Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62013TN0211

    Vec T-211/13: Žaloba podaná 15. apríla 2013 — Eni/Komisia

    Ú. v. EÚ C 156, 1.6.2013, p. 53–53 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    1.6.2013   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 156/53


    Žaloba podaná 15. apríla 2013 — Eni/Komisia

    (Vec T-211/13)

    2013/C 156/99

    Jazyk konania: taliančina

    Účastníci konania

    Žalobca: Eni SpA (Rím, Taliansko) (v zastúpení: G. M. Roberti a I. Perego, advokáti)

    Žalovaná: Európska komisia

    Návrhy

    Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

    vyhlásil žalobu za prípustnú,

    zrušil napadnuté akty,

    zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

    Dôvody a hlavné tvrdenia

    Predmetná žaloba smeruje proti rozhodnutiu Komisie začať sankčné konanie z 26. februára 2013 [C(2013) 1200 final] a proti oznámeniu o výhradách z 26. februára 2013 [C(2013) 1199 final], ktoré sa týka konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 53 Dohody o EHP, prijatých vo veci AT. 40032-BR/ESBR.

    Na podporu svojej žaloby žalobca poukazuje na nedostatok právomoci Komisie, keďže nemohla začať sankčné konanie s cieľom zmeniť rozhodnutie prijaté vo veci BR-ESBR v roku 2006 a prijať v rovnakom čase nové rozhodnutie o sankcii ukladajúce opäť zvýšenie z dôvodu recidívy.

    Eni tvrdí, že Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 13. júla 2011 vydanom vo veci T-39/07 okrem skutočnosti, že čiastočne zrušil rozhodnutie BR-ESBR z roku 2006, poukazujúc na nesprávne posúdenie priťažujúcej okolnosti recidívy zo strany Komisie, vykonal svoju neobmedzenú právomoc v zmysle článku 261 ZFEÚ a článku 31 nariadenia č. 1/2003 opätovným posúdením výšky pokuty a nahradením zistení Komisie svojimi vlastnými zisteniami. Napadnuté akty sú nielenže v rozpore s týmito ustanoveniami, ale porušujú tiež článok 266 ZFEÚ, zásadu rozdelenia právomoci a inštitucionálnu rovnováhu podľa článku 13 ZFEÚ, ako aj základné zásady práva na spravodlivý proces priznaného článkom 6 EDĽP a článkom 47 Charty základných práv Európskej únie a pravidlo ne bis in idem podľa článku 7 EDĽP.

    Eni okrem toho spochybňuje, že, v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, Všeobecný súd nezistil, že došlo k procesnej chybe v uplatnení recidívy zo stany Komisie v rozhodnutí BR-ESBR z roku 2006; konanie Komisie je preto založené na úplne nesprávnom zákonnom a skutkovom predpoklade a aj z tohto pohľadu je v rozpore s článkom 7 EDĽP.


    Top