9.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/66

1.1

EHSV, ako zástupca občianskej spoločnosti sa nazdáva, že by mal prispieť k diskusii prebiehajúcej v rámci EÚ, ktorá sa týka riešenia prírodných katastrof, a to z pohľadu prevencie, intervencie a prevzatia zodpovednosti, pokiaľ sú tieto katastrofy následkom ľudskej činnosti alebo pochybenia.

1.2

V tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že európska legislatíva obsahuje predpisy, ktoré postačujú na to, aby bolo možné predchádzať alebo zmierniť prípadné následky niektorých prírodných katastrof. Preto by sa malo znovu naliehať na príslušné orgány, aby dohliadali na uplatňovanie týchto predpisov na celom území EÚ. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa výbor nazdáva, že uplatnenie rámcovej smernice o vode a jej doplňujúcich predpisov, a najmä smernice o povodniach, by zredukovali následky týchto katastrof, ktorým síce nemožno predísť, ale možno ich zmierniť prostredníctvom vytvorenia plánov riadenia povodní, ktoré by boli začlenené do projektov riečísk. Rovnaký vplyv môžu mať predpisy v oblasti predchádzania lesným požiarom.

1.3

Dôležitou problematikou je vzťah medzi prevenciou katastrof a školením a vzdelávaním ako aj potrebné zavedenie adekvátneho informačného systému, ktorý by umožnil odborníkom a občanom oboznámiť sa s postupom pri akejkoľvek udalosti, ktorá sa vyskytne na určitom území. Výbor v tejto súvislosti pozitívne hodnotí systém medziregionálnych školiacich stredísk v oblasti civilnej ochrany, ktoré vytvorila Európska komisia.

1.4.

Pokiaľ ide o civilnú ochranu, EHSV by chcel poďakovať Komisii za to, že v krátkej lehote vytvorila európsky systém solidarity fungujúci nielen medzi regiónmi, ale aj medzinárodne. Tento systém disponuje vlastnými prostriedkami, ktoré mu umožňujú účinne zasiahnuť nielen v priebehu katastrof, ale aj pri revitalizácii postihnutých území. Nový článok 176 Lisabonskej zmluvy posilňuje ciele, ktoré boli v tejto súvislosti stanovené Európskym parlamentom a Radou.

1.5.

A nakoniec, EHSV považuje za potrebné uplatniť systém zodpovednosti voči životnému prostrediu, a to spôsobom, ktorý určuje smernica o zodpovednosti v súvislosti s prevenciou a nápravou škôd na životnom prostredí s cieľom jasne určiť zodpovednosť pôvodcov určitých katastrof, ako v prípade úmyselne založených požiarov. Výbor sa nazdáva, že lepšie uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ako aj informovanie o dôsledkoch, ktoré sú spôsobené neplnením predpisov v oblasti prevencie, ale aj úmyselnou trestnou činnosťou, a to zo strany občanov ako aj príslušných orgánov, by mohlo pomôcť zmierniť následky prírodných katastrof.

2.1

Na území Európskej únie tak, ako inde na svete, stále častejšie dochádza ku katastrofám. Časť týchto katastrof má prirodzené príčiny, napríklad záplavy, zemetrasenia, požiare, atď., iné sú následkom teroristických útokov, ktoré vyvolávajú u civilistov pocit strachu. V oboch prípadoch má na tom podiel aj ľudská činnosť, či už priamo alebo nepriamo, hoci nemožno porovnávať do akej miery išlo o úmysel.

2.2

EÚ sa s v súvislosti s klimatickými zmenami zaviazala uplatňovať preventívne opatrenia, a to nielen na základe záväzkov prijatých v Kjótskom protokole, ale aj na základe množstva ustanovení týkajúcich sa ochrany pôdy, vody a ovzdušia. Táto iniciatíva je zameraná na prevenciu. Mohla by slúžiť nielen na udržanie, prípadne obnovenie stavu nášho územia, morí a ovzdušia, ale aj prispieť k tomu, aby sa tieto snahy presadili aj v iných krajinách. V Komisii okrem toho prebiehajú prípravné práce týkajúce sa vytvorenia európskeho integrovaného prístupu k prevencii prírodných katastrof do konca roku 2008.

