28.1.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/40

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Cloud Computing v Európe“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2012/C 24/08

Spravodajca: Eric PIGAL

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 podľa článku 29 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Cloud Computing v Európe“.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 7. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra) prijal 143 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Výbor sa na základe stratégie 2020, a najmä digitálnej agendy, rozhodol preskúmať riešenie v oblasti informačných technológií, ktoré je zatiaľ ešte len vo fáze rýchleho a perspektívneho rozvoja: tzv. výpočtové mračno alebo Cloud Computing (CC). Cieľom tohto stanoviska je najprv zozbierať praktické skúsenosti, ktoré v tejto súvislosti získali rôzni aktéri pôsobiaci vo výbore, ako aj na trhu s riešeniami CC, a podeliť sa o ne. Potom by chcel výbor navrhnúť zoznam odporúčaní v snahe povzbudiť Európu (1), aby sa v tejto perspektívnej oblasti ujala vedúcej pozície.

1.2   Cloud Computing sa opiera o digitálnu štruktúru, ktorá ponúka tieto výhody: postup, ktorý sa dá rýchlo zaviesť, ľahko rozšíriť a pri ktorom sa platí za použitie.

1.3   Cloud Computing sa v praxi opiera o sľubný hospodársky model:

—	veľký počet potenciálnych užívateľov: súkromné osoby, podniky, verejné služby atď.,

—	spoločné využívanie prostriedkov a nástrojov IT, ktoré vedie k optimalizácii použitia,

—	mobilita vďaka CC, najmä pre mobilných užívateľov, ktorí tak môžu mať neustále prístup k svojim údajom,

—	jednoduchá, ľahko upraviteľná a transparentná integrácia jednotlivých technologických zložiek: internet, outsourcing IT služieb, mobilné aplikácie atď.,

—	vyrovnané náklady počas celého životného cyklu systémov IT, bez zvýšených počiatočných investícií,

—	podniky sa môžu lepšie sústrediť na svoju hlavnú činnosť a nemusia sa zaoberať komplexnosťou systémov IT,

—	možnosť rastu pre hlavných aktérov v tomto sektore vďaka novým aktivitám: systémoví integrátori (SI), vydavatelia softvéru.

1.4   Cloud Computing však doteraz ukázal aj určitú nezrelosť a dokonca isté slabé stránky:

—	množstvo predpisov, ktoré sa pokúšajú regulovať a kontrolovať používanie CC,

—	chýba európsky a jasne identifikovateľný riadiaci orgán, ktorý by zabezpečil ich dodržiavanie,

—	užívateľom, hlavne súkromným osobám, chýba odstup, aby bolo možné posúdiť pozitívne účinky, a najmä riziká,

—	krehký charakter internetu: prerušenia spojenia v prípade porúch, útoky počítačových zločincov atď.,

—	saturácia internetu: stagnácia výkonov, veľký nárast prenášaných objemov (audio, video, spam), obmedzenia spojené so systémom adries IP,

—	saturácia serverov: ich spoločné využívanie a následné preťaženie môže vyvolať kongesciu,

—	riziká spojené s externalizáciou údajov (data outsourcing) a ich spracovaním u tretej strany,

—	riziká spojené s transferom údajov a ich spracovaním v inej krajine, ktorá má vlastné predpisy,

—	sociálne riziko v dôsledku koncentrácie vývojových, hostingových a operačných aktivít,

—	práva a povinnosti užívateľov a poskytovateľov CC stále nie sú presne vymedzené,

—	rozlíšenie medzi osobami, ktoré sú zodpovedné za spracovanie údajov, a tými, ktoré spracúvajú osobné údaje, nie je úplne jasné,

—	pre osoby, ktoré nemajú odborné znalosti, sú zmluvy na poskytovanie takýchto služieb zložité, dokonca nezrozumiteľné, pokiaľ ide o zhromažďovanie, spracovanie a prenos údajov o spotrebiteľoch, ale aj pokiaľ ide o ich práva vyplývajúce z právnych predpisov.

1.5   Cloud Computing je pre Európu príležitosťou zapojiť sa do sľubného, dôležitého a strategického trhu. V snahe zabezpečiť úspech tohto podujatia výbor odporúča nasledujúce kroky, ktoré by mala uskutočniť pravdepodobne Komisia, s pomocou členských štátov alebo európskych podnikov v tomto sektore.

1.5.1   Kvalifikácia

—	rozbehnúť štúdiu zameranú na nevyhnutný rozvoj zručností informatikov v snahe reagovať na vývoj potrieb a počtu pracovníkov v oblasti CC,

—	podporovať a/alebo koordinovať zavádzanie programov odbornej prípravy,

—	schváliť špecifické osvedčenia alebo diplomy, ktorými by sa uznávala a potvrdzovala kvalifikácia odborníkov v oblasti CC.

1.5.2   Výskum a investície

—	povzbudzovať európske výskumné strediská, aby sa navzájom koordinovali v snahe udržať sa na špičke, pokiaľ ide o poznatky a skúsenosti,

—	podporiť rozvoj optických vláken s pomocou (subvencie alebo partnerstvá) európskych aktérov v oblasti telekomunikácií.

