Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52017AE3421

    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2016 [COM(2017) 285 final]

    Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, p. 111–116 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    2.3.2018   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 81/111


    Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Správa o politike hospodárskej súťaže za rok 2016

    [COM(2017) 285 final]

    (2018/C 081/15)

    Spravodajca:

    Paulo BARROS VALE

    Konzultácia

    Európska komisia, 5. 7. 2017

    Právny základ

    článok 304 ZFEÚ

     

     

    Príslušná sekcia

    sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu

    Prijaté v sekcii

    4. 10. 2017

    Prijaté v pléne

    18. 10. 2017

    Plenárne zasadnutie č.

    529

    Výsledok hlasovania

    (za/proti/zdržalo sa)

    177/1/3

    1.   Závery a odporúčania

    1.1.

    EHSV pozitívne hodnotí obsah správy o politike hospodárskej súťaže z roku 2016 (1) a vo všeobecnosti ho podporuje. Vyjadruje však určité obavy v súvislosti so súčasnou situáciou a s tým, aká by podľa neho mohla byť európska politika hospodárskej súťaže.

    1.2.

    EHSV víta úsilie Komisie, pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel, ktoré prispieva k vytvoreniu prostredia spravodlivej a slobodnej hospodárskej súťaže, ako aj o rozvinutú medzinárodnú spoluprácu.

    1.3.

    EHSV sa domnieva, že politika hospodárskej súťaže by mala byť lepšie vymedzená a v mnohých prípadoch sa dostáva do rozporu s ostatnými politikami Únie, ktoré ju ovplyvňujú. Podniky a spotrebitelia sa stretávajú s rôznymi problémami, ktoré presahujú rámec tém, ktorými sa zaoberá Komisia v rámci politiky hospodárskej súťaže a vplývajú na vnútorný trh, ako napríklad problémy vyplývajúce zo zdaňovania.

    1.4.

    Právomoci Komisie sú obmedzené, ale má právo iniciatívy a môže byť ambicióznejšia, či už pokiaľ ide o zosúladenie problematiky hospodárskej súťaže s rôznymi európskymi politikami alebo koordináciu s činnosťou vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže. Európske a vnútroštátne politiky hospodárskej súťaže by mali byť v plnej miere zosúladené, aby Komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže mohli pracovať efektívnejšie.

    1.5.

    Každý deň sme svedkami toho, že hospodárska súťaž negatívne vplýva na určité skupiny, najmä MSP a spotrebiteľov: obchodné praktiky veľkých distribučných skupín, ktoré prostredníctvom agresívneho vyjednávania ničia menšie podniky a obmedzujú výber pre spotrebiteľov; nejasné postupy určovania cien, napríklad pokiaľ ide o energiu a palivá, ktoré majú vplyv na podniky a spotrebiteľov; dumping, ktorý možno pozorovať najmä v sektore distribúcie a dopravy – sú témy, ktorými by sa mali neustále zaoberať a mali by ich riešiť vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, ako aj Komisia.

    1.6.

    Hoci prevláda názor, že sila veľkých skupín môže viesť k narúšaniu hospodárskej súťaže, Komisia podporila fúzie a koncentrácie, ktorými v sektoroch vznikajú skutoční giganti. EHSV vyzýva Komisiu, aby v týchto postupoch zaviedla skutočne účinné opravné prostriedky a zachovala dôsledné monitorovanie veľkých skupín s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel a rešpektovanie záujmov spotrebiteľov a MSP.

    1.7.

    Zjednotenie daňových politík nie je vzhľadom na zmluvu možné. Rozdiely v priamom a nepriamom zdaňovaní vplývajú tak na podniky, ako aj na spotrebiteľov a prehlbujú nerovnosti. EHSV opakovane zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže musí zabezpečiť zmiernenie narušení vyplývajúcich zo zdaňovania, kým si Európa bude zachovávať zdaňovanie ako vnútroštátnu právomoc.

    1.8.

    Medzinárodná spolupráca sa rozvíja prostredníctvom rokovaní o rôznych dohodách. EHSV podporuje, aby sa nadväzovali skutočné partnerstvá a aby sa v uzavretých dohodách zohľadnili hĺbkové úvahy, ktoré sa už v súvislosti s obsahom obchodných dohôd rozvinuli.

    2.   Obsah správy o politike hospodárskej súťaže za rok 2016

    2.1.