2.3

Okrem týchto preventívnych opatrení EÚ vytvorila asistenčný systém Spoločenstva pre prípad katastrof akéhokoľvek druhu, ktoré sa vyskytnú v rámci jej územia. Ide o systém vzájomnej pomoci určený nielen pre krajiny EÚ, v ktorých už bol mnohokrát využitý, ale aj pre katastrofy v Indickom oceáne, Južnej Amerika, atď.

2.4

Dôležité je objasniť komplementaritu medzi prevenciou katastrof a humanitárnou pomocou. Oba nástroje majú do značnej miery rovnaký primárny cieľ zmierňovať následky katastrof a iných udalostí na obyvateľstvo. Prevencia katastrof spadá do oblasti civilnej ochrany, ktorá tiež pomáha zmierňovať následky katastrof na životné prostredie a majetok, či už v rámci EÚ alebo mimo nej, pričom využíva zdroje a zásahové tímy z členských štátov EÚ. Na druhej strane, humanitárna pomoc pôsobí v niektorých tretích krajinách a zapája mimovládne a iné humanitárne organizácie. Oba nástroje spolupracujú s agentúrami OSN.

2.5

Bolo by potrebné poznamenať, že fond na odstránenie následkov katastrof, ktorý bol vytvorený v dôsledku rozsiahlych povodní v povodí rieky Labe, pomohol zlepšiť zásahovú činnosť v rámci EÚ. Rovnako dôležitý je mechanizmus civilnej ochrany (1) vytvorený v roku 2001 a neskôr reformovaný (2) s cieľom zabezpečiť rýchly zásah v prípade katastrof, ktoré postihnú členské štáty alebo tretie krajiny.

3.1

Prevencia je základným faktorom ochrany a zachovania životného prostredia, ako aj predchádzania zraneniam civilistov. Cieľom je využívať prírodné zdroje trvalo udržateľným spôsobom. Predpovede o rozsiahlom úbytku a strate biodiverzity sa splnili, a to do miery, ktorá prekračuje aj tie najpesimistickejšie odhady. Ak k tomu pridáme ľudský – často úmyselný – zásah, ocitáme sa dnes v situácii, kedy čelíme opakujúcim sa katastrofám, ktoré sú síce prírodné, ale vzhľadom na ich frekvenciu a predovšetkým rozsiahle následky neobvyklé.

3.2

Preventívne opatrenia, ktoré budú spomenuté v tomto stanovisku sú obsiahnuté v platných právnych predpisoch – inými slovami, mali byť implementované a monitorované príslušnými orgánmi v každom členskom štáte. Niektorým katastrofám možno zabrániť alebo ich minimalizovať, a preto možno dôjsť k záveru, že v rámci EÚ by mali platiť podobné podmienky pre ochranu životného prostredia, a to v súlade s platnou úpravou.

3.2.1

Jedným z preventívnych legislatívnych opatrení, ktoré sa najviac odrazili na prírodných katastrofách, je opatrenie týkajúce sa znečistenia morí a oceánov uvoľňovaním uhľovodíkov, a to nielen zavedením dopravných podmienok (tankery s dvojitým trupom), ale aj vďaka námorným opatreniam stanoveným v balíčkoch Erika I a Erika II, ktoré umožnili minimalizovať dôsledky.

3.3

Výskum v oblasti životného prostredia súvisí s problematikou prevencie a EHSV už vyzýval k lepšej a rozsiahlejšej koordinácii medzi programami v oblasti výskumu a životného prostredia (3), aby tak mohli byť niektoré výskumné fondy vyčlenené na praktický výskum v oblasti životného prostredia.

3.4

Prevencia je spojená aj so školením a poskytovaním informácií, a to nielen členom tímov civilnej ochrany, ale aj verejnosti ako celku, s cieľom zefektívniť zásahy v prípade prírodnej katastrofy. Podpora a povedomie o politikách v oblasti životného prostredia by sa mali vo všetkých členských štátoch zvýšiť a tieto politiky by sa mali vyučovať už na školách, nie až na univerzitách.