1.5.3   Partnerstvo

—	podporovať vznik konzorcií európskych priemyselníkov s cieľom investovať do spoločných projektov v oblasti CC, napríklad prostredníctvom rámcového programu pre výskum a vývoj,

—	nabádať, prípadne finančne podporovať, investorov, aby sa vytvárali na území členských štátov počítačové „megafarmy“, inšpirované podobnými megafarmami, ktoré už existujú v iných oblastiach,

—	používať verejné obstarávanie na podnecovanie partnerstiev,

—	spojiť vydavateľov riešení CC a telekomunikačné podniky, keďže práve ony sú v priamom kontakte s cieľovými užívateľmi riešení CC.

1.5.4   Predpisy a riadenie

—	nabádať verejných a súkromných aktérov, aby sa podieľali na navrhovaní predpisov, ktorými sa budú riadiť vzťahy medzi poskytovateľmi na jednej strane a európskymi podnikmi a občanmi na strane druhej,

—	využiť náskok, ktorý EÚ získala v oblasti bezpečnosti údajov, ochrany súkromia atď. a presadiť striktné uplatňovanie týchto zásad v riešeniach CC,

—	zriadiť osobitnú európsku agentúru, ktorá by dohliadala na dodržiavanie týchto predpisov,

—	vytvoriť právne predpisy, ktorými sa obmedzí presun citlivých údajov mimo Európy,

—	v budúcej revízii smernice o ochrane osobných údajov seriózne zohľadniť výzvy, ktoré predstavujú aplikácie CC, aj keď výbor uznáva, že sú mimoriadne rozsiahle.

2.   Úvod

2.1   Cloud Computing (CC) je ďalším pokrokom podobného významu, ako bol model zákazník/server alebo internet.

2.2   Cloud Computing spočíva v prepojení a optimálnom využití existujúcich konceptov a technológií, ako je internet, počítačové „farmy“, outsourcing IT služieb atď.

CC preto nevyhnutne preberá silné i slabé stránky jednotlivých svojich zložiek, napríklad výkonnosť internetového spojenia, ochranu údajov v rámci outsourcingu IT služieb, preťaženosť spoločne využívaných počítačov atď.

2.3   Výbor sa už zaoberal niektorými aspektmi, ktoré takto CC priamo preberá, ako sú napríklad:

—	ochrana údajov (2),

—	telekomunikačné systémy (3),

—	elektronické komunikácie (4),

—	internet (5),

—	ochrana spotrebiteľov (6),

—	internet vecí – akčný plán pre Európu (7).

Aby sa výbor zbytočne neopakoval, zameria sa v tomto stanovisku výlučne na aspekty spojené s problematikou Cloud Computing.

2.4   Výbor nie je jediný, kto sa tejto problematike venuje, zaoberajú sa ňou aj iné inštitúcie a organizácie.

2.5   Na Svetovom ekonomickom fóre (World Economic Forum) v Davose, 27. januára 2011, podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroes prezentovala svoj pohľad na tento fenomén:

„Pokiaľ ide o Cloud Computing, pochopila som, že nemôžeme očakávať definíciu, s ktorou budú všetci súhlasiť. Musíme konať […]. Ako bolo stanovené v digitálnom programe pre Európu, začala som pracovať na celoeurópskej stratégii pre Cloud Computing, na základe postupu, ktorý presahuje politický rámec. Nechcem sa uspokojiť s tým, že Európa bude výpočtovému mračnu priaznivo naklonená (‚cloud-friendly‘), chcela by som, aby bola v tejto oblasti aktívna (‚cloud-active‘).“

2.6   Európska komisia rozbehla v roku 2009 štúdiu o budúcnosti Cloud Computing  (8), s pomocou skupiny odborníkov z digitálneho sektora a výskumných pracovníkov.

Okrem toho začala verejnú konzultáciu  (9), z ktorej výsledkov bude vychádzať pri príprave európskej stratégie v oblasti Cloud Computing, ktorá bude predložená v roku 2012.

CC je dôležitým prvkom pre realizáciu stratégie 2020, a najmä jej dvoch hlavných iniciatív zameraných na digitálnu agendu a inováciu.

Siedmy rámcový program pre výskum (10) už financuje programy v oblasti CC.

2.7   Okrem toho agentúra ENISA  (11) zverejnila v novembri 2009 správu nazvanú Cloud Computing: výhody, riziká a odporúčania pre bezpečnosť informácií.

2.8   Inštitút NIST (12) nedávno zverejnil dokument Cloud Computing Standards Roadmap (NIST CCSRWG – 092 – z 5. júla 2011).

3.   Úvodná technická prezentácia Cloud Computing

3.1   Pokusy dohodnúť sa na jednotnej definícii prekazilo úsilie vydavateľov označiť svoje už existujúce softvéry ako riešenia vhodné pre Cloud Computing, čiže „cloud-ready“.

Prevláda však rozsiahla názorová zhoda, že Cloud Computing je riešenie, ktoré sa dá rýchlo zaviesť, ľahko rozšíriť a pri ktorom sa platí za použitie.

