9.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/89

1.1

EHSV víta, že Európska komisia sa prostredníctvom prvého akčného plánu pre vzdelávanie dospelých „Vždy je čas začať sa učiť 2007 – 2010“ vyjadrila k novej téme v rámci pracovného programu politiky vzdelávania a podporuje tento plán s výhradou pripomienok uvedených v tomto stanovisku.

1.2

Výbor víta, že európske podporné programy na vzdelávanie dospelých majú 13 rokov po svojom zavedení dostať po prvýkrát osobitný politický pracovný základ. Oznámenie Komisie o vzdelávaní dospelých (1), ktoré predchádzalo akčnému plánu, malo podľa údajov Komisie dva ciele: prípravu podporného Grundtvigovho programu (2) na jednej strane a prípravu príslušného politického akčného programu vzdelávania dospelých na strane druhej.

1.3

EHSV vyjadruje poľutovanie, že v tomto prvom pláne nepatrí medzi priority rozšírenie vzdelávania dospelých, ktoré by nebolo súčasťou odborného vzdelávania, a rozšírenie neinštitucionálneho a neformálneho vzdelávania zameraného na všeobecný rozvoj osobnosti a posilnenie občianskej angažovanosti, ktoré potrebujú zamestnané osoby, ako aj iní občania. Výbor konštatuje, že v akčnom pláne sa veľmi veľa priestoru venuje známym cieľom lepšej spolupráce Európy v rámci odbornej prípravy, čo výbor tiež podporuje.

1.4

EHSV zastáva názor, že by mali byť vytvorené atraktívne rámcové podmienky pre osobitné vzdelávacie záujmy osôb, ktoré nie sú zamestnané, umožňujúce „aktívne zapojenie“ do celoživotného vzdelávania.

1.5

Vzhľadom na demografické zmeny sú podľa výboru nevyhnutné komplexné zmeny v organizácii a témach vzdelávania dospelých.

1.6

EHSV zároveň vyzýva, aby sa vo všetkých oblastiach vzdelávania dôkladne preskúmalo, prečo sa rôzne úrovne politiky vzdelávania stále zameriavajú na mladých dospelých podľa odbornosti – pričom niekedy prichádza k duplicite – a namiesto toho navrhuje, aby sa vo všetkých členských štátoch a na európskej úrovni vytvorili vlastné odborné štruktúry pre vzdelávanie dospelých.

1.7

Výbor žiada, aby sa zabránilo ešte väčšej marginalizácii alebo dokonca potláčaniu menších iniciatív a zariadení v oblasti vzdelávania dospelých. Tieto iniciatívy a zariadenia treba naopak posilniť.

1.8

EHSV konštatuje, že vzdelávanie dospelých nemôže mať ako hlavnú úlohu poskytovať kompenzačné vzdelávanie za nedostatočne efektívny formálny systém vzdelávania. Vyjadruje svoje obavy z toho, že podiel ľudí, ktorí opúšťajú školy priskoro, vzrástol na 15 %. Apeluje na členské štáty a Komisiu, aby na základe mnohých príkladov osvedčených postupov v Európe a krajinách OECD presadzovala sociálno-pedagogicky orientované reformy systému vzdelávania.

1.9

EHSV žiada Európsku komisiu, aby vypracovala sprievodný plán na zabezpečenie rovnoprávnosti pohlaví.

1.10

Výboru chýba jasné vyjadrenie týkajúce sa potrebných investícií.

1.11

EHSV odporúča, aby sa viac zohľadnil územný rozmer vzdelávania dospelých a jeho prínos k sociálnej súdržnosti práve v opustených oblastiach.

1.12

Výbor vyjadruje poľutovanie, že osobitné formy vyučovania a štúdia dospelých neboli zohľadnené v tzv. internátnych ľudových školách pre dospelých („Heimvolkshochschulen“) pôsobiacich v nadregionálnom a európskom kontexte.

1.13

Výbor odporúča podporovať novokoncipované multifunkčné miestne strediská vzdelávania dospelých, ktoré využívajú nové technológie a elektronické vzdelávanie (e-learning).

