28.1.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 24/1

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Sociálne podnikanie a sociálny podnik“ (prieskumné stanovisko)

2012/C 24/01

Spravodajkyňa: Ariane RODERT

Vo svojom liste zo 6. júna 2011 požiadal podpredseda Európskej komisie Maroš ŠEFČOVIČ, podľa článku 262 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby vypracoval prieskumné stanovisko na tému

„Sociálne podnikanie a sociálny podnik“.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu, poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 3. októbra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra) prijal 106 hlasmi za, pričom 1 člen sa hlasovania zdržal, nasledujúce stanovisko.

1.   Závery a odporúčania

1.1   Pri skúmaní iniciatív na podporu sociálneho podnikania EHSV považuje za potrebné pozrieť sa na sociálne podnikanie na pozadí širšieho poňatia sociálneho podniku, pretože opatrenia sú potrebné vo všetkých fázach jeho životného cyklu.

1.2   Sociálny podnik je kľúčovou zložkou európskeho sociálneho modelu. Je úzko spojený so stratégiou Európa 2020 a je významným prínosom pre spoločnosť. Vďaka podpore a presadzovaniu sociálneho podniku môžeme vo veľkej miere využiť jeho rastový potenciál a schopnosť vytvárať sociálnu hodnotu. EHSV podporuje skutočnosť, že Komisia začala politický rámec a akčný plán na podporu sociálnych podnikov v Európe, a zdôrazňuje význam jeho úplnej implementácie na úrovni EÚ i na úrovni členských štátov.

1.3   Pretože sa národné definície líšia, mal by byť sociálny podnik definovaný na základe spoločných charakteristík, ako sú sociálne ciele, reinvestície ziskov, veľké množstvo právnych foriem a účasť zainteresovaných strán.

1.4   Členské štáty a inštitúcie EÚ musia zabezpečiť, aby sociálne podniky boli súčasťou iniciatív verejnej politiky a programov zameraných na podniky, za rovnakých podmienok ako iné formy podnikania, a aby boli v týchto iniciatívach a programoch zohľadnené. Cezhraničné iniciatívy sociálneho podniku sa najlepšie propagujú prostredníctvom financovania EÚ určeného na európske diskusné fóra na výmenu nápadov a modelov.

1.5   Lepší prístup ku kapitálu a prispôsobené finančné nástroje sú prioritami pre sociálne podniky. Komisia by mala zhromažďovať a šíriť osvedčené postupy a inovačné iniciatívy v členských štátoch, ako napríklad hybridný kapitál a formy interakcie medzi verejným a súkromným kapitálom, a zabezpečiť, aby súčasný regulačný rámec EÚ nebránil vývoju nových nástrojov.

1.6   Je dôležité, aby ďalšie programové obdobie štrukturálnych fondov výslovne zahrnulo aj programy pre zakladanie a rozvoj sociálnych podnikov. Komisia by mala poskytnúť pokyny v súvislosti s kombináciou a posilnením finančných nástrojov z rôznych zdrojov.

1.7   Komisia by mala zaviesť v celej EÚ porovnávací prístup k verejným financiám, ktoré sú obzvlášť vhodné pre sociálne podnikanie. Komisia by mala podporovať a vyhodnotiť výskyt ponúk so sociálnymi aspektmi a vyrovnať sa s problémom pridávania ďalších požiadaviek (fenomén „gold plating“) pri zadávaní verejných zákaziek. Pri posudzovaní pravidiel štátnej pomoci by Komisia mala zvážiť úplné oslobodenie sociálnych služieb všeobecného záujmu alebo udeliť výnimku z notifikačnej povinnosti všetkým verejným službám malého rozsahu a niektorým sociálnym službám s cieľom podporiť zakladanie nových sociálnych podnikov.

1.8   Vzhľadom na rôzne právne formy sociálnych podnikov a špecifické spoločenské poslanie existujú v niektorých členských štátoch daňové výhody. Mali by sa preskúmať a šíriť ďalej, aby bolo možné podporiť vypracovanie vhodných pravidiel.

1.9   Komisia a členské štáty by mali podporovať vznik špecifických podporných programov na rozvoj sociálnych podnikov a ďalšej generácie sociálnych podnikateľov.

