Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52022XE2974

    Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Ukrajina od pomoci k obnove návrhy európskej občianskej spoločnosti

    EESC 2022/02974

    Ú. v. EÚ C 365, 23.9.2022, p. 1–6 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    23.9.2022   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 365/1


    Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Ukrajina od pomoci k obnove návrhy európskej občianskej spoločnosti

    (2022/C 365/01)

    Právny základ

    článok 52 ods. 4 rokovacieho poriadku

    Prijaté v pléne

    16. 6. 2022

    Plenárne zasadnutie č.

    570

    Výsledok hlasovania

    (za/proti/zdržalo sa)

    206/2/2

    Hlavné závery

    1.

    Štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ pre Ukrajinu: EHSV vyzýva Európsku radu, aby na svojom zasadnutí 23. – 24. júna 2022 udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Štatút kandidátskej krajiny sa Ukrajine musí udeliť bez toho, aby bol dotknutý prebiehajúci proces pristúpenia krajín západného Balkánu. EHSV podporuje zavedenie systému postupných integračných krokov na základe plnenia acquis communautaire.

    2.

    Európska občianska spoločnosť vyjadruje solidaritu s Ukrajinou a ukrajinským ľudom: Občianska spoločnosť reagovala rýchlo a efektívne, čím spustila jedinečnú miestnu mobilizáciu občanov. Finančné prostriedky na humanitárnu pomoc sa musia zvýšiť a vyplácať tak, aby sa priamo podporovali organizácie občianskej spoločnosti. Mimovládne organizácie, ktoré sú činné v danej oblasti, ako aj organizácie občianskej spoločnosti by mali byť priamo zapojené do programovania a monitorovania humanitárnej pomoci zo strany EÚ, ako aj jednotlivých krajín.

    3.

    Poskytnutie perspektívy utečencom: Výbor žiada, aby sa utečencom priznali rovnaké práva ako občanom EÚ, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť a prístup na trh práce (uznávanie kvalifikácií, prístup k službám agentúr sprostredkúvajúcich zamestnanie, jazykové kurzy, systémy zdravotnej starostlivosti a vzdelávania), ktoré sú kľúčom k tomu, aby sa zabránilo nárastu chudoby medzi utečencami. Sociálni partneri môžu prostredníctvom kolektívneho vyjednávania a ad hoc opatrení pomôcť uľahčiť integráciu pracovníkov a predchádzať tomu, aby boli vystavení vykorisťovaniu a sociálnemu dampingu. Výbor kladie osobitný dôraz na úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri ochrane a opätovnom začleňovaní zraniteľných skupín, na ktoré sa často zabúda: maloletých osôb bez sprievodu, detí odlúčených od rodičov a detí zo zariadení ústavnej starostlivosti, osoby so zdravotným znevýhodnením, rómske menšiny a obete sexuálneho násilia.

    4.

    Obnova: Na to, aby sa zabránilo úplnému zničeniu ukrajinského hospodárstva, je nevyhnutná okamžitá európska a medzinárodná finančná pomoc. Finančne treba podporiť MSP, ukrajinských poľnohospodárov na nasledujúcu sezónu zberu úrody a ukrajinskú občiansku spoločnosť vrátane organizácií zamestnávateľov a odborových zväzov s cieľom udržať ich plnú funkčnosť v čase vojny. Úsilie o obnovu musí byť poháňané inováciami. Organizácie občianskej spoločnosti musia byť úzko zapojené, aby sa zabezpečilo uskutočnenie reforiem v oblasti právneho štátu, boja proti korupcii a zelenej a digitálnej transformácie.

    5.

    Hospodárska stagnácia: Vojna by nemala ohroziť vykonávanie politík týkajúcich sa zelenej transformácie v EÚ. Výbor vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby prijali potrebné opatrenia na obmedzenie nadmerných špekulácií s komoditami, zvýšenie transparentnosti trhu a dočasné odstránenie všetkých prekážok dovozu poľnohospodárskych výrobkov s cieľom zmierniť krízu cien potravín. Varuje, že ani fond NextGenerationEU, jeho zložka Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a ani flexibilita v rámci súčasného viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 nepostačujú na úplné splnenie finančných potrieb vyvolaných vojnou na Ukrajine.