1.14

EHSV sa zasadzuje o dôstojné pracovné podmienky vyučujúcich a administratívnych pracovníkov v rámci vzdelávania dospelých a takisto o dôstojné podmienky umožňujúce účasť na týchto vzdelávacích programoch všetkým dospelým.

1.15

Výbor navrhuje, aby sa v rámci akčného plánu vypracovala štúdia o tom, či by bolo možné vybudovať vlastnú odbornú európsku infraštruktúru pre výskum a ďalšie vzdelávanie v oblasti vzdelávania dospelých v Európe a zdôrazňuje, že by pritom bolo potrebné pracovať aj na špecifických metódach vzdelávania dospelých a na ich rozšírení.

1.16

EHSV navrhuje podporiť európske festivaly učenia a ich zapojenie do medzinárodného hnutia festivalov učenia a odporúča iniciovať európske informačné a motivačné kampane, ktoré by pre dospelých učenie zatraktívnili.

1.17

Výbor navrhuje Európskej komisii, aby v budúcnosti venovala viac pozornosti medzinárodnému rozmeru vzdelávania dospelých a aby výbor zapojila do týchto iniciatív. Výbor žiada, aby bol zapojený do európskych príprav na ďalšiu medzinárodnú konferenciu OSN o vzdelávaní dospelých (CONFINTEA VI) v roku 2009 v Brazílii.

1.18

EHSV víta úsilie Európskej komisie o vypracovanie európskeho súboru kľúčových údajov a o väčšiu spoluprácu v jazykovej oblasti, no v súvislosti s plánovanými ukazovateľmi mu chýba stanovenie jasnejších priorít zameraných na dospelých.

2.1

Vzdelávanie dospelých má v mnohých krajinách Európy dlhú tradíciu. Na základe úzkeho prepojenia so spoločenskými hnutiami, ako napr. robotníckym hnutím, hnutím za práva žien a právo voliť, ako aj národnými hnutiami mal tento typ vzdelávania dlhý čas vlastné spoločenské a emancipačné ciele. V mnohých krajinách Európy sa vyvinuli strediská ľudového vzdelávania a internátne ľudové školy s kultúrnym a súčasne aj pedagogickým rozmerom, v ktorých sa podporuje osobný rozvoj a občianska angažovanosť pre všetkých. Časom začali vznikať centrá „doplnkového vzdelávania“, rôzne ponuky na odborné vzdelávanie a vysoké školy, ktoré sa zámerne chceli otvoriť dovtedy znevýhodneným skupinám obyvateľstva.

2.2

Na európskej úrovni bolo dlho v centre záujmu odborné vzdelávanie, o čom svedčí zriaďovanie výborov, odborných špecializovaných inštitúcií, ako napr. CEDEFOP a ETF. Už od 70-tych rokov 20. storočia sa koncipovali a realizovali európske programy na podporu vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím, migrantov, mladých ľudí, ktorí neukončili základné alebo stredné vzdelanie, ako aj na podporu rovnakých príležitostí žien na trhu práce. V rámci CEDEFOP prebehla výmena príkladov osvedčených postupov a ich vyhodnotenie.

2.3

Až politikou celoživotného vzdelávania vytvorila Európska komisia priestor pre dovtedy politicky zanedbané oblasti, ako vzdelávanie dospelých, voči ktorému sa politika vzdelávania správala macošsky. Zavedenie osobitných podporných programov na zlepšenie kvality a inovácií aj vo vzdelávaní dospelých (rok 1995 a nasl.), Európsky rok celoživotného vzdelávania 1996 a zásady stratégie celoživotného učenia v záveroch Rady z 20. 12. 1996 znamenali novú fázu rôznych politických opatrení. Európska komisia 30. októbra 2000 zverejnila memorandum o celoživotnom vzdelávaní, v ktorom sformulovala stratégiu rozvoja systému celoživotného vzdelávania a predložila v ňom na diskusiu šesť kľúčových posolstiev, ktoré určujú ciele systému celoživotného vzdelávania (3).

