EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62008CN0164
Case C-164/08: Reference for a preliminary ruling from the Monomeles Protodikio Rethimnon (Greece) lodged on 17 April 2008 — Mikhail Zakharioudakis v Dimos Labis
Vec C-164/08: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Monomeles Protodikeio Rethimnis (Grécko) 17. apríla 2008 – Michail Zacharioudakis/Dimos Lampis
Vec C-164/08: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Monomeles Protodikeio Rethimnis (Grécko) 17. apríla 2008 – Michail Zacharioudakis/Dimos Lampis
Ú. v. EÚ C 171, 5.7.2008, p. 22–23
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
5.7.2008 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 171/22 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Monomeles Protodikeio Rethimnis (Grécko) 17. apríla 2008 – Michail Zacharioudakis/Dimos Lampis
(Vec C-164/08)
(2008/C 171/34)
Jazyk konania: gréčtina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Monomeles Protodikeio Rethimnis
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Michail Zacharioudakis
Žalovaný: Dimos Lampis
Prejudiciálne otázky
1. |
Majú sa doložka 5 a doložka 8 body 1 a 3 rámcovej dohody ETUC, UNICE a CEEP o práci na dobu určitú, ktorá je súčasťou smernice Rady 1999/70/ES (Ú. v. ES L 175, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368), vykladať v tom zmysle, že právo Spoločenstva nepovoľuje prijatie opatrení zo strany členského štátu (v rámci výkonu tejto rámcovej dohody):
|
2. |
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, ak vo vnútroštátnom právnom poriadku existujú už pred nadobudnutím účinnosti smernice 1999/70/ES rovnocenné zákonné opatrenia v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody, ako článok 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920, ktorý je prejednávaný vo veci samej, predstavuje prijatie zákonného opatrenia v rámci výkonu rámcovej dohody, akým je článok 11 prezidentského dekrétu č. 164/2004, ktorý je prejednávaný vo veci samej, zakázané zníženie všeobecnej úrovne ochrany pracovníkov na dobu určitú vo vnútroštátnom právnom poriadku, v zmysle doložky 8 bodov 1 a 3 rámcovej dohody:
|
3. |
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, ak vo vnútroštátnom právnom poriadku existujú rovnocenné zákonné opatrenia v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, už pred nadobudnutím účinnosti smernice 1999/70/ES, ako článok 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920, ktorý je prejednávaný vo veci samej, predstavuje zakázané zníženie všeobecnej úrovne ochrany, poskytovanej pracovníkom na dobu určitú vo vnútroštátnom právnom poriadku v zmysle doložky 8 bodov 1 a 3 rámcovej dohody, prijatie zákonného opatrenia v rámci výkonu rámcovej dohody, akým je článok 7 prezidentského dekrétu č. 164/2004, o ktorom sa diskutuje vo veci samej, ak stanovuje ako jediný prostriedok ochrany pracovníkov na dobu určitú pred nezákonným konaním povinnosť zamestnávateľa vyplatiť odmenu a odstupné pri prepustení v prípade zamestnania nezákonne založeného opakovaným uzatvorením zmlúv na dobu určitú, pri zohľadnení skutočnosti, že
|
4. |
V prípade kladnej odpovede na predchádzajúce otázky, nesmie vnútroštátny súd pri výklade svojho vnútroštátneho práva v súlade so smernicou 1999/70/ES uplatniť ustanovenia zákonného opatrenia, prijatého pre vykonanie rámcovej dohody, ktoré nie sú v súlade s touto smernicou a ktoré znižujú všeobecnú úroveň ochrany poskytovanej pracovníkom na dobu určitú vo vnútroštátnom právnom poriadku akými sú články 7 a 11 prezidentského dekrétu č. 164/2004, a má namiesto nich uplatniť vnútroštátne zákonné opatrenia, existujúce pred nadobudnutím účinnosti smernice, akými sú ustanovenia článku 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920? |
5. |
V prípade, že by vnútroštátny súd v konaní, ktoré sa týka práce na dobu určitú, považoval hneď od začiatku za uplatniteľné ustanovenie (v danej veci článok 8 ods. 3 zákona č. 2112/1920), ktoré predstavuje rovnocenné zákonné opatrenie v zmysle doložky 5 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá tvorí súčasť smernice 1999/70/ES, a na základe tohto ustanovenia by rozhodol, že tvrdenie, podľa ktorého opakované uzatvorenie pracovných zmlúv na dobu určitú chýbal objektívny dôvodu spojený s povahou, typom alebo charakteristikami vykonávanej činnosti, má za následok vyhlásenie, že takéto zmluvy sú zmluvami na dobu neurčitú: potom
|