29.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/109

1.1

Výbor podporuje zámer Európskej komisie zlepšiť fungovanie vnútorného trhu so službami. Samozrejme je nutné odstrániť prekážky v podobe diskriminačných, neoprávnených alebo neúmerných požiadaviek. Výbor preto víta snahu orgánov verejnej správy o modernizáciu zriaďovaním „jednotných kontaktných miest“. Administratívnu spoluprácu pri cezhraničných činnostiach možno len privítať. Túto spoluprácu by bolo potrebné rozšíriť na oblasti politiky, v ktorých je plnenie povinností problematické.

1.2

EHSV považuje závery Komisie o vplyve smernice o službách a fungovaní odvetvia služieb za predčasné. Smernica je v platnosti iba niekoľko rokov. Nie všetky členské štáty sú so smernicou spokojné a každý členský štát musí smernicu implementovať do svojej legislatívy svojím spôsobom, čo sú komplikované aspekty, ktoré nie sú súčasťou oznámenia. Sektor služieb je veľkým a zložitým sektorom s mnohými rozličnými odvetviami a potrebuje čas na zabezpečenie účinného fungovania vnútorného trhu so službami prostredníctvom európskej legislatívy.

1.3

Smernica o službách vznikla počas účinnosti predchádzajúcej zmluvy, v ktorej bol hospodársky záujem najdôležitejšou prioritou vnútorného trhu. Podľa Lisabonskej zmluvy už ostatné záujmy nie sú podradené hospodárskym záujmom, ale sú na rovnakej úrovni. Bolo by zaujímavé preskúmať, v akom vzťahu k novej zmluve sú právne predpisy a judikatúra, ktoré vznikli v rámci predchádzajúcej zmluvy. EHSV v stanovisku k Aktu o jednotnom trhu navrhlo posúdiť smernicu o vysielaní pracovníkov vzhľadom na novú zmluvu. Bolo by zaujímavé zistiť, či by posúdenie rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, v ktorých sa kladie dôraz na vnútorný trh (pôvodný článok 49), mohlo viesť k novým uhlom pohľadu.

2.1

Napriek tomu, že služby sú dôležitou hospodárskou silou Európskej únie, Komisia sa domnieva, že trh so službami nevyužíva svoj potenciál naplno. Vo svojom oznámení o stratégii Európa 2020 zdôrazňuje, že na základe smernice o službách sa musí vytvoriť integrovanejší vnútorný trh so službami (1), a vo svojom oznámení s názvom „Na ceste k Aktu o jednotnom trhu“ prízvukuje, že jednotný trh so službami sa musí prehĺbiť (2). Oba prístupy sú potrebné na podporu rastu podnikov v odvetví služieb a ich uplatnenie na svetovom trhu, aby tak mohli vytvárať ešte viac pracovných miest.

2.2

Prijatie smernice o službách v decembri 2006 (3) a jej následná implementácia znamenali začiatok zlepšovania fungovania jednotného vnútorného trhu so službami. Európska komisia tým zjednodušila regulačný rámec a vďaka vykonávacím právnym predpisom sa v členských štátoch zrušilo mnoho neoprávnených alebo neúmerných požiadaviek, ktoré existovali po celej EÚ.

2.3

V smernici o službách sa ustanovuje proces vzájomného hodnotenia ako nástroj partnerského porovnania. Členské štáty spolu s Lichtenštajnskom, Nórskom a Islandom posúdili v roku 2010 takmer 35 000 právnych požiadaviek, ktoré sa kladú najmä na podniky v odvetví služieb. Tieto požiadavky sa týkajú zriadenia (postupy udeľovania oprávnení, územné obmedzenia alebo obmedzenia vzťahujúce sa na vlastníctvo kapitálu) a cezhraničného poskytovania služieb (napr. registračné, oznamovacie alebo poistné povinnosti).

2.4

Najvýznamnejší záver, ktorý z tohto procesu vyplynul je, že v určitých odvetviach služieb sa jednotný trh ešte stále len tvorí. Podľa Komisie je najdôležitejším problémom to, že právne predpisy ešte neodstránili všetky diskriminačné prekážky a že zákony, ktoré tieto prekážky odstraňujú, sa ešte nevykonávajú vo všetkých členských štátoch, resp. nie všade sa tieto zákony presadzujú tak, ako by sa mali. Členské štáty okrem toho ešte stále v značnej miere využívajú možnosť vyhradiť poskytovanie určitých služieb určitým poskytovateľom.

