15.9.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 315/43

1.

Zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 14. mája 2014 vo veci T-198/12, Spolková republika Nemecko/Európska komisia z dôvodu čiastočného vyhlásenia neplatnosti rozhodnutia Komisie 2012/160/EÚ z 1. marca 2012 týkajúceho sa vnútroštátnych ustanovení oznámených nemeckou spolkovou vládou, ktorými sa zachovávajú hraničné hodnoty pre olovo, bárium, arzén, antimón, ortuť a nitrozamíny a nitrozovateľné látky v hračkách po nadobudnutí účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek (1) v rozsahu, v akom Všeobecný súd žalobu zamietol.

2.

Zrušiť rozhodnutie Komisie 2012/160/EÚ z 1. marca 2012 v rozsahu, v akom sa ním nepovoľujú vnútroštátne ustanovenia oznámené za účelom ponechania hraničných hodnôt pre prvky antimón, arzén a ortuť v hračkách, subsidiárne vec vrátiť Všeobecnému súdu.

3.

Zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Prvý odvolací dôvod: Všeobecný súd porušil článok 114 ods. 4 ZFEÚ v trojakom smere. Nerešpektoval zásadu autonómneho hodnotenia rizika členským štátom tým, že na základe okolnosti, že opatrenia oznámené odvolateľkou vychádzajú z odlišného hodnotenia rizika, dospel k záveru o ich nedostatočnej vhodnosti. Okrem toho Všeobecný súd neoprávnene požadoval dôkaz, že úroveň ochrany, ktorú zabezpečuje smernica 2009/48/ES je nedostatočná. Nakoniec Všeobecný súd vychádzal pri záveroch z nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol kvantitatívne porovnanie úrovní ochrany opierajúce o hraničné hodnoty.

Druhý odvolací dôvod: Všeobecný súd porušil povinnosť odôvodnenia rozsudkov podľa článku 36 a článku 53 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora. Jednak je odôvodnenie, pokiaľ ide o tabuľku 1 predloženú Spolkovou republikou Nemecko samo o sebe rozporuplné, keďže raz vychádza z údajného pochybenia vo výpočtoch a druhý raz z údajného omylu v meraní. Okrem toho je odôvodnenie nedostatočné, keďže Všeobecný súd predpokladá, že Spolkovou republikou Nemecko zostavené porovnanie hraničných hodnôt migrácie neukazuje žiadny vyšší stupeň ochrany, bez toho, aby sa zaoberal významom kategórie zoškrabaných materiálov.

Tretí odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil skreslenia dôkazov trojakým spôsobom. Jednak zjavne nesprávne reprodukoval obsah tabuľky 3, ktorú predložila odvolateľka. Okrem toho sa zreteľne nesprávne Všeobecný súd domnieva, že tabuľka, ktorú vypracoval Bundesinstitut für Risikobewertung (Spolkový inštitút pre hodnotenie rizika) obsahuje neprípustným spôsobom pridané hodnoty. Nakoniec Všeobecný súd zjavne nesprávne pochopil stanovisko Vedeckého výboru pre zdravotné a environmentálne riziká (SCHER) z 1. júla 2010 tým, že z neho odvodil záver o spoľahlivosti hraničných hodnôt biologickej prípustnosti, ku ktorému SCHER jednoznačne nedospel.