2.4

V rámci Lisabonskej stratégie vznikli závery Rady o celoživotnom vzdelávaní (4) a pracovný program „Všeobecné vzdelávanie a odborná príprava 2010“ (5), ktorý vo svojej prvej fáze ešte nevenoval vzdelávaniu dospelých osobitnú pozornosť. Na posilnenie spoločnej európskej politiky odborného vzdelávania bol v pracovnom programe „Všeobecné vzdelávanie a odborná príprava 2010“ iniciovaný dokonca aj kodanský proces, ktorý dospel prostredníctvom prehlásenia z Helsínk koncom roku 2006 k prvým záverom (6).

2.5

Vysokoškolská politika síce patrila tiež do pracovného programu, ale zároveň sa od roku 1999 sústredila v rámci bolonského procesu na rozsiahlu reštrukturalizáciu smerom k „európskemu vysokoškolskému priestoru“, pričom otvorenie vysokých škôl pre znevýhodnené cieľové skupiny a úloha univerzitného ďalšieho vzdelávania sa dostali na okraj záujmu.

2.6

Popri aktivitách pracovného programu „Všeobecné vzdelávanie a odborná príprava 2010“ sa v posledných rokoch rozvinula integrovaná „podpora rozsiahlej účasti mladých ľudí na vzdelávaní, zamestnaní a spoločnosti“ (7) na európskej úrovni, pričom podobná iniciatíva pre dospelé osoby rôznych vekových skupín doteraz chýba.

2.7

Oznámenie Európskej komisie o novej rámcovej stratégii pre viacjazyčnosť (8) a oznámenie o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete (9) otvorili nepriamo aj nové horizonty vzdelávaniu dospelých.

2.8

EHSV v posledných rokoch v zásade vítal aktivity Európskej komisie v oblasti celoživotného vzdelávania, podporoval ich a predkladal k nim vlastné stanoviská.

3.1

Akčný plán vzdelávania dospelých „Vždy je čas začať sa učiť“ bol predložený po oznámení Komisie k vzdelávaniu dospelých „Na vzdelávanie sa nikdy nie je neskoro“ (10). S akčným plánom sa má na európskej úrovni definovať päť hlavných bodov: zlepšenie štruktúr riadenia, vrátane kvality, efektívnosti a rozdelenia kompetencií pri realizácii v oblasti vzdelávania dospelých, podpora učenia a uznanie študijných úspechov.

3.2

Akčný plán má prispieť k realizácii cieľov predchádzajúceho oznámenia Komisie (11): „odstrániť prekážky v účasti; zvýšiť kvalitu a efektívnosť odvetvia; urýchliť proces validácie a uznávania; zabezpečiť dostatočné investície; sledovať odvetvie“.

3.3

Tento akčný plán sa sústreďuje na tých, ktorí majú v dôsledku nízkej úrovne vzdelania, nedostatočnej odbornej kvalifikácie, resp. nedostatočných zručností malé šance úspešne sa začleniť do spoločnosti.

4.1

Výbor regiónov víta, že Európska komisia vypracovala prvý akčný plán pre vzdelávanie dospelých na obdobie rokov 2007 – 2010. Výbor plán v plnej miere podporuje, s výhradou pripomienok uvedených v tomto stanovisku. Akčným plánom sa ešte raz zdôrazňuje, že politický pracovný program „Všeobecné vzdelávanie a odborná príprava 2010“ má za cieľ aj učenie dospelých na podporu sociálnej súdržnosti, aktívne občianstvo, naplnený súkromný a pracovný život a schopnosť prispôsobiť sa a zamestnať sa.

4.2

Výbor varuje pred neefektívnym prekrývaním s cieľmi a zámermi odbornej prípravy v rámci kodanského procesu európskych usmernení politiky zamestnanosti na obdobie rokov 2005 – 2008, Európskeho sociálneho fondu a podporného programu Leonardo zameraného na odbornú prípravu. V tejto súvislosti sa venuje osobitná pozornosť vybudovaniu informačných a poradenských služieb, validácii neformálne nadobudnutých zručností, vybudovaniu a realizácii európskeho kvalifikačného rámca a riadeniu inštitúcií odbornej prípravy.