1.10   Spolu so sociálnymi podnikmi by Komisia mala prevziať iniciatívu a mala by sa začať zaoberať možnosťou spoločného európskeho systému na meranie sociálnych výsledkov a zároveň by mala podporovať využívanie existujúcich systémov. Mali by sa podrobnejšie preskúmať iniciatívy na vytvorenie transparentnejšieho systému podávania správ s cieľom zvýšiť dôveru investorov. EHSV vyzýva Komisiu, aby iniciovala štúdiu existujúcich sociálnych označení s cieľom vytvoriť spoločný európsky systém alebo etický kódex.

1.11   Sociálny podnik sa musí zahrnúť do výskumných, inovačných a rozvojových programov. Okrem toho by sa mali realizovať iniciatívy zamerané na zhromažďovanie a výmenu štatistík o sociálnych podnikoch v Európe. To môže byť úloha pre stredisko na sledovanie sociálnych podnikov na úrovni EÚ.

1.12   Rovnako ako všetci ostatní zamestnávatelia musí sociálny podnik spĺňať požiadavky na dôstojné pracovné podmienky, dodržiavať platné kolektívne zmluvy a zabezpečiť ich riadne uplatňovanie.

1.13   Osobitný dôraz sa musí klásť na nové členské štáty, aby sa zabezpečil vznik sociálnych podnikov prostredníctvom otvárania verejných služieb, prijatia politiky sociálneho začleňovania a podporovania foriem sociálneho podnikania, akým je napríklad sociálne hospodárstvo.

2.   Úvod

2.1   Komisia vo svojom oznámení Na ceste k Aktu o jednotnom trhu z 27. októbra 2010 (1) predkladá opatrenia na realizáciu konceptu „vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva“. Jedným z navrhovaných opatrení bola „Iniciatíva pre sociálne podnikanie“. Tento návrh zostal kľúčovým opatrením v konečnej verzii oznámenia Akt o jednotnom trhu z apríla 2011 (2) a tiež bol vyzdvihnutý ako prioritná oblasť v stanovisku EHSV INT/548 (3), ktoré reagovalo na konzultácie o Akte o jednotnom trhu.

2.2   Európa čelí výzvam, ktoré vyžadujú riešenia zlučujúce hospodársky a sociálny blahobyt. Propagácia sociálneho podnikania a sociálneho podniku, najmä v súčasnej nepriaznivej hospodárskej situácii, využije jeho rastový potenciál i jeho pridanú sociálnu hodnotu. Aby bolo možné realizovať jeho potenciál, mal by sa vypracovať a zaviesť komplexný politický rámec, na ktorom by sa zúčastnilo široké spektrum zainteresovaných strán zo všetkých odvetví spoločnosti (občianskej spoločnosti, súkromnej, verejnej) na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej).

2.3   Sociálne podnikanie a sociálny podnik obsahujú rôznorodé koncepcie, ktoré zahŕňajú rôzne subjekty a podmienky na úrovni členských štátov. Toto prieskumné stanovisko má názov „Sociálne podnikanie a sociálny podnik“. EHSV sa totiž domnieva, že širší pojem „sociálny podnik“ (ktorý zahŕňa aj sociálne podnikanie) by sa mal používať v celom tomto stanovisku, keďže vo všetkých fázach životného cyklu sociálneho podniku je potrebné zaviesť primerané opatrenia.

2.4   Cieľom tohto prieskumného stanoviska je identifikovať prioritné oblasti, aby sa vytvorilo priaznivé prostredie pre sociálne podniky v Európe. EHSV sa v priebehu rokov tejto téme venoval už v niekoľkých svojich stanoviskách (4) a víta skutočnosť, že Komisia venuje novú pozornosť sociálnemu podniku. Je tiež dôležité uvedomiť si množstvo práce, ktorú v tejto oblasti vykonali rôzne zainteresované strany v priebehu rokov. Časť tejto práce je zohľadnená v tomto stanovisku (5).