3.5.1

Prvou oblasťou, ktorou sa bude toto stanovisko zaoberať je voda. Voda je často súčasťou prírodných katastrof, a to nielen pri povodniach, prílivových vlnách tsunami alebo iných morských fenoménoch, ale aj pre jej nedostatok (4), ktorý môže spôsobiť výrazné zmeny, ako napríklad premenu rozsiahlych území južnej Európy na púšť.

3.5.2

Rámcová smernica o vode (5) stále nie je úplná: chýba stanovenie cieľa prevencie, ochrany a pripravenosti v prípade povodne. Vzhľadom na vysoký počet katastrof v priebehu menej ako desiatich rokov a množstvo obetí týchto katastrof predložila Komisia oznámenie a návrh smernice (6) s cieľom upraviť posúdenie a riadenie rizík výskytu povodní, pričom navrhuje analýzu situácie a rizík do budúcnosti, ako aj spoločný akčný a prevenčný plán v rámci celej EÚ.

3.5.3

Výskyt povodní v EÚ je čoraz vyšší z dvoch hlavných dôvodov: v prvom rade v súčasnosti prevláda všeobecný názor, že klimatické zmeny majú vplyv na intenzitu a frekvenciu povodní v celej Európe (7), ktoré sú čiastočne spôsobené nepravidelnými prudkými dažďami a eventuálne aj vyššou hladinou morí. V druhom rade je to ľudská činnosť, ako napríklad výstavba na riekach a projekty na odklonenie a presmerovanie tokov riek, ako aj iné aktivity, ktoré spôsobujú nepriepustnosť pôdy, čím znižujú prirodzenú schopnosť prírody absorbovať nadmerné množstvo vody počas povodní, a to bez uplatnenia opatrení na posúdenie a nápravu ich následkov. Povodňové riziká sa zvyšujú aj v tom zmysle, že škody spôsobené povodňami sa zväčšujú, pretože čoraz viac ľudí osídľuje oblasti s vysokým rizikom výskytu povodní.

3.5.4

V súlade so svojím predchádzajúcim postojom (8) sa EHSV nazdáva, že opatrenia stanovené smernicou o posúdení povodní a povodňovom manažmente by sa mali uplatňovať. Skutočnosť, že Komisia akceptovala návrh EHSV (predložený v stanovisku k oznámeniu z roku 2004) začleniť protipovodňové opatrenia do implementácie rámcovej smernice o vode pomôže podporiť začlenenie plánov riadenia povodní do plánov riadenia riečísk, a tým zabezpečiť, že pre celé povodie budú naplánované potrebné kroky a že všetky príslušné orgány (miestne, štátne a nadnárodné) prijmú efektívne opatrenia.

3.5.5

EHSV tiež zdôrazňuje, že predbežné posúdenie povodňového rizika by sa malo vykonávať na všetkých povodiach riek, pričom sa zhodnotí, ktorý úsek je rizikový, aby mohli byť vypracované zásahové mapy s cieľom uľahčiť vykonávanie preventívnych opatrení, a to najmä v súvislosti so zalesňovaním a opätovným zalesňovaním horských oblastí, ochranou mokradí a súvisiacich ekosystémov. Zároveň je potrebné informovať a zapojiť občiansku spoločnosť, pretože to umožní jednoduchšie uplatňovanie preventívnych opatrení.

3.6.1

Politiky v oblasti prevencie sa musia zintenzívniť. Hoci prevencia je v zásade úlohou členských štátov, Spoločenstvo im môže pomôcť predchádzať katastrofám, vrátane lesných požiarov, a znižovať ich následky.

3.6.2

Spoločenstvo by malo ďalej zvážiť opatrenia zamerané na zvyšovanie povedomia verejnosti až po územné riadenie. Takéto opatrenia môžu mať aj ďalšie pozitívne účinky, ako napríklad pomáhať pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám.

