15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/52

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta iniciatívu Komisie, ktorej cieľom je podporovať bezpečné, transparentné a inovatívne prostredie pre uskutočňovanie platieb v rámci EÚ. Účinnejšie, modernejšie a bezpečnejšie platobné nástroje sú predpokladom pre ďalšie rozšírenie výhod jednotného trhu, ako aj pre posilnenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva v celosvetovom meradle.

1.2

EHSV oceňuje široký rozsah dialógu, ktorý Komisia navrhuje a ktorý zahŕňa hlavné otázky súčasnej i budúcej situácie v oblasti platieb v EÚ. Aby však bolo možné utvoriť si o situácii celkový obraz, je nutné venovať väčšiu pozornosť hotovostným platbám. Na niektorých trhoch sú hotovostné platby, hoci v čoraz menšom rozsahu, aj naďalej hlavným spôsobom platenia. Čoraz viac údajov zozbieraných na národnej úrovni poukazuje na to, že hotovostné platby sú v zásade menej účinné a ak by spotrebitelia začali viac využívať elektronické platby, mohli by sa ušetriť značné zdroje. Niektoré členské štáty dosiahli skutočný pokrok smerom k bezhotovostnej spoločnosti. EHSV sa aj napriek tomu domnieva, že široká verejnosť stále nepozná skutočné náklady súvisiace s hotovosťou. Hotovosť sa okrem toho považuje za prostriedok, ktorý uľahčuje tieňovú ekonomiku. Z tohto dôvodu by všetky zainteresované strany mali podporovať tie platobné spôsoby, ktoré pomáhajú pri odstraňovaní tieňovej ekonomiky a ktoré sú lacnejšie a bezpečnejšie. V tejto súvislosti by sa malo zvážiť množstvo výhod pre všetky zainteresované strany, ako aj potreba stanoviť primeranú výšku nákladov malých a stredných podnikov, ktoré ponúkajú tieto platobné spôsoby svojim zákazníkom. V členských štátoch by sa preto mali zaviesť dodatočné iniciatívy, ktoré bude Komisia jasne podporovať.

1.3

Platba kartou je najpopulárnejším bezhotovostným spôsobom platenia v EÚ i na celom svete. V ekonomickej literatúre čoraz viac prevláda názor, že bezhotovostný spôsob platby je z fiškálneho aj ekonomického hľadiska najtransparentnejší a navyše je pre celú spoločnosť najlacnejší a tiež pohodlný, bezpečný a inovatívny. EHSV preto podporuje návrh Komisie týmto spôsobom využiť výhody väčšej integrácie trhu. Aj napriek tomu sa príležitosti, ktoré jednotný trh ponúka, naplno nevyužívajú, a to v dôsledku historických prekážok a nedostatku normalizácie a interoperability, ako aj v dôsledku rozdielov a nedostatkov vo využívaní verejne prístupných informácií, ktoré by sa dali prekonať väčším využívaním platieb kartou, cez internet a mobilnými telefónmi. Potenciál hospodárskej súťaže, inovácie a účinnosti sa preto v plnej miere nevyužíva. EHSV vyzýva, aby trhové iniciatívy čo najskôr navrhli uskutočniteľné riešenia, predovšetkým také, ktoré by zároveň podporovali finančné a digitálne začlenenie.

1.4

Súčasná právna neistota v oblasti podnikateľských modelov založených na výmenných poplatkoch bráni rastu platieb kartou, elektronických platieb a platieb mobilným telefónom, ako aj hotovostných prevodov. Jasnosť je pre investície a inovácie v platobných systémoch maximálne dôležitá. EHSV vyzýva Komisiu, aby stabilizovala podnikateľské prostredie pre všetkých operátorov. V súlade s cieľmi jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) by medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými transakciami nemal byť rozdiel v poplatkoch a ďalších požiadavkách.

1.5

Prístup k informáciám o dostupnosti finančných prostriedkoch na bankových účtoch si vyžaduje starostlivé zváženie mnohých aspektov vrátane bezpečnosti, ochrany údajov, práv spotrebiteľa, hospodárskej súťaže a kompenzácie pre zriaďovateľov účtov. EHSV konštatuje, že subjekty, ktoré majú záujem o prístup k takýmto informáciám, by mali byť regulované a podliehať dohľadu, a to v závislosti od ich rizikového profilu. V európskom právnom rámci by sa mali jasne odzrkadľovať povinnosti a zodpovednosť zainteresovaných operátorov.

