a)

okolnosť, že v prípade poškodenej odrody, ktorá je predmetom žaloby, išlo v relevantnom období o odrodu, ktorá sa na základe mimoriadnych vlastností vyznačovala výnimočným postavením, keď sa licenčný poplatok bežný na trhu stanoví na základe licenčných zmlúv, ktoré boli uzatvorené, a na základe vyúčtovaní v súvislosti s odrodou, ktorá je predmetom žaloby;

Ak v konkrétnom prípade prichádza do úvahy zohľadnenie tejto okolnosti:

Je zvýšenie odškodnenia prípustné len vtedy, keď sú znaky, ktoré zakladajú výnimočné postavenie odrody, ktorá je predmetom žaloby, vyjadrené v opise ochrany odrody?

b)

okolnosť, že odroda, ktorá je predmetom žaloby, bola v čase zavedenia odrody predstavujúcej porušenie už veľmi úspešne uvedená na trh, čím porušiteľ ušetril náklady na uvedenie odrody predstavujúcej porušenie na trh, keď sa licenčný poplatok bežný na trhu stanoví na základe licenčných zmlúv, ktoré boli uzatvorené, a na základe vyúčtovaní v súvislosti s odrodou, ktorá je predmetom žaloby;

c)

okolnosť, že rozsah porušenia v súvislosti s odrodou, ktorá je predmetom žaloby, bol z časového hľadiska a s ohľadom na počet predaných kusov nadpriemerný;

d)

úvahu, že porušiteľ sa – na rozdiel od nadobúdateľa licencie – nemusí obávať, že zaplatí licenčný poplatok (a nemôže požadovať jeho vrátenie), hoci sa odroda, ktorá je predmetom žaloby a v súvislosti s ktorou sa vedie konanie vo veci neplatnosti, neskôr vyhlási za neplatnú;

e)

okolnosť, že porušiteľ – na rozdiel od bežnej situácie v prípade nadobúdateľov licencie – nebol povinný uskutočňovať fakturáciu štvrťročne;

f)

úvahu, že držiteľ práv na ochranu nesie riziko inflácie, čo sa prejavuje tým, že vymožiteľnosť práva trvá veľmi dlho;

g)

úvahu, že držiteľ práv na ochranu na základe nevyhnutnej vymožiteľnosti práva – na rozdiel od prípadu dosahovania príjmov z udeľovania licencií k odrode, ktorá je predmetom žaloby – nemôže plánovať príjmy dosiahnuté zo žalovanej odrody;

h)

úvahu, že držiteľ práv na ochranu nesie v prípade porušenia v súvislosti s odrodou, ktorá je predmetom žaloby, všeobecné riziko spojené so súdnym konaním, ako aj riziko, že ho v konečnom dôsledku nebude môcť úspešne presadiť u porušiteľa;

i)

úvahu, že držiteľ práv na ochranu nemôže v prípade porušenia ochrany odrody zo strany porušiteľa voľne určiť, či vôbec chce súhlasiť s tým, aby porušiteľ odrodu, ktorá je predmetom žaloby, využíval?

a)

Treba pri výpočte „ďalších škôd“ na základe licencie, ktorá je na trhu bežná, v zmysle článku 94 ods. 2 prvej vety nariadenia (ES) č. 2100/94, v konkrétnom prípade zohľadniť úvahy, resp. okolnosti uvedené v otázke 2a) až 2i) a/alebo okolnosť, že držiteľ práv na ochranu rastlín je na základe nevyhnutnej vymožiteľnosti práva prinútený k tomu, aby v obvyklom rozsahu osobne vynaložil čas na to, že bude skúmať porušenie, bude sa vecou zaoberať a v rozsahu bežnom pre prípady porušenia ochrany odrôd bude iniciovať vyšetrovanie, a to tak, že odôvodňujú zvýšenie bežného licenčného poplatku?

b)

Treba pri výpočte „ďalších škôd“ na základe licencie, ktorá je na trhu bežná, v zmysle článku 94 ods. 2 prvej vety nariadenia (ES) č. 2100/94, stále paušálne uplatniť určitý „príplatok za porušenie“? Vyplýva to z článku 13 ods. 1 druhej vety vykonávacej smernice?

c)

Treba pri výpočte „ďalších škôd“ na základe licencie, ktorá je na trhu bežná, v zmysle článku 94 ods. 2 prvej vety nariadenia (ES) č. 2100/94, zohľadniť aj úročenie ročne dlhovaného odškodnenia bežnou úrokovou sadzbou, ak treba vychádzať z toho, že racionálne zmluvné strany by také úročenie upravili?