2.5

V záujme pokroku vo vytváraní jednotného trhu so službami Komisia navrhuje niekoľko opatrení, ktoré je nutné vykonať v priebehu nasledujúceho poldruha roka:

Komisia posúdi do konca roka 2012 účinnosť opravných prostriedkov, ktoré sú na vnútroštátnej úrovni k dispozícii poskytovateľom služieb v prípade, ak orgány štátnej správy porušia ich práva na jednotnom trhu, a rozhodne o ďalších krokoch.

3.1

Komisia oprávnene uvádza, že jednotný trh nie je sám o sebe cieľom, ale len nástrojom na zlepšenie každodenného života a blahobytu európskych podnikov a občanov. Bolo by vhodné dôraznejšie posúdiť prínos jednotného trhu k týmto horizontálnym cieľom. Smernica o službách vznikla počas účinnosti staršej zmluvy, v ktorej bol hospodársky záujem najdôležitejšou prioritou vnútorného trhu. Podľa Lisabonskej zmluvy už ostatné záujmy nie sú podradené hospodárskym záujmom, ale sú na rovnakej úrovni. Bolo by zaujímavé preskúmať, v akom vzťahu k novej zmluve sú právne predpisy a judikatúra, ktoré vznikli v rámci predchádzajúcej zmluvy. EHSV v stanovisku k Aktu o jednotnom trhu navrhlo posúdiť smernicu o vysielaní pracovníkov vo vzťahu k novej zmluve. Bolo by zaujímavé zistiť, či by posúdenie rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, v ktorých sa kladie dôraz na vnútorný trh (pôvodný článok 49), mohlo viesť k novým uhlom pohľadu.

3.2

Doterajšie hodnotenia sa príliš zameriavali na legislatívu ako takú, a aj preto majú príliš technokratickú povahu. Zámerom regulácie niektorých povolaní v určitom členskom štáte môže byť napríklad snaha zabezpečiť kvalitu poskytovaných služieb, je teda v záujme občana. Ak sa však táto regulácia zdá byť prekážkou voľného cezhraničného trhu so službami, nesmie to znamenať automatické odstránenie tejto „prekážky“. Záujmy spotrebiteľov a zamestnancov môžu mať v takom prípade väčšiu váhu ako hľadisko ekonomickej slobody. Prekážku je nutné odstrániť iba vtedy, ak je skutočne založená na neoprávnenom a diskriminačnom základe.

3.3

EHSV považuje závery Komisie o vplyve smernice o službách a fungovaní odvetvia služieb za predčasné. Smernica je v platnosti iba niekoľko rokov. Nie všetky členské štáty sú so smernicou spokojné a každý členských štát musí smernicu implementovať do vlastnej legislatívy svojím spôsobom, čo sú komplikované aspekty, ktoré nie sú súčasťou oznámenia. Sektor služieb je veľkým a zložitým sektorom s mnohými rozličnými odvetviami a potrebuje čas na zabezpečenie účinného fungovania vnútorného trhu so službami prostredníctvom európskej legislatívy.

3.4

Dokument sa týka slobody usadiť sa a voľného cezhraničného poskytovania služieb. Sú to dve odlišné veci. Požiadavky týkajúce sa usadenia sa patria v prvom rade do právomoci členských štátov, pričom cezhraničné poskytovanie služieb v rámci hospodárskej slobody vychádza z legislatívy EÚ. Je úlohou členských štátov vytvoriť v tejto situácii prijateľnú rovnováhu.

3.5

Bolo by vhodné jasne vymedziť, čo všetko patrí medzi cezhraničné služby a ako to súvisí s údajmi v oznámení. Komisia uvádza, že smernica o službách pokrýva 40 % HDP Európskej únie. Inde v oznámení zase píše, že odvetvie služieb predstavuje 70 % HDP EÚ, z čoho by vyplývalo, že viac ako polovicu trhu so službami tvorí poskytovanie cezhraničných služieb. O tom by sa však zrejme dalo diskutovať.

3.6

V oznámení sa uvádza pomerne dosť predpokladov, ktoré sa buď nedajú overiť, alebo sú prinajmenšom diskutabilné, pričom Komisia ich veľmi rýchlo berie ako fakt. V odseku 5.1 Komisia uvádza, čo všetko sa očakáva od výsledku „kontroly účinnosti“, ktorá sa už vykonáva v spolupráci s členskými štátmi, zatiaľ čo niektoré členské štáty práve brzdia dosiahnutie jednotného trhu so službami.

3.7

Komisia taktiež v časti 2 uvádza, že vykonávanie smernice o službách môže podľa opatrných odhadov vytvoriť hospodársky zisk v maximálnej výške 140 miliárd EUR, čo zodpovedá až 1,5 % HDP EÚ. Tento údaj vychádza zo štúdie, ktorú holandský úrad centrálneho plánovania vykonal v roku 2007 krátko po zavedení smernice o službách, keď očakávania týkajúce sa vplyvu smernice o službách ešte neboli naštrbené krízou, ktorá potom vypukla. Aj tu by bolo na mieste tieto výroky spresniť.