1.6

Na mnohých trhoch nemusia byť zákazníci pripravení akceptovať príplatky, a preto budú možno viac využívať hotovostné platby v presvedčení, že tento spôsob platenia nič nestojí. Aj keď spotrebiteľov bude pred nadmernými príplatkami od 13. júna 2014 chrániť smernica o právach spotrebiteľov, nie je jasné, ako sa táto ochrana dá zabezpečiť vo veľmi premenlivom online prostredí.

1.7

Elektronické platby oceňujú zákazníci na vnútroštátnych trhoch. Celoeurópske riešenie, založené na internetovom bankovníctve, však stále neexistuje. A práve táto skutočnosť je prekážkou väčšieho využívania elektronického obchodovania. EHSV vyzýva operátorov takýchto systémov, aby otvorene a transparentne riešili problémy s interoperabilitou a aby čo najskôr pristúpili k vyriešeniu otvorených otázok v oblasti elektronického obchodovania.

1.8

EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa pri platbách mobilným telefónom budú od počiatočnej fázy ich vývoja rešpektovať zásady otvoreného prístupu k platformám, prenosnosti aplikácií a bezpečnosti, a že sa bude predchádzať duplicitným nákladom operátorov, ktorí chcú tieto platby prijímať.

1.9

EHSV berie na vedomie pokrok, ktorý dosiahli účastníci trhu pri predchádzaní podvodom uskutočňovaným na fyzických platobných termináloch. Najväčšiu hrozbu v súčasnosti predstavujú podvody uskutočňované online. Mali by sa zaviesť dodatočné bezpečnostné opatrenia, nie však na úkor pohodlia zákazníkov. Bezpečnostné opatrenia by v prípade, že ich navrhnú verejné orgány, mali byť podľa možnosti technologicky neutrálne.

1.10

EHSV víta prebiehajúcu snahu o posilnenie riadenia súčasnej jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) a podporuje zámer centralizovať „vlastníctvo“ SEPA, napríklad pod záštitou Rady SEPA. EHSV však vyzýva Komisiu a Európsku centrálnu banku, aby čo najskôr dopracovali podrobnosti tohto projektu, keďže súčasné faktické vákuum znemožňuje jeho realizáciu.

2.1

Dokončenie SEPA je jednou z priorít Komisie, pokiaľ ide o dokončenie jednotného trhu. Dosiahnuté výsledky v oblasti normalizácie a interoperability, podporené harmonizovaným právnym rámcom, sú operátorom už k dispozícii vo forme prevodných príkazov SEPA a inkás SEPA, ktoré od 1. februára 2014 nahradia doterajšie platobné systémy v eurozóne.

2.2

Pôsobnosť SEPA je však širšia a zahŕňa ďalšie piliere. Jeden z nich je venovaný platbám kartou – najvýznamnejšiemu platobnému nástroju v Európskej únii i na celom svete. Ďalší takýto pilier tvoria elektronické platby, t.j. platby za nákupy uhrádzané cez internet. Tieto platby v súčasnosti predstavujú len malú časť všetkých bezhotovostných platieb, pričom sa očakáva dvojciferný rast. Európska platobná rada (EPC), ktorá je koordinačným a rozhodujúcim orgánom európskeho bankového sektora v oblasti platieb, rozšírila rozsah svojich činností aj na elektronické platby a vyvinula rámec pre elektronické platby SEPA. Generálne riaditeľstvo Komisie pre hospodársku súťaž nedávno adresovalo rade EPC žiadosť o informácie.

2.3

Platby mobilným telefónom sú najnovším pilierom. Rada EPC v spolupráci s ďalšími operátormi prijala koordinované opatrenia týkajúce sa platieb mobilným telefónom tým, že pripravila technickú dokumentáciu o usmerneniach v oblasti interoperability a niekoľko bielych kníh. Platby mobilným telefónom sú stále v počiatočnej fáze vývoja, avšak očakávania, pokiaľ ide o ich budúce postavenie, sú veľmi vysoké. Aj keď sa platby kartou, elektronické platby a platby mobilným telefónom líšia svojím stupňom vývoja, rozsahom a podnikateľským modelom, európske inštitúcie a trhoví operátori zastávajú spoločný názor, že je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok v oblasti integrácie, transparentnosti a hospodárskej súťaže. Existuje riziko, že nedostatky, ktoré sa vyskytli v súčasných podnikateľských modeloch, sa prenesú aj do vznikajúceho prostredia platieb mobilným telefónom.

