Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52011IE1173

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Kríza, vzdelávanie a trh práce (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, p. 50–55 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/50


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Kríza, vzdelávanie a trh práce“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

2011/C 318/08

Spravodajca: Mário SOARES

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 20. januára 2011 rozhodol v súlade s článkom 29 ods. 2 rokovacieho poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Kríza, vzdelávanie a trh práce“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 27. júna 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 473. plenárnom zasadnutí 13. a 14. júla 2011 (schôdza zo 14. júla 2011) prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1.   Odporúčania

Výbor vyzýva členské štáty, aby:

zabránili tomu, aby opatrenia na prekonanie hospodárskej krízy a štátneho dlhu ohrozili verejné investície do vzdelávania a odbornej prípravy,

pri hodnotení svojich strednodobých rozpočtových cieľov venovali zvláštnu pozornosť verejným investíciám do vzdelávania, výskumu a odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť kontinuitu a posilnenie investícií v týchto sektoroch,

trvali na zlepšení výučby materinského jazyka a predmetov „STEM“ (veda, technológia, inžinierstvo a matematika),

zlepšili včasné študijné a profesijné poradenstvo, ktoré zohľadní potreby trhu práce,

podporovali rozvoj podnikateľského ducha na všetkých úrovniach vzdelávania,

motivovali správne uplatňovanie európskeho kvalifikačného rámca a vytvorenie národných kvalifikačných systémov,

vytvorili dodatočné príležitosti odbornej prípravy pre mladých ľudí, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku alebo pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, a pritom nezabúdali na digitálnu gramotnosť,

rešpektovali právo jednotlivca na kvalitnú certifikovanú odbornú prípravu v pracovnom prostredí, a to nezávisle od úrovne kvalifikácie a typu zmluvy,

zaviedli uznávanie, potvrdzovanie a certifikáciu zručností nadobudnutých v rôznych vzdelávacích prostrediach (formálnom aj neformálnom), ako aj pri vykonávaní profesionálnej činnosti,

využívali európske fondy, najmä Európsky sociálny fond, na podporu vzdelávania a odbornej prípravy,

podporovali programy profesionálneho začlenenia a nabádali podniky, aby využívali takéto nástroje na vytváranie stabilných pracovných miest,

lepšie ohodnotili učiteľské povolanie tým, že budú presadzovať rešpekt voči vzdelávacej činnosti, podporovať ďalšie vzdelávanie učiteľov a zlepšovať ich pracovné a platové podmienky.

2.   Úvod

2.1   Finančná kríza, ktorá začala v roku 2008, spôsobila najzávažnejšiu hospodársku krízu od tridsiatych rokov minulého storočia a najväčšie zníženie svetového HDP od druhej svetovej vojny. V dôsledku toho dnes v Európe čelíme hlbokej hospodárskej a sociálnej kríze, ktorú sprevádza zatvorenie tisícov podnikov, najmä MSP, zvýšenie nezamestnanosti, znižovanie miezd, rozpočtové škrty v systémoch sociálneho zabezpečenia, zvyšovanie spotrebných daní a cien tovarov prvotnej potreby, ako aj prehĺbenie chudoby a sociálneho vylúčenia.

2.2   Cieľom tohto stanoviska nie je analyzovať príčiny krízy, ale vyzdvihnúť negatívne aspekty, ktoré spôsobila a spôsobuje v sociálnej oblasti, a tiež zamerať sa na niektoré stratégie potrebné na zníženie dosahu tejto krízy a na prekonanie jej dôsledkov.

2.3   Stanovisko sa bude zaoberať významom vzdelávania a odbornej prípravy ako hlavných nástrojov na prekonanie krízy, ďalej vzťahom medzi vzdelávaním/odbornou prípravou a pracovnou sférou, začlenením mladých ľudí do trhu práce, potrebami a úlohami podnikov, pokiaľ ide o odbornú prípravu svojich pracovníkov a podporou dôstojnej a kvalitnej práce.