    6.

    Úloha občianskej spoločnosti: Dlhá história EHSV a jeho prepojenie s ukrajinskými organizáciami občianskej spoločnosti zohrávajú dôležitú úlohu pri zaisťovaní toho, aby komunikačné kanály s nimi zostali otvorené a aby sa im umožnilo zapojenie do integračného procesu EÚ. Výbor vyzýva členské štáty, aby výrazne zintenzívnili budovanie kapacít, ako aj organizačnú a finančnú podporu ukrajinských organizácií občianskej spoločnosti. Podporuje partnerstvá medzi mládežníckymi organizáciami EÚ a Ukrajiny a navrhuje zorganizovať podujatie zamerané na aktivizmus mladých ľudí a ich úlohu pri budúcej obnove Ukrajiny. Sám EHSV sa zaväzuje posilniť spoluprácu a výmeny s ukrajinskými organizáciami občianskej spoločnosti a naďalej sa zasadzovať za zachovanie solidarity a veľkorysosti EÚ voči Ukrajine. Na tento účel usporiada EHSV 19. júla v Krakove podujatie s ukrajinskou občianskou spoločnosťou a občianskou spoločnosťou EÚ.

    EHSV zároveň zdôrazňuje, že zostávajúce nezávislé organizácie občianskej spoločnosti v Rusku nemožno nechať napospas.

    EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR

    1.

    vyjadruje solidaritu s ukrajinským ľudom a opätovne dôrazne odsudzuje neodôvodnenú a nevyprovokovanú agresiu voči Ukrajine, ktorú spustila Ruská federácia pod vedením prezidenta Vladimira Putina a upozorňuje na svoje predchádzajúce uznesenie o vojne na Ukrajine a jej hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkoch (1) prijaté 24. marca 2022;

    2.

    zdôrazňuje, že táto tragická vojna na európskej pôde, ktorá trvá už takmer štyri mesiace, si vyžiadala veľmi vysoké straty na životoch vrátane civilistov, spôsobila rozsiahle ničenie a utrpenie, zvýšila úroveň chudoby vo svete a má za následok nevyčísliteľné sociálne, hospodárske a environmentálne škody a nebývalú vlnu utečencov a vysídlených osôb. Vyzýva na rešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva a riadne zaznamenávanie, vyšetrovanie a stíhanie vojnových zločinov, ktoré útočníci páchajú v ukrajinských mestách a obciach;

    3.

    vyzýva všetky strany na okamžité vyhlásenie prímeria, opätovne vyzdvihuje absolútnu prvoradosť diplomacie a zdôrazňuje skutočnosť, že hľadanie mierového prístupu a rokovaní by malo byť prioritou na všetkých úrovniach politickej diskusie, pričom požaduje úplné stiahnutie ruských jednotiek z Ukrajiny. Naliehavo vyzýva EÚ, aby pokračovala v poskytovaní pomoci Ukrajine a jej ľudu, tak ako to robí od prvého dňa vojny. Vyzýva na podrobné monitorovanie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvov sankcií v dôsledku vojenskej agresie Ruska;

    4.

    konštatuje, že vojna na východných hraniciach EÚ je v rozpore so samotnou povahou, filozofiou a identitou EÚ. Zdôrazňuje, že dôsledky vojny predstavujú hrozbu pre hodnoty EÚ, slobodu a práva občanov EÚ a ostatných obyvateľov, ako aj pre európsky model sociálneho trhového hospodárstva. Pripomína, že mier a prosperita sú základnými piliermi Európskej únie a že organizácie občianskej spoločnosti zohrávali v posledných desaťročiach kľúčovú úlohu pri aktívnej podpore kultúry mieru na európskom kontinente, prispievali k nej a usilovali sa o jej zachovanie;

