Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52020IP0327

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2020 o hodnotení európskych volieb (2020/2088(INI))

    Ú. v. EÚ C 425, 20.10.2021, p. 98–106 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    20.10.2021   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 425/98


    P9_TA(2020)0327

    Hodnotenie európskych volieb

    Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2020 o hodnotení európskych volieb (2020/2088(INI))

    (2021/C 425/11)

    Európsky parlament,

    so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 10, 14 a 17 ods. 7,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 20 a 22,

    so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 21, 39 a 52 ods. 1,

    so zreteľom na vyhlásenie k článku 17 ods. 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, na ktorej bola prijatá Lisabonská zmluva,

    so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, najmä na jej článok 21,

    so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, najmä na jeho článok 25,

    so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), najmä na jeho článok 29,

    so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, najmä na jeho zásadu 1,

    so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 z 13. júla 2018, ktorým sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (1),

    so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady (EÚ) 2018/937 z 28. júna 2018, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu (2),

    so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/767 z 22. mája 2018, ktorým sa stanovuje termín pre deviate priame a všeobecné voľby poslancov Európskeho parlamentu (3),

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/673 z 3. mája 2018, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (4),

    so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2019/493 z 25. marca 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1141/2014, pokiaľ ide o postup overovania porušovania pravidiel o ochrane osobných údajov v kontexte volieb do Európskeho parlamentu (5),

    so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, v znení jej zmien (6),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2015 o reforme volebného zákona Európskej únie (7),

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy (8),

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie (9),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovuje termín pre deviate priame a všeobecné voľby poslancov Európskeho parlamentu (10),

    so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2018 o zložení Európskeho parlamentu (11),

    so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 16. júla 2019 o voľbe predsedu Komisie (12),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o zahraničnom zasahovaní do volieb a dezinformáciách vo vnútroštátnych a európskych demokratických procesoch (13),

    so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o stave diskusie o budúcnosti Európy (14),

    so zreteľom na svoje rozhodnutie z 18. júna 2020 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a dobe trvania osobitného výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií, a o vymedzení jeho povinností, počtu členov a funkčného obdobia (15);

    so zreteľom na informačnú správu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ďalej len „EHSV“) z 20. marca 2019 s názvom Právo osôb so zdravotným postihnutím voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu v praxi;

    so zreteľom na prácu Medziparlamentnej únie (IPU) v oblasti rodovej rovnosti, najmä na jej akčný plán pre rodovo citlivé parlamenty,

    zo zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

    so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A9-0211/2020),

    A.

    keďže voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 zaznamenali najvyššiu účasť na voľbách do Európskeho parlamentu za posledných 20 rokov, a to 50,66 % (čo predstavuje nárast o osem percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2014), čo vysiela pozitívny signál, že európski občania sa čoraz viac zaujímajú o vývoj na úrovni EÚ a že veria, že právne predpisy EÚ majú vplyv na ich každodenný život; keďže však tento údaj maskuje veľké rozdiely medzi členskými štátmi, miera neúčasti na voľbách zostala vysoká, a preto je potrebné urobiť viac pre zvýšenie účasti na európskych voľbách;

    B.

    keďže výsledky prieskumu Eurobarometra, ktorý si zadal Európsky parlament po európskych voľbách v roku 2019, ukazujú, že stav hospodárstva a životného prostredia boli pre voličov dve hlavné priority, čo jasne naznačuje, že občania, ktorí sa zúčastnili na európskych voľbách, si želajú viac opatrení na úrovni EÚ v týchto dvoch oblastiach politík, v ktorých majú EÚ a vnútroštátne orgány spoločné právomoci (16);

    C.

    keďže správna voľba volebného systému vytvára pre občanov správne prostredie na to, aby mohli veriť svojmu základnému demokratickému právu voliť svojich demokratických zástupcov, a zároveň na to, aby politickí zástupcovia počúvali svojich voličov a zastupovali ich záujmy, čo ako také vytvára medzi občanmi sebadôveru;

    D.

    keďže podľa prieskumu Eurobarometra bola vyššia účasť čiastočne spôsobená vyšším zapojením mladých ľudí, hoci osoby vo veku nad 40 rokov sa volieb naďalej zúčastňujú omnoho viac; keďže viac než 50 % mladých ľudí vo voľbách hlasovalo kvôli zmyslu pre občiansku povinnosť a v reakcii na naliehavú situáciu v oblasti klímy;

    E.

    keďže neúnavná angažovanosť občianskej spoločnosti zohrávala kľúčovú úlohu pre proeurópsky diskurz pred európskymi voľbami;