2.4   Výbor však v predkladanom stanovisku tiež vyjadruje názor, že na zachovanie európskeho sociálneho modelu by mala celá spoločnosť vyvinúť kolektívne úsilie sprevádzané tvorivosťou a zmyslom pre solidaritu.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Pre analýzu tejto problematiky sú obzvlášť významné štyri nedávne iniciatívy Európskej komisie:

„Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta: Európsky príspevok k plnej zamestnanosti“ (1), ktorý s cieľom dosiahnuť do roku 2020 mieru zamestnanosti 75 % pre všetkých ľudí vo veku od 20 do 64 rokov stanovuje tieto priority: lepšie fungovanie trhov práce, kvalifikovanejšia pracovná sila, vyššia kvalita pracovných miest a lepšie pracovné podmienky a dôraznejšie politiky na podporu vytvárania pracovných miest a dopytu po pracovných silách (2),

iniciatíva „Mládež v pohybe“ (3) zameraná na podporu potenciálu mladých ľudí s cieľom dosiahnuť inteligentný, udržateľný a integračný rast Európskej únie (4),

oznámenie na tému „Boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky: kľúčový príspevok k stratégii Európa 2020“ (5), ktoré skúma vplyv predčasného ukončenia školskej dochádzky na ľudí, spoločnosť a hospodárstvo, rekapituluje príčiny tohto javu a opisuje súčasné aj budúce opatrenia na európskej úrovni,

európsky kvalifikačný rámec, ktorého cieľom je uľahčiť porovnávanie vzdelávacích systémov jednotlivých členských štátov, čím sa umožní väčšia mobilita pri vzdelávaní a uznávanie vedomostí, zručností a schopností na európskej úrovni.

Všetky tieto dokumenty žiadajú o užšiu spoluprácu medzi sektorom vzdelávania a odbornej prípravy a trhom práce, s čím EHSV súhlasí.

3.1.1   EHSV ďalej poukazuje na to, že Komisia plánuje začať v roku 2012 prieskum zručností EÚ, tzv. panorámu zručností EÚ, s cieľom zvýšiť transparentnosť tak pre uchádzačov o zamestnanie a pracovníkov, ako aj pre podniky a/alebo verejné inštitúcie. Táto panoráma bude dostupná on-line a bude obsahovať aktualizované prognózy ponuky zručností a potrieb trhu práce do roku 2020, a to vďaka spolupráci národných orgánov, ktoré predpovedajú vývoj trhu práce.

3.1.2   Európske rady pre odvetvové zručnosti a zamestnanosť, ktoré sú priestorom na zapojenie sociálnych partnerov do analýzy zručností pracovníkov a potrieb trhu práce, tiež plnia významnú funkciu ako prostriedok na zrýchlenie výmeny informácií a osvedčených postupov, ktoré dodali rady alebo monitorovacie strediská jednotlivých štátov (6).

3.2   Kríza a trh práce

3.2.1   Finančná a hospodárska kríza má na trh práce ničivý vplyv. Podľa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) bolo v roku 2010 na celom svete 250 miliónov nezamestnaných, pričom miera nezamestnanosti sa v danom roku zvýšila z 5,7 % na 6,2 %. Nezamestnanosť okrem toho v mnohých krajinách sprevádza zhoršenie kvality práce a nestálosť zamestnania.

3.2.2   Podľa Eurostatu bola v januári 2011 celková miera nezamestnanosti v eurozóne 9,9 %, v EÚ-27 to bolo 9,5 %, teda v eurozóne bolo nezamestnaných 15,775 miliónov ľudí a v EÚ-27 23,048 miliónov ľudí, z čoho je 5 miliónov dlhodobo nezamestnaných.

3.2.3   V období od konca roka 2008 do februára 2011 sa miera nezamestnanosti v EÚ-27 zvýšila zo 7,7 % na 9,5 % (nezamestnanosť mužov sa zvýšila zo 6 % na 9,5 %, žien zo 7,5 % na 9,6 % a mladých ľudí z 19,7 % na 20,4 %).

3.2.4   Tieto čísla však neodhaľujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi (4,3 % v Holandsku až po 20,5 % v Španielsku) a takmer sa nezmieňujú o určitých výrazne zasiahnutých skupinách (prisťahovalci alebo starší pracovníci).