4.3

EHSV zastáva naďalej názor, že všetci občania Európy musia mať počas celého života prístup k modernému vzdelávaniu dospelých. Každý by mal počas svojho života nadobúdať nové zručnosti a obnoviť alebo aktualizovať si už nadobudnuté. Aj demografické zmeny, klimatické zmeny, nové informačné a komunikačné technológie a výzvy a šance globalizácie menia naše povolania a životy. Tieto zmeny si vyžadujú aj úplne nové poznatky a zručnosti, ktoré dospelé osoby rôznych vekových skupín nemohli nadobudnúť počas svojej školskej dochádzky, resp. štúdia na strednej alebo vysokej škole.

4.4

Výboru preto v oznámení chýba komplexná rámcová koncepcia s víziou, ktorá by zastrešovala študijné možnosti a potreby všetkých dospelých. Výbor sa takisto vždy zasadzoval o vytvorenie primeraných podmienok na učenie pre všetkých, aj pre ľudí so zdravotným postihnutím. Na základe toho vznikajú rôznorodé synergie pre všetky zúčastnené strany. Uľahčuje sa aj medzigeneračné učenie, medzikultúrne učenie a učenie vo viacerých jazykoch.

4.5

EHSV vyzýva Komisiu, aby poverila skupinu expertov v oblasti vzdelávania dospelých vypracovaním doplňujúceho plánu k akčnému plánu, ktorý by sa zameriaval na zabezpečenie rovnoprávnosti pohlaví vrátane pozitívnych opatrení, s celoživotnou perspektívou.

4.6

EHSV poukazuje na európsky referenčný rámec pre kľúčové zručnosti (12), ktoré by si mal osvojiť aj každý dospelý. Pritom sa poukazuje na mnohé centrálne pojmy, ktoré môžu inšpirovať nové spôsoby organizácie a inovatívne vyučovacie metódy aj vo vzdelávaní dospelých: kritická reflexia, kreativita, iniciatíva, riešenie problémov, vyhodnocovanie rizík, prijímanie rozhodnutí a konštruktívny prístup k emóciám.

4.7

Výbor odporúča Komisii, aby preverila, či by akčný plán vzdelávania dospelých mohol byť obohatený o atraktívny každoročný Európsky festival učenia a informačné a motivačné kampane v tlači, rozhlase a televízii. Komisiu vyzýva, aby zohľadňovala potrebu vyhľadávacej sociálnej práce, v rámci ktorej by sa ľudia, ktorí majú odstup od vzdelávania, získavali pre ďalšie vzdelávanie. Toto osobné kontaktovanie sociálne znevýhodnených ľudí považuje za dôležitú súčasť cieľa zvýšiť úroveň vzdelania, posilniť schopnosť všetkých prispôsobiť sa zmeneným pomerom a podporiť rovnoprávny prístup k celoživotnému vzdelávaniu.

5.1

EHSV víta, že akčný plán na začiatku (bod 1 akčného plánu) nezdôrazňuje len cieľ konkurencieschopnej znalostnej ekonomiky, ale aj víziu znalostnej spoločnosti pre všetkých, ktorá rešpektuje sociálnu integráciu a sociálnu súdržnosť. Výbor preto zastáva názor, že do vypracovania analýz potreby ďalšieho vzdelávania a pri zvažovaní integrácie prostredníctvom celoživotného vzdelávania by sa mali zapojiť aj miestne pôsobiaci sociálni partneri, podniky, organizácie občianskej spoločnosti, ako aj dospelí, ktorí boli znevýhodnení v oblasti vzdelávania, a ich rodiny.

5.1.1

EHSV zdôrazňuje, že na podporu ľudí s „nízkou kvalifikáciou“, ktorých spomína Komisia, sú potrebné nielen zmeny samotných dotyčných osôb, ale aj odbúranie prekážok pri učení, ktoré ešte stále existujú. Výbor zastáva názor, že pri výbere cieľových skupín akčný plán nezohľadňuje dostatočne prekážky pri učení, s ktorými sú konfrontované viacnásobne znevýhodnené osoby, osoby žijúce v chudobe, ľudia v opustených oblastiach a miestach, domovoch, ústavoch a uzavretých inštitúciách.