    5.

    zdôrazňuje, že Ruská federácia a jej terajší predstavitelia musia byť vylúčení z medzinárodných orgánov a organizácií, počnúc tými, ktoré sú zamerané na zachovanie mieru, ochranu ľudských práv a zabezpečenie udržateľného rozvoja a bezpečného životného prostredia;

    Humanitárna situácia

    6.

    konštatuje, že od začiatku vojny ušlo z Ukrajiny viac ako 6,8 milióna ľudí (2), čo znamená, že ide o najrýchlejšie rastúcu utečeneckú krízu od druhej svetovej vojny. Dodáva, že osem miliónov ľudí bolo vnútorne vysídlených v rámci Ukrajiny (3), a teda asi tretina obyvateľstva Ukrajiny tak bola nútená utiecť zo svojich domovov;

    7.

    konštatuje, že európske krajiny, konkrétne Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko a Moldavsko (4), boli výrazne zasiahnuté prílevom ukrajinských utečencov a že tieto krajiny, a najmä ich organizácie občianskej spoločnosti, reagovali rýchlo a efektívne, čo viedlo k bezprecedentnej dobrovoľnej miestnej mobilizácii občanov;

    8.

    zdôrazňuje, že finančné prostriedky EÚ na humanitárnu pomoc je nutné zvýšiť a vyplácať najmä na regionálnej a miestnej úrovni, pričom treba priamo podporovať a zapájať organizácie občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti sociálno-ekonomickej integrácie utečencov;

    9.

    vyzýva členské štáty, regióny EÚ a organizácie občianskej spoločnosti, aby čo najrýchlejšie a čo najúčinnejšie využili možnosti na pomoc utečencom z Ukrajiny vytvorené na základe naradenia Európskeho parlamentu a Rady o Kohéznych opatreniach na podporu utečencov v Európe (CARE), ktoré Európska komisia navrhla 8. marca 2022, spoločne s návrhom na zmenu nariadenia o REACT-EU, ktorý Komisia predložila 23. marca 2022. Zdôrazňuje, že túto podporu by mali poskytovať predovšetkým organizácie občianskej spoločnosti vrátane mimovládnych organizácií, ktoré sú činné v danej oblasti a že organizácie občianskej spoločnosti by mali byť tiež priamo zapojené do organizovania a monitorovania humanitárnej pomoci zo strany EÚ, ako aj jednotlivých krajín;

    10.

    odporúča zmeniť spôsob zamýšľaného využitia úspor dosiahnutých vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2021 a nástroji REACT-EU pri súčasnom dodržiavaní zásad právneho štátu, aby sa tak mohli rýchlo a flexibilne presmerovať na priamu podporu pre utečencov. Nabáda na vytvorenie osobitného fondu na tento účel v prípade, že by finančné prostriedky, ktoré sú v súčasnosti dostupné, neboli postačujúce na prijímanie a sociálnu integráciu utečencov vrátane poskytovania služieb starostlivosti, bývania, potravy, materiálnej pomoci, programov odbornej prípravy a verejných služieb zamestnanosti, ako aj na integráciu utečencov do trhu práce;

    11.

    zdôrazňuje, že pri európskej reakcii na krízu COVID-19 európski občania pocítili, že ich EÚ chráni a otvára im vyhliadky, najmä prostredníctvom vytvorenia programu SURE a nástroja NextGenerationEU. Zdôrazňuje, že ani fond NextGenerationEU, jeho zložka Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti ani flexibilita v rámci súčasného viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 nepostačujú na úplné splnenie finančných potrieb vyvolaných vojnou na Ukrajine. Pripomína, že z hľadiska rozsahu neboli tieto nástroje navrhnuté tak, aby riešili nové výzvy vyplývajúce z ruskej agresie a invázie a zároveň zachovali investície do programov a politík EÚ vrátane dôležitých priorít, ako je spravodlivá, zelená a digitálna transformácia;