3.2.5   Nezamestnanosť mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov dosahuje úroveň 20,4 %, teda len v období od prvej tretiny roku 2008 do prvého štvrťroka 2009 sa zvýšila o 4 percentuálne body. Dlhodobá nezamestnanosť v tejto vekovej kategórii sa od jari 2008 zvýšila takmer o 30 %, pričom dosiahla úroveň 1,2 z 5,2 milióna dlhodobo nezamestnaných.

3.2.6   Pracovníci s nízkymi príjmami (ktorí sú vo všeobecnosti nízkokvalifikovaní) čelia dva až trikrát väčšiemu riziku nezamestnanosti ako pracovníci s vyššími príjmami.

3.2.7   Mladí ľudia sú touto situáciou najviac postihnutí vzhľadom na to, že riziko nízkych príjmov je u nich (napriek tomu, že majú vo všeobecnosti vyššiu kvalifikáciu) dvakrát vyššie ako u pracovníkov v strednom veku.

3.2.8   Podľa Eurostatu (7) bolo v roku 2007, dokonca ešte pred krízou, 79 miliónov ľudí ohrozených chudobou a 32 miliónov ľudí žilo v chudobe. Napriek skutočnosti, že ten, kto pracuje, je menej ohrozený chudobou, sa fenomén „chudoby v zamestnaní“ týka najmenej 17,5 miliónov pracovníkov (8).

3.2.9   Vytvorené pracovné miesta charakterizuje zvýšená neistota, ktorá je obzvlášť vysoká v prípade mladých ľudí a má rôzne dôsledky na nich samotných ako aj na spoločnosť ako celok (neskoré osamostatnenie sa od rodičov, závislosť od rodičov, oneskorené rozhodnutie o vstupe do manželstva alebo rodičovstve) (9). Výbor poukazuje na to, že pojem neistota zamestnania nie je synonymom zmlúv na dobu určitú, ale naopak zneužívania týchto zmlúv v obdobiach, kedy je potreba pracovnej sily preukázateľne trvalá.

3.2.10   Podľa EHSV sú hlavnými problémami a výzvami:

a)

nesúlad medzi prebiehajúcou hospodárskou obnovou, aj keď s určitými rozdielmi v jednotlivých štátoch, a ďalej sa zhoršujúcou situáciou na trhu práce, najmä rastom bez rastu zamestnanosti. EHSV súhlasí s upozornením MOP v poslednej správe o svetových trendoch v oblasti zamestnanosti (10) a v záveroch z nedávneho stretnutia pod názvom Dialóg o raste a zamestnanosti v Európe (11);

b)

sociálna nerovnováha spôsobená zložitou situáciou na trhu práce, najmä u mladých ľudí (napriek tomu, že dosahujú vyššiu úroveň vzdelania ako predchádzajúce generácie) a dlhodobo nezamestnaných;

c)

demografická situácia v Európe, najmä starnutie aktívneho obyvateľstva, ktorá môže zhoršiť nedostatok kvalifikácií na trhu práce;

d)

zmena typov zamestnaní, ktorá má tendenciu zrýchľovať sa. Podľa CEDEFOP sa môže do roku 2020 zvýšiť dopyt po vysokokvalifikovaných pracovníkoch o 16 miliónov a po strednekvalifikovaných pracovníkoch o 3,5 milióna, pričom dopyt po nízkokvalifikovaných robotníkoch sa môže znížiť o 12 miliónov. Nedostatok kvalifikácií sa bude pravdepodobne zvyšovať, najmä v oblastiach „STEM“ (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), energetike, informačných a komunikačných technológiách, ekologickej doprave, v oblasti životného prostredia a zdravia. Rozdiel medzi vytváranými a zanikajúcimi pracovnými miestami je stále väčší a pre nezamestnaných je stále ťažšie opäť sa začleniť do trhu práce.

3.3   Kríza a vzdelávanie

3.3.1   Vzdelávanie je nástrojom osobnej realizácie jednotlivcov, začlenenia do produktívnej činnosti, súdržnosti spoločností a zlepšenia životných podmienok. V súlade so zisteniami Eurostatu sa ľudia s vyšším vzdelaním dožívajú vyššieho veku.

