Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62013CN0026

    Vec C-26/13: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kúria (Maďarsko) 21. januára 2013 — Árpád Kásler a Hajnalka Káslerné Rábai/OTP Jelzálogbank Zrt.

    Ú. v. EÚ C 156, 1.6.2013, p. 18–18 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    1.6.2013   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 156/18


    Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kúria (Maďarsko) 21. januára 2013 — Árpád Kásler a Hajnalka Káslerné Rábai/OTP Jelzálogbank Zrt.

    (Vec C-26/13)

    2013/C 156/28

    Jazyk konania: maďarčina

    Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

    Kúria

    Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

    Žalobcovia: Árpád Kásler a Hajnalka Káslerné Rábai

    Žalovaná: OTP Jelzálogbank Zrt.

    Prejudiciálne otázky

    1.

    Má sa článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (1) (ďalej len „smernica“) vykladať v tom zmysle, že v prípade dlhu z pôžičky vyjadrenej v cudzej mene, ale v skutočnosti vyplatenej v domácej mene, ktorú má spotrebiteľ vrátiť výlučne v domácej mene, môže byť zmluvná podmienka týkajúca sa výmenného kurzu cudzej meny, ktorá nebola individuálne dohodnutá, súčasťou „definície hlavného predmetu zmluvy“?

    Ak to nie je tak, treba na základe druhej časti článku 4 ods. 2 smernice vychádzať z toho, že rozdiel medzi výmenným kurzom pre nákup a predaj predstavuje úhradu, ktorej primeranosť k poskytovanej službe nemožno analyzovať z hľadiska jej nekalej povahy? Má v tejto súvislosti význam otázka, či medzi finančnou inštitúciou a spotrebiteľom skutočne došlo k výmene cudzej meny?

    2.

    Ak sa má článok 4 ods. 2 smernice vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd môže — bez ohľadu na ustanovenia svojho vnútroštátneho práva — tiež skúmať nekalú povahu zmluvných podmienok, na ktoré odkazuje uvedený článok, pokiaľ uvedené podmienky nie sú sformulované jasne a zrozumiteľne, má sa táto požiadavka chápať tak, že zmluvné podmienky musia byť pre spotrebiteľa samy osebe jasné a zrozumiteľné z gramatického hľadiska, alebo musia byť jasné a zrozumiteľné aj ekonomické dôvody použitia zmluvnej podmienky a jej vzťah k ostatným zmluvným podmienkam?

    3.

    Má sa článok 6 ods. 1 smernice a bod 73 rozsudku Súdneho dvora vyhláseného vo veci Banco Español de Crédito (C-618/10) vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd nemôže v prospech spotrebiteľa odstrániť [dôvody] neúčinnosti nekalej podmienky zahrnutej medzi všeobecnými podmienkami spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke zmenou predmetnej zmluvnej podmienky a doplnením zmluvy, a to ani vtedy, ak sa zmluva — pokiaľ by to neurobil — v prípade vypustenia uvedenej podmienky na základe zvyšných zmluvných podmienok nemôže vykonať? Má v tejto súvislosti význam, že vnútroštátne právo obsahuje dispozitívnu normu, ktorá v prípade vypustenia neúčinnej podmienky upravuje predmetnú právnu otázku [namiesto nej]?


    (1)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).


    Top