3.8

Posúdenie procesu vzájomného hodnotenia uvedené v časti 3 a 4, ktoré sa uskutočnilo v roku 2010, vyvoláva určité otázky. Komisia vo svojom oznámení uvádza, že vzájomné hodnotenie v rámci členských štátov „malo […] nevídaný efekt jednotného trhu“, avšak nie je jasné, v čom tento efekt spočíva. Je možné, že hodnotenie viedlo k intenzívnej aktivite v rámci správneho systému v jednotlivých členských štátoch, ale aký je jeho dosah a aké sú konkrétne dôsledky jednotného trhu na poskytovanie služieb?

3.9

Komisia sa nevyjadruje jednoznačne o možnej hierarchii medzi jednotlivými horizontálnymi cieľmi, ktoré sa Európska únia usiluje dosiahnuť. Prejavuje sa to okrem iného na nejasnostiach, pokiaľ ide o právomoci členských štátov uplatniť v záujme všeobecného blaha reguláciu, ktorá by mohla mať obmedzujúci účinok. Otázky týkajúce sa tejto právomoci si zasluhujú rozsiahlejšiu spoločenskú diskusiu, okrem iného aj vzhľadom na chýbajúcu verejnú podporu európskemu projektu, na ktorú sa upozorňuje v Montiho správe.

4.1

Výbor podporuje zámer Európskej komisie zlepšiť fungovanie vnútorného trhu so službami. Samozrejme je nutné odstrániť prekážky v podobe diskriminačných, neoprávnených alebo neúmerných požiadaviek. Výbor preto víta snahu orgánov verejnej správy o modernizáciu zriaďovaním „jednotných kontaktných miest“. Administratívnu spoluprácu pri cezhraničných činnostiach možno len privítať. Túto spoluprácu by bolo potrebné rozšíriť na oblasti politiky, v ktorých je plnenie povinností problematické (4).

4.2

Podľa smernice o službách sú povinné iba elektronické jednotné kontaktné miesta. Niektoré členské štáty zaviedli popri nich aj fyzické jednotné kontaktné miesta. Ponúkajú tiež odlišné, proaktívnejšie a rozsiahlejšie služby podnikateľom, ktorí chcú začať pôsobiť na trhoch v iných členských štátoch. Výbor sa domnieva, že takéto kontaktné miesta musia byť ľahko dostupné, a to nielen v jazyku danej krajiny, a popri tom by mali ponúkať aj možnosť elektronickej registrácie. EHSV je zvedavý na to, ako budú podnikatelia vnímať tieto odlišné prístupy a vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či majú fyzické kontaktné miesta lepšie výsledky a sú viac oceňované ako elektronická verzia.

4.3

Tvrdenie, že odvetvie služieb patrí k najinovatívnejším a najdynamickejším odvetviam, a teda môže významne prispieť k novému hospodárskemu rastu, je zrejme potrebné do určitej miery relativizovať. Smernica o službách má určite významný pozitívny prínos k rozvoju pracovných príležitostí v EÚ a umožnila vytvoriť mnoho hodnotných pracovných miest. Avšak mnohé „nové“ pracovné príležitosti v odvetví služieb tvoria miesta, ktoré si vyžadujú nízku kvalifikáciu, sú zle platené a ich náplňou sú opakujúce sa pracovné úkony. Zväčšujúca sa skupina chudobných pracujúcich, ktorú mnohé štúdie spájajú s týmito novými službami, neprispieva k vyššej životnej úrovni európskych občanov.

4.4

Slobodné poskytovanie služieb nie je to isté ako voľný pohyb pracovných síl. Rôzne štúdie však ukázali, že pod rúškom slobodného poskytovania služieb často dochádza k náboru pracovných síl. Musíme zabrániť existencii cezhraničných služieb, ktorých jediným cieľom je nábor lacnej pracovnej sily. V prípade cezhraničného náboru pracovných síl je potrebné plne uplatňovať zásadu krajiny pracovnej činnosti, aby sa ochránili záujmy pracovníkov, ako aj zamestnávateľov konajúcich v dobrej viere, a aby sa predišlo nekalej konkurencii v podobe využívania zdanlivo samostatne zárobkovo činných osôb alebo iných spôsobov obchádzania pracovného práva platného v danej krajine.

