11.4.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 129/51

Spravodajca:

Antonello PEZZINI

Pomocný spravodajca:

Éric BRUNE

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor dôrazne podporuje spustenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) s cieľom vytvoriť spoločný, integrovaný, ineteroperatívny obranný systém, ktorý je vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu naliehavejší než kedykoľvek predtým, a tým zvýšiť strategickú nezávislosť Európy v obrannom (1) priemysle a vytvoriť silnú spoločnú priemyselnú a technologickú základňu.

1.2.

EHSV považuje za zásadný nový prístup, ktorý považuje rámec stálej štruktúrovanej spolupráce (CPS\PESCO) za hlavný nástroj Lisabonskej zmluvy, schopný pôsobiť ako politický inkubátor na vybudovanie európskej obrany a podnietenie ochoty a záväzkov členských štátov v súlade s článkom 42 ods. 6 a článkom 46 Zmluvy o Európskej únii a s protokolom č. 10 Zmluvy.

1.3.

Výbor sa domnieva, že iba „inkluzívna a ambiciózna“ spolupráca schopná vytvoriť zoznam kritérií a záväzkov (2) môže začať proces smerujúci k prekonaniu fragmentácie dopytu a ponuky a postupnému vytvoreniu otvoreného a transparentného európskeho trhu.

1.4.

EHSV sa domnieva, že nariadenie EDIDP by malo byť včlenené do spoločnej priemyselnej strategickej vízie, ktorá umožní dospieť k úspešnej integrácii európskych výrobcov a používateľov z minimálne troch členských štátov do financovaných projektov a do nákupu tovaru a služieb.

1.5.

EHSV dôrazne podporuje potrebu štruktúrovaného dialógu na európskej úrovni v súčinnosti a koordinácii s NATO (3), a Rady ministrov obrany, ktorá by mohla poskytnúť trvalé politické vedenie a fórum pre konzultácie a prijatie skutočne európskych rozhodnutí.

1.6.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zabezpečiť riadenie EDIDP, ktoré dokáže definovať spoločné a konkrétne ciele prostredníctvom:

1.7.

Nariadenie musí zabezpečiť:

1.8.

EHSV súhlasí s tým, že pôsobenie programu EDIPD by sa malo zamerať na vývoj produktov, služieb a prototypov.

1.9.

EHSV sa domnieva, že predpokladom pre vytvorenie spoločného rámca európskej obrany je rozvoj všeobecnej kultúry európskej obrany a bezpečnosti, ktorej cieľom je dať európskemu občianstvu plný zmysel.

2.1.

Prvým pokusom bolo vytvorenie Európskeho obranného spoločenstva (EOS) v roku 1954, ktorý však skončil neúspechom 30. augusta 1954. Druhým pokusom bolo začiatok spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v roku 2000, po ktorom nasledovalo vytvorenie Európskej obrannej agentúry EDA v roku 2004. Následným krokom bolo vypracovanie Globálnej stratégie EÚ (GSEÚ) (5), po ktorej nasledovalo Spoločné vyhlásenie EÚ – NATO z roku 2016 (6).

2.2.

Ďalší rozvoj obranného priemyslu môže okrem značných výhod pre európske hospodárstvo predstavovať, ak bude riadený prezieravo, aj kľúčový prvok širšej a vhodnejšej vízie, ktorej cieľom bude vytvorenie skutočnej európskej obrany.

2.3.

Pomalé, ale potrebné prekonanie národnej vízie obrany, ktorá je v rozpore okrem iného s prítomnosťou silných vojenských politických zoskupení vo svete a ktorá ukázala politickú nestabilitu a slabosť Európy pri veľkých svetových udalostiach, môže vhodne nadviazať na iniciatívu Parlamentu a Rady, ktorá je schopná prostredníctvom opatrení Komisie podporovať priemysel a európskeho trhu v oblasti obrany.

2.3.1.

Európsky obranný priemysel – chápaný ako komplexné odvetvie, ktoré vyvíja, vyrába a dodáva tovar a služby ozbrojeným silám, polícii a bezpečnostným zložkám členských štátov EÚ – má osobitné charakteristiky vo viacerých ohľadoch: technologické zmeny zásadne menia povahu a charakter obrany a bezpečnosti, a majú významný dosah na európsky priemysel, počínajúc použitím veľkého množstva dát, napríklad pri vozidlách bez vodiča a zariadeniach bez obsluhy, až po umelú inteligenciu.