3.2   Aké sú charakteristické znaky Cloud Computing?

—   Dematerializácia: konfigurácia, umiestnenie alebo údržba nástrojov IT sú pre užívateľa, ktorým je súkromná osoba alebo podnik, čo najmenej viditeľné.

—   Jednoduchý prístup: užívatelia, ktorí majú prístup na internet, sa k svojim údajom a aplikáciám môžu dostať z akéhokoľvek miesta a zariadenia (počítač, tablet PC, smartphone).

—   Dynamické poskytovanie kapacít: poskytovateľ v reálnom čase prispôsobuje poskytovanú kapacitu IT potrebám užívateľa. Užívateľ tak môže pokryť obdobia maximálnej záťaže bez toho, aby musel investovať do prostriedkov IT, ktoré budú v obdobiach nižšej záťaže málo využité.

—   Spoločné využívanie prostriedkov: poskytovateľ môže poskytovať kapacity dynamickým spôsobom vďaka spoločnému využívaniu prostriedkov IT viacerými užívateľmi. Týmto spôsobom môže dosiahnuť väčšie a lepšie spoločné využívanie mega-fariem zložených z tisícok počítačov.

—   Platba za použitie: užívateľ platí len za prostriedky IT, ktoré skutočne použil, čiže s prihliadnutím na vývoj jeho potrieb z hľadiska kapacít IT. Zmluvné podmienky sú zatiaľ ešte často individuálne, ale už sa začínajú štandardizovať.

3.3   Prvé aplikácie, v ktorých sa využil Cloud Computing v podnikoch boli: elektronická pošta, nástroje spolupráce a webové konferencie, vývojárske a testovacie prostredie, riadenie styku so zákazníkmi (CRM) a Business Intelligence.

V budúcnosti by väčšina počítačových aplikácii mala byť a priori dostupná v ponuke Cloud Computing.

3.4   Cloud Coputing sa väčšinou používa v jednej z týchto troch foriem, od najparciálnejšej až po najúplnejšiu (alebo v ich kombinácii), ktoré sú určené rôznym skupinám zákazníkov:

—   IaaS (Infrastructure as a Service):– CC sa týka len infraštruktúry; tento model je určený predovšetkým službám IT vo veľkých podnikoch,

—   PaaS (Platform as a Service):– CC sa týka infraštruktúry a základného softvéru; tento model je určený informatikom, ktorí vyvíjajú softvér,

—   SaaS (Software as a Service):– CC sa týka celého riešenia vrátane aplikačného softvéru; tento model je určený najmä koncovým užívateľom, ktorí nemusia byť nevyhnutne informatikmi, napr. e-mail pre súkromné osoby.

3.5   „ Private Cloud Computing “ sa rozvíja vo veľkej miere. Používa sa v rámci podniku, ktorý tak môže využiť flexibilitu a produktivitu CC, pričom sa nemusí zaoberať problémami spojenými so zverením služieb externému poskytovateľovi CC.

Zdá sa, že toto riešenie uspokojuje rôzne potreby:

—	opatrne a interne (v rámci podniku) pripraviť prechod existujúcich systémov IT na platformu fungujúcu s využitím CC,

—	zabezpečiť, aby sa manažment služieb IT v podnikoch vo vzťahoch k iným oddeleniam orientoval viac na služby a fungoval transparentnejšie vďaka fakturácii platieb v závislosti od použitia.

4.   Dosah Cloud Computing

4.1   Čo môžu od Cloud Computing očakávať podniky?

4.1.1   Ako sme už uviedli, CC preberá silné i slabé stránky niektorých svojich zložiek.

4.1.2   Na úvod pripomeňme teda niektoré pozitívne účinky, ktoré nie sú spojené priamo s CC, ale skôr so vznikom outsourcingu IT služieb, ktorý mu predchádzal. Podniky:

—	sa môžu sústrediť na svoju hlavnú činnosť,

—	zaznamenávajú nárast produktivity vďaka industrializácii a spoločnému poskytovateľovi,

—	majú k dispozícii poznatky a kvalitu služieb odborníkov.

4.1.3   Podľa nedávnej štúdie 70 % nákladov manažmentu IT vzniká v dôsledku správy existujúceho systému. Ak sa podarí zbaviť časti tohto zaťaženia, oddelenia IT budú môcť uvoľniť potenciál potrebný na inováciu a hľadanie novátorských služieb.

4.1.4   Najčastejšie sa vyzdvihujú tieto pozitívne účinky pre podniky:

—   Znížené počiatočné investície: pre nové digitálne riešenia sa vytvorenie alebo rozšírenie nástrojov IT už nespája s rozsiahlymi investíciami do serverovní, serverov, softvéru, odbornej prípravy pracovníkov na prácu s konkrétnym softvérom určitého vydavateľa atď.

Treba však poznamenať, že na to, aby mohli byť existujúce riešenia, či už podnikov alebo vydavateľov softvéru, náležite prispôsobené a využité v rámci platformy CC, budú potrebné rozsiahle investície.

—   Kratšie lehoty na zavedenie: vývojové tímy sa zameriavajú na otázky späté s danou profesiou a nezaoberajú sa technickou infraštruktúrou, ktorú má na starosti poskytovateľ CC; predovšetkým môže progresívne a na požiadanie dať k dispozícii materiálne a ľudské zdroje.