3.3.2   Nízka úroveň vzdelania sa spája s chudobou a sociálnym vylúčením, čo vysvetľuje, prečo politiky začlenenia kladú taký dôraz na zabezpečenie prístupu k verejným službám (najmä k vzdelávaniu a odbornej príprave).

3.3.3   Stratégia Európa 2020 zdôrazňuje, že vzdelávanie v Európe by sa malo zlepšiť, a to od predškolského až po vyššie vzdelávanie, s cieľom zvýšiť produktivitu a bojovať proti nerovnostiam a chudobe, pričom vyjadruje presvedčenie, že Európa bude môcť prosperovať, len ak budú mať jej obyvatelia zručnosti, ktoré im umožnia prispievať k budovaniu hospodárstva založeného na vedomostiach a čerpať z neho.

3.3.4   EHSV má rovnaký názor ako Európska komisia, ktorá v oznámení „Digitálna agenda pre Európu“ vyjadruje znepokojenie nad tým, že Európa zaostáva v zavádzaní nových technológií, pričom zdôrazňuje, že 30 % Európanov nikdy nepoužilo internet a že výdavky EÚ na výskum a vývoj v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) predstavujú len 40 % výdavkov USA. Rozvoj digitálnej gramotnosti od útleho veku je faktor, ktorý podporuje začlenenie.

3.3.5   EHSV tiež konštatuje, že EÚ má voči USA a Japonsku deficit aj v oblasti inovácií, čo by sa malo riešiť zvyšovaním počtu vysokokvalifikovaných ľudí, investíciami štátov a podnikov do výskumu a vývoja a lepším prepojením vedy, technológie a výrobných činností. Ďalej tiež pripomína, že pojem „inovácie“ zahŕňa organizáciu práce aj sociálnu inováciu.

3.3.6   Dvoma hlavnými cieľmi Komisie v oblasti vzdelávania v rámci stratégie Európa 2020 sú:

a)

zníženie predčasného ukončenia školskej dochádzky na menej ako 10 %;

b)

zvýšenie počtu obyvateľov vo veku 30 až 34 rokov, ktorí dosiahli vysokoškolské alebo podobné vzdelanie, na úroveň 40 %.

3.3.7   EHSV má rovnaký názor ako Komisia v tom, že predčasné ukončenie školskej dochádzky je zložitým fenoménom s výrazným vplyvom na kvalitu práce, o ktorú sa mladí ľudia môžu uchádzať, pričom jeho zníženie si vyžaduje dôrazný politický záväzok a nové metódy riešenia tohto problému a prijímania opatrení.

3.3.8   Podľa Komisie v roku 2009 viac ako 6 miliónov mladých ľudí (t. j. 14,4 % zo všetkých mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov) predčasne ukončilo školskú dochádzku alebo odbornú prípravu, pričom dokončilo len prvý cyklus stredoškolského alebo nižšieho vzdelávania, a 17,4 % z týchto mladých ľudí ukončilo len základné vzdelanie (12). Znamená to, že ak by sa predčasné ukončenie školskej dochádzky znížilo čo i len o 1 percentuálny bod, každý rok by sa vytvoril potenciál takmer pol milióna mladých kvalifikovaných pracovníkov, ktorí môžu vstúpiť do pracovnej sféry.

3.3.9   Ďalším dôležitým aspektom, ktorý treba zvážiť, je miera opakovania jednotlivých ročníkov. Podľa údajov štúdie PISA z roku 2009 dosahuje v Írsku miera opakovania ročníkov na základnej škole 11 %, v Španielsku 21 % a v Holandsku a Portugalsku až 22,4 %. Na úrovni nižšieho stredoškolského vzdelávania tento trend pokračuje, a to od 0,5 % vo Fínsku po 31,9 % v Španielsku.

3.3.10   Na úrovni vyššieho vzdelávania a výskumnej činnosti bol podľa údajov Eurostatu z roku 2009 počet absolventov vyššieho vzdelávania v Európe v danom roku len 32,3 %. Súčasné znižovanie rozpočtu vo väčšine krajín (13) ešte viac postihne výskumné štúdium na univerzitách, čo bude mať vplyv na mnohé sektory hospodárstva a spoločnosti (technické vedy, medicína, sociálne a humanitné vedy).