3.   Pripomienky EHSV

3.1   Definícia sociálneho podniku

3.1.1   Rôznorodé jazykové a kultúrne tradície viedli k rôznym významom konceptov sociálneho podniku.

3.1.2   EHSV chápe, že je potrebná presná definícia, aby bolo možné lepšie zamerať úsilie, ale namiesto definície navrhuje vypracovať popis založený na spoločných vlastnostiach, ako napríklad:

—	primárne sú sociálne ciele ako protiklad k cieľom zameraným na zisk, vytváranie sociálnych výhod, ktoré slúžia širokej verejnosti alebo jej členom;

—	forma je prevažne nezisková s tým, že nadbytok by sa v zásade reinvestoval a nebol by rozdelený medzi súkromných akcionárov alebo vlastníkov;

—	rôzne právne formy a modely: napr. družstvá, vzájomné spoločnosti, dobrovoľné združenia, nadácie, ziskové alebo neziskové spoločnosti; častá kombinácia rozdielnych právnych foriem a niekedy zmena formy podľa potreby;

—	hospodárske subjekty, ktoré produkujú tovar a služby (často všeobecného záujmu), často so silnou zložkou sociálnej inovácie;

—	konať ako nezávislé subjekty, so silnou zložkou účasti a spolurozhodovania (zamestnanci, užívatelia, členovia), správy a demokracie (buď zastupiteľskej, alebo otvorenej);

—	často pochádzajú z organizácie občianskej spoločnosti alebo sú s ňou združené.

3.1.3   Sociálne podniky sú významným prínosom pre spoločnosť a sú kľúčovým prvkom európskeho sociálneho modelu. Prispievajú k cieľom stratégie Európa 2020 tým, že vytvárajú pracovné miesta, rozvíjajú inovatívne riešenia, ktoré uspokoja potreby verejnosti, a budujú sociálnu súdržnosť, začleňovanie a aktívne občianstvo. Zohrávajú osobitnú úlohu pri podporovaní účasti žien, starších ľudí, mladých ľudí, menšín a prisťahovalcov. Treba tiež uznať, že mnoho sociálnych podnikov predstavuje malé a stredné podniky, často zo sociálneho hospodárstva, a niekoľko podnikov, ktoré sú aktívne v oblasti pracovnej integrácie.

3.1.4   Prebiehajúce práce Komisie v oblasti právnych štruktúr pre sociálne hospodárstvo musia brať tieto charakteristiky do úvahy, aby sa zabezpečilo, že sa nevynechá žiadna forma sociálneho podniku. Komisia by mala zvážiť aj štúdiu o nových právnych formách a legislatívnych iniciatívach, ktoré sú dostupné sociálnym podnikom v niektorých členských štátoch (6), s cieľom posúdiť ich užitočnosť.

3.2   Začlenenie sociálneho podniku do verejnej politiky v oblasti podnikov

3.2.1   Verejné politiky pre rozvoj a rast podnikov sú prepojené s niekoľkými oblasťami politiky, ako napríklad hospodárska súťaž, vnútorný trh, financie a inovácie. Iniciatívy verejnej politiky zamerané na uľahčenie zakladania a prevádzku podnikov musia zohľadniť a zahrnúť sociálne podniky za rovnakých podmienok ako iné formy podnikov na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni EÚ a zároveň musia uznať ich špecifické vlastnosti.

3.2.2   Sociálne podniky sú často založené na miestnej úrovni a rozširovanie nie je vždy zrejmým záujmom alebo prioritou. Namiesto toho, aby konkurovali alebo rozširovali svoj model, často preferujú iné prístupy k rastu. Túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri využívaní cezhraničných iniciatív sociálnych podnikov. EÚ a členské štáty by mali financovať a podporovať zakladanie fór, výmenu praktikantov, „tábory sociálnej inovácie“ a sociálny franchising, čo môže byť lepší spôsob, ako podporiť nové myšlienky a cezhraničnú spoluprácu.

3.3   Stimulovanie sociálnych investícií

3.3.1   Pre sociálne podniky je prioritou lepší prístup ku kapitálu, tak pri ich zakladaní, ako aj pri ich raste. V súčasnosti je nedostatok finančných nástrojov vyvinutých špeciálne pre sociálne podniky, a to aj napriek značnému záujmu o spoluprácu medzi finančnými inštitúciami a sociálnymi podnikmi. Na miestnej a vnútroštátnej úrovni vzniká rad inovatívnych finančných nástrojov. Komisia by mala začať práce zamerané na zhromažďovanie a spoločné používanie osvedčených postupov, ktoré podporujú tieto inovačné iniciatívy, a existujúcich odborných znalostí v členských štátoch, s cieľom stimulovať sociálne investície do sociálnych podnikov v Európe. Komisia by pritom mala zvážiť nasledujúce body.