2.3.2.

Z hľadiska európskeho hospodárstva predstavuje s obratom vo výške 100 miliárd EUR ročne a 1,4 milióna vysokokvalifikovaných zamestnancov (7) vedúci sektor Únie so silným vplyvom na ďalšie odvetvia, napríklad na odvetvia elektroniky, leteckej dopravy, stavby lodí, kozmického priestoru alebo technických textílií.

2.3.3.

Z technologického hľadiska zvyšuje stála pozícia na čele technologického pokroku konkurencieschopnosť Únie, pretože vznikajú špičkové vedľajšie produkty, ktoré treba podporovať, aby bolo možné integrovať civilné technológie do zložitých systémov, ktoré sa prispôsobia jednotlivých obranným špecifikám.

2.3.4.

Z hľadiska vnútorného trhu bol trh s obrannými zariadeniami tradične vylúčený z procesu budovania jednotného európskeho trhu a zachovanie 27 trhov rozdelených národnými programami, bráni využívaniu úspor z rozsahu vo výrobe (8).

2.3.5.

Z hľadiska dopytu závisí obranný sektor prevažne od dopytu jednotlivých členských štátov a od ich národných rozpočtov. V poslednom desaťročí sa znížili rozpočty na obranu v EÚ o približne 2 miliardy EUR ročne a členské štáty EÚ-27 investujú do obrany v priemere 1,32 % HDP.

2.3.6.

Zo strategického hľadiska, ak má Európa zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti svojich občanov a podnikov, zachovať územnú celistvosť svojich hraníc a prevziať na seba zodpovednosť vo svete, musí mať schopnosť dôveryhodnej obrany a dokázať zaručiť primeranú úroveň strategickej autonómie, ako aj technologický a priemyselný rozvoj so spoločnou európskou základňou.

2.4.

Súčasná situácia môže tiež ohroziť schopnosť Európy čeliť novým výzvam v oblasti bezpečnosti vzhľadom na stále rýchlejšieho zastarávania zariadení a zvyšujúcich sa nákladov na vybavenie (9).

2.4.1.

Investície do obrany európskeho priestoru ako celku predstavujú v súčasnosti menej než polovicu amerických investícií.

2.5.

Európsky obranný priemysel síce dokázal aspoň čiastočne kompenzovať zníženie vnútorných objednávok vývozom a globalizoval výrobu a predaj, ale zachovanie rozdrobenosti obrannej politiky viedlo k neefektívnosti a slabinám, ktoré sú stále zjavnejšie, pokiaľ ide o:

2.6.

Táto situácia môže takisto znížiť schopnosť Európy čeliť novým výzvam, a to vzhľadom na relatívne nízke záväzky v oblasti výdavkov a nízku úroveň koordinácie vnútroštátnych politík.

2.6.1.

Okrem toho 80 % verejného obstarávania v oblasti obrany zostáva na čisto národnej báze so zjavne duplicitnými nákladmi.

2.7.

Ozbrojené sily európskych krajín dosiahli vysokú úroveň integrácie z prevádzkového hľadiska a dlhodobé skúsenosti so spoluprácou, ale zostávajú úplne oddelené v rámci 27 štruktúr s prísne vnútroštátnymi podpornými službami, aj keď čoraz viac využívajú rôzne typy iniciatív, ktoré patria pod hlavičku takzvaného „združovania a spoločného využívania“ (10).

2.8.

V rôznych dokumentoch globálnej stratégie EÚ je stanovených päť konkrétnych cieľov, ktoré sú obzvlášť relevantné pre európsku obranu:

2.9.

Balík iniciatív, medzi ktoré patrí aj návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky program rozvoja sektora obrany a návrh na vytvorenie Európskeho fondu pre obranu s cieľom podporiť spoločné investovanie do výskumu a rozvoja technológií a materiálov, je zameraný na začatie procesu reformy v oblasti obrany a bezpečnosti s cieľom:

2.9.1.

Na zvládnutie globálnych výziev tohto odvetvia je potrebné rozšíriť možnosti Európskej obrannej agentúry s cieľom určiť spoločné operačné oblasti, o ktorých budú rozhodovať členské štáty.

2.10.