—   Zaúčtovanie a regulácia nákladov: vďaka CC sa náklady na informatiku stávajú prevádzkovými, a nie kapitálovými nákladmi.

Údržba sa inšpiruje nájomným systémom, najmä transparentná aktualizácia softvéru alebo materiálu, pričom technickú podporu v prípade pokazených nástrojov zabezpečuje priamo a na diaľku buď vydavateľ softvéru alebo konštruktér servera.

—   Posilnenie modelu služby: na základe záväzkov poskytovateľa CC z hľadiska kvality, disponibility, bezpečnosti, ako aj vývoja nástrojov v čase je pre manažment IT jednoduchšie ponúknuť svojim interným zákazníkom model služby s dohodou SLA (Service Level Agreement).

—   Mobilita zamestnancov: riešenie CC zabezpečuje kvalitný a jednoduchý prístup k údajom všetkým zamestnancom podniku, bez ohľadu na to, či ide o mobilných užívateľov alebo nie.

4.2   Niektoré podniky majú mimoriadny záujem o CC, napríklad:

—	VMP a MSP, ktoré vidia v CC príležitosť ako mať k dispozícii výpočtovú kapacitu (materiál, softvér a zručnosti) bez toho, aby si museli zakúpiť „vstupenku“, ktorú si nemôžu dovoliť,

—	začínajúce podniky, ktoré sú už podľa definície vo fáze silného rozvoja a ktoré vedia, že model CC pomôže prispôsobiť ich výpočtovú kapacitu narastajúcemu objemu ich činnosti.

4.3   Ako sa na Cloud Computing pripravujú systémoví integrátori?

4.3.1   Systémoví integrátori (system integrators, SI) majú za úlohu zavádzať riešenia IT pre podniky, ktoré sú ich zákazníkmi.

V sektore IT majú dôležité miesto vďaka svojim znalostiam a skúsenostiam, ako aj vďaka svojim zamestnancom a schopnosti prispôsobiť sa výkyvom pracovnej záťaže svojich zákazníkov.

Lídrami na európskom trhu sú Accenture, Atos, Cap Gemini, HP, IBM, Wipro atď.

4.3.2   Keďže pokroky v oblasti informatiky sú už svojou podstatou jednorazové a dočasné, manažment IT sa v každom jednotlivom prípade obráti na systémových integrátorov, aby mal počas vývojovej fázy k dispozícii potrebných informatikov.

Stále tímy manažmentu IT sa na tejto fáze podieľajú len preto, aby mohli lepšie zabezpečiť nasledujúcu fázu – prevádzku a údržbu.

4.3.3   Rozšírením CC budú mať systémoví integrátori i naďalej na starosti koncepciu a vývoj riešení pre podniky, ktoré sú ich zákazníkmi.

Vzhľadom na novú prácu, ktorú to so sebou prináša, systémoví integrátori môžu rozšírenie CC vnímať len pozitívne a podporovať ho.

4.3.4   Vynára sa však otázka dlhodobej perspektívy tejto novej činnosti. Pôjde len o jednorazový nárast aktivity, aký tento sektor zažil v prípade „bugu v roku 2000“ alebo prechodu na euro?

Niekoľko desaťročí technických inovácií a pokroku viedlo k zvýšenej produktivite, ktorou sa nezmenšilo ani množstvo vynálezov, ani počet informatikov. Naopak, podstatne vzrástol počet informačných systémov a ich rozsah.

CC logicky zapadá do tejto tendencie. Vďaka nemu by sa teda rozvoj IT mal rozšíriť o nové oblasti aktivít systémových integrátorov.

4.4   Ako sa na Cloud Computing pripravujú vydavatelia softvéru?

4.4.1   Microsoft, Google, Oracle alebo SAP, aby sme spomenuli aspoň niektoré z týchto firiem, musia poriadne investovať do „rekonverzie“ svojich súčasných produktov, aby mohli byť označené ako riešenia pripravené na CC – „Cloud Computing ready“.

4.4.2   Táto transformácia si vyžaduje predovšetkým rozsiahle investície do nových výdobytkov IT. Najmä je to však radikálne spochybnenie niektorých business model.

Napríklad Office-365 od Microsoftu radikálne túto možnosť vylučuje zo svojho modelu, ktorý je založený na predaji licencií už od prvého použitia jedného z jeho softvérov.

4.5   Ako sa k CC stavajú poskytovatelia hostingu pre systémy?

4.5.1   Počas prvých desiatich rokov sa rozvinul outsourcing IT služieb, a najmä jeho dôležitá súčasť, externalizácia hostingu systémov (serverov, sietí a základného softvéru).

V rámci CC sa tento postup rozširuje, keďže externalizované zdroje využíva spoločne bližšie neurčený počet užívateľov (podniky alebo súkromné osoby).