2.4

Každý občan, podnik alebo verejný orgán vykonáva platby buď tradičnými platobnými metódami (napr. v hotovosti) alebo prostredníctvom moderných platobných služieb (napr. elektronickými platbami). Podľa štatistiky Európskej centrálnej banky (1) sa v roku 2010 v Európskej únii 86,4 miliardy transakcií zrealizovalo inými platobnými metódami než hotovostnou platbou, čo je o 4,4 % viac ako v predchádzajúcom roku, pričom najviac bolo platieb kartou (39 % alebo 33,9 mld.). Hodnota platieb kartou dosiahla výšku 1,8 bilióna EUR, čo predstavuje ročný nárast o 6,7 %, teda viac ako trojnásobok nárastu reálneho HDP v eurozóne, ktorý predstavoval 1,8 %. Aj keď v používaní kariet existujú značné rozdiely medzi jednotlivými krajinami, všeobecný trend je, že platba kartou je jedným z najdynamickejších bezhotovostných platobných nástrojov.

2.5

Prieskum, ktorý vykonal Európsky systém centrálnych bánk (2), preukázal, že výmenné poplatky nie sú v Európskej únii stanovované ani uplatňované harmonizovaným spôsobom. Voľba, štruktúra a výška výmenných poplatkov sa v mnohom odlišujú a závisia od viacerých faktorov a indikátorov. Výmenné poplatky sú hlavnou zložkou obchodníckych poplatkov. Komisia i národné orgány pre hospodársku súťaž zhodnotili konkurenčné aspekty výmenných poplatkov a prijali viacero rozhodnutí, z ktorých niektoré sa vzťahovali na cezhraničné aktivity a iné boli obmedzené na národnú úroveň.

2.6

V súvislosti s transparentnosťou poplatkov bohužiaľ neboli uskutočnené oficiálne prieskumy ani sa nezverejňujú úplné národné štatistiky ani porovnania jednotlivých krajín, pokiaľ ide o náklady hradené spotrebiteľmi, ako sú rôzne poplatky, ktoré priamo súvisia s jednotlivými spôsobmi platenia, napriek tomu, že tieto informácie sú dostupné národným orgánom dohľadu, väčšina ktorých ich nezverejňuje.

2.7

Aj napriek prebiehajúcim súkromným iniciatívam vedúcim k normalizácii stále existuje fragmentácia v niektorých oblastiach transakcií: medzi prijímajúcimi a vydávajúcimi poskytovateľmi platobných služieb, medzi kartami a terminálmi, ako aj medzi terminálmi a prijímajúcimi poskytovateľmi platobných služieb. Tieto iniciatívy však často v dôsledku rôznych obchodných záujmov alebo chýbajúceho jasného harmonogramu implementácie zatiaľ dosiahli len obmedzené konkrétne výsledky.

2.8

Vysoké investície a značné úsilie všetkých operátorov vynaložené na prechod z magnetického prúžku na čipovú technológiu EMV mali pozitívny vplyv na zníženie miery podvodov pri fyzických kartových transakciách. Nedávne trendy ale poukazujú na to, že kartové transakcie vykonávané na diaľku sú v súčasnosti najviac ohrozené podvodnými aktivitami, a to aj napriek tomu, že sa na všetkých kartových transakciách podieľajú len malým podielom. Tento problém pritiahol pozornosť orgánov dohľadu a dozoru, ktoré v roku 2011 pod záštitou Európskej centrálnej banky spojili svoje sily v rámci fóra SecuRe Pay Forum, aby posilnili úroveň bezpečnosti elektronických platobných služieb a nástrojov a zvýšili dôveru verejnosti. V roku 2012 toto fórum sfinalizuje súbor technologicky neutrálnych odporúčaní v oblasti bezpečnosti platieb cez internet.

2.9

Zelená kniha Komisie sa zaoberá celým súborom problémov v oblasti platieb, ktoré by v prípade ich vyriešenia poskytli základ pre integrovanejšie a bezpečnejšie platobné služby poskytované buď v tradičných kamenných obchodoch alebo v rýchlo sa vyvíjajúcom elektronickom prostredí. Väčšia konkurencia, väčší výber a transparentnosť pre spotrebiteľov, viac inovácie a bezpečnosti pri platení a väčšia dôvera zákazníkov poskytnú Európe príležitosť stať sa priekopníkom toho, čo by v 21. storočí mohlo „vykonanie platby“ znamenať.