Európska rada 15. decembra 2016 vyzvala Komisiu, aby v prvom polroku 2017 predložila návrhy na vytvorenie európskeho obranného fondu, ktorého súčasťou by bola časť týkajúca sa spoločného rozvoja spôsobilostí, na ktorých by sa členské štáty dohodli (11). Európska rada na spoločnom zasadnutí Rady pre zahraničné veci a obranu v marci 2017 vo svojich záveroch vyzvala na zriadenie útvaru pre plánovanie a realizáciu (MPCC) a novej štruktúry s cieľom zlepšiť schopnosť EÚ reagovať rýchlejšie, účinnejšie a homogénnejšie.

2.11.

Európska rada sa na svojom zasadnutí 22. – 23. júna 2017 dohodla, že je potrebné začať inkluzívnu a ambicióznu stálu štruktúrovanú spoluprácu (CPS\PESCO) prostredníctvom spoločného zoznamu spoločných kritérií a záväzkov, v plnom súlade s článkom 42 ods. 6 a článkom 46 Zmluvy o EÚ, ako aj s protokolom č. 10 k zmluve, v súlade s národnými plánmi obrany a príslušnými záväzkami, na ktorých sa príslušné členské štáty dohodli v rámci NATO a OSN (12).

2.12.

Parlament (EP) naďalej požadoval posilnenú spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ v oblasti obrany, ako aj plné vykonávanie Lisabonskej zmluvy, pokiaľ ide o bezpečnosť a obranu. Európsky parlament vo svojom uznesení z 22. novembra 2016 o Európskej únii obrany (13) vyzval Európsku radu, aby podporila postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky na úrovni Únie a poskytla ďalšie finančné zdroje na jej vykonávanie.

2.12.1.

EP tiež zdôraznil, že je potrebné, aby európske krajiny mali k dispozícii spoľahlivé vojenské kapacity, a vyzval členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie, pokiaľ ide o spoluprácu, a znovu vyzval na systematickú koordináciu vojenských požiadaviek v rámci harmonizovaného procesu plánovania koordinovaného s procesom obranného plánovania NATO (14).

2.13.

Výbor sa už niekoľkokrát vyjadril k obrannej politike (15) a požadoval, aby sa vykonal „výrazný kvalitatívny pokrok v oblasti európskej obrannej spolupráce“, „keďže obranný priemysel a trh sú príliš roztrieštené“ (16).

3.1.

EK navrhuje ustanoviť Program rozvoja európskeho obranného priemyslu s rozpočtom 500 miliónov EUR na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020. Jeho ciele sú:

3.2.

Finančný príspevok Únie má podobu grantov, finančných nástrojov alebo verejného obstarávania na podporu koncepcie, stanovenia technických špecifikácií, vývoj prototypov a testovanie, kvalifikovanie a certifikovanie výrobkov, súčastí a technológií.

3.3.

Navrhované kritériá oprávnenosti sú tieto: návrhy na spoluprácu najmenej 3 podnikov z 2 rôznych členských štátov; miery financovania sú obmedzené na 20 % celkových nákladov v prípade prototypov, pričom vo všetkých ostatných prípadoch môžu byť financované celé náklady.

4.1.

EHSV víta iniciatívy zamerané na riešenie výziev zajtrajška a na ochranu kybernetickej bezpečnosti vrátane jej občanov, posilnenie strategickej autonómie európskeho obranného priemyslu, vytvorenie silnej spoločnej priemyselnej a technologickej základne.

4.2.

Výbor dôrazne podporuje spustenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu predložením návrhu nariadenia ako prvého kroku, ktorý možno zlepšiť a umocniť, pokiaľ ide o už pridelené prostriedky s cieľom zaviesť systém spoločnej obrany najmä v oblasti výskumu a vývoja, čo je vzhľadom na súčasný geopolitický kontext zvlášť naliehavé.

4.3.

EHSV sa domnieva, že nastal čas pre vytvorenie skutočného, úplného, účinného a konkurencieschopného jednotného európskeho trhu v oblasti obrany EÚ-27, s týmito vlastnosťami:

4.3.1.

EHSV je presvedčený, že len boj proti neistým pracovným miestam pracovníkov európskej obrannej priemyselnej a technologickej základne umožní podnikom získať kvalifikovanú pracovnú silu a umožní im dosiahnuť ciele stanovené v programe EDIDP.

4.4.