4.5.2   CC sa teda usiluje uľahčiť externalizáciu, ale najmä vedie ku koncentrácii zariadení poskytujúcich hosting, ktorej výsledkom sú obrovské „počítačové farmy“. Rozšírenie CC by teda malo viesť k reorganizácii tohto sektora a posilneniu hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi, ako aj ku koncentrácii, ktorá je potrebná v záujme uspokojenia obrovských investičných požiadaviek, čo bude mať nevyhnutne aj sociálne dôsledky, aké zažili iné sektory, ktoré prešli týmito fázami koncentrácie.

4.6   Vníma verejný sektor Cloud Computing inak ako súkromný sektor?

4.6.1   Verejný sektor sa opiera o stratégie, kultúru, ľudí a organizácie, ktorých ciele, obmedzenia a spôsoby fungovania sú podobné ako v súkromnom sektore.

4.6.2   Pozitívne účinky, ktoré očakávajú od CC podniky (pozri vyššie), sú rovnaké aj pre verejné správy.

Vďaka CC bude navyše možné zlepšiť verejné služby poskytované občanom, keďže sa zlepší disponibilita, prístupnosť atď.

4.6.3   Verejný sektor má však aj svoje špecifiká:

—

Všeobecná tendencia k striedmosti Táto situácia vedie k rozpočtovej prísnosti, ktorá si vyžaduje škrty v programoch verejných investícií, a to aj v oblasti informatiky. V tejto súvislosti má model CC svoje plné opodstatnenie. Umožňuje totiž rozvinúť výpočtovú kapacitu bez toho, aby boli potrebné počiatočné investície.

—

Verejný výskum Hoci výskum existuje prirodzene aj v súkromnom sektore, vo verejnom sektore má veľmi dobré zastúpenie prostredníctvom národných výskumných stredísk, univerzitných centier a verejno-súkromných partnerstiev. A práve výskum si niekedy môže vyžadovať maximálnu výpočtovú kapacitu, čo mu CC môže plne poskytnúť.

—

Verejné investície Mohli by pôsobiť ako stimul a podnecovať a nabádať súkromných aktérov na národnej alebo európskej úrovni, najmä telekomunikačných operátorov, aby investovali do CC. V minulosti niektoré verejné investície pôsobili ako katalyzátor pre investície a strategické smerovanie súkromného sektora, napríklad v oblasti leteckého a kozmického priemyslu, mobilných telefónov, vysokorýchlostných vlakov atď.

—	Niektoré členské štáty už vo veľkom rozsahu investovali do prispôsobenia softvéru svojej verejnej správy štruktúram CC.

4.7   Má Cloud Computing vplyv aj na súkromné osoby?

4.7.1   Riešenia CC sú určené najmä na súkromné využitie. Ako príklad možno uviesť iCloud od Apple, Office365 od Microsoftu, Picasa atď.

4.7.2   Len veľmi málo súkromných osôb je pripravených kúpiť si jeden alebo viacero serverov, sieťovú infraštruktúru atď. Okrem toho sa všetci nemôžu alebo nechcú zaoberať údržbou tejto infraštruktúry, a to ani na osobnom počítači.

4.7.3   Výrobky, ktoré boli doteraz dostupné na osobnom počítači (na pevnom disku), ako je spracovanie textu, tlačenie, uskladňovanie fotografií, uchovávanie údajov atď., sú postupne nahrádzané službami na internete podľa modelu SaaS (pozri vyššie).

4.7.4   Využívanie týchto služieb v základnej verzii je bezplatné. Ich financovanie je často založené na tom, že si poskytovateľ týchto služieb môže takto vytvoriť zoznam súkromných užívateľov, ktorí sú preňho zároveň potenciálnym cieľom marketingu a reklamy. Najčastejšie sa ponúka platená verzia Premium, ktorá má viac skladovacích kapacít, dodatočné funkcie atď.

4.7.5   Pokiaľ ide o súkromné osoby, model CC reaguje aj na čoraz väčšiu zložitosť nástrojov IT, pretože ponúka zjednodušenie vďaka externej starostlivosti. Ide tu aj o model pay-on-demand, ktorý plne vyhovuje obmedzenému a sporadickému využívaniu nástrojov a prostriedkov IT zo strany súkromných osôb.

4.7.6   Tento systém je napokon čoraz príťažlivejší aj vďaka tomu, že zabezpečuje mobilný a stály prístup k údajom. Viacerí poskytovatelia (13) už ponúkajú užívateľom možnosť takmer kdekoľvek počúvať svoju hudbu, pozrieť si svoje fotografie atď.

4.8   Odhliadnuc od ekonomického a komerčného dosahu, aký bude sociálny dosah CC?

4.8.1   Informatici sú skupinou obyvateľstva, ktorú pravdepodobne rozšírenie CC zasiahne najviac.

4.8.2   Systémoví integrátori (SI) by nemali pocítiť žiaden pokles činnosti v dôsledku CC, naopak pri počiatočnom zavádzaní týchto riešení by to mal byť dokonca výrazný nárast. Hoci informatici zamestnaní v týchto podnikoch budú musieť získať nové zručnosti na vývoj riešení CC, ich počet by to nemalo ovplyvniť.