    Stanovisko predstavuje hlavne opatrenia, ktoré prijala Komisia v oblasti hospodárskej súťaže. Je syntézou rozsiahlejšieho pracovného dokumentu o práci vykonanej v roku 2016 (2).

    2.2.

    Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo svojom prejave o stave Únie pripomenul význam politiky hospodárskej súťaže a uviedol, že „rovnaké podmienky tiež znamenajú, že v Európe sú spotrebitelia chránení pred kartelmi a zneužívaním zo strany silných spoločností. […] Komisia dohliada na túto spravodlivosť. Ide tu o sociálny aspekt právnych predpisov o hospodárskej súťaži.“

    2.3.

    Správu tvorí šesť častí: úvod, zabezpečenie skutočne rovnakých podmienok pre všetkých: ako kontrola štátnej pomoci pomáha riešiť túto výzvu; posilňovanie hospodárskej súťaže a inovácií na celom jednotnom digitálnom trhu; vytvorenie jednotného trhu, ktorý posilňuje postavenie občanov a podnikov EÚ; uvoľnenie potenciálu európskej energetickej únie a obehové hospodárstvo; formovanie európskej a globálnej kultúry hospodárskej súťaže.

    2.4.

    EHSV vo všeobecnosti podporuje obsah tejto správy. Kriticky sa však vyjadruje k zachovaniu plodného dialógu medzi inštitúciami: v pravidlách štátnej pomoci sa tiež zachovávajú rovnaké podmienky medzi bankami, ktoré štátnu pomoc dostávajú, a bankami, ktoré ju nedostávajú. Boli zavedené určité podmienky pre banky, ktoré dostávajú štátnu pomoc, no nemožno potvrdiť, že by sa zachovali rovnaké podmienky medzi bankami, ktoré štátnu pomoc dostávajú, a bankami, ktoré ju nedostávajú. Narušenie hospodárskej súťaže existuje a zavedené opravné prostriedky ho takmer neriešia.

    3.   Všeobecné pripomienky

    3.1.

    EHSV hodnotí pozitívne Správu o politike hospodárskej súťaže za rok 2016, ktorá sa zaoberá otázkami veľkého významu pre existenciu podnikov a život občanov.

    3.2.

    Európsku priemyselnú základňu tvoria prevažne malé a stredné podniky. Tieto podniky sú pilierom európskeho hospodárstva. Vzhľadom na svoju veľkosť sú však najzraniteľnejšie voči nekalej konkurencii.

    3.3.

    V sektore veľkoobchodných reťazcov malé a stredné podniky zvlášť doplácajú na zneužívanie dominantného postavenia veľkých distribučných skupín, ktoré využívajúc svoju výraznú vyjednávaciu silu a proti všetkým pravidlám hospodárskej súťaže uplatňujú pri vyjednávaniach nekalé praktiky a naďalej ničia malých producentov a malých obchodníkov tým, že ovplyvňujú rozhodnutia a záujem spotrebiteľov. EHSV odporúča, aby Komisia do budúcich správ o politike hospodárskej súťaže začlenila analýzu fungovania potravinového distribučného reťazca.

    3.4.

    Činnosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže má veľký význam pre odstraňovanie zneužívania dominantného postavenia a iných praktík, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž. Komisia vykonala analýzu kapacít orgánov na ochranu hospodárskej súťaže z pohľadu zdrojov, právomocí a nezávislosti činnosti. Prijať by sa mali opatrenia, ktoré by boli reakciou na zistenie, že ich efektívnosť je možné zvýšiť. EHSV opäť pripomína, že orgány na ochranu hospodárskej súťaže môžu a musia namiesto reaktívneho postoja na základe oznámení zo strany prevádzkovateľov alebo spotrebiteľov zaujať preventívnejší postoj, a to predovšetkým, pokiaľ ide o praktiky zneužívania dominantného postavenia, ktoré sa neustále uplatňujú pri vyjednávaniach. Monitorovanie vyjednávaní by mohlo podporiť prevenciu určitého zneužívania dominantného postavenia a tým chrániť malých prevádzkovateľov a spotrebiteľov.

    3.5.

