9.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 204/25

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) konštatuje, že integrovaný prístup k transeurópskym sieťam (TES) je jednou z metód vedúcich k dosiahnutiu cieľa trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie.

1.2

EHSV je presvedčený, že uplatnenie integrovaného prístupu k transeurópskym sieťam môže urýchliť realizáciu naplánovanej štruktúry TES a znížiť náklady na výstavbu týchto sietí v porovnaní s nákladmi, ktoré by vznikli, ak by sa zvolil prístup, ktorý by nezohľadnil účinok možných synergií medzi rôznymi typmi sietí.

1.2.1

V tejto súvislosti vyzýva výbor Európsku komisiu (EK), aby predostrela návrhy na rozšírenie finančnej podpory pre integrované prístupy v podobe„fondu pre integrované prístupy“ k TES (ako celku, t. j. spoločne s odbočkami siete) pred blížiacim sa strednodobým preskúmaním.

1.3

Vychádzajúc z analýzy podmienok potrebných na efektívne uplatnenie integrovaného prístupu k transeurópskym sieťam v celom ich rozsahu sa EHSV domnieva, že túto synergiu je možné dosiahnuť len pri konvergencii jednotlivých sektorov (1). Výbor sa nazdáva, že ďalšou dôležitou podmienkou dosiahnutia vyššej účinnosti integrovaného prístupu je čo najrýchlejšie vybudovanie základnej štruktúry daného typu siete.

1.4

EHSV v priamej súvislosti s obsahom oznámenia Komisie navrhuje, aby bolo oznámenie rozšírené o analýzu vplyvu, ktorý môže mať pristúpenie 12 nových členských štátov k EÚ na možnosť a rozsah použitia integrovaného prístupu v týchto krajinách.

1.5

Výbor konštatuje, že integrovaný prístup k transeurópskym sieťam má mimoriadny význam v súvislosti s nasledujúcimi otázkami:

1.6

EHSV sa domnieva, že v rámci úsilia o dosiahnutie optimálnej účinnosti integrovaného prístupu k TES má osobitý význam aj vedecký výskum, a to iniciatívy vyvíjané na úrovni EÚ aj jednotlivých štátov. V tejto súvislosti výbor podotýka, že súčasný výskum je tematicky aj sektorovo roztrieštený. Vyzýva preto Komisiu a Radu, aby v oblasti celého európskeho výskumu naplánovali a spustili vedecké programy a využili synergie medzi všetkými typmi sietí, ktoré tvoria komplexnú štruktúru TES.

1.7

Berúc do úvahy skutočnosť, že niektoré štáty EÚ disponujú chrbticovými optickými sieťami, ktoré využívajú na technologické ciele iných vnútroštátnych infraštruktúr (ako sú napr. elektroenergetické alebo železničné siete), EHSV je presvedčený, že v rámci uplatňovania integrovaného prístupu by sa tieto optické siete mali vo vyššej miere využívať na komerčné účely (telekomunikačné služby, prenos dát atď.).

1.7.1

Výbor sa zároveň domnieva, že v súvislosti s intenzívnym rozvojom miestnej (obecnej) infraštruktúry v mnohých štátoch EÚ je potrebné vzhľadom na integrovaný prístup využívať výstavbu novej infraštruktúry na intenzívnejší rozvoj prístupových optických sietí a na výstavbu inteligentnej obecnej infraštruktúry (2), ktorej súčasťou by mala byť integrovaná mapa GIS (3). Týmto spôsobom by sa uplatnil integrovaný prístup k sieťovej obecnej infraštruktúre prostredníctvom informačného systému (inteligentný systém riadenia infraštruktúry).

1.8

Výbor navrhuje, aby Komisia vo svojich plánoch týkajúcich sa integrovaného prístupu k transeurópskym sieťam zohľadnila integrované technológie zamerané na obnoviteľné zdroje plynu a ekologickú výrobu energie. Vďaka týmto technológiám, ktoré približujú výrobu elektrickej energie ku konečnému užívateľovi, je možné znížiť emisie CO2.

1.8.1

V rámci tohto prístupu je potrebné usilovať sa o efektívnu synergiu, koordináciu a hospodárnosť, ktoré možno dosiahnuť prostredníctvom rozvoja biotechnológií a plynárenských technológií.