4.8.3   „Interní“ informatici (pracujúci v podnikoch, ktoré sú zákazníkmi systémových integrátorov) zodpovední za vývoj pravdepodobne prídu o svoju hlavnú úlohu: podieľať sa na vývoji spolu s odborníkmi SI, aby mohli lepšie zabezpečovať údržbu, keď títo odídu. Ak však Cloud Computing splní svoje sľuby, konkrétne zabezpečovať časť údržby, mal by sa priamo úmerne znížiť počet podnikových vývojárov.

4.8.4   Najviac by to malo zasiahnuť informatikov zodpovedných za prevádzku IT. Treba pripomenúť, že už ich výrazne zasiahlo zavedenie outsourcingu IT služieb, v rámci ktorého tímy prešli pod vedenie poskytovateľov outsourcingu. Rozšírením CC sa outsourcing IT služieb bude ďalej rozvíjať, ale v sektore so silnou koncentráciou a s jednoduchším presunom do iných lokalít. Možno teda opäť očakávať zníženie počtu pracovníkov zodpovedných za prevádzku IT systémov a zariadení, ako aj za hosting.

4.8.5   V dôsledku úplnej alebo čiastočnej externalizácie oddelení IT sa informatici vzďaľujú od koncových užívateľov riešení IT. Táto vzdialenosť, organizačná alebo dokonca zemepisná, sa odrazí na vzájomných interakciách, ktorých bude čoraz menej. Avšak práve tieto interakcie poskytujú priestor pre priamu a plodnú výmenu názorov v rámci vzájomnej spolupráce, a predovšetkým vytvárajú spoločenské vzťahy, ktoré umožňujú informatikom lepšie pochopiť ťažkosti a očakávania užívateľov a reagovať na ne.

4.9   Aké sú najdôležitejšie aspekty zmluvy týkajúcej sa riešenia CC?

4.9.1   Vzťah medzi užívateľom a poskytovateľom (riešenia CC) môže mať dve podoby: bezplatné služby alebo platené služby. Rozdiel medzi nimi však nie je vždy celkom jasný. Napríklad prostredníctvom bezplatných služieb môžu vzniknúť „nefinančné náklady“, ako je kontextová reklama alebo možnosť pre poskytovateľa opätovne použiť údaje spotrebiteľa.

4.9.2   Bezplatné služby alebo služby za nízke ceny sú určené väčšinou súkromným osobám. Tieto by však aj tak mali venovať mimoriadnu pozornosť „všeobecným podmienkam“, ktoré sa zdajú byť menej formálne, hoci majú charakter zmluvného záväzku. Navyše aj pre súkromné osoby majú informácie, ktoré zveria poskytovateľovi, určitú hodnotu. V prípade problému môže zákazník za bezplatnú službu draho zaplatiť stratou času, či dokonca informácií.

4.9.3   Pokiaľ ide o podnik, takisto je nutné veľmi pozorne si preštudovať zmluvu o CC, v ideálnom prípade by to mal urobiť odborník. Podnik totiž zveruje vonkajšiemu poskytovateľovi cenné informácie a nástroje, čo by mu v prípade zlyhania mohlo spôsobiť veľké ťažkosti.

4.9.4   O zmluvách o CC sa dá málokedy vyjednávať a väčšina poskytovateľov požaduje, aby ich potenciálni zákazníci akceptovali štandardný zmluvný formulár. Avšak, ako obyčajne, ak ide o zmluvu dostatočne veľkej hodnoty alebo strategického významu, poskytovateľa to môže motivovať, aby prijal „upravenú“ dohodu.

4.9.5   Bez ohľadu na to, či je daná služba bezplatná alebo platená, štandardná alebo špecifická, v zmluve musia byť jasne uvedené tieto aspekty:

—	typ služby CC (IaaS, PaaS, SaaS),

—	zaručená miera dostupnosti údajov a zodpovednosť v prípade straty alebo škody,

—	miera spoločného využívania zdrojov viacerými užívateľmi (riziko preťaženia),

—	podmienky flexibility dostupných a použitých zdrojov a účtované sadzby v závislosti od spotreby,

—	práva alebo povinnosti poskytovateľa CC, pokiaľ ide o sprístupnenie informácií tretej osobe, napríklad súdnemu orgánu,

—	presná identita subjektov, ktoré dané služby skutočne poskytujú, najmä vzhľadom na častý viacúrovňový prístup,

—	možnosti vypovedať zmluvu a asistencia, ktorú bude poskytovateľ zabezpečovať počas prechodného obdobia,

—	právne predpisy a súdna právomoc (národné alebo medzinárodné právo), ktoré sa vzťahujú na túto zmluvu, najmä v prípade sporov.

5.   Slabé stránky Cloud Computing

5.1   CC sa opiera o internet, od ktorého do veľkej miery závisí. Zdá sa však, že internet dosiahol v mnohých aspektoch svoje hranice, najmä z hľadiska výkonnosti.

Čoraz väčší počet užívateľov a použití, výmeny súborov údajov obrovského objemu (najmä audio a video), čoraz náročnejšie požiadavky užívateľov na rýchlosť odpovede, to všetko sú faktory, ktoré poukázali na potenciálne problémy z hľadiska výkonnosti internetu. Prevádzka v súvislosti s CC by mohla len zhoršiť tieto problémy, keďže by sa zvýšil objem vymenených údajov, najmä by sa však ešte viac spomalila rýchlosť odpovede prijateľná pre užívateľov.