    F.

    keďže vyššia účasť priniesla výhody proeurópskym stranám, ktoré získali hlasy mladších generácií, čo prispelo k proeurópskej väčšine v Európskom parlamente, ale výsledky euroskeptikov, populistov a nacionalistických hnutí, ktoré ohrozujú integračný projekt EÚ, by sa mali považovať za varovanie;

    G.

    keďže vyššia volebná účasť je aj znakom toho, že občania EÚ chcú, aby EÚ konala v dôležitých otázkach, ako sú zamestnanosť, životné náklady, sociálny damping, zmena klímy, migrácia, ochrana základných práv a demokratizácia, rýchlo, demokraticky a účinne;

    H.

    keďže je potrebné, aby sme efektívnejšie a aktívnejšie využívali všetky komunikačné prostriedky vrátane digitálnych technológií s cieľom podporiť silné prepojenie medzi politickými rozhodnutiami prijímanými na úrovni EÚ a pocitom prepojenia voličov s inštitúciami EÚ;

    I.

    keďže rodová rovnosť sa v radoch poslancov Európskeho parlamentu zlepšila (41 % žien v roku 2019 v porovnaní s 37 % v roku 2014), no rodovo vyvážený Európsky parlament sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť; keďže tieto čísla skrývajú významné rozdiely medzi členskými štátmi a početné výzvy v oblasti dosahovania rodovej parity;

    J.

    keďže Ursula von der Leyen je prvou predsedníčkou Európskej komisie; keďže 13 z jej komisárov sú ženy, čo predstavuje najväčší podiel komisárok v histórii;

    K.

    keďže rôznorodá a multikultúrna spoločnosť Európy musí byť v Európskom parlamente lepšie zastúpená;

    L.

    keďže 15 členských štátov naďalej obmedzuje osobám so zdravotným postihnutím hlasovacie práva, a tak bráni zmysluplnej účasti a zastúpeniu týchto občanov v demokratických procesoch; keďže sa odhaduje, že v dôsledku vnútroštátnych pravidiel 800 000 občanov EÚ nemohlo v posledných európskych voľbách uplatniť svoje právo voliť z dôvodu ich zdravotného postihnutia alebo problémov v oblasti duševného zdravia;

    M.

    keďže demografické zmeny a proces starnutia spoločností sú faktory, ktoré povedú ku zvýšeniu počtu osôb v zariadeniach s dlhodobou starostlivosťou a v nemocniciach; keďže je preto treba podporovať osobitné a kodifikované ustanovenia zavedené so zreteľom na tieto osoby v mnohých členských štátoch;

    N.

    keďže lehota na zápis do zoznamu voličov sa v členských štátoch veľmi líši a pohybuje sa od 90 dní do 3 mesiacov pred termínom volieb; keďže v informačnej správe EHSV o práve osôb so zdravotným postihnutím voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu v praxi sa odporúča, aby sa zoznamy voličov uzatvárali najskôr dva týždne pred konaním volieb;

    O.

    keďže podľa spoločnej správy Európskej federácie národných združení pracujúcich s bezdomovcami (FEANTSA) a Nadácie Abbé-Pierre (17) v EÚ žije minimálne 700 000 bezdomovcov a je tu takmer 9 miliónov domácností so závažnými problémami v oblasti bývania; keďže toto číslo sa v priebehu 10 rokov zvýšilo o 70 %; so zreteľom na ťažkosti bezdomovcov s účasťou na voľbách;

    P.

    keďže reforma aktu o voľbách z roku 1976, ktorú prijal Európsky parlament vo svojom legislatívnom uznesení zo 4. júla 2018 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (18), stále nie je v plnej miere ratifikovaný tromi členskými štátmi;

    Q.

    keďže Európsky parlament by mal predkladať návrhy na zmeny aktu o voľbách, ktorý stále čaká na ratifikáciu zo strany niektorých členských štátov, s novým úsilím, a presadzovať jednotné európske volebné pravidlá;

    R.

    keďže výsledky volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019 viedli ku vzniku novej parlamentnej väčšiny zloženej z rôznych politických skupín s jasnou proeurópskou identitou;

    S.

    keďže voľby v roku 2019 neviedli k výberu predsedu Komisie spomedzi rôznych hlavných kandidátov v dôsledku opozície Rady, čo viedlo k poklesu dôvery v proces; keďže voľba predsedu Komisie závisí od zabezpečenia podpory väčšiny poslancov Európskeho parlamentu; keďže iba niektorí občania EÚ, ktorí sa zúčastnili na voľbách do Európskeho parlamentu, tak spravili s domnením, že ich hlas by mohol zavážiť pri voľbe predsedu Európskej komisie, čo zdôrazňuje potrebu zvýšenia informovanosti občanoch EÚ o tomto procese;