4.   Konkrétne pripomienky: návrhy EHSV

4.1   Posilniť vzdelávanie v období krízy

4.1.1   V období krízy treba zdôrazniť, že vzdelávanie je základným ľudským právom a verejným statkom, ktoré by malo byť zaručené všetkým bez požadovania akejkoľvek protihodnoty, za rovnakých podmienok a bez akejkoľvek diskriminácie, pričom sa zohľadní rovnosť medzi mužmi a ženami.

4.1.2   Investície do vzdelávania by nemali byť v čase krízy vnímané ako problém, ale ako riešenie zamerané na to, aby bolo možné toto ťažké obdobie prekonať v čo najlepších podmienkach. V tejto súvislosti a s cieľom povzbudiť členské štáty, aby viac a koherentnejšie investovali do vzdelávania, by mali jednotlivé štáty pri hodnotení svojich strednodobých rozpočtových cieľov venovať osobitnú pozornosť verejným investíciám do vzdelávania, výskumu a odbornej prípravy.

4.1.3   Rovnako dôležité je pripomenúť, že vzdelávanie je kolektívnym cieľom celej spoločnosti. Škola je špecializovaná inštitúcia so zamestnancami na profesionálnej úrovni, ktorá nemôže a ani nesmie konať izolovane a v prvom rade by mala komunikovať s rodinami, ktoré zohrávajú nenahraditeľnú úlohu, ale mala by tiež nadviazať trvalý dialóg so spoločnosťou a s hospodárskou a sociálnou sférou.

4.1.4   EHSV je pevne presvedčený o tom, že nadobudnutím slušných vedomostných základov získajú žiaci väčšie adaptačné schopnosti, a o tom, že čím je proces nadobúdania vedomostí úspešnejší, tým ľahšie je zohľadniť potreby trhu pri výbere študijného smeru a profesijného zamerania.

4.1.5   Vzdelávanie musí najmä:

a)

pomáhať študentom, aby si overovali informácie, ktoré získavajú a aby sa naučili využívať prostriedky, ktoré im pomôžu plánovať si osobnú a pracovnú budúcnosť;

b)

podporovať kritické myslenie a rozvoj zvedavosti a podnikateľského ducha, ktorý im umožní preberať iniciatívu a riešiť problémy. V tejto súvislosti môže byť veľmi užitočná interakcia medzi školou a podnikmi;

c)

podnietiť u študentov zmysel pre realitu, aby pochopili, aké úsilie si vyžaduje učenie a aby uznali jeho hodnotu. Študenti musia pochopiť, že učiť sa má zmysel a že kultúra nie je len na to, aby sa konzumovala, ale treba si ju osvojiť a ďalej rozvíjať;

d)

poskytnúť slušné základné vzdelanie, najmä znalosť materinského jazyka a matematiky, ako aj iné vedomosti a zručnosti, ktoré sú potrebné na dobré začlenenie sa do trhu práce v celej EÚ, a najmä zabezpečiť, aby sa rôzne živé cudzie jazyky vyučovali už od prvých rokov školskej dochádzky, čo zároveň podnieti väčšiu otvorenosť voči celoživotnému vzdelávaniu;

e)

rozvíjať tvorivé a estetické schopnosti každého jednotlivca, aby dokázal pristupovať ku kultúre a inováciám s otvorenou mysľou;

f)

v konečnom dôsledku formovať slobodných a samostatných občanov, ktorí sú si vedomí svojich práv a povinností a sú schopní vykonávať dôstojnú prácu v čo najlepších podmienkach.

4.1.6   Vyžaduje si to komplexnejšiu a obohacujúcejšiu formu počiatočného a ďalšieho vzdelávania učiteľov v porovnaní so súčasnou situáciou. Takéto vzdelávanie by malo mobilizovať učiteľov a pomôcť im, aby zaujali nový pedagogický prístup v súlade s výzvami, ktorým čelia (nové technológie, nové potreby trhu práce, multikultúrne prostredie s čoraz častejším zastúpením študentov prisťahovaleckého pôvodu atď.). Členské štáty musia presadzovať rešpekt voči vzdelávacej činnosti, podporovať ďalšie vzdelávanie učiteľov a snažiť sa o zlepšenie ich pracovných a platových podmienok.