2.10

Komisia popisuje víziu integrovaného trhu, identifikuje rozdiely medzi súčasnou situáciou a touto víziou i prekážky, ktoré sú príčinou týchto rozdielov. Pomenúva aj päť rozsiahlych opatrení zameraných na urýchlenie integrácie trhu a zamýšľa sa nad tým, ako by mala prebiehať ich implementácia. Prvé opatrenie je, pokiaľ ide o problémy, najväčšie a týka sa fragmentácie trhu, prístupu a cezhraničných problémov. Ďalšie štyri opatrenia sa týkajú transparentného a nákladovo efektívneho stanovovania cien, normalizácie, interoperability a otázok súvisiacich s bezpečnosťou. Usmernenia v oblasti riadenia sa majú aplikovať na súčasné systémy SEPA (prevodné príkazy, inkasá), ako aj na karty, elektronické platby a platby mobilným telefónom.

3.1

Na úrovni EÚ zatiaľ chýba postoj týkajúci sa dlhodobých a na budúcnosť orientovaných otázok v súvislosti s platbami (okrem prevodných príkazov SEPA a inkás SEPA), ktorý má dosah na všetkých operátorov na jednotnom trhu. EHSV víta zelenú knihu Komisie a očakáva, že sa podniknú primerané nadväzujúce kroky na odstránenie súčasných nedostatkov. EHSV vyzýva k tomu, aby záujmy spotrebiteľov v oblasti dostupnosti bezpečných, účinných, pohodlných a rýchlych platieb stáli v popredí každej platobnej transakcie.

3.2

Zelená kniha je zameraná na elektronické platby, pričom sa ale nevenuje stále dominantnej úlohe hotovostných platieb, ktoré predstavujú 80 % platobných transakcií v Európe. Vyššia transparentnosť nákladov je rovnako dôležitá v prípade elektronických platieb, ako aj hotovostných platieb a pri analýze bezhotovostných platobných prostriedkov by mala slúžiť ako primárny zdroj. Široká verejnosť má stále dojem, že hotovostné platby nič nestoja. Ak by platitelia zmenili svoje návyky a viac využívali moderné a menej nákladné spôsoby platenia, mohla by sa značne zvýšiť efektívnosť. Zo získaných údajov tiež vyplýva, že prevaha hotovostných platieb má pozitívny súvis s úrovňou tieňovej ekonomiky vzhľadom na to, že hotovostné platby sa ťažko dajú sledovať. EHSV preto podporuje členské štáty, aby prijali ďalšie iniciatívy zamerané na prehodnotenie postavenia hotovosti v moderných ekonomikách, ktoré Komisia jasne podporí.

3.3

EHSV zastáva názor, že by sa mali starostlivo zvážiť dodatočné opatrenia, najmä tie záväzné, zamerané na zvýšenie transparentnosti, aby spotrebitelia neboli zahltení príliš veľkým množstvom informácií, ktoré ak sú poskytnuté v nesprávnom čase (napr. počas špičky) a v zložitom formáte, môžu negatívne ovplyvniť nakupovanie a narušiť obchodníkom proces verifikácie.

3.4

Medzinárodné a niektoré vnútroštátne kartové systémy si zakladajú svoj podnikateľský model na výmenných poplatkoch, proti ktorým v rôznom rozsahu namietali národné orgány pre hospodársku súťaž, ako aj Komisia. Rozhodnutie Komisie z roku 2007, ktorým sa spoločnosti MasterCard zakázalo vyberanie cezhraničných výmenných poplatkov, nedávno potvrdil všeobecný súd. EHSV konštatuje, že podnikateľským modelom založeným na výmene sa doteraz nepodarilo zosúladiť s víziou SEPA, a to neuplatňovať žiaden rozdiel v poplatkoch medzi cezhraničnými a vnútroštátnymi transakciami. Okrem toho chýbal aj samoregulačný mechanizmus, ktorý by zabezpečoval zníženie výmenných poplatkov v prípade zvyšujúceho sa objemu transakcií, ako aj alternatívne riešenia stanovovania cien uplatniteľné na platby s nízkou hodnotou. EHSV vyzýva Komisiu, aby stabilizovala dlhodobé podnikateľské prostredie pre všetkých operátorov tým, že zohľadní aj skúsenosti iných regiónov (napr. Austrálie), ktoré v tomto ohľade prijali právne predpisy, a že zabezpečí rovnaké podmienky pre jednotlivé podnikateľské modely kartových systémov.