5.1.2

EHSV varuje pred nebezpečenstvom ďalšej segregácie prostredníctvom miestneho alebo regionálneho „obchodu“ so službami pre týchto dospelých, napr. v rámci verejných súťaží pracovných úradov alebo inštitúcií sociálneho zabezpečenia na zabezpečenie osobitných vzdelávacích opatrení. Domnieva sa, že dospelí by sa ešte viac zaujímali o možnosti vzdelávania, ak by im boli počas tohto vzdelávania zodpovedne poskytované informácie o situácii na miestnom a nadregionálnom pracovnom trhu a ak by sa pri prístupe k pracovným miestam nemuseli obávať obmedzení z dôvodu veku, či už v praxi alebo vyplývajúcich z právnych predpisov.

5.1.3

Výbor zdôrazňuje, že jazykové a kultúrne bohatstvo, ktoré prinášajú migranti z európskych a mimoeurópskych krajín, je pre Európu hodnotným prínosom. Je potrebné ďalej rozvíjať uznávanie diplomov a certifikátov z európskych a mimoeurópskych krajín. Výbor poukazuje na to, že veľmi odlišné právne postavenie migrantov (napr. žiadateľov o azyl, osôb s priznaným štatútom utečenca, migrantov sťahujúci sa za prácou v rámci Európy, osôb z tretích štátov, atď.) často obmedzuje prístup k ďalšiemu vzdelávaniu, na druhej strane vedie ale aj k povinným vzdelávacím opatreniam, ako napr. jazykovým kurzom.

5.1.4

EHSV v oznámení chýbajú jasnejšie dôsledky z demografických zmien pre šance celoživotného vzdelávania staršej generácie, ktorá už nie je v produktívnom veku. Výbor poukazuje na rôzne odporúčania vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy k demografickým zmenám (13). Zo stanoviska jasne vyplýva, že ľudia v každom veku sa musia neustále učiť – v súkromnej i pracovnej oblasti – aby boli schopní ovplyvňovať vývoj, prevziať zodpovednosť za iných a viesť čo najdlhšie samostatný život. V mnohých pracovných oblastiach sa vyžaduje dodatočná kvalifikácia, v iných sa vyvíjajú úplné nové profily služieb, pre ktoré treba včas nadobudnúť vzdelanie alebo doplniť si ho.

5.1.5

Výbor odporúča aj v súvislosti s týmto akčným plánom zohľadnenie študentov s osobitnými potrebami a aktívne zohľadňovanie osobitných potrieb osôb zo zdravotným postihnutím, najmä pomocou opatrení na podporu ich integrácie do regulárnych kurzov vzdelávania alebo odbornej prípravy (14) a tiež prostredníctvom lepšieho prístupu k vzdelávaniu na diaľku, aj vo forme elektronického vzdelávania (e-learning).

5.1.6

EHSV kriticky poznamenáva, že príliš málo pozornosti sa venuje osobným študijným potrebám dospelých, ktorí nie sú zárobkovo činní, ale angažujú sa v miestnom spoločenstve alebo v spoločnosti. Títo ľudia často nedisponujú dostatočnými zdrojmi, aby mali prístup k vzdelávaniu dospelých.

5.1.7

EHSV odporúča, aby sa celý formálny systém vzdelávania viac otvoril študijným potrebám dospelých. Výbor preto opakuje, že je najvyšší čas „zrušiť vekové hranice vzdelávania, ktorými doteraz európske systémy všeobecného a odborného vzdelávania zaťažovali európskeho občana“ (15). Dostatočné študijné výsledky, ktoré boli dovtedy dosiahnuté, by sa prípadne mali uznať v otvorených a flexibilných štruktúrach formálneho systému vzdelávania. Sprístupnenie počítačového vybavenia v školách pre všetkých by mohlo podporiť celoživotné vzdelávanie a elektronické vzdelávanie (e-learning).