Výbor sa domnieva, že finančné krytie programu EDIDP je veľmi obmedzené a že tento program by mal mať možnosť získať tiež podporu z EFSI, aby sa dosiahol čo najväčší vplyv na zamestnanosť, vrátane technológií dvojakého použitia súvisiacich s bezpečnostným a obranným priemyslom s cieľom podporiť začatie činnosti silnejšej a lepšie vymedzenej jednotnej európskej priemyselnej a technologickej základne rezortu obrany (EDTIB) (18).

4.5.

EHSV tiež považuje kritériá oprávnenosti na zabezpečenie účinného európskeho rozmeru priemyselnej a technologickej základne akcií za nedostatočné: potrebné je zabezpečiť aspoň tri nezávislé podniky najmenej z troch rôznych členských štátov, okrem skupín používateľov tvorených malými podnikmi.

4.5.1.

Okrem toho by sa mala zabezpečiť primeraná rovnováha medzi rôznymi európskymi krajinami, ako aj významný podiel účasti malých podnikov.

4.6.

EHSV dúfa, že európske financovanie zabezpečí, že činnosti v oblasti vývoja prinesú prospech predovšetkým európskym podnikom.

4.7.

Výbor si tiež želá, aby sa pravidlá o vývoze obranných zbraní harmonizovali na európskej úrovni, a to v súlade s ustanoveniami Zmluvy o obchodovaní so zbraňami (ATT), ktorú podpísali a ratifikovali všetky členské štáty Európskej únie, aby sa odstránila možná príčina narušenia hospodárskej súťaže medzi európskymi podnikmi, čo by skomplikovalo prístup na vývozný trh.

4.8.

Pokiaľ ide o typy opatrení, EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné bojovať proti neistým pracovným miestam pracovníkov v európskom obrannom priemysle. Cieľom financovania EÚ je posilniť spôsobilosť obrannej technologickej a priemyselnej základne. Keďže spôsobilosť priemyslu spočíva na pracovníkoch, je potrebná trvalá a bezpečná spolupráca medzi pracovníkmi a podnikmi, ktoré ich zamestnávajú.

4.9.

To isté platí podľa EHSV aj pre kritériá na výber projektov, medzi ktorými by mali byť tieto kvalifikačné kritéria:

4.9.1.

EHSV sa domnieva, že by sa mal stanoviť podiel (napr. 10 %) stále otvorených výberových konaní na malé projekty pre menšie podniky, čo by umožnilo vyváženejšiu účasť na tomto programe všetkých subjektov technologického a inovačného rozvoja produktov a služieb v oblasti obrany.

4.10.

EHSV sa domnieva, že k vykonávacím právomociam Komisie je nevyhnutné doplniť riadenie EDIDP, ktoré dokáže definovať spoločné a konkrétne ciele prostredníctvom:

5.1.

zdôrazniť kľúčovú úlohu európskej obrany pri ochrane európskych záujmov z hľadiska bezpečnosti a medzinárodných záväzkov, demokracie a zásad právneho štátu;

5.2.

zdôrazniť schopnosti a profesionalitu obranných armád, ktoré sú považované za tradičných podporovateľov výskumu a inovácií, ako aj hybnú silu podnikateľského a hospodárskeho oživenie európskeho výrobného systému;

5.3.

upevniť pocit identity a spolupatričnosti k EÚ prostredníctvom spoločného hodnotového rámca s občanmi z rôznych krajín;

5.4.

zvýšiť poznatky, povedomie a podporu európskych občanov, pokiaľ ide o vojenské organizácie a činnosť inštitúcií v oblasti obrany;

5.5.

zvýšiť poznatky, povedomie a podporu občanov pre činnosti technologického rozvoja zariadení na obranu, ktoré majú priamy dosah na občiansku spoločnosť a rozvoj krajiny;

5.6.

rozvíjať komunikačný rozmer nového spoločného prístupu s cieľom zabezpečiť stále pripravenejších a kvalifikovanejších pracovníkov v oblasti európskej komunikácie. Činnosti budú vychádzať zo základnej zásady „klasifikácia a koordinácia“ vypracovanej na základe prístupu európskej koordinácie v súlade s NATO.

5.7.

Kybernetická bezpečnosť a kybernetická obrana sú oblasti, v ktorých je obrana referenčným prvkom v európskom kontexte v súvislosti so vznikom kybernetického priestoru ako novej oblasti popri tradičných vojenských oblastiach.