5.2   Ďalším rizikom pre CC spojeným s internetom je odolnosť siete. Technické poruchy, útoky počítačových zločincov alebo rozhodnutia vedúcich politických činiteľov nedávno prerušili jej fungovanie a ukázali, aký krehký je internet, a predovšetkým, do akej miery závisia jeho užívatelia od tejto verejnej siete. Model CC ešte viac upozorní na to, že je potrebné zaručiť bezpečnosť tejto siete, ktorá nebola pôvodne vytvorená na obchodné účely.

5.3   Ďalšou dôležitou slabou stránkou CC, ktorá sa vyznačuje viacerými aspektmi, je problematika bezpečnosti údajov, spojená najmä s ich externalizáciou, či už ide o presun do inej lokality alebo nie.

Predovšetkým tu vyvstáva problém kontinuity prístupu k údajom, ktorých takmer okamžitá dostupnosť môže byť pre užívateľa CC veľmi vážnou, či dokonca životne dôležitou otázkou. Potom sa vynára otázka dôvernosti údajov, ktoré uchováva a spravuje externý poskytovateľ služieb.

Tento aspekt je obzvlášť dôležitý v prípade mimoriadne cenných údajov, najmä v kontexte priemyselnej špionáže.

5.4   Tieto riešenia sú o to viac obeťami útokov, a teda tým zraniteľnejšie, že pre hackerov predstavujú cieľ, ktorého príťažlivosť je priamo úmerná veľkosti, viditeľnosti a kritickému významu fariem serverov vytvorených a zostrojených na ich podporu. Na to, aby sme mohli čeliť tejto zvýšenej príťažlivosti, bude potrebné ďalšie úsilie a ďalší odborníci.

Treba však tiež poznamenať, že poskytovatelia služieb IT (Outsourcing, CC atď.) už o otázkach bezpečnosti a počítačovej kriminality vedia dostatočne veľa a nepochybne sú lepšie pripravení ako väčšina podnikov, ktoré sú ich zákazníkmi.

Metaforicky povedané: trezor banky síce priťahuje ako magnet, avšak šperky, ktoré by boli inak ukryté v šperkovnici v rodičovskej spálni, sú v ňom predsa len lepšie chránené!

5.5   K tomuto riziku sa pridáva problém stanoviť, aké právne predpisy sa majú uplatňovať: tie, ktorými sa riadi vlastník informácií, alebo tie, ktorými sa riadi poskytovateľ hostingu?

A na aký dozorný orgán sa možno obrátiť, aby dohliadal na dodržiavanie právnych predpisov, alebo aby vyriešil akýkoľvek spor medzi vlastníkom a poskytovateľom hostingu?

V tejto súvislosti treba pripomenúť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS (o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov) a stanovisko výboru (14).

Európsky systém ochrany údajov veľmi účinne zabraňuje všemožným transferom údajov mimo Európu. V dôsledku medzinárodného charakteru CC sa vynárajú otázky o možnostiach transferu údajov, buď medzi zákazníkom a poskytovateľom, alebo v rámci infraštruktúry poskytovateľa.

V tejto súvislosti sa ďalším nedostatkom zdá byť skutočnosť, že neexistuje riadenie (celosvetové) internetu všeobecne, a presnejšie CC.

K otázke ochrany údajov sa pridáva aj otázka autorských práv. Keďže informácie, ktoré podliehajú týmto právam, môžu prechádzať z jedného miesta na druhé alebo byť rozptýlené na viacerých miestach, je ťažké určiť, aké pravidlá ochrany, odmeňovania a kontroly sa majú uplatňovať.

5.6   Inovácia v oblasti IT umožnila niektorým aktérom získať dominantné postavenie, ako je to napríklad v prípade spoločností Microsoft alebo Apple, pokiaľ ide o zariadenia IT na osobné použitie (PC, mobilné telefóny atď.), ale aj v prípade Google alebo Facebook (vyhľadávač a sociálne siete). Európa vždy obozretne dohliadala na to, aby nikto nezískal také postavenie, ktoré by poškodzovalo záujmy iných aktérov v tomto sektore a ani záujmy spotrebiteľov.

Cloud Computing, v rámci ktorého sa spája viacero dôležitých technológií, priťahuje záujem, ale prináša aj riziko dominantného postavenia, Európa by mala byť preto ešte obozretnejšia.

5.7   Prenosnosť nie je len technickou otázkou, ale aj obchodnou. Bez prenosnosti sa totiž riešenie CC, ktoré si užívateľ vybral, stáva uväzneným, neumožňuje mu presunúť svoje externalizované zdroje k inému poskytovateľovi. Ide teda o narušenie hospodárskej súťaže medzi viacerými poskytovateľmi. Používaním otvorených noriem a zaistením interoperability služieb a aplikácií by sa mohli poskytnúť riešenia, ktoré by zabezpečili jednoduchý a rýchly prenos údajov medzi poskytovateľmi bez osobitných nákladov pre užívateľa.