5.1.8

V rámci vysokoškolskej politiky sa nezohľadnilo, že vysoké školy majú takisto poslanie poskytovať ďalšie vzdelávanie. Aj vysoké školstvo musí prevziať zodpovednosť za celoživotné vzdelávanie. Výbor zdôrazňuje, že vzdelávanie dospelých na vysokých školách a postgraduálne vzdelávanie sa musí úzko prepojiť s ďalším rozvíjaním vzdelávania dospelých a musí sa stať súčasťou systému celoživotného vzdelávania.

5.2

Výbor konštatuje, že všeobecný cieľ akčného plánu vzdelávania dospelých by mal spočívať v realizácii piatich kľúčových posolstiev oznámenia Komisie „Na vzdelávanie sa nikdy nie je neskoro“. Kriticky poznamenáva, že pre 4. kľúčové posolstvo (zabezpečenie dostatočných investícií) nebolo navrhnuté žiadne opatrenie. Zastáva názor, že takéto štvrté opatrenie by malo byť v každom prípade zahrnuté do tohto plánu.

5.2.1

Výbor navrhuje, aby hospodárstvo a štát okrem toho poskytli atraktívne stimuly pre ďalšie vzdelávanie. Očakávania o „návratnosti investícií“ (bod 2.2 akčného plánu) zo strany inštitúcií ďalšieho vzdelávania nemôžu byť jediným motívom na dosiahnutie väčšej rovnosti šancí pri prístupe k celoživotnému vzdelávaniu.

5.2.2

EHSV zastáva názor, že pri validácii neformálne nadobudnutých zručností ešte neexistuje seriózny odhad nákladov. Predbežne poukazuje na skutočnosť, že z tohto dôvodu v žiadnom prípade nemožno zastaviť ďalší rozvoj vzdelávania dospelých. Európsky kvalifikačný rámec (16) a národné kvalifikačné rámce ako kontext uznávania sa vo viacerých členských štátoch počas obdobia akčného plánu 2007 – 2010 nachádzajú zatiaľ v počiatočnom štádiu vývoja.

5.2.3

EHSV okrem toho naliehavo upozorňuje na sociálne a ekonomické náklady, ktoré vznikajú v dlhodobom horizonte kvôli takým veľkým spoločenským skupinám s nízkou úrovňou všeobecného a odborného vzdelávania.

5.2.4

Výbor dáva na zváženie, či odkazy na vítané možné otvorenie Európskeho sociálneho fondu (ESF) a program „celoživotného vzdelávania“ nepredpokladajú výrazné zmeny v neprospech doterajších priorít a štátne prostriedky v oblasti vzdelávania dospelých. Poukazuje na to, že ESF môže pre inovácie vo väčšom rozsahu využiť len niekoľko krajín a regiónov Európy, ale nie na pravidelné financovanie vzdelávania dospelých. Prebiehajúce prerozdelenie prostriedkov ESF v nových členských štátoch povedie aj k obmedzeniam v iných regiónoch.

5.3

EHSV víta, že európski sociálni partneri a mimovládne organizácie sa po svojej účasti na konzultačnom procese (bod 1.1 akčného plánu) v prípravnej fáze môžu zapojiť aj do realizácie akčného plánu a môžu prispieť svojimi odbornými znalosťami. Za činitele, ktoré si zasluhujú osobitnú pozornosť považuje EHSV dôstojné pracovné podmienky poskytovateľov služieb a dôstojné podmienky na vzdelávanie dospelých a ich užívateľské práva, bez ohľadu na to, či za tieto služby aj sami platia.

5.4

Výbor odporúča, aby sa pri ďalšej práci na akčnom pláne zapájali viaceré generálne riaditeľstvá Európskej komisie a príslušné európske inštitúcie. Spolupráca by podporila politické zosúladenie cieľov a aktivít jednotlivých generálnych riaditeľstiev.

5.5

EHSV víta, že do konzultácií boli zapojené aj medzinárodné organizácie (bod 1.1 akčného plánu). Odporúča, aby Európska komisia spolu s príslušnými generálnymi riaditeľstvami ako ďalší krok vypracovala doplňujúci medzinárodný akčný plán pre vzdelávanie dospelých.