3.5

Zoskupovanie (co-badging) jednotlivých platobných značiek buď na plastových kartách alebo na vznikajúcich mobilných platformách by nemalo oslabovať právo spotrebiteľov vybrať si medzi značkami, ani obmedzovať možné stimuly pre obchodníkov. Zoskupovanie značiek je dôležité pre nové systémy, ktoré vstupujú na trh, a v konečnom dôsledku uľahčuje tak výber, ako aj hospodársku súťaž. V niektorých prípadoch môže jedna značka zaviesť dodatočné povinné požiadavky vzťahujúce sa na transakcie uskutočňované v jej sieti aj napriek tomu, že transakciu iniciovala iná značka. EHSV je toho názoru, že je potrebné zabezpečiť, aby značky nemali možnosť ukladať takéto požiadavky pri spracúvaní transakcií.

3.6

EHSV zastáva názor, že oddelenie funkcií riadenia systému od spracovania je kľúčovým prvkom na vytvorenie konkurencieschopného trhu platobných kariet, keďže „vertikálne silá“ môžu pri hospodárskej súťaži s nezávislými spracovateľmi využiť krížové subvencovanie. Okrem toho je súčasný systém menej priaznivý pre plánované iniciatívy podporujúce interoperabilitu medzi spracovateľmi. Takéto oddelenie, najlepšie na úrovni podnikov, by posilnilo integračné a konkurenčné procesy na jednotnom trhu.

3.7

Na základe súčasného právneho rámca nemajú platobné inštitúcie ani inštitúcie elektronických peňazí právo na prístup do platobných systémov označených v rámci smernice o konečnom zúčtovaní. Uvedené systémy sú zamerané predovšetkým na platby s veľkou hodnotou a platby v maloobchode. Ak by Komisia plánovala akékoľvek zmeny v súčasnom rámci, EHSV by ju vyzval, aby zvážila riziko, ktoré by v súčasných platobných systémoch (infraštruktúrach) predstavovali noví účastníci (t.j. platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí), keďže napríklad nemajú žiaden prístup k financovaniu z centrálnych bánk.

3.8

Rámec platobných kariet SEPA (SCF), ktorý pôvodne vyvinula rada EPC, by nemal obmedzovať podnikateľské modely, ktoré vyvinú iní operátori. V ideálnom prípade by sa rámec SCF mal starostlivo preskúmať v rámci novej štruktúry riadenia SEPA, pričom by sa mali zohľadniť pripomienky všetkých zainteresovaných strán.

3.9

EHSV sa obáva, že subjekty, ktoré nie sú regulované ani kontrolované, sa snažia o prístup k citlivým informáciám o účtoch. Povinnosti a zodpovednosť zainteresovaných operátorov nie sú v európskom právnom rámci riadne stanovené, čo môže mať neočakávané dôsledky pre spotrebiteľov v prípade zneužitia údajov alebo podvodu. Prístup k informáciám o dostupnosti finančných prostriedkoch na bankových účtoch by sa mal starostlivo zanalyzovať, pričom by sa mali zohľadniť mnohé aspekty, ako napríklad bezpečnosť, ochrana údajov, práva spotrebiteľa, hospodárska súťaž a kompenzácie pre zriaďovateľov účtov.

3.10

Príplatky ponúkajú obchodníkom príležitosť, ako navýšiť hodnotu transakcie o poplatok, ak sa používa karta. Táto možnosť bola v celej EÚ uznaná prijatím smernice o platobných službách, pokiaľ ju členský štát výslovne nezakázal. Doterajšie skúsenosti s príplatkami vyberanými v určitých prípadoch nepriniesli jasné výsledky, aspoň z krátkodobého hľadiska. Napríklad začiatkom roku 2005 Dáni razantne reagovali na zavedenie poplatkov pri ich vnútroštátnych transakciách v rámci systému debetných kariet, ktoré prudko poklesli, zatiaľ čo výbery z bankomatov vzrástli. Prieskumy vykonané na iných trhoch potvrdzujú tento trend. Aj keď spotrebiteľov bude pred nadmernými príplatkami od 13. júna 2014 chrániť smernica o právach spotrebiteľov, nie je jasné, ako sa táto ochrana dá zabezpečiť vo veľmi premenlivom online prostredí. EHSV zastáva názor, že v praxi by sa v celej Európe výber príplatkov nemal podporovať.