3.3.1.1   Sociálny podnik potrebuje vzhľadom na svoje špecifické vlastnosti a rôzne právne formy skôr rôzne druhy finančných nástrojov než iné formy podnikania. Špecificky prispôsobená forma hybridného kapitálu  (7) obsahujúca prvky grantov, vlastného a dlhového kapitálu je pre celý životný cyklus sociálnych podnikov vhodnejšia. Hybridný kapitál kombinuje grantovú zložku (verejné granty, dobročinné fondy, dary) s vlastným kapitálom a úverovými nástrojmi a nástrojmi na rozdelenie rizika. Medzi finančné nástroje charakteru hybridného kapitálu patria návratné granty, odpustiteľné pôžičky, prevoditeľné granty a dohody o rozdelení výnosov. Hybridný kapitál často predstavuje úzke prepojenie verejného a súkromného kapitálu.

3.3.1.2   Tiež by sa mal zohľadniť vznik sprostredkovateľov, ktorí sa konkrétne zameriavajú na sociálne podniky. Tieto subjekty zohrávajú kľúčovú úlohu pri zlučovaní sociálnych podnikov a investorov, poskytovaní informácií o kapitále a pri zabezpečovaní kapitálu a pri poskytovaní poradenstva a podpory. Existuje niekoľko zaujímavých príkladov, ktoré by sa mali podrobnejšie preskúmať (8).

3.3.1.3   Komisia by tiež mala venovať pozornosť rôznym typom verejných sociálnych investícií  (9) a iným iniciatívam vznikajúcim vo finančnom odvetví (družstevné banky (10), sociálne banky (11), komerčné banky so sociálnymi programami (12) alebo inovačným nástrojom, akými sú napríklad „dlhopisy so sociálnym vplyvom“ (social impact bonds) (13). Je zvlášť dôležité, aby sa tieto iniciatívy podporovali práve teraz, keď sa znižuje verejné financovanie.

3.3.2   Je nanajvýš dôležité, aby Komisia zabezpečila, že regulačný rámec EÚ (napr. pravidlá pre štátnu pomoc) bude podporovať, a nie brzdiť vznik týchto nových finančných nástrojov.

3.3.3   Ďalšie programové obdobie štrukturálnych fondov musí výslovne zahŕňať programy pre zakladanie a rozvoj sociálnych podnikov a musí byť k dispozícii na dlhší čas, aby sa zabezpečila podpora počas citlivej počiatočnej fázy. Pokiaľ ide o štrukturálne fondy na podporu sociálneho podniku, Komisia by mala tiež poskytnúť pokyny k osvedčeným postupom v súvislosti s kombináciou a posilňovaním finančných nástrojov z rôznych zdrojov.

3.4   Modernizácia verejného financovania

3.4.1   Sociálne podniky často produkujú tovar a služby všeobecného záujmu, ktoré sa financujú prevažne z verejných prostriedkov. Pokiaľ ide o ich použitie, súčasné právne rámce často uprednostňujú veľké, dobre kapitalizované súkromné subjekty. Mali by sa vytvoriť nové právne nástroje a/alebo by sa mali rozvinúť existujúce právne nástroje tak, aby lepšie vyhovovali sociálnym podnikom. Komisia by mala zaviesť v celej EÚ porovnávací prístup k verejným financiám, ktoré sú vhodné predovšetkým na sociálne podnikanie.

3.4.2   EHSV poukázal vo svojom stanovisku INT/570 (14) na to, že je potrebné zvýšiť účasť malých a stredných podnikov vrátane sociálnych podnikov na verejnom obstarávaní. Je nanajvýš dôležité zabezpečiť rovnaký prístup k verejnému obstarávaniu pre všetkých aktérov. Zjednodušenie administratívnych postupov by malo prispieť k zjednodušeniu verejného obstarávania. Komisia zohráva kľúčovú úlohu pri zhromažďovaní a šírení efektívnych a jednoduchých modelov obstarávania pre sociálne podniky.