1.9

Vychádzajúc z analýzy potenciálnych synergií transeurópskych energetických sietí v nových pobaltských členských štátoch sa EHSV domnieva, že v rámci integrovaného prístupu je potrebné využiť jedno z opatrení, ktoré by sa dalo rýchlo zrealizovať a prepojiť systémy pobaltských štátov so systémami EÚ prostredníctvom energetického mosta. Pri plnení tohto predsavzatia však nemožno dopustiť, aby prostriedky vložené do vysokonapäťových elektrických sietí v dlhodobom časovom horizonte (do roku 2020) skončili ako uviaznuté náklady (stranded costs) (4).

2.1

Rozvoj, prepojenie, lepšia integrácia a súčinnosť pri rozvoji európskej energetickej, dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry predstavujú ambiciózne ciele, ktoré sú obsiahnuté v zmluve (5) aj v usmerneniach pre rast a zamestnanosť vychádzajúcich z Lisabonskej stratégie (6).

2.2

V článkoch 154-156 zmluvy ako aj v usmerneniach pre rast a zamestnanosť sú stanovené ciele týkajúce sa rozvoja, prepájania, lepšej integrácie a súčinnosti európskej energetickej, dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry.

2.3

Na základe ustanovení obsiahnutých v zmluve a v spomínaných usmerneniach vznikla myšlienka transeurópskych dopravných, energetických a telekomunikačných sietí, ktoré predstavujú „krvný obeh“ hospodárstva EÚ.

2.4

V snahe o dosiahnutie čo najlepších výsledkov v rámci fungovania transeurópskych sietí, a hlavne v súvislosti s posilnením konkurencieschopnosti Európskej únie požiadala Európska komisia v júli 2005 riadiacu skupinu vytvorenú špeciálne na tento účel, aby definovala spoločný postup pre lepšiu koordináciu jednotlivých aktivít Spoločenstva, ktoré by podporovali budovanie transeurópskych dopravných, energetických a telekomunikačných sietí.

2.4.1

Riadiaca skupina sa konkrétne zaoberala týmito otázkami:

2.5

Nižšie rozvinuté stanovisko EHSV sa vzťahuje na oznámenie Komisie „Transeurópske siete: smerovanie k integrovanému prístupu“ (KOM(2007) 135), ktoré je výsledkom práce riadiacej skupiny.

3.1.1

Od posledného rozšírenia EÚ v roku 2007 je súčasťou TES-D už 30 prioritných projektov, ktoré by sa mali realizovať v časovom horizonte do roku 2020. Komisia okrem toho nedávno zdôraznila potrebu rozšíriť tieto transeurópske dopravné siete aj na susedné krajiny (7).

3.1.2

Oproti pôvodným plánom došlo pri realizácii týchto veľkých projektov k oneskoreniu. Napriek tomu, že niektoré projekty sú už ukončené alebo sa práve završujú (8), rýchlosť výstavby dopravných osí považovaných za prioritné je naďalej nízka. Príčiny tejto situácie EHSV podrobne rozoberá v jednom zo svojich stanovísk z vlastnej iniciatívy (9).

3.1.3

Z uvedených 30 prioritných projektov bude 18 projektov železničných a 2 sa budú týkať vnútrozemskej a námornej plavby. Spôsoby dopravy, ktoré najviac rešpektujú životné prostredie, tak majú najväčšiu prioritu. Mapky zahrnuté v dokumente, ktorý pre Komisiu vypracovala spoločnosť ECORYS (10), zobrazujú dnešný stav 30 prioritných projektov a ich stav na konci obdobia viacročného finančného rámca v roku 2013. Ich analýza ukazuje, aká veľká časť tejto siete je zatiaľ nedokončená.

3.1.4

V oznámení Komisie, na ktoré sa vzťahuje toto stanovisko, je zahrnutá bilancia finančných prostriedkov určených na realizáciu TES-D vo finančnom programovom období 2000-2006 a predstavujú sa v ňom finančné mechanizmy pre viacročný finančný rámec 2007-2013. Na rozvoj dopravnej transeurópskej siete je v tomto finančnom období určených priamo z rozpočtu EÚ 8,013 miliardy EUR.

3.1.5

Hlavným zdrojom účasti Spoločenstva na spolufinancovaní projektov transeurópskej dopravnej siete vo finančnom programovom období 2007-2013 budú naďalej EFRR a kohézny fond. Vo všeobecnosti bude treba príspevok Spoločenstva k realizácii transeurópskej dopravnej siete sústrediť na cezhraničné úseky a na najväčšmi zaťažené uzly.

3.1.6

Európska investičná banka bude pokračovať vo financovaní dopravnej infraštruktúry prostredníctvom úverov a vďaka špecifickému nástroju na poskytovanie záruk, ktorý predstavuje 500 miliónov EUR pochádzajúcich z vlastných zdrojov EIB a 500 miliónov EUR pochádzajúcich z rozpočtu transeurópskej dopravnej siete (6,25 % celkového objemu).