4.1.7   Vzdelávanie by sa malo zamerať na všetky životné etapy, od predškolského až po vyššie vzdelávanie a vzdelávanie dospelých, a malo by pokrývať rôzne učebné prostredia – formálne, neformálne aj informálne. Štáty by mali rozvíjať vzdelávanie v súlade s hospodárskymi a sociálnymi výzvami budúcnosti: spoločnosti založené na vedomostiach a hospodárstva s vysokou produktivitou a nízkymi emisiami CO2.

4.1.8   EHSV v tejto súvislosti navrhuje, aby Európska únia:

a)

splnila záväzky, ku ktorým sa zaviazala v rámci iniciatív „Mládež v pohybe“, „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“ a v oznámení na tému „Boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky“;

b)

preskúmala možnosť využiť európske fondy na dosiahnutie cieľov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu a vývoja v EÚ;

c)

podporila programy profesionálneho začlenenia a nabádala vlády a podniky, aby využívali nástroje na vytváranie stabilných pracovných miest;

d)

posilnila, rozvinula a zintenzívnila výmenné programy pre študentov na všetkých stupňoch vzdelávania.

a odporúča, aby členské štáty:

a)

zabránili tomu, aby prekonávanie hospodárskej krízy, a najmä krízy štátneho dlhu, negatívne ovplyvnilo verejné investície do národných systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

b)

zachovali (a prípadne aj zvýšili) investície do výskumu a vývoja;

c)

spustili a koordinovali iniciatívy na zlepšenie výučby predmetov „STEM“ (veda, technológia, inžinierstvo a matematika);

d)

prijali opatrenia na zlepšenie ohodnotenia učiteľského povolania, aby sa neohrozilo plnenie jeho poslania (14);

e)

vytvorili systémy študijného a profesijného poradenstva, aby sa zlepšila informovanosť o odborných zručnostiach potrebných na vstup na trh práce a o tom, ako tieto zručnosti získať;

f)

vytvorili alternatívne programy odbornej prípravy pre mladých ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku alebo majú nízkokvalifikované zamestnanie;

g)

vyriešili problém opakovania ročníkov prostredníctvom infraštruktúr na pomoc najslabším žiakom;

h)

motivovali podniky, aby vo väčšej miere akceptovali profesionálne skúsenosti mladých ľudí;

i)

podporovali rozvoj podnikateľského ducha na všetkých úrovniach vzdelávania.

4.1.9   EHSV chápe, že v čase zmeny podniky potrebujú, aby ich zamestnanci mali špecifické zručnosti, a preto musia systémy odbornej prípravy viac zohľadňovať tento dopyt a musia sa mu prispôsobiť, a to po získaní solídnych základných vedomostí.

4.1.10   Duálny systém výučby (vzdelávanie/odborná príprava), v rámci ktorého sa mladí ľudia začlenia do pracovnej sféry ešte počas štúdia, dosiahol v niektorých európskych krajinách pozitívne výsledky, a preto by sa mal preskúmať.

4.1.11   EHSV si uvedomuje, že vzdelávanie patrí medzi právomoci členských štátov, ale nazdáva sa, že Európska únia im môže pomáhať nielen tým, že ich bude povzbudzovať, aby plnili ciele Únie, pričom využije otvorenú metódu koordinácie, ale aj vytváraním priaznivejších podmienok, ako je nezahŕňanie investícií do vzdelávania a odbornej prípravy pri výpočte verejného dlhu.

4.2   Uznanie hodnoty vzdelávania – od školy po zamestnanie

4.2.1   Prebiehajúce zmeny (zvýšenie medzinárodnej konkurencie, vedecká a technická revolúcia, klimatické zmeny, rýchly rast rozvíjajúcich sa ekonomík, starnutie obyvateľstva) si vyžadujú pracovnú silu s vyšším dosiahnutým vzdelaním a vyššou kvalifikáciou.