5.6

EHSV žiada, aby pri stanovovaní pravidiel dobrého riadenia (Správa a riadenie, bod 2.2 akčného plánu) v zariadeniach vzdelávania dospelých bol vytvorený dostatočný priestor na rôznorodosť a pestrosť, aby si šancu na podporu zachovali alebo aby ju dostali aj menšie zariadenia s verejnoprospešnými cieľmi, ktoré sú veľkým kultúrnym prínosom a uplatňujú inovatívny spôsob práce.

5.7

EHSV považuje moderne vybavené multifunkčné miestne vzdelávacie centrá za základný predpoklad dobrého riadenia v zariadeniach vzdelávania (bod 2.2 akčného plánu).

5.7.1

Výbor víta úvodný odkaz na užitočné „partnerstvá“ (bod 2 akčného plánu) v mestách a regiónoch, chýbajú mu však konkrétne odporúčania k potrebe koordinácie pri systematickom územnom budovaní vzdelávania dospelých. V tejto súvislosti sa odkazuje na príkladné hnutie „učiacich sa miest a regiónov“ (17) v Európe.

5.7.2

EHSV odporúča venovať viac pozornosti aj vybudovaniu nových, vizionársky koncipovaných atraktívnych vzdelávacích centier v blízkosti bydlísk pre všetkých dospelých vo všetkých regiónoch Európy v rámci akčného plánu. Značná časť vzdelávania dospelých je naďalej odkázaná na využívanie priestorov ako „druhý užívateľ“, keďže tieto priestory boli vlastne vybudované na iné účely a sú k dispozícii len v obmedzenom čase.

5.7.3

Výboru chýba výslovné zahrnutie tzv. internátnych ľudových škôl („Heimvolkshochschulen“) do akčného plánu, pretože patria medzi didakticko-metodické piliere európskeho vzdelávania dospelých. Keďže tieto školy majú internáty, sú dôležitým miestom stretnutia mobilných študujúcich a vyučujúcich z celej Európy. Tieto strediská stratili počas posledných 10 rokov značnú časť dotácií a viaceré – aj v európskom kontexte vyprofilované – zariadenia boli v posledných rokoch zatvorené.

5.8

EHSV konštatuje, že pri realizácii akčného plánu je potrebné presnejšie zohľadňovať a viac do akčného plánu zapájať príležitosti a problémy súvisiace s novými komunikačnými technológiami. Chýbajúci prístup k informačnými technológiám je ďalším rozmerom sociálneho vylúčenia, ktorého význam narastá. V Európe nemá bytový prístup na internet 46 % všetkých domácností (18) a 40 % Európanov uvádza, že vôbec neovláda prácu s internetom (19). Ďalšie otvorenie ponuky bezplatných vzdelávacích kurzov pre dospelých na internete ešte nepokročilo veľmi ďaleko, no zároveň sa predkladajú patenty vyučovacích koncepcií a začína sa o nich diskutovať (20).

5.9

EHSV uznáva, že aj zamestnávatelia zabezpečujú veľkú časť vzdelávania dospelých v Európe (bod 2.2 akčného plánu). Okrem toho aj odborové organizácie podporujú vo vlastných zariadeniach a podnikoch vzdelávanie dospelých napríklad prostredníctvom miestnych a medzinárodných kurzov vo vlastných organizáciách a prostredníctvom motivujúceho poradenstva a konzultácií týkajúcich sa vzdelávania v podnikoch. Je dôležité, aby akčný plán dbal na vytvorenie rovnováhy medzi ponukou vzdelávacích kurzov a spravodlivými podmienkami prístupu pre všetkých záujemcov.

5.10

Výbor kladie dôraz na zásadu, že aj pri základnej štátnej a projektovej podpore zariadení sa musí bezpodmienečne rešpektovať sloboda subjektov ponúkajúcich ďalšie vzdelávanie pri samostatnej tvorbe učebných plánov a programov a ich právo na slobodný výber personálu, pričom sa však musia dodržiavať určité normy kvality a účinnosti.