5.8   Všetky tieto slabé stránky môžu byť pre zavedenie a rozšírenie modelu CC nebezpečnými úskaliami. Medializácia (tlač, médiá, sociálne siete atď.) problémov spojených s týmito nedostatkami alebo sporov, ku ktorým v dôsledku nich dochádza, by mohla vážne ohroziť CC a spôsobiť stratu dôvery užívateľov v tento model, ako aj voči poskytovateľom.

6.   Výzvy a príležitosti pre Európu

6.1   Európska komisia stanovila za cieľ, aby sa Európa stala „cloud-active“ (pozri vyššie uvedený úryvok z prejavu pani Neelie Kroes). Pričom však nie je jasné, či sa tento aktívny prístup má prejaviť len pri využívaní CC alebo pri jeho rozvoji. Prvá interpretácia by bola prejavom zjavného nedostatku ambícií. Usilovať sa, aby sa Európa stala „cloud-productive“ je oveľa explicitnejšie: inak povedané, Európa by mala riešenia CC poskytovať, a nie len používať riešenia iných.

6.2   Digitálnemu sektoru jednoznačne dominujú zahraniční aktéri. Či už ide o služby, výrobky alebo obsah, hlavní aktéri pochádzajú väčšinou zo severnej Ameriky alebo z Ázie.

Naopak, pokiaľ ide o sektor telekomunikácií, Európa sa môže pýšiť, že je na rovnakej úrovni ako svetoví lídri. Operátori ako Deutsche Telekom, Orange alebo Telefonica patria medzi špičku.

6.3   V čase, keď je digitálny priemysel hybnou silou rastu, Európa sa nemôže len nečinne prizerať. V nedávnej minulosti už dokázala, že môže byť vedúcou silou a vynikať v niektorých oblastiach, ako to bolo napríklad v sektore mobilných telefónov, hoci sa jej postavenie v poslednej dobe trochu oslabilo.

6.4   Rozvoj CC je novou príležitosťou ako „znovu zamiešať karty“. Inak povedané, všetci aktéri budú môcť opäť súťažiť o vedúce postavenie na svetovom trhu, pričom súčasných dominantných hráčov môžu ohroziť iní aktéri alebo dokonca celkom noví konkurenti.

6.5   Celosvetový charakter CC si vyžaduje, aby boli vyvinuté celosvetové zásady a normy. Európska únia musí pokračovať v spolupráci s medzinárodnými organizáciami s cieľom vymedziť tieto zásady a normy. Mala by zohrávať vedúcu úlohu pri definovaní týchto celosvetových zásad a noriem, ako aj úlohu silného garanta, aby bolo zaistené, že tieto zásady a normy zabezpečia vysokú úroveň ochrany osobných údajov, ktorú stanovuje európska legislatíva.

6.6   Európa má v tejto novej celosvetovej hospodárskej súťaži veľké výhody:

—	má skvelú digitálnu infraštruktúru. Optické vlákna sa rozvíjajú vo veľkom. Infraštruktúru kontroluje a riadi malý počet tradičných aktérov, ktorí môžu ovplyvňovať telekomunikačné normy a investície, ktoré treba uskutočniť,

—	môže/dokáže vyvíjať rozhodnú politiku verejných investícií, ktorá môže byť katalyzátorom pre súkromné investície,

—	jej regionálne a národné MSP očakávajú partnerov, s ktorými budú v blízkom kontakte, a teda európskych aktérov v oblasti CC,

—

niektoré sektory (napr. zdravotníctvo, armáda, verejná doprava, verejný sektor) sa riadia národnými, alebo dokonca európskymi pravidlami a obmedzeniami, a preto budú uprednostňovať národných a európskych poskytovateľov CC. Iné sektory (napr. banky, poisťovne, energetika, farmácia) musia mať zaručenú bezpečnosť údajov, čo ich bude odrádzať od výberu poskytovateľov mimo národného alebo európskeho rámca.

---

(1)  Pojmy „Európa“, „Európska únia“ alebo „EÚ“ sa ďalej v dokumente používajú v tom istom význame.

(2)  Stanovisko EHV o ochrane osobných údajov, zatiaľ nevyšlo v úradnom vestníku, Ú. v. EÚ C 248, 25.10.2011, s. 123.

(3)  Stanovisko EHSV o elektronických komunikačných sieťach, Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 50.

(4)  Stanovisko EHSV zamerané na úvahy o univerzálnej službe v oblasti elektronických komunikácií, Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 8.

(5)  Stanovisko EHSV o rozvoji internetu, Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2008, s. 92.

(6)  Stanovisko EHSV o kreatívnom obsahu online na jednotnom trhu, Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 63.

(7)  Ú. v. EÚ C 77, 31.3.2009, s. 60, a Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010. s. 116.

(8)  European commission / Information Society and Media – Expert Group Report – spravodajca tejto správy: Lutz Schubert.

(9)  Od 16. mája do 31. augusta 2011.

(10)  Alebo FP7 (7th Framework Programme).

(11)  Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií alebo European Network and Information Security Agency.

(12)  National Institute of Standards and Technology (USA).

(13)  Cloud Drive od Amazonu a iCloud od Apple.

(14)  Ú. v. ES C 159, 17.6.1991, s. 38 (CESE 569/1991).

---