    12.

    zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zlepšiť mapovanie činnosti zainteresovaných strán zapojených do humanitárnej a lekárskej pomoci a koordináciu medzi nimi s cieľom zabezpečiť, aby sa pomoc rýchlo a efektívne dostala ku všetkým osobám trpiacim v dôsledku vojny;

    13.

    zdôrazňuje, že monitorovacie opatrenia a činnosti sa musia vykonávať v rôznych oblastiach, ako je dodržiavanie ľudských práv a dokumentovanie vojnových zločinov, a víta skutočnosť, že Európska únia, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo zriadili Poradnú skupinu pre masové zločiny;

    14.

    zdôrazňuje, že ukrajinským utečencom by sa mal poskytnúť prístup k systému verejnej zdravotnej starostlivosti na rovnakom základe ako občanom EÚ a tiež prístup k základnej pomoci v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako aj k núdzovej antikoncepcii, umelému prerušeniu tehotenstva a pôrodníckej starostlivosti pre obete znásilnenia;

    15.

    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť situácii maloletých osôb bez sprievodu, detí odlúčených od rodičov a detí zo zariadení ústavnej starostlivosti z Ukrajiny s cieľom zaistiť, aby boli uspokojené ich bezprostredné potreby, aby boli riadne identifikované a sledované, a aby si členské štáty vymieňali údaje v snahe umožniť zlúčenie týchto detí s ich rodinami alebo ich neskoršie opätovné začlenenie do ukrajinskej spoločnosti. Pritom je potrebné zaručiť ich ochranu pred zneužívaním alebo obchodovaním s ľuďmi;

    16.

    zdôrazňuje hroznú situáciu osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sa pokúšajú opustiť vojnové zóny na Ukrajine alebo ktoré čelia značným problémom v pozícii utečencov v hostiteľských krajinách. Trvá na tom, že so všetkými utečencami by sa malo zaobchádzať rovnako bez ohľadu na ich etnický pôvod, štátnu príslušnosť alebo zdravotné postihnutie. Osoby so zdravotným postihnutím by mali dostať plnú pomoc v snahe umožniť im žiť samostatne a nemali by byť nútene umiestňované v zariadeniach pre postihnuté osoby v hostiteľských krajinách;

    17.

    zdôrazňuje, že pre integráciu a zníženie miery chudoby má kľúčový význam účasť na trhu práce. Varuje, že utečenci prichádzajúci z Ukrajiny sú vystavení riziku, že sa stanú najmenej chránenými pracovníkmi, budú dostávať najnižšiu mzdu, získajú pracovné miesta pod úrovňou svojej kvalifikácie a budú najzraniteľnejšími skupinami na trhu práce bez sociálnej ochrany alebo slobody združovania a pracovných práv. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné vhodne riešiť prípady nerovnakých pracovných podmienok a zabezpečiť, aby títo pracovníci mali rovnaké práva ako občania EÚ a aby neboli vystavení vykorisťovaniu a sociálnemu dampingu. Vyzýva na vypracovanie strednodobých a dlhodobých stratégií pre tých Ukrajincov, ktorí chcú zostať v danej hostiteľskej krajine, s cieľom plne ich začleniť do trhov práce EÚ;

    18.

    zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môžu zohrávať sociálni partneri prostredníctvom kolektívneho vyjednávania a ad hoc opatrení a dohôd s cieľom uľahčiť integráciu pracovníkov prichádzajúcich z Ukrajiny do trhu práce EÚ. Poukazuje na to, že agentúry sprostredkúvajúce zamestnanie by mali podporovať utečencov tým, že im budú ponúkať celú škálu služieb vrátane poradenstva, prípravy profilov uchádzačov o prácu, sprostredkovania zamestnania a poskytovania podporných nástrojov, a vyzýva členské štáty, aby zriadili alebo podporovali služby zamerané na sprostredkúvanie kontaktov medzi utečencami a potenciálnymi zamestnávateľmi;