3.4.3   Stanovisko EHSV k verejnému obstarávaniu tiež poukazuje na dôležitosť inovačných, environmentálnych a sociálnych aspektov obstarávania. Príručka Komisie o sociálnom nakupovaní  (15), ktorá identifikuje spôsoby, ako zohľadniť sociálne a environmentálne otázky pri verejnom obstarávaní, je dôležitá a mala by sa jej venovať väčšia pozornosť. Komisia by mala tiež podniknúť kroky na podporovanie a posúdenie rozšírenia sociálne zameraných verejných zákaziek.

3.4.4   Komisia sa musí zaoberať problémom fenoménu „gold plating“ vo verejnom obstarávaní, ktorý sa vyskytuje v niektorých členských krajinách, a to tak, že bude zvyšovať povedomie o alternatívach, vhodnejších a inovatívnejších nástrojoch verejného financovania.

3.4.5   Sociálne podniky si často musia poradiť s pravidlami štátnej pomoci. EHSV vo svojom stanovisku TEN/455 (16) podporuje rôznorodejší a úmernejší prístup, potrebu zohľadniť nielen ekonomické kritériá, ale aj sociálne, územné a environmentálne aspekty, a meranie efektívnosti z hľadiska kvality, výsledkov a trvalej udržateľnosti. Pri úsilí, ktoré sa vynakladá na zjednodušenie a vysvetlenie pravidiel štátnej pomoci, sa treba tiež zamerať na to, akým spôsobom revízie týchto pravidiel ovplyvňujú sociálne podniky. Tiež je dôležité upozorniť na už existujúce výnimky z týchto pravidiel (17).

3.4.6   V rámci preskúmania pravidiel štátnej pomoci by Komisia mala zvážiť rozšírenie výnimiek na všetky sociálne služby verejného záujmu alebo, ako bolo navrhnuté v stanovisku EHSV, udeliť výnimku z notifikačnej povinnosti pre všetky verejné služby malého rozsahu a niektoré sociálne služby. Neistota a dodatočná administratívna záťaž pri dodržiavaní pravidiel o štátnej pomoci môže odradiť súkromných investorov a pracovníkov v oblasti verejného obstarávania od spolupráce so sociálnymi podnikmi. Výnimky môžu stimulovať viac inovácií a zakladanie podnikov. Takáto iniciatíva by však mala zabezpečiť mechanizmus, ktorý by zabránil korupcii.

3.4.7   Sociálne podniky majú rôznu právnu formu, a preto často podliehajú rôznym daňovým pravidlám a podmienkam. Z dôvodu ich sociálnych cieľov a obmedzeného alebo ohraničeného rozdelenia zisku majú sociálne podniky v niektorých členských štátoch daňové prázdniny a ďalšie daňové úľavy. Tieto úľavy sa musia preskúmať a rozširovať, aby bolo možné podporiť vypracovanie vhodných pravidiel pre sociálne podniky bez ohľadu na ich právnu formu.

3.5   Spustenie rozvojových programov pre sociálne podniky

3.5.1   Sociálne podniky potrebujú prístup k osobitne vypracovaným podporným programom na rozvoj. Iniciatívy týkajúce sa „centier“, ktoré poskytujú podporu podnikaniu, pracoviská a poradenstvo sa ukázali v počiatočnej fáze účinné, rovnako ako vzdelávacie programy sietí sociálnych podnikov. Zvláštny dôraz by sa mal klásť na programy investičnej pripravenosti. Mal by sa podporovať vznik a spoločné používanie týchto typov podporných programov.

3.5.2   Je potrebné vynaložiť úsilie na podporu ďalšej generácie sociálnych podnikateľov. Sociálne podnikanie by sa malo podporovať v rámci formálneho, neoficiálneho a neformálneho vzdelávania. Členské štáty by sa mali podeliť o špeciálnu odbornú prípravu pre sociálne podniky (18).

3.5.3   Komisia a členské štáty by mali podporovať uznávané subjekty a siete sociálnych podnikov a mali by s nimi spolupracovať. Sociálne podniky často pochádzajú z dobrovoľného sektora alebo zo sociálneho hospodárstva. Poskytujú vynikajúcu príležitosť na nadväzovanie kontaktov so sociálnymi podnikateľmi a s podnikmi.