    Práve v tejto oblasti treba zaručiť účinné uplatňovanie práva na odškodnenie obetí praktík narúšajúcich hospodársku súťaž, keďže smernica 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 ani odporúčanie o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho riešenia sporov v súvislosti s porušením práva hospodárskej súťaže zjavne nie sú vhodné na to, aby potrebným spôsobom umožnili kolektívne uplatnenie práv obetí ovplyvnených týmto porušovaním.

    3.6.

    Došlo k niekoľkým fúziám a koncentráciám v rôznych sektoroch, na základe ktorých vznikli „giganti“, ktorí môžu ovplyvňovať fungovanie trhu a narúšať pravidlá hospodárskej súťaže. Komisia bola vyzvaná, aby sa k niektorým z týchto postupov vyjadrila. V praxi ich však bolo zablokovaných len málo a zavedenie nápravných opatrení ako protiváhy k schvaľovaniu nesplnilo očakávania. Komisia na jednej strane stíha kartely, no na druhej strane povoľuje fúzie a akvizície bez kompenzačných opatrení. EHSV vyjadruje znepokojenie vzhľadom na potenciálne nebezpečenstvo vzniku veľkých skupín v niektorých sektoroch, čo môže viesť k vážnemu narušeniu hospodárskej súťaže, zániku mnohých MSP a ovplyvniť výber spotrebiteľov, a vyzýva Komisiu, aby postupovala opatrne.

    3.7.

    Narúšania hospodárskej súťaže plynúce z vonkajších vzťahov Únie sa dotýkajú jej dovozu aj vývozu. Sme svedkami toho, že na európsky trh sa dostávajú výrobky z krajín, kde pretrváva sociálny dumping, poškodzuje sa životné prostredie a poskytuje sa štátna pomoc, ktorá je z hľadiska európskych pravidiel považovaná za nelegálnu. Európske podniky, ktoré dodržiavajú príslušné predpisy, majú sťažený prístup na iné trhy, pretože zjavne nedokážu konkurovať cenám, ktoré uplatňujú konkurenti z krajín, v ktorých sú predpisy menej prísne alebo kontrola dodržiavania týchto predpisov je neúčinná.

    3.8.

    Narúšanie hospodárskej súťaže však môže plynúť aj zo samotných pravidiel Únie. Tak je to napríklad v prípade nariadenia REACH (o registrácii, posudzovaní a povoľovaní chemických látok), ktoré sa bude uplatňovať od 31. mája 2018 na podniky, vyrábajúce alebo prinášajúce na trh chemické látky ako také alebo obsiahnuté v zmesiach alebo výrobkoch, keď ich množstvo presiahne v rámci jedného roka jednu tonu. Na základe tohto nariadenia sú podniky povinné predložiť Európskej chemickej agentúre (ECHA) zoznam chemických látok ako takých alebo látok v zmesiach alebo výrobkoch, v množstvách vyšších ako jedna tona v rámci jedného roka, a zaplatiť príslušný poplatok. Registrujúci je považovaný za legitímneho vlastníka správy, teda za subjekt, ktorý môže informácie v nej obsiahnuté pretvoriť na tovar predávaný na trhu prvými registrujúcimi, vo všeobecnosti podnikmi značnej veľkosti a hospodárskej sily. V praxi to znamená, že ak sa podnik pokúsi o registráciu v ECHA, je mu oznámené, že sa musí skontaktovať s hlavným registrujúcim, ktorý mu následne oznámi, aká je cena za povolenie prístupu k uloženým informáciám. Táto cena môže dosiahnuť desiatky, dokonca aj stovky tisíc EUR za jednu látku. Je stanovené, že registrácie, ktoré boli na základe tohto nariadenia vykonané minimálne pred 12 rokmi, môžu iní výrobcovia alebo dovozcovia použiť na účely registrácie. V praxi to je však tak, že s blížiacim sa dátumom nadobudnutia plnej platnosti nariadenia REACH pre všetky chemické látky vyrábané alebo predávané v množstvách vyšších ako jedna tona za rok, prví registrujúci za písomné povolenie na prístup k informáciám, ktoré poskytli agentúre ECHA, požadujú od mikropodnikov alebo malých a stredných podnikov tohto odvetvia platbu vysokých čiastok či dokonca percentuálny podiel na predaji. Tieto informácie by mali byť verejné a bezplatne prístupné pre všetkých občanov a podniky Európskej únie, aby sa dosiahol cieľ, ktorý bol dôvodom ich vytvorenia, teda ochrana ľudského zdravia a životného prostredia. V tomto prípade právne predpisy, pripravené s cieľom zlepšiť ochranu zdravia obyvateľstva a životného prostredia pred rizikami, ktoré môžu vyplynúť z používania chemických produktov, majú vytvoriť prekážky vstupu nových podnikov na trh a voľného pohybu chemických látok, čím sa má vytvoriť situácia, kde bude hospodárska súťaž obmedzená a veľké podniky nebudú zneužívať svoje dominantné postavenie. EHSV upozorňuje na potrebu preskúmania a revízie nariadenia REACH, aby sa odstránili prípadné prekážky hospodárskej súťaže spôsobené uplatňovaním tohto nariadenia.