    19.

    zdôrazňuje, že základným predpokladom integrácie ukrajinských utečencov do trhu práce hostiteľských krajín a predchádzania neistým pracovným podmienkam je uznávanie kvalifikácií. Trvá na vytvorení účinných pravidiel a usmernení pre rýchle, ale kvalitné uznávanie kvalifikácií, prístup k jazykovým kurzom a prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave pre mladých ľudí utekajúcich z Ukrajiny;

    20.

    zdôrazňuje, že sa musia prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby dospelí a deti hľadajúce útočisko v EÚ mohli pokračovať vo svojom procese vzdelávania. Podčiarkuje, že na úrovni škôl treba venovať osobitnú pozornosť nielen prekonaniu jazykových bariér, ale aj vhodnému prístupu k traumatickým symptómom, ktoré by mohli mať dlhodobé negatívne dôsledky;

    21.

    zdôrazňuje, že ukrajinským utečencom sa musí poskytnúť rovnaký prístup k systémom sociálneho zabezpečenia a sociálnym službám ako občanom EÚ;

    Obnova Ukrajiny a perspektíva jej členstva v EÚ

    22.

    víta vytvorenie medzinárodnej platformy pre obnovu Ukrajiny, ako sa stanovuje v oznámení Komisie na tému Podpora a obnova Ukrajiny, ako aj vedúcu úlohu, ktorú EÚ zohráva pri mobilizácii medzinárodnej pomoci Ukrajine;

    23.

    vyzýva Európsku úniu, aby poskytla núdzové finančné prostriedky pre MSP na Ukrajine, ktoré by mali v prvom rade smerovať k zachovaniu týchto MSP a následne im pomôcť rásť. Predchádzanie úplnému zničeniu hospodárstva na Ukrajine musí byť ďalším kľúčovým cieľom úsilia EÚ na Ukrajine;

    24.

    zdôrazňuje, že rekonštrukcia Ukrajiny, ktorá sa uskutoční po vojne, je jedinečnou situáciou, ktorá by mala viesť k rozvoju silnejšej občianskej spoločnosti a nového hospodárstva založeného na najnovších ekologických a digitálnych technológiách a zároveň poháňaného inováciami;

    25.

    trvá však na tom, že reformy právneho štátu, boj proti korupcii a zelenú a digitálnu transformáciu, na ktoré sa kladie dôraz, nemožno dosiahnuť bez skutočného zapojenia občianskej spoločnosti, a vyzýva na úzke zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do úsilia o obnovu vrátane plánovania a vykonávania nástroja Rebuild Ukraine, pretože majú najlepšie predpoklady na sprostredkovanie potrieb ukrajinských občanov a na poskytnutie pomoc pri sledovaní pokroku v úsilí o obnovu a zosúladenie právnych predpisov s právnymi predpismi EÚ;

    26.

    zdôrazňuje, že konflikt a jeho dôsledky by nemali oslabiť politiky v oblasti zelenej transformácie v EÚ, ale skôr urýchliť ich vykonávanie;

    27.

    vyzýva Radu a Parlament, aby zvážili využívanie zásobníkov plynu v susedných tretích krajinách, čo prinesie pridanú hodnotu z hľadiska zaisťovania bezpečnosti dodávok, najmä na Ukrajine;

    28.

    upozorňuje na celosvetovú krízu cien potravín, ktorú zhoršila ukrajinská vojna, a vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby prijali potrebné opatrenia na obmedzenie nadmerných špekulácií s komoditami a na zvýšenie transparentnosti trhu;

    29.