4.2.2   Výmena generácií nie je sama osebe postačujúca na to, aby sa zvýšila úroveň kvalifikácie vzhľadom na skutočnosť, že mnohí mladí ľudia s vysokým vzdelaním vykonávajú nízkokvalifikovanú prácu. Nesúlad medzi dosiahnutým vzdelaním a charakterom vykonávanej práce môže teda viesť k znehodnoteniu vzdelania.

4.2.3   EHSV vidí riešenie vo vytváraní kvalitných pracovných miest, a preto uznáva hodnotu „dôstojnej práce“, ktorú presadzuje MOP.

4.2.4   Z tohto dôvodu treba investovať do aktívnych politík v oblasti zamestnanosti a odbornej prípravy a využiť na to podporu z európskych fondov, najmä z Európskeho sociálneho fondu (15).

4.2.5   Treba si tiež uvedomiť, že tvorba pracovných miest závisí od dynamiky podnikov, čo si vyžaduje odstránenie nepotrebného administratívneho zaťaženia hospodárskej činnosti, najmä pokiaľ ide o zakladanie nových podnikov.

4.2.6   EHSV v tejto súvislosti odporúča nasledujúce prioritné iniciatívy:

4.2.6.1

Podpora zapojenia mladých ľudí do trhu práce

a)

prostredníctvom lepšej informovanosti o vývoji potrieb na trhu práce zlepšiť systémy študijného a profesijného poradenstva o požadovaných odborných zručnostiach a o tom, ako ich získať;

b)

vytvoriť programy profesionálneho začlenenia prostredníctvom stáží alebo vzdelávania učňov v pracovnom prostredí;

c)

rozvíjať špecifické programy pre mladých ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku alebo majú nízkokvalifikované zamestnanie;

d)

zrušiť akúkoľvek podmienenosť medzi typom pracovnej zmluvy (na dobu určitú alebo neurčitú) a vekom pracovníka, aby neboli mladí pracovníci znevýhodňovaní len pre svoj vek.

4.2.6.2

Odpoveď na výzvy súvisiace s celoživotným vzdelávaním

a)

zaručiť všetkým ľuďom podmienky potrebné na celoživotné vzdelávanie, ktoré umožní zvýšenie úrovne zručností a prístup ku kvalifikovanejším pracovným miestam, čím sa splní cieľ „inkluzívneho rastu“ stratégie Európa 2020;

b)

zlepšenie odbornej prípravy (zdokonaľovanie a rekvalifikácia) všetkých pracovníkov začlenených do trhu práce, ktorí však nedosiahli dostatočné vzdelanie. Pri týchto iniciatívach treba zohľadniť vek, skúsenosti a znalosti pracovníkov;

c)

rešpektovať právo jednotlivca na kvalitnú certifikovanú odbornú prípravu, pričom sa stanoví počet hodín odbornej prípravy za rok pre všetkých pracovníkov, a to nezávisle od úrovne kvalifikácie a typu zmluvy;

d)

presadzovať plány rozvoja individuálnych zručností, ktoré podniky vypracujú spolu s pracovníkmi a zamestnávateľmi, pričom sa zohľadnia podmienky jednotlivých podnikov, najmä MSP, v zmysle dohody medzi pracovníkmi a zamestnancami uzavretej na európskej úrovni;

e)

podporovať iniciatívy, ktoré sa snažia o zvýšenie uznávania neformálnej prípravy, zlepšenie jej kvality a o lepšie zviditeľnenie zručností získaných mimo formálneho systému (ako je prípad európskeho pasu zručností);

f)

vytvoriť priame prepojenie medzi odbornou prípravou a kariérou pracovníka a investovať do uznávania, potvrdzovania a certifikácie zručností získaných pri vykonávaní pracovnej činnosti. V oboch prípadoch musia členské štáty dohliadať na kvalitu služieb hodnotenia a certifikácie;

g)

zabrániť tomu, aby sa iniciatívy v oblasti odbornej prípravy prioritne zameriavali na nezamestnaných;

h)

pripomenúť, že úlohou verejných služieb je aktívnejšie sa zapájať do politiky odbornej prípravy prioritných cieľových skupín verejnosti, ako sú pracovníci s nižším vzdelaním a kvalifikáciou alebo v neistom zamestnaní a najzraniteľnejšie skupiny, ako sú zdravotne postihnuté osoby, nezamestnaní pracovníci vo vyššom veku a prisťahovalci;

i)

riadne zohľadniť na trhu práce rodový aspekt a odstrániť nerovnosti a diskrimináciu, najmä platové rozdiely medzi mužmi a ženami.