3.6   Zlepšovanie povedomia o sociálnych podnikoch a dôvery v ne

3.6.1   Sociálny podnik musí byť viditeľnejší a musí byť uznávaný ako rozhodujúci sektor spoločnosti. Komisia by mala zvážiť zavedenie európskeho „označenia“ sociálny podnik, ktoré by zvýšilo povedomie a uznanie a ktoré by vybudovalo dôveru a dopyt. Prvým krokom by mala byť štúdia iniciovaná Komisiou a vypracovaná v spolupráci so sociálnymi podnikmi o existujúcich označeniach a iných certifikačných systémoch, ktoré sa už v mnohých členských štátoch používajú (19).

3.6.2   V oblasti výskumu a politiky sa podnik často spája s tvorbou zisku a so súkromným podnikaním. Preto by sa mala vynaložiť snaha o nepretržité začleňovanie sociálneho podniku do výskumných, inovačných a rozvojových programov.

3.6.3   Na úrovni členských štátov a EÚ chýbajú konsolidované štatistiky o sociálnom podniku. Vo všetkých členských štátoch by sa malo podporovať využívanie satelitných účtov (20). Okrem toho by vytvorenie „strediska na sledovanie“ sociálnych podnikov na úrovni EÚ, za aktívnej účasti EHSV a jeho národných náprotivkov v úzkej spolupráci s členskými štátmi, pomohlo systematicky zhromažďovať, porovnávať a šíriť znalosti.

3.6.4   Výhody sociálneho podniku je potrebné vo väčšej miere zviditeľniť prostredníctvom meraní hodnôt, ktoré nie sú čisto ekonomickými hodnotami. Na meranie sociálnych výsledkov existuje niekoľko nástrojov (21), ako aj metód pre sociálne účtovníctvo. Žiaľ sú často príliš komplikované na to, aby ich použili malé subjekty. EÚ by mala spolu so sociálnymi podnikmi, s vedcami a poskytovateľmi kapitálu podporiť používanie týchto existujúcich systémov, ale mala by aj prijať opatrenia na vypracovanie jednoduchšieho, spoločného európskeho systému alebo kódexu správania sa na základe týchto existujúcich systémov.

3.6.5   Zvýšenie dôvery a spoľahlivosti, pokiaľ ide o sociálne podniky, závisí to od zodpovednosti a transparentnosti. Sociálne podniky sa často spoliehajú na verejné financovanie, súkromné dary a členské príspevky. Je potrebné podávať otvorenejšie správy o používaní týchto zdrojov prostredníctvom otvoreného systému podávania správ, ktorý by mohol byť štandardnou metódou EÚ, aby sa zvýšila dôvera investorov. Väčšou transparentnosťou a otvoreným podávaním správ by bolo možné predísť riziku, že sa sociálne podniky rýchlo stanú podnikmi zameranými na zisk, s nadmernými platmi pre výkonných manažérov a členov predstavenstva.

3.6.6   Stanovenie optimálnych podmienok pre sociálne podniky vyžaduje vedenie a nepretržitý dialóg medzi všetkými odvetviami spoločnosti. To si pod vedením Komisie vyžaduje spoluprácu medzi všetkými inštitúciami EÚ, členskými štátmi a spoločnosťou ako celku, s osobitným zameraním na regionálne orgány, ktoré sú často hlavnými zúčastnenými stranami. EHSV, rovnako ako Výbor regiónov, môžu zohrať dôležitú úlohu v ďalšej fáze tejto práce vzhľadom na ich zloženie, odborné znalosti a úzke väzby na členské štáty.

3.7   Ďalšie pripomienky

3.7.1   V sociálnych podnikoch často pracujú dobrovoľníci. Ich úlohu je potrebné objasniť. V rozhodnutí Rady z 27. novembra 2009 (22) sa zdôrazňuje, že dobrovoľnícke činnosti „osoba vykonáva z vlastnej vôle, na základe vlastnej voľby a motivácie“. Nenahrádzajú profesionálne platené pracovné príležitosti a sú pre spoločnosť pridanou hodnotou.