    zdôrazňuje, že už teraz je potrebné prijať opatrenia na podporu ukrajinských poľnohospodárov na nasledujúcu sezónu zberu úrody. Okrem toho vyzýva na okamžité dočasné odstránenie všetkých administratívnych aj fyzických prekážok pohybu poľnohospodárskeho tovaru s cieľom rýchlo zvýšiť objem dovozu na vnútorný trh EÚ a do iných častí sveta, ako je Afrika, v odvetviach, v ktorých môže Ukrajina stále vyvážať. Požaduje okamžité opätovné otvorenie ukrajinských prístavov a odmínovanie oblastí pod dohľadom OSN, aby sa umožnil vývoz poľnohospodárskych produktov, ako je kukurica, slnečnicový olej, slnečnicové semená, sójové bôby a med;

    30.

    vyzýva Európsku radu, aby na svojom zasadnutí v júni 2022 udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ;

    31.

    podporuje pristúpenie Ukrajiny k EÚ na základe zásluh a v súlade s dohodnutými podmienkami pre pristúpenie k EÚ a bez toho, aby to narušilo prebiehajúci proces pristúpenia krajín západného Balkánu (5). Žiada, aby sa politika súdržnosti a jej finančné nástroje v nadchádzajúcich rokoch zodpovedajúcim spôsobom upravili s cieľom reagovať na výzvy súvisiace s povojnovou obnovou krajiny. Požaduje dôslednú analýzu hospodárskeho a sociálneho potenciálu zapojenia Ukrajiny do jednotného trhu;

    32.

    sa domnieva, že EÚ môže – zachovávajúc podmienky pre členstvo – začať s postupnými krokmi v oblasti preberania acquis communautaire. Zdôrazňuje, že členské štáty EÚ musia v prípade akejkoľvek vojenskej agresie zostať jednotné, pokiaľ ide o politiku rozširovania. Nabáda na preskúmanie ďalších spôsobov, ako by sa krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, mohli pripojiť k európskej hospodárskej, sociálnej a bezpečnostnej štruktúre. Poukazuje však na to, že takéto partnerstvá alebo združenia by sa nemali považovať za alternatívu k členstvu v EÚ;

    Podpora organizácií občianskej spoločnosti

    33.

    zdôrazňuje, že Európsky hospodársky a sociálny výbor zohráva vďaka svojej dlhej histórii dvojstranných kontaktov medzi EÚ a ukrajinskou občianskou spoločnosťou úlohu pri nadväzovaní kontaktov s ukrajinskými organizáciami občianskej spoločnosti a zaisťovaní fungovania komunikačných kanálov s týmito organizáciami. V tejto súvislosti vyzdvihuje úspechy dobre zavedených mechanizmov, najmä platformy občianskej spoločnosti EÚ –Ukrajina a domácich poradných skupín EÚ a Ukrajiny zriadených na základe dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou. Vyzýva EÚ, aby podporila zapojenie ukrajinských organizácií občianskej spoločností do sietí organizácií občianskej spoločnosti EÚ;

    34.

    zdôrazňuje, že je potrebné začať proces budovania kapacít ukrajinských organizácií občianskej spoločnosti s cieľom umožniť ich zapojenie do procesu integrácie do EÚ a umožniť im formovať a monitorovať tento proces;

    35.

    zdôrazňuje, že je potrebné posilniť podporu ukrajinskej občianskej spoločnosti vrátane organizácií zamestnávateľov a odborových zväzov prostredníctvom osobitných fondov EÚ so zámerom udržať ich plnú funkčnosť v čase vojny. Varuje pred pokusmi využiť vojnu na odôvodnenie opatrení zameraných na zníženie úrovne ochrany práv pracovníkov a sociálnej ochrany, čo ešte zhorší negatívne hospodárske a sociálne dôsledky vojny;

    36.

    vyzdvihuje úlohu európskych organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sú aktívne pri hľadaní riešení zameraných na zachovanie mieru a ktoré sa venujú rôznym dôsledkom ukrajinskej krízy zo sociálneho, humanitárneho, hospodárskeho a politického hľadiska, a zdôrazňuje, že je dôležité poskytovať im komplexnú podporu a pomoc prostredníctvom programov financovaných EÚ a osobitne navrhnutých na tento účel;