    3.9.

    Naďalej je aktuálna téma spájania bánk a štátnej pomoci bankám. Vzhľadom na nedávnu finančnú krízu a jej účinky na reálnu ekonomiku a dôveru vo finančné trhy sú praktiky v tomto sektore pod trvalým dohľadom, ktorý je odôvodnený oprávneným strachom z toho, aby sa znovu nevyskytli vážne problémy. Dočasná štátna pomoc zachránila finančný sektor pred zrútením. Banky utrpeli počas finančnej krízy veľké straty a ich marže sa znížili v dôsledku úrovne súčasných úrokových sadzieb. Pri reštrukturalizácii sektoru sme boli svedkami zániku niektorých inštitúcií, ale aj fúzií, ktoré môžu byť dôvodom na znepokojenie, a to nielen, pokiaľ ide o stabilitu finančného sektora v prípade novej budúcej krízy, ale aj hlavne preto, lebo vzhľadom na veľkosť týchto nových skupín môže dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže. EHSV vyzýva Komisiu, aby bola pozorná a ostražitá, pokiaľ ide o prípadné zneužívanie dominantného postavenia, ktoré môže poškodiť záujmy spotrebiteľov a ohroziť financovanie podnikov, najmä malých a stredných podnikov.

    4.   Konkrétne pripomienky

    4.1.   Štátna pomoc

    4.1.1.

    Štátna pomoc je dôležitým nástrojom rozvoja, pretože umožňuje konvergenciu znevýhodnených regiónov, ako aj podporu zamestnanosti a hospodárstva. Jej limitované prostriedky musia byť dobre použité tak, aby to nebolo v rozpore s osvedčenými postupmi v oblasti hospodárskej súťaže.

    4.1.2.

    EHSV opakovane vyjadruje svoje presvedčenie, že prebiehajúca modernizácia štátnej pomoci musí byť v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020, politiky súdržnosti a politiky hospodárskej súťaže, pričom sa musí zachovať významná úloha štátnej pomoci v odvetviach podporujúcich rozvoj Európy a verejných služieb reagujúcich na spoločenské potreby.

    4.1.3.

    EHSV už vyjadril svoju podporu modernizácii štátnej pomoci v minulosti. Výbor teraz hodnotí pozitívne povinnosť orgánov poverených poskytovaním štátnej pomoci poskytovať informácie o pomoci presahujúcej 500 000 EUR (3).

    4.1.4.

    Tieto informácie sú aj reakciou na obavy občanov EÚ, ktorí sa domnievajú, že nie sú dostatočne informovaní o udeľovanej štátnej pomoci (4). V súčasnosti treba šíriť informácie o tejto možnosti konzultácií, ale aj informácie o pravidlách poskytovania a vymáhania takejto pomoci, ktoré zvyšujú transparentnosť pri využívaní verejných zdrojov.

    4.1.5.

    EHSV podporuje činnosť Komisie v oblasti boja proti štátnej pomoci udeľovanej prostredníctvom daňových rozhodnutí, ktoré poskytujú nelegálne daňové výhody, ako aj prijatie balíka opatrení proti daňovým únikom, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby podniky platili dane tam, kde dosiahnu zisk, a zabrániť agresívnemu daňovému plánovaniu (5).

    4.2.   Jednotný digitálny trh

    4.2.1.

    Rozširovaním širokopásmového pripojenia sa zvyšuje význam trhu s digitálnymi službami v živote európskych podnikov a občanov. Elektronický obchod je stále rozšírenejší a politika hospodárskej súťaže sa využíva na zabezpečenie fungovania tohto trhu, ochranu spotrebiteľov a dohľad nad tým, aby najsilnejšie podniky neobchádzali príslušné pravidlá.