    T.

    keďže postup navrhovania hlavných kandidátov ešte nie je plne rozvinutý; keďže mu okrem iného chýba možnosť, aby hlavní kandidáti kandidovali ako oficiálni kandidáti, čo by všetkým európskym voličom umožnilo hlasovať za svojho uprednostňovaného hlavného kandidáta a vedieť, kto sa uchádza o funkciu predsedu Komisie a ako ich európske politické strany vybrali; keďže Európsky parlament spomenul túto otázku vo svojom rozhodnutí zo 7. februára 2018 o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (19);

    U.

    keďže systém navrhovania hlavných kandidátov sa musí po dôkladnej inštitucionálnej úvahe urýchlene zreformovať na Konferencii o budúcnosti Európy, pričom sa zohľadní proporcionálny charakter európskeho volebného systému a tak, aby bol pripravený na uplatnenie v nasledujúcich európskych voľbách v roku 2024; keďže táto úvaha by mala zahŕňať de facto politickú úlohu Komisie a jej predsedu a všetky súvisiace zmeny rozhodovacieho procesu Únie;

    V.

    keďže skutočnosť, že len 8 % voličov EÚ uviedlo, že sa zúčastnilo posledných volieb s cieľom ovplyvniť voľbu nasledujúceho predsedu Európskej komisie (20), zdôrazňuje, že proces výberu predsedu Európskej komisie sa musí bezodkladne ozrejmiť a pre voličov musí byť transparentnejší;

    W.

    keďže inštitucionálne návrhy, ako napríklad nadnárodné zoznamy, ako spomenul Európsky parlament vo svojom uznesení zo 7. februára 2018 o zložení Európskeho parlamentu, ktoré umiestňujú európske politické strany a hnutia viac do centra európskych volieb, transformácia Rady na druhú legislatívnu komoru Únie, ako sa navrhuje v jeho uznesení zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie, alebo aj zavedenie možnosti vytvárať predvolebné koalície politických strán a hnutí by mohli pomôcť zmeniť európske voľby na jednotné európske voľby, na rozdiel od 27 samostatných volieb na vnútroštátnej úrovni, ako je to dnes;

    X.

    keďže proces skúmania vyhlásení o záujmoch a vypočutí dezignovaných komisárov Európskym parlamentom bol dôležitým krokom pri zvyšovaní zodpovednosti Komisie voči Európskemu parlamentu a verejnosti ako takej; keďže tento proces sa môže a mal by sa v budúcnosti ďalej zlepšovať;

    Y.

    keďže zahraničné mocnosti, niekedy v spojení s vnútornými aktérmi, cielia na demokratické procesy na úrovni členských štátov aj EÚ s cieľom ovplyvniť výsledok volieb a oslabiť Úniu; keďže mechanizmy zavedené inštitúciami EÚ, ako je Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií a systém včasného varovania pri voľbách, prispeli k zmierňovaniu zahraničných zásahov počas volebnej kampane;

    Z.

    keďže požiadavky Komisie na platformy sociálnych médií pred voľbami spôsobili zmätok a mali nechcené dôsledky, ako napríklad zákaz politickej reklamy v celej Európe, ktorý je jedným z hlavných nástrojov, vďaka ktorým môžu voliči európske politické strany počas európskych volebných kampaní identifikovať a rozpoznať; keďže najmä v tejto oblasti by mali inštitúcie rozvíjať medziinštitucionálny prístup, aby dosiahli pozitívny vplyv na bezpečnosť a stabilitu volebného procesu; keďže kódex postupov je čisto dobrovoľný a zameriava sa skôr na transparentnosť než na skutočné obmedzenia ako tie, ktoré sa týkajú cielenej politickej reklamy;

    AA.

    keďže európske politické strany a nadácie sú sprostredkovateľmi úspešnej európskej politickej diskusie počas európskych volieb aj mimo nich a mali by sa viac zviditeľniť; keďže na základe tejto dôležitej úlohy by európske politické strany a politické nadácie mali v najvyššej možnej miere zaručiť transparentnosť fondov, ktoré spravujú, najmä fondov pochádzajúcich z rozpočtu Európskej únie;

    AB.