    37.

    oceňuje prínos organizácií občianskej spoločnosti z členských štátov EÚ pri poskytovaní podpory utečencom z Ukrajiny, ktorý presahuje pomoc poskytovanú príslušnými verejnými orgánmi a vyzýva členské štáty, aby podstatne zintenzívnili svoju organizačnú a finančnú podporu týmto organizáciám, a to aj z fondov EÚ;

    38.

    odporúča zahrnúť mladých ukrajinských utečencov do výmenných programov univerzít EÚ a zdôrazňuje význam mobilizácie mladých ľudí v Európe, ktorí podporujú európske hodnoty, a posilnenia ich kapacít. Podporuje partnerstvá medzi EÚ a ukrajinskými národnými radami mládeže, ako aj výmeny medzi mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami z EÚ a Ukrajiny. Súčasťou spolupráce by mohlo byť zorganizovanie podujatia zameraného na aktivizmus mládeže a jeho úlohu pri budúcej obnove Ukrajiny;

    39.

    vyzýva na podporu potravinových bánk, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri prekonávaní výziev a prekážok pri poskytovaní potravinových darov, keďže potravinová pomoc sa stala rozhodujúcou pre uspokojovanie mimoriadnych potrieb ukrajinského obyvateľstva a ukrajinských utečencov;

    40.

    poukazuje na nevyhnutnosť pokračovať v medzinárodnej podpore organizácií občianskej spoločnosti z Ukrajiny a iných krajín, ktoré bojujú za ochranu životného prostredia, a uznáva, že tento konflikt bude mať vážny vplyv na životné prostredie;

    41.

    zdôrazňuje potrebu posilniť podporu nezávislých kvalitných médií a overovateľov faktov, a to aj v krajinách susediacich s EÚ, keďže majú zásadný význam pri posilňovaní odolnosti voči propagande a dezinformáciám. Vyzýva EÚ, aby uskutočnila ráznejšiu kampaň proti propagande, najmä v tretích krajinách v Afrike a Ázii, s cieľom bojovať proti dezinformačnej vojne.

    42.

    je hlboko znepokojený situáciou nezávislej občianskej spoločnosti v Rusku, ako aj médií a novinárov, ktorí ruským občanom poskytujú alternatívne zdroje informácií s cieľom bojovať proti ruskej propagande. Vyzýva EÚ, aby podporovala tie organizácie občianskej spoločnosti a jednotlivcov, ktorí chcú pokračovať vo svojich aktivitách v Rusku a požaduje humanitárne víza pre občianskoprávnych aktivistov, ktorí majú záujem opustiť krajinu. Poukazuje na to, že viaceré ruské organizácie pomáhajú Ukrajincom vysídleným v Rusku dostať sa do EÚ alebo západnej časti Ukrajiny a že tieto organizácie potrebujú osobitnú podporu pri získavaní víz pre ukrajinských utečencov, ktorí chcú opustiť Rusko;

    43.

    zaväzuje sa posilniť spoluprácu a výmeny s ukrajinskými organizáciami občianskej spoločnosti a naďalej zasadzovať za zachovanie solidarity a veľkorysosti EÚ voči Ukrajine a je pripravený poskytnúť svoje odborné znalosti o konsolidácii sociálneho a občianskeho dialógu EÚ a ukrajinským orgánom. Na tento účel usporiada EHSV 19. júla v Krakove podujatie s ukrajinskou občianskou spoločnosťou a občianskou spoločnosťou EÚ.

    V Bruseli 16. júna 2022

    Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Christa SCHWENG


    (1)  Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 1.

    (2)  UNHCR – 31. mája

    (3)  UNHCR – 23. mája

    (4)  UNHCR – 31. mája

    (5)  Uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Vojna na Ukrajine a jej hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky (Ú. v. EÚ C 290, 29.7.2022, s. 1).


    Top