3.6.3

Mal by sa zvoliť integrovaný prístup, pričom je potrebné brať do úvahy spôsoby, akými sa jednotlivé sektory navzájom ovplyvňujú. Mestský rozvoj, zasahujúci do oblastí tradične zameraných na lesné hospodárstvo, nielen že zvyšuje riziko požiarov, a tým aj deštrukciu životného prostredia, ale môže tiež znamenať, že skôr by malo dochádzať k evakuácii obyvateľstva ako strate lesov.

3.6.4

Viaceré finančné nástroje EÚ určené na pomoc úsiliu členských štátov v oblasti prevencie by mali byť zrevidované a zaktualizované, a to s cieľom prispôsobiť ich súčasnej situácii, ale aj nájsť synergie medzi rozdielnymi nástrojmi a tým efektívnejšie ochraňovať ľudské životy, životné prostredie a kultúrne dedičstvo. V prípadoch, kedy sa fondy Spoločenstva využívajú na obnovu po lesných požiaroch alebo na zalesňovanie a opätovné zalesňovanie, by mali byť členské štáty povinné preukázať, že implementujú dôkladné protipožiarne opatrenia.

3.6.5

Komisia by mala aj naďalej podporovať výmenu informácií a skúseností medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa osvedčené postupy všeobecne rozšírili. Mali by sa brať do úvahy rozdiely v jednotlivých krajinách a zintenzívniť činnosť v regionálnych skupinách.

3.6.6

Preventívne opatrenia by mali tiež obsahovať právne ustanovenia týkajúce sa občianskej a trestnej zodpovednosti osôb, ktoré spôsobia požiar, či už úmyselne alebo neúmyselne.

4.1

EHSV pozitívne hodnotí skutočnosť, že do Lisabonskej zmluvy (9) bol začlenený nový článok 176, v ktorom sa civilná ochrana upravuje ako systém spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť efektívnosť systémov na predchádzanie prírodným katastrofám alebo katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou a na ochranu pred nimi. Je potrebné zdôrazniť, že táto činnosť má zacieľ pomôcť členským štátom ako aj uľahčiť zosúladenie činností, ktoré EÚ realizuje v medzinárodnom meradle.

4.2

Rámec upravujúci činnosť civilnej ochrany pozostáva z dvoch nástrojov: mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a finančný nástroj civilnej ochrany (10). Monitorovacie a informačné stredisko pre mechanizmus civilnej ochrany sídli pri Európskej komisii a funguje nepretržite. Má k dispozícii databázu údajov o útvaroch civilnej ochrany v jednotlivých členských štátoch, ako aj veľmi užitočné informácie z vojenských databáz. Toto stredisko tiež riadi programy Spoločenstva v oblasti prípravy, vrátane školiacich programov a cvičení.

4.3

Skúsenosti nadobudnuté za posledných pár rokov poukázali na to, aká dôležitá je koordinačná práca tohto strediska – preukázalo sa to nedávno pri požiaroch v Grécku. Stále však ešte existuje priestor pre zlepšenie, a práve preto EHSV žiadal o zvýšenie svojho rozpočtu, aby mal k dispozícii viac kvalitnejších zdrojov pre svoju prácu. Monitorovacie a informačné stredisko by sa malo stať skutočným riadiacim strediskom s väčším počtom zamestnancov, aby mohlo aktívne predvídať krízový vývoj, monitorovať priebeh katastrof, organizovať prípravnú činnosť, ako aj umožniť a koordinovať pomocné zásahy civilnej ochrany EÚ v rámci Európskej únie aj mimo nej.

4.4

Aby bolo možné dosiahnuť lepšiu pripravenosť na veľké katastrofy, je potrebné zintenzívniť úsilie EÚ v oblasti školenia a cvičení civilnej ochrany. Najlepšie to možno dosiahnuť vytvorením Európskeho vzdelávacieho inštitútu civilnej ochrany, ktorý by prepojil odborné strediská v jednotlivých štátoch. Návrh na vytvorenie takejto štruktúrovanej siete by mali inštitúcie EÚ bezodkladne preskúmať.

4.5

V prípade väčšiny prírodných katastrof v Európe existuje systém včasného varovania, ale absencia takéhoto systému pre prílivové vlny tsunami je výrazným nedostatkom. Značne znepokojuje aj skutočnosť, že neexistujú spoločné výstražné systémy a protokoly, a to v súvislosti s rastúcou mobilitou občanov po celej Európe a tretích krajinách.