    keďže európske politické strany čelia rôznym obmedzeniam kampane počas európskych volieb, vrátane obmedzenej možnosti financovať kampaň a spoločné aktivity so svojimi národnými členskými stranami, a sú zakázané viesť kampane v národných referendách o európskych záležitostiach;

    AC.

    keďže vznik nových politických strán a hnutí pred európskymi voľbami preukázal záujem občanov o politické inovácie;

    AD.

    keďže odlišné vnútroštátne pravidlá zakladania strán a prístupu k európskym voľbám sú naďalej významnou prekážkou politických inovácií a vytvorenia skutočnej celoeurópskej politickej diskusie;

    AE.

    keďže sa vyskytli správy o tom, že z dôvodu organizácie registrácie voličov v Spojenom kráľovstve bol približne milión európskych občanov zbavený možnosti uplatniť právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu;

    1.

    víta vyššiu účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019, čo dokazuje, že trend klesajúcej volebnej účasti v Európe možno zvrátiť, zároveň však vyjadruje sklamanie z pretrvávajúcej vysokej miery neúčasti a že nevolila takmer polovica všetkých oprávnených voličov v celej EÚ; uznáva dôležitú úlohu kampaní vedených inštitúciami EÚ a organizáciami občianskej spoločnosti pri zvyšovaní účasti, ako je kampaň Európskeho parlamentu „This Time I'm Voting“; zdôrazňuje, že na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni je potrebné prijať viac opatrení na stimulovanie voličov k účasti na európskych voľbách; domnieva sa, že z tejto vyššej účasti vyplýva, že čoraz viac občanov považuje EÚ za vhodnú úroveň, na ktorej možno riešiť výzvy našej doby ako hospodárstvo a udržateľný rast, zmena klímy a ochrana životného prostredia, sociálne a rodové nerovnosti, digitálna revolúcia, podpora slobody, ľudských práv a demokracie, demografia a geopolitické obavy, ako je migrácia a zahraničná politika, bezpečnosť a úloha EÚ vo svete; žiada preto všetky inštitúcie EÚ, aby prevzali zodpovednosť a konali na základe mandátu, ktorý im priamo alebo nepriamo poskytli občania;

    2.

    je presvedčený, že trend rastúcej účasti voličov sa dá zopakovať, ak sa posilní prepojenie a zodpovednosť medzi voličmi a kandidátmi a ak sa o celoeurópskych výzvach a politických programoch bude diskutovať vo všetkých členských štátoch;

    3.

    víta podstatné zvýšenie účasti mládeže na voľbách; opakuje svoju výzvu Rade a Komisii, aby zohľadnili ich obavy, ktoré sú kritické pre život budúcich generácií, a to prostredníctvom verejných konzultácií a Konferencie o budúcnosti Európy; odporúča, aby členské štáty zvážili harmonizáciu minimálneho veku voličov s cieľom ďalej zvýšiť účasť mladých voličov;

    4.

    víta skutočnosť, že rodová vyváženosť v Európskom parlamente sa po posledných voľbách zlepšila; zdôrazňuje však, že stále existuje priestor na ďalšie zlepšenie s cieľom dosiahnuť skutočne rodovo vyvážený Európsky parlament, a uznáva, že medzi členskými štátmi existujú podstatné rozdiely, v niektorých bolo zvolených viac ako 50 % žien a v iných nebola do Európskeho parlamentu zvolená ani jedna poslankyňa; vyzýva členské štáty a inštitúcie Únie, aby prijali všetky potrebné opatrenia na podporu zásady rovnosti mužov a žien počas celého volebného procesu; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam rodovo vyvážených volebných zoznamov; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom a inými orgánmi, ako je Benátska komisia, vypracovala odporúčania pre členské štáty s cieľom zvýšiť zastúpenie žien v Európskom parlamente, a vyzýva na zavedenie zoznamov kandidátov s rovnakým počtom kandidátov a kandidátok na voliteľných miestach, napríklad prostredníctvom použitia striedavých zoznamov alebo iných primeraných metód, keďže v mnohých členských štátoch nie sú právne predpisy, ktoré zabezpečujú rovné politické zastúpenie na účely volieb;

    5.

    poznamenáva, že len niekoľko poslancov Európskeho parlamentu patrí k etnickým, jazykovým a iným menšinám (21); domnieva sa, že boj proti rasizmu a odstránenie vylúčení a diskriminácie je povinnosť, ktorá vyplýva z hodnôt EÚ a z Charty základných práv Európskej únie; zdôrazňuje, že je potrebné urobiť viac na vnútroštátnej a európskej úrovni s cieľom ešte viac rozšíriť začleňovanie menšín do volebných zoznamov a zvolenie ich kandidátov, a vyzýva členské štáty a politické strany, ktoré sa zúčastňujú na európskych voľbách, aby prijali proaktívne opatrenia na zvýšenie zastúpenia nedostatočne zastúpených skupín;