4.2.6.3

Zlepšenie kvalifikácie a využitie potenciálu starších pracovníkov

a)

EHSV zdôrazňuje veľké riziko, ktoré predstavuje dlhodobá nezamestnanosť (strata príjmov a kvalifikácie, ako aj sociálne vylúčenie), a preto sa nazdáva, že verejné služby zamestnanosti musia zohrávať aktívnejšiu úlohu pri začleňovaní týchto nezamestnaných a pri rozvoji aktívnych politík zamestnanosti a odbornej prípravy;

b)

sociálny dialóg v jednotlivých odvetviach, či už na úrovni EÚ alebo členských štátov, zohráva významnú úlohu pri riešení problémov súvisiacich s kvalifikáciou, pričom sa vyzdvihuje význam rád pre odvetvové zručnosti v tejto oblasti;

c)

v tejto súvislosti treba zachovať a podporovať uzatváranie kolektívnych zmlúv, pretože tak zamestnanci, ako aj podniky majú záujem na zvýšení kvalifikácie;

d)

v čase krízy by bolo opodstatnené mať možnosť využiť prostriedky Európskeho sociálneho fondu na financovanie opatrení zameraných na zvýšenie kvalifikácií, ako aj inovačných projektov na vytváranie dôstojných pracovných miest;

e)

mali by sa tiež vytvoriť podmienky na to, aby sa starší ľudia rozhodli predĺžiť aktívny život, a to tak, že sa zlepšia zdravotné podmienky, pracovné podmienky sa prispôsobia ľuďom, zlepší sa ohodnotenie práce a zvýši sa kvalifikácia, pričom sa zohľadnia zásady definované v odporúčaní MOP č. 162 (16);

f)

v tomto kontexte treba ohodnotiť najmä potenciál starších pracovníkov pri prenose poznatkov na pracovisku, čo by mohlo byť predmetom diskusie medzi zástupcami pracovníkov a podnikov.

V Bruseli 14. júla 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


(1)  KOM(2010) 682 v konečnom znení.

(2)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“, Ú. v. EÚ C 128, 18.5.2010, s. 74.

(3)  KOM(2010) 477 v konečnom znení.

(4)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Mládež v pohybe“, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 55.

(5)  KOM(2011) 18 v konečnom znení.

(6)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Prispôsobiť zručnosti potrebám priemyslu a služieb v procese zmien – Prínos prípadného vytvorenia sektorových rád pre zamestnanosť a zručnosti v Európe“, Ú. v. EÚ C 347, 18.12.2010, s. 1.

(7)  „Statistics in Focus“ (46/2009).

(8)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Práca a chudoba: nevyhnutnosť globálneho prístupu“, Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 52.

(9)  „Youth in Europe – A statistical portrait 2009“.

(10)  „Global employment trends“ (www.ilo.org).

(11)  „Dialogue on Growth and Employment in Europe“, 13. marca 2011, Viedeň (www.ilo.org)

(12)  „Le redoublement dans l’enseignement obligatoire en Europe: réglementations et statistiques“, EURYDICE, január 2011.

(13)  V Lotyšsku sa v roku 2009 krátili prostriedky o 48 % a následne v roku 2010 ešte o ďalších 18 %, v Taliansku predstavuje plánované znižovanie rozpočtu do roku 2013 20 %, v Grécku sa prostriedky znižovali o 30 %, v Anglicku sa bude do roku 2014 – 2015 znižovať rozpočet o približne 40 %.

(14)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Zlepšovanie kvality vzdelávania učiteľov“, Ú. v. EÚ C 151, 17.6.2008, s. 41.

(15)  Pozri stanovisko EHSV na tému „Budúcnosť Európskeho sociálneho fondu po roku 2013“, Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 8.

(16)  Odporúčanie č. 162 o starších pracovníkoch, 1980, MOP (http://www.ilo.org/ilolex/cgi-lex/convde.pl?R162)


Top