5.11

EHSV považuje za dôležitý odkaz, že účastníci vzdelávacích programov by mali byť v centre dobrého podnikového riadenia a že sa odporúčajú „úzke vzťahy“ s „organizáciami účastníkov vzdelávania“. Výbor však považuje tento aspekt v rámci vzdelávania dospelých za nedostatočný.

5.11.1

Výboru chýbajú jasné formulácie o zapojení dospelých účastníkov vzdelávacích programov a o ich záujmových zastúpeniach v oblasti vzdelávania dospelých. Demokratické práva mladých žiakov a študentov vo formálnom vzdelávacom systéme sú vo väčšine krajín Európy doteraz podstatne lepšie legislatívne upravené ako práva vzdelávajúcich sa dospelých.

5.11.2

EHSV navrhuje, aby hodnotenie vychádzalo z vlastného hodnotenia samotných účastníkov vzdelávacích programov. Mala by prebehnúť výmena skúseností predovšetkým o modeloch zvyšovania kvality orientované na dopyt a študentov a tieto modely by mali mať prednosť pre zavedením nových štátnych opatrení na „kontrolu“ kvality poskytovateľov služieb (21).

5.11.3

Výbor navrhuje, aby sa premyslelo najmä zabezpečenie práv dospelých užívateľov („spotrebiteľov“) týchto vzdelávacích služieb, ktoré sa poskytujú za úhradu. Je potrebné upraviť ich práva, napr. pri nevyhnutnom prerušení kurzu, odstúpení od kurzu v prípade, že kurz účastníkovi nevyhovuje, pri preložení termínov a zrušení vyučovania. Ako vzor by mohli poslúžiť odporúčania k právam cestujúcich v Európe.

5.12

EHSV potvrdzuje, že členské štáty a Komisia by mali venovať viac pozornosti základnému a ďalšiemu vzdelávaniu, postaveniu a platom pracovníkov z oblasti vzdelávania dospelých (bod 3.2 akčného plánu).

5.12.1

Výbor uznáva, že vzdelávanie dospelých si vyžaduje veľmi flexibilný personál, pretože účastníci vzdelávacích programov sú v centre pozornosti, požaduje však, aby vysoké požiadavky na flexibilitu personálu boli spojené aj s vysokou mierou sociálnej ochrany. Sociálni partneri by mohli prijať sprievodné iniciatívy, aby eliminovali neistotu učiteľov a zlepšili ich participatívne práva.

5.12.2

EHSV odporúča, aby sa mimoriadna pozornosť pri zlepšovaní profesionality venovala popri špecifickej schopnosti vzdelávať dospelých aj tematickým odborným schopnostiam, pretože úspech kurzu od nich v podstatnej miere závisí.

5.12.3

Výbor tiež odporúča pripraviť analýzy a odporúčania k postaveniu občiansky angažovaných dobrovoľníkov v oblasti vzdelávania dospelých.

5.13

EHSV berie na vedomie prioritný cieľ – dostať čo najviac dospelých „o stupeň vyššie“. Rozčlenenie ľudí a ich vzdelávacích cieľov na jednotlivé vzdelávacie úrovne nemá vo všeobecnom vzdelávaní dospelých veľký význam, hoci je samozrejme dôležité venovať v rámci jednotlivých vzdelávacích programov osobitnú pozornosť súladu východiskových vedomostí. Aj tak nemožno zaručiť, že dosiahnutie ďalšej formálnej úrovne vzdelania povedie k nárastu sociálneho uznania alebo dokonca k získaniu pracovného miesta. Stretnutie rozličných účastníkov je takpovediac „bonusom“ mnohých kurzov vzdelávania dospelých alebo povedané ekonomickým výrazom „sociálnym kapitálom“, ktorý obsahujú.

5.14

Treba objasniť, ktoré ukazovatele sú naplánované na zahrnutie aj toho vzdelávania dospelých, ktoré nie je zamerané na určité povolanie, na územné poskytovanie služieb, a vo väčšej miere ako doteraz aj vzdelávanie osôb, ktoré nie sú zárobkovo činné, bez vekového obmedzenia.