3.7.2   Rovnako ako všetci ostatní zamestnávatelia musia sociálne podniky spĺňať požiadavky na dôstojné pracovné podmienky a musia dodržiavať platné kolektívne zmluvy. Pri vykonávaní ustanovení európskych právnych predpisov a vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo kolektívnych zmlúv v oblasti informácií, konzultácií a účasti zamestnancov musia sociálne podniky identifikovať najvhodnejší a najprimeranejší spôsob, ako zabezpečiť, aby sa tieto práva riadne uplatňovali.

3.7.3   Sociálne podniky vznikajú v rámci rôznorodých vnútroštátnych kontextov. EHSV predovšetkým vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na primeranú podporu a iniciatívy týkajúce sa rozvoja sociálnych podnikov v nových členských štátoch. Dôležitými iniciatívami je prijatie zmien v ich systémoch sociálneho zabezpečenia, podpora politiky aktívneho začleňovania, podpora vytváranie subjektov sociálneho hospodárstva/sociálnych podnikov a otvorenie trhu s verejnými službami.

3.7.4   EÚ by tiež mala podporovať sociálne podniky mimo svojich vlastných hraníc. Európsky model sociálneho podniku by sa mal rozširovať, aby sa podporil rozvoj podobných modelov v kandidátskych krajinách a na medzinárodnej úrovni.

---

(1)  KOM(2010) 608 v konečnom znení.

(2)  KOM(2011) 206 v konečnom znení.

(3)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 47.

(4)  Ú. v. ES C 95, 30.3.1998, s. 99; Ú. v. ES C 117, 26.4.2000, s. 52; Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004, s. 105; Ú. v. EÚ C 234, 22.9.2005, s. 1; Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 10; Ú. v. EÚ C 318, 23.12.2009, s. 22; Ú. v. EÚ C 44, 16.2.2008, s. 84.

(5)  Sieť EMES (www.emes.net), Ciriec International (www.ciriec.ulg.ac.be), Cecop (www.cecop.coop).

(6)  Spojené kráľovstvo, Community Interest Company (CIC) 2005, taliansky zákon č. 118/2006 a vyhláška č. 155/2006, fínsky zákon č. 1351/2003, slovinský zákon o sociálnom podnikaní z roku 2011.

(7)  http://www.schwabfound.org/pdf/schwabfound/SocialInvestmentManual.pdf

(8)  www.unltd.org.uk; www.commoncapital.org.uk; www.cafonline.org.

(9)  Hlavnými aktérmi, ktorí ponúkajú sociálne investície, sú fondy rizikovej filantropie, sociálne investičné fondy, spoločnosti poskytujúce finančné poradenstvo a sociálne burzy cenných papierov. Viac informácií nájdete v dokumente: Investor Perspectives on Social Enterprise Financing: http://217.154.230.218/NR/rdonlyres/1FC8B9A1-6DE2-495F-9284-C3CC1CFB706D/0/BC_RS_InvestorPerspectivesonSocialInvestment_forweb.pdf Príkladom sociálneho investovania je „Big Society Capital“ v Spojenom kráľovstve, pozri: http://www.cabinetoffice.gov.uk/content/big-society-capital

(10)  www.eurocoopbanks.coop.

(11)  www.triodos.be.

(12)  Iniciatíva bankovej skupiny Intesa Sanpaolo pre sociálne podniky; Banca Prossima; www.bancaprossima.com.

(13)  www.socialfinance.org.uk/sib.

(14)  Ú. v. EÚ C 318, 29.10.2011, s. 113.

(15)  http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=331&langId=sk&pubId=606&type=2&furtherPubs=yes

(16)  Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 26.

(17)  Napríklad podpora na vzdelávanie zamestnancov, podpora zamestnanosti, pomoc osobám so zdravotným postihnutím a tiež menšie typy pomoci.

(18)  www.sse.org.uk a rôzne magisterské programy pre sociálnych podnikateľov (Università di Trento or Università Bocconi).

(19)  www.standardsmap.org/en a www.socialenterprisemark.org.uk.

(20)  http://unstats.un.org/unsd/publication/SeriesF/SeriesF_91E.pdf.

(21)  www.thesroinetwork.org; iris.thegiin.org; www.iso.org/iso/social_responsibility.

(22)  Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2010, s. 43.

---