4.5

Presadzovanie a kontrolu dodržiavania pracovných podmienok platných v krajine vykonávania práce nemôže Európska únia označiť za „prekážky“ alebo „zábrany“ fungovania jednotného trhu so službami, ak sa nezneužívajú na potláčanie hospodárskej súťaže. Týkajú sa nielen platných základných práv pracovníkov, ktoré je nutné rešpektovať, pretože kontrola dodržiavania kolektívnych zmlúv je aj v záujme zamestnávateľov konajúcich v dobrej viere. Platí to nielen pre veľké nadnárodné spoločnosti, ale týka sa to aj malých a stredných podnikov. Registračná a oznamovacia povinnosť, ktoré sú predpokladom kontroly dodržiavania základných práv, tvoria základnú časť povinností súvisiacich s poskytovaním cezhraničných služieb. Zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi v tejto oblasti je v záujme všetkých zainteresovaných strán a pre cezhraničné poskytovanie služieb môže byť len prínosom.

4.6

Komisia vo svojom oznámení konštatuje, že podiel cezhraničného poskytovania služieb na obchode v rámci EÚ svojím významom zaostáva za odvetvím služieb v jednotlivých členských štátoch. Mnohé služby majú miestny charakter, sú viazané na miesto poskytovania a menej vhodné na predaj na diaľku. Komisia sa k tomu okrajovo vyjadruje, avšak táto zmienka nezodpovedá rozsahu a významu tohto hľadiska. Príklady, ktoré Komisia vo svojom oznámení uvádza, taktiež nepomáhajú objasniť, čo Komisia chce. Zdá sa, že ide skôr o ojedinelé prípady v obmedzenom počte členských štátov, v ktorých sa smernica o službách zjavne neuplatňuje adekvátne, ako o zásadné nedostatky smernice ako takej.

4.7

Komisia sa zameriava predovšetkým na hospodársku súťaž, pretože by spotrebiteľom mala priniesť výhody, okrem iného pokiaľ ide o väčší výber a cenu. Avšak spotrebiteľov zaujímajú aj iné dôležité prvky poskytovania služieb, ako je bezpečnosť, istota, kvalita, transparentnosť ceny, spravodlivé zmluvné podmienky, jasné a zrozumiteľné informácie a záruka vrátenia peňazí, ak dodané služby nespĺňajú očakávania. Rovnako je potrebná odvetvová regulácia, aby sa zabránilo poškodeniu práv spotrebiteľov, ako sa to stalo pri liberalizácii energetického a telekomunikačného trhu.

4.8

Aby sa zabránilo fušerstvu, zaručila sa kvalita poskytovaných služieb a možnosť získať náhradu v prípade, že poskytovateľ služby nesplní svoje povinnosti, je nevyhnutné zabezpečiť, aby uznaní profesionáli boli podľa jednotlivých sektorov zapísaní v registri, ktorý by bol prístupný verejnosti. Kvalifikácia registrovaných poskytovateľov služieb musí spĺňať stanovené požiadavky a ich odbornosť sa pravidelne kontroluje. Ak budú spotrebitelia môcť vďaka tomuto spoľahlivému spôsobu dospieť k bezpečnému a uváženému rozhodnutiu, dôvera k vnútornému trhu stúpne.

4.9

Z právneho hľadiska sa v oznámení neustále požaduje vytvorenie opravných prostriedkov pre poskytovateľov služieb, a to najmä pre malé a stredné podniky. Je to však príliš jednostranný prístup. Opravné prostriedky, ktoré v tejto súvislosti vzniknú musia slúžiť nielen podnikom, ale aj spotrebiteľom a zamestnancom.

4.10

Regulačné obmedzenia v oblasti národného práva jednotlivých členských štátov, o ktorých Komisia hovorí v odseku 5.2, nemôžeme a nesmieme posudzovať iba z hľadiska poskytovateľa služieb. Vyhradzovanie činnosti, kapitálové požiadavky a požiadavky v oblasti poistenia vyplývajú aj z požiadaviek, ktoré na kvalitu služieb kladie spoločnosť. Takéto požiadavky majú okrem toho zaručiť právnu zodpovednosť, ako aj možnosť spotrebiteľov a zamestnancov získať odškodnenie.

4.11

Orgány a inštitúcie poverené kontrolou dodržiavania predpisov pravidelne upozorňujú na výskyt tzv. schránkových firiem v cezhraničnom obchode. Takéto spoločnosti zneužívajú vnútorný trh so službami, aby sa vyhli zákonom a právnym predpisom vo viacerých krajinách, alebo aby ich obchádzali. Ten istý problém sa vyskytuje tam, kde sa vo veľkej miere využíva štatút samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom v skutočnosti ide o zdanlivo samostatne zárobkovú činnosť. Výbor Komisii odporúča, aby ďalej skúmala a dôkladnejšie analyzovala túto formu nekalej konkurencie, ktorá škodí najmä podnikom konajúcim v dobrej viere, a v prípade potreby prijala vhodné opatrenia.