    6.

    v tejto súvislosti pripomína osobitné ťažkosti, ktorým čelia Rómovia v oblasti politickej účasti, najmä pokiaľ ide o prístup k postupom registrácie voličov okrem iného z dôvodu nedostatku dokladov totožnosti; vyzýva členské štáty, aby posilnili voličské vzdelávanie a volebnú účasť Rómov;

    7.

    poznamenáva, že by sa mohli vypracovať podobné odporúčania týkajúce sa vykonávania pasívnych a aktívnych hlasovacích práv občanov so zdravotným postihnutím; s veľkým znepokojením pripomína, že v celej Únii občania so zdravotným postihnutím, v odhadovanom počte 800 000, nemohli v roku 2019 hlasovať z dôvodu vnútroštátnych pravidiel; vyzýva členské štáty, aby posilnili výmenu osvedčených postupov v oblasti uľahčenia prístupu zdravotne postihnutých osôb do volebných miestností; potvrdzuje, že pre zdravotne postihnutých voličov sú technické parametre hlasovania rovnako dôležité ako prístup k informáciám alebo prístup do volebnej miestnosti;

    8.

    vyzýva členské štáty, aby zaručili, aby všetci tí, ktorí majú hlasovacie právo, vrátane občanov EÚ žijúcich mimo svojej krajiny pôvodu, bezdomovcov a väzňov, ktorým sa takéto právo priznáva v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, mohli toto právo uplatňovať;

    9.

    konštatuje, že rozdielne volebné kultúry viedli k celému spektru rôznych volebných systémov; odporúča, aby sa jasnými nariadeniami, odporúčaniami a usmerneniami zabezpečila aproximácia smerujúca k jednotnej európskej právnej úprave volieb a rovnosti hlasu pre občanov EÚ, najmä pokiaľ ide o právo registrovať stranu a kandidovať vo voľbách, prístup k hlasovaniu, nominovanie kandidátov, prístupnosť, hlasovanie v zastúpení alebo hlasovanie na diaľku, a dni volieb;

    10.

    uznáva dobrú organizáciu volebného procesu v európskych voľbách v roku 2019 napriek neistote vyplývajúcej z odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje hladkú zmenu zloženia Európskeho parlamentu po brexite z dôvodu ochrannej doložky, ktorá je stanovená v jeho uznesení zo 7. februára 2018 o zložení Európskeho parlamentu;

    11.

    nabáda členské štáty, aby pred voľbami v roku 2024 zvýšili prostriedky pre konzuláty s cieľom umožniť zvýšenú kontrolu a informovať občanov o tom, že viacnásobné hlasovanie je zakázané;

    12.

    vyzýva členské štáty, aby zlepšili právne predpisy s cieľom uľahčiť prístup osôb bez domova k voľbám; zdôrazňuje, že požiadavka, aby občania Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, predložili doklad o adrese, ako sa stanovuje v smernici Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu vo voľbách do Európskeho parlamentu (22), môže slúžiť na vylúčenie bezdomovcov v krajinách, v ktorých nemôžu získať administratívnu adresu; rozhodne odporúča odstrániť povinnosť predložiť doklad s adresou, aby sa zlepšila volebná účasť bezdomovcov, plnoprávnych občanov EÚ;

    13.

    zastáva názor, že medzi dôvody, prečo postup navrhovania hlavných kandidátov neviedol k výberu predsedu Európskej komisie po voľbách v roku 2019, patrí po prvé to, že v nadväznosti na skúsenosti z roku 2014 neboli vykonané žiadne zlepšenia, a po druhé nebol tento proces občanom EÚ dostatočne vysvetlený a oni ho dostatočne nepochopili; má v úmysle pred ďalšími európskymi voľbami v roku 2024 zreformovať demokratický proces výberu predsedu Komisie; konštatuje však, že voľba predsedu Komisie vždy závisí od zabezpečenia podpory väčšiny poslancov Európskeho parlamentu, aby sa v plnej miere zohľadnili výsledky volieb, ako sa predpokladá v Lisabonskej zmluve;

    14.