    4.2.2.

    EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby pokračovala v boji proti geografickému blokovaniu, ktoré natoľko brzdí elektronický obchod, že môže byť prekážkou vytvoreniu skutočného elektronického obchodu. Na svetovom trhu nemôže byť žiaden rozdiel v zaobchádzaní medzi zákazníkmi na základe toho, kde sa nachádzajú.

    4.2.3.

    Digitálny trh ovláda niekoľko technologických gigantov. Zabezpečiť spotrebiteľom prístup k najlepším výrobkom za najlepšie ceny, ako aj prístup nových výrobkov a nových konkurenčných podnikov na trh je veľkou výzvou.

    4.2.4.

    Niektoré online rezervačné platformy v súčasnosti vyvolávajú u prevádzkovateľov hotelov veľké znepokojenie, pretože zneužívajú dominantné postavenie v oblasti rezervácie pobytov. Tieto platformy vyberajú omnoho vyššie poplatky ako cestovné kancelárie a dokonca nútia hotely, aby na všetkých kanáloch predaja ponúkali rovnaké ceny za rovnaký typ izby. EHSV vyzýva Komisiu, aby preskúmala doložky o parite a vyberané poplatky, ktoré ohrozujú voľnú hospodársku súťaž v tomto odvetví.

    4.2.5.

    Komisia pokračovala vo vyšetrovaní praktík spoločností Google (fungovanie vyhľadávača, obmedzenia vnútené niektorým tretím internetovým stránkam pri zobrazovaní inzerátov spoločností konkurujúcich spoločnosti Google, reštriktívne podmienky vnútené výrobcom zariadení so systémom Android a operátorom mobilných sietí) a Amazon (dohody s vydavateľmi), ktoré môžu byť porušením protitrustových pravidiel. Nedávno bola spoločnosti Google vymeraná rekordná pokuta vo výške 2,4 miliardy EUR za zneužitie dominantného postavenia na trhu na svojom vyhľadávači, kde bol nelegálne zvýhodnený iný produkt Google, vlastný servis porovnávania cien.

    4.2.6.

    Vyhľadávač Google má dominantné postavenie a Komisia musí zabezpečiť, aby výsledkom vyšetrovania neboli čiastkové údaje, ktoré by mohli obmedziť možnosti používateľov informácií. Pozornosť Komisie by sa mala zamerať aj na praktiky spoločnosti Booking, ktorá zneužíva svoje dominantné postavenie a podmieňuje výsledky vyhľadávania ponuky európskeho cestovného ruchu, čo má negatívny vplyv najmä na menšie trhy a podniky.

    4.2.7.

    Odvetvie telekomunikácií má v živote spotrebiteľov a podnikov osobitne dôležité postavenie. EHSV upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že v tejto oblasti ešte neexistuje otvorený ani konkurenčný trh. Telekomunikační operátori aj naďalej prijímajú praktiky, ktoré sú v rozpore s voľnou hospodárskou súťažou, a zvyšujú ceny počas trvania zmluvy bez toho, aby bola spotrebiteľovi vopred poskytnutá akákoľvek informácia, ktorá by mu umožnila od zmluvy odstúpiť, ako to stanovujú predpisy. Toto zvýšenie cien bolo obzvlášť citeľné potom, ako došlo k ukončeniu roamingových služieb, čo v praxi viedlo k zvýšeniu celkových sadzieb, a to negatívne ovplyvňuje všetkých, ktorí necestujú.

    4.3.   Trh s energiou a obehové hospodárstvo

    4.3.1.

    Jednotný trh s energiou stále nie je skutočnosťou, a to aj napriek úsiliu, ktoré bolo vyvinuté v priebehu posledných rokov. Vysoká cena energie, najmä v niektorých krajinách, výrazne zaťažuje rozpočet domácností a podnikov, pretože liberalizácia trhov nepriniesla skutočné zníženie cien. Tieto ceny udržujú Európu vzhľadom na ostatných svetových konkurentov v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o ceny energie.

    4.3.2.

