0592

    Vec C-592/15: Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 15. februára 2017 [návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal – (England & Wales) (Civil Division) Spojené kráľovstvo] – Commissioners for Her Majesty's Revenue and Customs/British Film Institute (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Daň z pridanej hodnoty — Šiesta smernica 77/388/EHS — Článok 13 A ods. 1 písm. n) — Oslobodenie určitých kultúrnych služieb od dane — Neexistencia priameho účinku — Určenie kultúrnych služieb oslobodených od dane — Voľná úvaha členských štátov)

    Ú. v. EÚ C 112, 10.4.2017, p. 9—9 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    10.4.2017   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 112/9


    Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 15. februára 2017 [návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal – (England & Wales) (Civil Division) Spojené kráľovstvo] – Commissioners for Her Majesty's Revenue and Customs/British Film Institute

    (Vec C-592/15) (1)

    ((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Daň z pridanej hodnoty - Šiesta smernica 77/388/EHS - Článok 13 A ods. 1 písm. n) - Oslobodenie určitých kultúrnych služieb od dane - Neexistencia priameho účinku - Určenie kultúrnych služieb oslobodených od dane - Voľná úvaha členských štátov))

    (2017/C 112/13)

    Jazyk konania: angličtina

    Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

    Court of Appeal – (England & Wales) (Civil Division)

    Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

    Žalobca: Commissioners for Her Majesty's Revenue and Customs

    Žalovaný: British Film Institute

    Výrok rozsudku

    Článok 13 A ods. 1 písm. n) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, ktorý stanovuje oslobodenie „určitých kultúrnych služieb“ od dane, sa má vykladať v tom zmysle, že nemá priamy účinok, takže pri neexistencii prebratia sa nemôžu subjekty, ktoré sa spravujú verejným právom, alebo iné kultúrne zariadenia, ktoré boli uznané príslušným členským štátom a ktoré poskytujú kultúrne služby, na toto ustanovenie priamo odvolávať.


    (1)  Ú. v. EÚ C 27, 25.1.2016.


    Į viršų