    zdôrazňuje dôležitú úlohu nadchádzajúcej Konferencie o budúcnosti Európy v diskusii o inštitucionálnych záležitostiach, a to i vzhľadom na výsledky volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019; víta nadchádzajúce spoločné vyhlásenie všetkých troch inštitúcií EÚ o Konferencii o budúcnosti Európy a vyzýva na jeho urýchlené prijatie; pripomína záväzok predsedu Komisie zaoberať sa témami osobitne súvisiacimi s demokratickými procesmi a inštitucionálnymi záležitosťami a to aj v kontexte konferencie, no bez toho, aby boli ohrozené rozhodnutia prijaté samotnou konferenciou týkajúce sa zoznamu priorít, ktoré sa majú riešiť;

    15.

    zdôrazňuje, že voľba Komisie a jej predsedu závisí od väčšiny poslancov Európskeho parlamentu, čo de facto vyžaduje vytvorenie koalície na základe programovej dohody, ako sa ukázalo pri voľbe Komisie von der Leyenovej;

    16.

    poukazuje na to, že európskym stranám a hnutiam nič nebráni vo vytváraní koalícií pred európskymi voľbami, a teda ani možnosti predstaviť spoločný program a jediného hlavného kandidáta koalície;

    17.

    domnieva sa, že výsledok európskych volieb posilnil politický rozmer voľby Európskej komisie, a teda aj potrebu presnejšieho a objektívnejšieho preskúmania vyhlásení o záujmoch vymenovaných členov Komisie; domnieva sa navyše, že tento proces zdôraznil potrebu technického a nestranného posúdenia vyhlásení o záujmoch vymenovaných členov Komisie; podporuje nadchádzajúce úvahy Výboru pre ústavné veci (AFCO) a Výboru pre právne veci (JURI) o vytvorení nezávislého etického orgánu, ktorý by mohol byť vybavený primeranými zdrojmi; zdôrazňuje však, že schválenie alebo zamietnutie každého vymenovaného člena Komisie a kolégia komisárov je v konečnom dôsledku politickým rozhodnutím, ktoré drží pevne v rukách Európsky parlament;

    18.

    trvá na tom, že všetci európski voliči by mali mať možnosť hlasovať za svojho kandidáta na predsedu Komisie; preto opätovne zdôrazňuje, že hlavní kandidáti by mali mať možnosť kandidovať ako oficiálni kandidáti v budúcich voľbách vo všetkých členských štátoch na základe toho, že boli zvolení európskou politickou stranou a kandidovať s jednotným európskym volebným programom; zdôrazňuje, že vzhľadom na pomerný volebný systém EÚ by voľba predsedu Európskej komisie mala závisieť od jeho alebo jej schopnosti získať podporu väčšiny poslancov Európskeho parlamentu;

    19.

    poukazuje na to, že navrhované zmeny primárneho práva EÚ v tejto správe, čo odráža posilnenú politickú úlohu Komisie v rámci EÚ, by mali zahŕňať aj individuálnu a kolektívnu zodpovednosť Komisie voči Európskemu parlamentu a Rade, ako aj transformáciu Rady na druhú legislatívnu komoru Únie;

    20.

    navrhuje reformu volebného zákona a rozhodnutia o zložení Európskeho parlamentu, s okamžitými zlepšeniami pre nadchádzajúce voľby aj s dohodnutým a povinným plánom zlepšení po nadchádzajúcich voľbách;

    21.

    berie na vedomie, že napriek tomu, že niektoré členské štáty ešte neratifikovali dohodnutú reformu volebného zákona, mohlo by sa diskutovať o týchto prvkoch, ktoré by mohli pomôcť zlepšiť európsky volebný proces, a to i v rámci Konferencie o budúcnosti Európy:

    nové spôsoby hlasovania na diaľku pre občanov počas európskych volieb za osobitných alebo výnimočných okolností,

    spoločné pravidlá prijímania kandidátov do volieb a spoločné pravidlá usporadúvania kampaní a financovania,

    harmonizované normy pre pasívne a aktívne hlasovacie práva vo všetkých členských štátoch vrátane úvah o znížení minimálneho veku voličov vo všetkých členských štátoch na 16 rokov,

    ustanovenia o obdobiach neprítomnosti poslancov, napríklad v prípade materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky alebo vážnej choroby;

    22.

    opätovne potvrdzuje svoju výzvu na zriadenie európskeho volebného orgánu s mandátom na monitorovanie vykonávania usmernení a ustanovení týkajúcich sa európskeho volebného zákona; odporúča posilnenie výmenných mechanizmov medzi národnými volebnými úradmi pod koordináciou európskeho volebného orgánu;

    23.

    vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že sa neustále objavujú dôkazy o zasahovaní a dezinformačných kampaniach, často s náznakmi zahraničného vplyvu, v rámci príprav na európske voľby v roku 2019; chváli snahu Komisie a iných inštitúcií riešiť zahraničné zasahovanie počas volebnej kampane, najmä prostredníctvom pracovnej skupiny ESVČ East StratCom; poukazuje však na to, že finančné a ľudské zdroje potrebné na boj proti týmto útokom na európsku demokraciu, a to aj na vnútroštátnej úrovni, sú mnohokrát vyššie ako spoločne určené európske zdroje; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výrazne zvýšili financovanie boja proti zahraničným zásahom; ako prioritu zdôrazňuje potrebu zlepšiť vzdelávanie v oblasti médií a občiansku výchovu poskytované vďaka kultúre a školskému vzdelávaniu už od nízkeho veku, a to s cieľom rozvíjať kritické myslenie a umožniť občanom nahradiť informácie z médií bez zdrojov a odkazov overiteľnými informáciami;

    24.

    domnieva sa, že nezákonné zasahovanie do volebných procesov nie je výlučne zahraničným javom; domnieva sa, že obsah propagujúce algoritmy platforiem sociálnych médií sa musia kontrolovať a v prípade potreby regulovať, aby sa zabezpečila nepredpojatosť informácií dostupných občanom nebudú zaujaté a aby sa chránilo ich právo na informácie počas volebných kampaní aj mimo nich;

    25.

    domnieva sa, že ťažkosti spojené s politickou reklamou na platformách sociálnych médií poukazujú na potrebu harmonizácie pravidiel kampane v celej Únii, najmä keď európske voľby de facto vedú k celoeurópskym kampaniam, pri ktorých potreba dodržiavať 27 rôznych právnych režimov v digitálnom priestore vytvára prekážky a právnu neistotu pre politické strany a hnutia;

    26.

    naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali všetky potrebné opatrenia na účinný boj proti zahraničným zásahom a vnútornému a vonkajšiemu rozmeru dezinformovania, v plnej miere sa zapojili do práce nového osobitného výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii vrátane dezinformácií a v plnej miere zohľadnili jeho odporúčania, a to ihneď po tom, ako dospeje k záverom, a pred ďalšími európskymi voľbami; nabáda Komisiu a Radu, aby omnoho užšie spolupracovali s Európskym parlamentom v týchto otázkach, keďže ochrana našich demokratických inštitúcií je kľúčovou právomocou Európskeho parlamentu;

    27.

    uznáva dôležitú úlohu európskych politických strán, politických hnutí a nadácií pri podpore európskej politickej diskusie; poukazuje však na to, že v dôsledku reštriktívnych opatrení na európskej a vnútroštátnej úrovni sa európske politické strany nemôžu v plnej miere zúčastňovať na európskych volebných kampaniach; okrem toho zdôrazňuje, že nesmú viesť kampane v referendách, ktoré sa týkajú európskych záležitostí, ako sú medzinárodné obchodné dohody alebo referendum v Spojenom kráľovstve v roku 2016 o členstve v EÚ; požaduje ďalšie zosúladenie vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre európske voľby v celej EÚ; navrhuje, aby sa zlepšila viditeľnosť európskych politických strán a hnutí tým, že sa ich názvy a logá umiestnia na volebné lístky, a odporúča, aby sa tieto prvky uvádzali aj na všetkých materiáloch používaných v európskych volebných kampaniach;

    28.

    domnieva sa, že volebné programy európskych politických strán by mali byť známe pred voľbami, čo si vyžaduje jasné a transparentné pravidlá vedenia kampane; zdôrazňuje, že pravidlá európskych volieb musia podporovať demokraciu európskych strán, a to aj stanovením povinnosti, aby na volebnom lístku vnútroštátne strany kandidujúce v európskych voľbách povinne uvádzali vedľa vnútroštátneho loga aj logo ich príslušnej európskej strany;

    29.

    navrhuje zmeniť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 z 22. októbra 2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (23) s cieľom umožniť európskym politickým stranám a nadáciám plne sa zúčastňovať na európskom politickom priestore, viesť kampaň a môcť využívať prostriedky na kampaň a kandidovať v európskych voľbách, zvýšiť transparentnosť svojho financovania, najmä pokiaľ ide o nakladanie s finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z rozpočtu EÚ a ak financovanie pochádza z členských strán, a zakázať dary od súkromných a verejných subjektov z krajín mimo EÚ; zdôrazňuje však, že členské poplatky strán z krajín Rady Európy by sa mohli povoliť s cieľom posilniť celoeurópske politické väzby za predpokladu, že sa tak stane v rámci zvýšenej transparentnosti;