    Zlepšenie energetickej účinnosti a investície do energie z obnoviteľných zdrojov musia zostať hlavnými oblasťami úsilia vyvinutého na ceste ku konkurencieschopnejšej a udržateľnejšej Európe, a to aj napriek environmentálnym obavám, ktoré vznikajú v súvislosti so spracovaním odpadu z používania týchto technológií (ako sú napríklad batérie a fotovoltaické články). Energia z obnoviteľných zdrojov nie je ešte ani napriek technologickému pokroku na takom stupni vývoja, ktorý by jej umožnil konkurovať energii z fosílnych zdrojov a jadrovej energii, a preto si aj naďalej zaslúži podporu, aby bola konkurencieschopnou na spravodlivejšom trhu.

    4.3.3.

    Energia z obnoviteľných zdrojov nie je len zdrojom čistej energie. Mala by sa rovnako považovať za príležitosť pre rozvoj miestnych spoločenstiev a umožniť im, aby sa mohli stať spotrebiteľmi a zároveň aj výrobcami energie v rámci decentralizovaného modelu výroby energie, ktorý je prospešný pre miestne spoločenstvá.

    4.3.4.

    Technológia pokročila a výroba solárnej fotovoltaickej energie je už dostupnejšou pre podniky a rodiny, ktoré si chcú nainštalovať tieto zariadenia na výrobu elektrickej energie, aby ňou pokryli vlastnú spotrebu, udeľovanie licencií na inštalovanie týchto zariadení je obmedzené na určitý výkon, čo znižuje atraktívnosť tejto investície pre podniky určitej veľkosti, ktoré by počas najslnečnejších mesiacov mohli svoje náklady na energiu výrazne znížiť či dokonca úplne pokryť.

    4.3.5.

    Európa si okrem toho musí aj naďalej zachovať svoju energetickú nezávislosť posilnením prepojení tak, aby znížila svoju zraniteľnosť a zvýšila konkurencieschopnosť.

    4.3.6.

    EHSV pripomína, že osobitne veľký dôraz treba klásť na veľké výzvy, ktorým čelí EÚ:

    zníženie cien energie pre domácnosti a podniky, čo by prinieslo zjavné výhody v spoločenskej a hospodárskej oblasti, ako aj v oblasti vonkajšej konkurencieschopnosti európskych podnikov,

    podpora vytvorenia skutočnej európskej energetickej politiky,

    zlepšenie integrácie trhov s energiou prostredníctvom podpory európskych prepojení,

    vedúca úloha pri realizácii Parížskej dohody, aby sa znížili emisie skleníkových plynov v kontexte udržateľného rozvoja.

    4.4.   Medzinárodná spolupráca

    4.4.1.

    Na svetovom trhu je Európa aj naďalej vystavená nekalej konkurencii krajín, ktoré uplatňujú škodlivé praktiky v sociálnej a environmentálnej oblasti. Okrem významného sociálneho aspektu je aj narúšanie hospodárskej súťaže plynúce z vonkajších vzťahov Únie dôvodom na silnú mobilizáciu v rámci medzinárodnej diplomacie s cieľom chrániť podniky a spotrebiteľov pred týmito praktikami pri dovoze aj vývoze.

    4.4.2.

    EHSV víta záväzok Komisie aktívne sa zúčastňovať na práci medzinárodných orgánov v oblasti hospodárskej súťaže, ako je napríklad Výbor OECD pre hospodársku súťaž, Svetová banka, Konferencia Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj a Medzinárodná sieť pre hospodársku súťaž.

    4.4.3.

    EHSV víta rovnako úsilie, ktoré Komisia vyvíja na rokovaniach o dohodách o voľnom obchode s Arménskom, Mexikom, Indonéziou, Filipínami a Japonskom, ako aj v oblasti technickej spolupráce s rozvíjajúcimi sa krajinami. Upozorňuje však na to, že tieto dohody by mali nielen zabezpečiť rovnováhu v oblasti hospodárskej súťaže, ochranu podnikov a spotrebiteľov, ale zároveň by mali prispieť k hospodárskej a sociálnej súdržnosti v Európe.

    V Bruseli 18. októbra 2017

    Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

    Georges DASSIS


    (1)  COM(2017) 285 final.

    (2)  SWD(2017) 175 final.

    (3)  https://webgate.ec.europa.eu/competition/transparency/public?lang=sk.

    (4)  Perception and awareness about Transparency of State aid (Vnímanie a povedomie, pokiaľ ide o transparentnosť štátnej pomoci), Eurobarometer, júl 2016.

    (5)  http://ec.europa.eu/taxation_customs/business/company-tax/anti-tax-avoidance-package_en.


    Top