4.6

Zlepšenia, ktoré uskutočnila Komisia v roku 2005 pomohli zefektívniť mechanizmus civilnej ochrany v EÚ a umožnili mu konať ako nástroj medziregionálnej a medzinárodnej solidarity. Preto by sa mali bez váhania použiť akékoľvek prostriedky na zabezpečenie čo najrýchlejšej a najefektívnejšej reakcie na všetky druhy katastrof. K tomu sú potrebné vopred stanovené postupy alebo plány pomoci, ktoré musia byť preverené v simulačných scenároch a adekvátne prispôsobené skúsenostiam, ktoré boli získané na základe týchto simulácií alebo skutočných zásahov.

4.7

V rámci týchto plánov musia byť k dispozícii satelitné komunikačné prostriedky, aktuálne mapy a udržateľné zdroje, aby bola dosiahnutá uspokojivá koordinácia. EÚ by mala disponovať všetkými týmito zásahovými prostriedkami. Plány by mali stanoviť určitý štandard, ktorý posilní solidaritu a efektívnosť na medzinárodnej úrovni.

4.8

Prepracovaná podoba mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany stanovuje vytvorenie útvarov civilnej ochrany v jednotlivých členských štátoch zložených z vnútroštátnych zdrojov. Prispelo by to k vytvoreniu jednotky rýchleho nasadenia EÚ v prípade rozsiahlej katastrofy. Členské štáty by mali bezodkladne vybudovať a vycvičiť takéto útvary, a to najmä v oblasti požiarnej ochrany. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli tieto útvary schopné rýchleho nasadenia v prípade aktivácie mechanizmu Spoločenstva.

4.9

Nedávne katastrofy poukázali na to, že aj napriek solidarite EÚ nie sú zmobilizované zdroje vždy dostačujúce. Teraz je nevyhnutné vypracovať analýzu na základe konkrétnych prípadov s cieľom odhaliť existujúce nedostatky. Keď takéto hodnotenie preukáže, že určité zdroje nie sú v EÚ dostupné v dostatočnej miere alebo, že vytvorenie európskych záložných zdrojov civilnej ochrany bude prínosom v zmysle účinnosti a nákladovej efektívnosti, mala by EÚ európske záložné zdroje vybudovať.

4.10

Ďalej musia byť hodnotiace tímy a koordinátori Únie konzultovaní v otázke obnovy príslušnej oblasti, pretože ich odborné znalosti budú pri revitalizácii užitočné. Pomôže to predchádzať špekuláciám, ku ktorým nanešťastie po niektorých požiaroch dochádza.

4.11

Pri zásahoch v štátoch, ktoré nie sú členmi EÚ musia byť opatrenia vykonané v rámci mechanizmu považované za pevnú súčasť zahraničnej politiky EÚ a humanitárnej pomoci a brané ako znak bezprostrednej solidarity Únie s postihnutými krajinami.

4.12

Nakoniec je tiež potrebné stanoviť úlohu, ktorú by mali v rámci spolupráce humanitárne organizácie zohrávať v civilnej ochrane. Činnosť mimo EÚ musí byť koordinovaná s partnermi humanitárnej pomoci, ako napríklad OSN, Červený kríž/Červený polmesiac, medzinárodné a mimovládne organizácie, ktorí fungujú na základe špeciálnych mandátov.

5.1

Je potrebné pripomenúť, že legislatíva v oblasti prevencie nemala želaný účinok v prípade škôd spôsobených prírodnými katastrofami. Pri vytváraní právneho systému pre zodpovednosť voči životnému prostrediu (11) došlo k značnému oneskoreniu a trestnoprávne predpisy v oblasti životného prostredia (12) sú ešte stále len vo forme druhého návrhu.