    30.

    poukazuje na to, že volebné programy európskych strán ešte stále neboli relevantnou súčasťou politickej diskusie pred voľbami v roku 2019; vyjadruje hlboké poľutovanie nad prípadmi, keď sa takáto diskusia namiesto otázok EÚ zameriavala na vnútroštátne témy bez akejkoľvek priamej súvislosti s tvorbou politiky EÚ; domnieva sa, že európsky rozmer volieb možno najvýraznejšie posilniť prostredníctvom poskytovania väčšieho množstva informácií občanom o rozhodnutiach, ktoré prijala EÚ, a vplyve takýchto rozhodnutí na ich každodenný život;

    31.

    zastáva názor, že zavedenie každoročného európskeho týždňa konaného súčasne vo všetkých národných parlamentoch, s diskusiami medzi poslancami, členmi Európskej komisie, poslancami Európskeho parlamentu a zástupcami občianskej spoločnosti o pracovnom programe Komisie, by podporilo vznik prepojených medziparlamentných verejných sfér a zlepšilo by komunikáciu o európskych opatreniach na vnútroštátnej úrovni;

    32.

    požaduje koordinovanú stratégiu na európskej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby médiá voľby do Európskeho parlamentu pokrývali, a to najmä zabezpečením diskusie o politických programoch rôznych európskych politických síl, pozývania kandidátov kandidujúcich v európskych voľbách v rôznych členských štátoch a pokrytia volebných podujatí;

    33.

    nabáda prevádzkovateľov verejnoprávneho vysielania, aby v rámci svojej úlohy informovať verejnosť usporiadali a vysielali diskusie medzi vedúcimi kandidátmi, ako aj medzi kandidátmi kandidujúcimi do Európskeho parlamentu;

    34.

    domnieva sa, že výsledok európskych volieb je jasným signálom pre dôkladnú inštitucionálnu reflexiu, ktorá občanom, občianskej spoločnosti a ich zástupcom umožní formovať budúcnosť Únie; zdôrazňuje, že vypuknutie pandémie COVID-19 zvýšilo naliehavosť procesu uskutočňovania inštitucionálnych reforiem na európskej úrovni; vyzýva preto všetkých inštitucionálnych partnerov, aby prevzali zodpovednosť a uskutočnili ambicióznu, interaktívnu a inkluzívnu Konferenciu o budúcnosti Európy, ktorá bude otvorená pre občanov, občiansku spoločnosť a ich zástupcov a ktorá posilňuje zastupiteľskú demokraciu a odolnosť EÚ tým, že prinesie hmatateľné výsledky, a aby nadviazali na závery konferencie, ktoré by mali priniesť významné zmeny v politikách a inštitucionálnej architektúre EÚ a oživiť európsky projekt;

    35.

    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

    (1)  Ú. v. EÚ L 178, 16.7.2018, s. 1.

    (2)  Ú. v. EÚ L 165 I, 2.7.2018, s. 1.

    (3)  Ú. v. EÚ L 129, 25.5.2018, s. 76.

    (4)  Ú. v. EÚ L 114 I, 4.5.2018, s. 1.

    (5)  Ú. v. EÚ L 85 I, 27.3.2019, s. 7.

    (6)  Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.

    (7)  Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 7.

    (8)  Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215.

    (9)  Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 201.

    (10)  Ú. v. EÚ C 390, 18.11.2019, s. 170.

    (11)  Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 83.

    (12)  Prijaté texty, P9_TA(2019)0002.

    (13)  Prijaté texty, P9_TA(2019)0031.

    (14)  Prijaté texty, P8_TA(2019)0098.

    (15)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0161.

    (16)  Eurobarometer 91.5, „The 2019 Post-Electoral Survey – Have European Elections Entered a New Dimension?“ (Povolebný prieskum 2019 – Nadobudli európske voľby nový rozmer?), Európsky parlament, september 2019.

    (17)  FEANTSA a Nadácia Abbé-Pierre, „Fifth Overview of Housing Exclusion in Europe 2020“ (Piaty prehľad vylúčenia z prístupu k bývaniu v Európe za rok 2020), júl 2020.

    (18)  Ú. v. EÚ C 118, 8.4.2020, s. 246.

    (19)  Ú. v. EÚ C 463, 21.12.2018, s. 89.

    (20)  Eurobarometer 91.5, september 2019.

    (21)  Oznámenie Komisie z 19. júna 2020 s názvom Správa o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 (COM(2020)0252).

    (22)  Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34.

    (23)  Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 1.


    Top