3.11

Systém platobných kariet charakterizuje nedostatok normalizácie a interoperability. Napríklad prevádzkovateľ terminálu musí prejsť až siedmimi certifikačnými procesmi, aby mohol pôsobiť na úrovni EÚ. EHSV vyzýva súkromný sektor, aby spojil sily a dosiahol konkrétne výsledky, najmä v súvislosti s realizačným rámcom a ambicióznymi termínmi. Ak však budú riešenia trhu pomalé, Komisia by mala prevziať iniciatívu a predložiť legislatívne návrhy.

3.12

Dostupnosť elektronických platobných služieb je obmedzená hlavne hranicami jednotlivých štátov. EHSV vyzýva operátorov takýchto systémov, aby otvorene a transparentne riešili problémy s interoperabilitou a aby čo najskôr pristúpili k vyriešeniu otvorených otázok v oblasti elektronického obchodovania. Ak však trh nedosiahne očakávané výsledky, Komisia by mala stanoviť regulačné požiadavky týkajúce sa dostupnosti systémov elektronických platieb na európskej úrovni.

3.13

EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa pri platbách mobilným telefónom budú od počiatočnej fázy ich vývoja rešpektovať zásady otvoreného prístupu k platformám, prenosnosti aplikácií a bezpečnosti, a že sa bude predchádzať duplicitným nákladom operátorov, ktorí chcú tieto platby prijímať. Orgány na ochranu údajov by okrem toho mali podporovať operátorov pri vývoji užívateľsky jednoduchých riešení.

3.14

Bezpečnosť je kľúčová, aby verejnosť dôverovala platobným nástrojom, a v najlepšom prípade by sa mala riešiť už v štádiu navrhovania. V súvislosti s bezpečnosťou je mimoriadne dôležité, aby bol každý poskytovateľ služieb v platobnom reťazci primerane regulovaný a kontrolovaný. EHSV berie na vedomie pokrok, ktorý dosiahli účastníci trhu pri predchádzaní podvodom uskutočňovaným na fyzických platobných termináloch, no zároveň konštatuje, že operátori sú v online podnikaní vystavení podvodom. Bezpečnostné opatrenia by nemali byť na úkor pohodlia spotrebiteľov a v prípade, že ich navrhujú verejné orgány, mali by byť podľa možnosti technicky neutrálne. EHSV v tejto súvislosti víta odporúčania inštitúcií zapojených do fóra SecuRe Pay Forum o bezpečnosti platieb cez internet, ako aj ich úsilie posilniť úroveň bezpečnosti elektronických platobných služieb a zvýšiť dôveru verejnosti. Správnu realizáciu týchto odporúčaní by mali ďalej monitorovať príslušné orgány.

3.15

Predchádzanie podvodom si vyžaduje dodatočné opatrenia zo strany príslušných orgánov členských štátov. EHSV v tomto smere víta zriadenie nového európskeho strediska boja proti počítačovej kriminalite v rámci Europolu, ktoré začne svoju činnosť 1. januára 2013, a dúfa, že sa toto stredisko stane kompetenčným centrom boja EÚ proti podvodníkom. Túto iniciatívu podporil EHSV v stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému „Boj proti podvodom a falšovaniu v oblasti bezhotovostných platobných prostriedkov“, ktoré bolo prijaté 23. októbra 2008 (3). EHSV konštatuje, že ďalšie opatrenia vymedzené v uvedenom stanovisku sú aj naďalej veľmi dôležité a mali by sa tiež zvážiť.

3.16

Na platbách sa podieľajú mnohé zainteresované strany a ich záujmy, hoci niekedy rozdielne, by sa mali zohľadniť pri budovaní budúceho platobného prostredia. Nové riadenie SEPA by malo zabezpečovať otvorenosť, transparentnosť a rovnaké podmienky v tomto vyvíjajúcom sa a ambicióznom projekte. EHSV víta prebiehajúcu snahu Komisie a Európskej centrálnej banky centralizovať „vlastníctvo“ SEPA, napríklad pod záštitou Rady SEPA. EHSV ich však vyzýva k tomu, aby daný proces urýchlili, keďže súčasné faktické vákuum znemožňuje jeho realizáciu.