5.2

Zákony v jednotlivých štátoch sa v tejto oblasti odlišujú, čo môže poškodiť príslušnú legislatívu. V skutočnosti na úrovni EÚ neexistuje zosúladenie zodpovednosti voči životnému prostrediu a ani žiadne zovšeobecnené ustanovenia pre nápravu alebo vyčistenie oblastí zasiahnutých prírodnými katastrofami a nie je to v kompetencii práva EÚ. Okrem toho, zásada „znečisťovateľ platí“ nie je uplatniteľná v mnohých regiónoch EÚ.

5.3

K tomu sa môžu pridružiť aj iné faktory, ako napríklad to, že určité druhy škôd môžu zasiahnuť viac krajín, čo znamená, že sa pritom uplatňujú rôzne právne systémy. Oddelenie príslušných orgánov, od miestnej až po národnú úroveň, je tiež závažným problémom, pretože spôsobuje konflikty pri uplatňovaní zodpovednosti vzhľadom na skutočnosť, že tieto orgány môžu byť tiež zapojené do nápravy.

5.4

Rozsah právnych predpisov v oblasti zodpovednosti stanovený smernicou sa zameriava na prevenciu alebo nápravu škôd na životnom prostredí, a to na základe platných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa biodiverzity, znečistenia vôd a pôdy, ktoré je do značnej miery, avšak nie výlučne, definované na základe existujúcich právnych predpisov Spoločenstva. Preto je potrebné zdôrazniť, že len neplnenie platných právnych predpisov, ktoré sú uvedené v prílohe III smernice by malo podliehať uplatňovaniu zodpovednosti voči pôvodcovi škôd.

5.5

Prvý systém zodpovednosti sa vzťahuje na nebezpečné alebo potenciálne nebezpečné pracovné činnosti uvedené v prílohe III smernice. Ide najmä o poľnohospodársku a priemyselnú činnosť, ktorá si vyžaduje povolenie v súlade so smernicou o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia, ďalej činnosti, ktoré do vody alebo do vzduchu vypúšťajú ťažké kovy, zariadenia vyrábajúce nebezpečné chemické látky, činnosť spojená s riadením odpadu (vrátane skládok a spaľovní) a činnosť týkajúca sa geneticky modifikovaných organizmov a mikroorganizmov. Na základe tohto systému môže byť prevádzkovateľ zodpovedný aj keď nejde o jeho pochybenie. Druhý systém zodpovednosti sa vzťahuje na všetky pracovné činnosti iné ako činnosti uvedené v prílohe III smernice, ale len v prípade poškodenia, alebo hroziaceho poškodenia, druhov alebo prírodných lokalít chránených právnymi predpismi Spoločenstva. Na základe tohto systému bude prevádzkovateľ zodpovedný len v prípade, keď k poškodeniu došlo jeho chybou alebo nedbalosťou. Smernica tiež stanovuje určité výnimky zo zodpovednosti voči životnému prostrediu.

5.6

Existujú dva spôsoby, ktorými možno škodu odstrániť: buď môže prevádzkovateľ uplatniť potrebné nápravné opatrenia, v tom prípade ich bude financovať samotný prevádzkovateľ, alebo príslušný orgán môže uplatnením opatrení poveriť tretiu stranu a náklady požadovať od pôvodcu škody. V záujme väčšej efektívnosti je tiež možné kombinovať oba tieto prístupy.

5.7

V prípade, že za škodu je zodpovedných viac strán, smernica prenecháva členským štátom, aby rozhodli ako rozdeliť náklady, pričom dvoma základnými možnosťami sú buď spoločná a nerozdielna zodpovednosť alebo rozdelená zodpovednosť. Hoci zámerom tohto duálneho systému je zjednodušiť prispôsobenie právnych systémov členských štátov, napriek tomu by bolo vhodné pripomenúť, že stanovenie podielu škody na životnom prostredí je veľmi ťažké, preto je tento systém ťažko uplatniteľný v praxi.

5.8

Nakoniec by bolo potrebné zdôrazniť, že požiadavka finančného zabezpečenia pre prevádzkovateľov, ktorí podliehajú právnym predpisom v oblasti vodných zdrojov, pôdy a biodiverzity pomôže zefektívniť nápravu, pričom sa vyhne negatívnym dôsledkom v prípade nesolventnosti.