3.2.1

Komisia zhodnotila v januári 2007 v programe prioritných medzisieťových prepojení pokrok projektov európskeho významu. V oblasti elektrickej energie sa realizuje podľa plánu len 12 z 32 projektov a iba 5 je prakticky dokončených (11).

3.2.2

V oblasti plynu vyzerá situácia lepšie: 7 z 10 projektov by malo byť odovzdaných do užívania v rokoch 2010-2013. Na druhej strane sa však oneskorila realizácia 29 terminálov LNG (12) a plynojemov: v 9 prípadoch sa od ich výstavby odstúpilo a v 5 prípadoch boli práce pozastavené.

3.2.2.1

Ako hlavnú príčinu oneskorení a nedostatkov Komisia uviedla zložitosť plánovania a postupov na získavanie povolení. Ďalšími príčinami sú odpor verejnej mienky, nedostatočné zdroje financovania a štruktúra vertikálne integrovaných energetických podnikov.

3.2.3

EÚ bude musieť do roku 2013 investovať do infraštruktúry najmenej 30 miliárd EUR (6 miliárd do elektroenergetických sietí, 19 miliárd do plynovodov a 5 miliárd do terminálov LNG), ak chce dosiahnuť plnú realizáciu stanovených priorít. Investície sú potrebné nielen v oblasti cezhraničných prepojení, ale rovnako aj v sektore výroby energie.

3.2.4

V rámci investícií do TES-E možno získať finančnú podporu z rozpočtu Európskej únie, ktorá však môže byť poskytnutá len v konkrétnych a riadne zdôvodnených prípadoch. Tieto prostriedky pochádzajú z rozpočtovej položky určenej výhradne na financovanie transeurópskych sietí alebo z kohézneho fondu a štrukturálnych fondov (ktoré predstavujú viac ako jednu tretinu rozpočtu a slúžia na financovanie regionálneho rozvoja, do ktorého spadá aj oblasť energetických sietí).

3.2.5

Na financovanie fázy súvisiacej s realizáciou investície sa využívajú aj iné finančné nástroje (fondy, úvery). Hlavným zdrojom financovania transeurópskych sietí je Európska investičná banka. V období od roku 1993 do konca roku 2005 predstavoval celkový objem úverových zmlúv určených na financovanie všetkých transeurópskych sietí 69,3 miliardy EUR, z čoho 9,1 miliardy bolo vyhradených na energetické siete.

3.3.1

Spomedzi všetkých sietí tvoriacich TES sa dosiahol najväčší pokrok pri výstavbe infraštruktúry telekomunikačných sietí (eTES). Postupné otváranie telekomunikačných služieb hospodárskej súťaži od roku 1988 malo na túto oblasť značné dôsledky. Intenzívnejšia hospodárska súťaž podnietila investície, inovácie, rozvoj nových služieb a významný pokles spotrebiteľských cien.

3.3.2

V súčasnosti sú investície sústredené na modernizáciu existujúcich sietí v záujme prechodu na siete ďalšej generácie a zameriavajú sa tiež na rozširovanie mobilných sietí tretej generácie a iných služieb využívajúcich bezdrôtovú infraštruktúru, ako aj na zavádzanie širokopásmového internetu do vidieckych oblastí EÚ.

3.3.2.1

Investície sa môžu týkať aj inštalácie sietí optických vlákien, pri ktorých stavebné práce a inštalácia káblov vo vnútri budov predstavujú 70 % nákladov na výstavbu. Výstavba železničných tratí, ciest alebo energetických vedení môže uľahčiť rozvoj týchto sietí v oblastiach s nedostatočným pokrytím.

3.3.3

Veľkým problémom v oblasti európskej telekomunikačnej siete je odstránenie rozdielov týkajúcich sa prístupu k širokopásmovému internetu. Tieto rozdiely sa vyskytujú medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Vzhľadom na danú situáciu musia členské štáty podniknúť konkrétne kroky a stanoviť ciele na odstránenie spomínaných rozdielov do roku 2010.

3.3.4

V záujme koherentného plánovania a úplného pokrytia širokopásmovým internetom treba zlepšiť koordináciu a integráciu rôznych zdrojov financovania (štrukturálne fondy, fond rozvoja vidieka, TES a vnútroštátne fondy).

3.4.1

Prvým príkladom synergií v TES je prepájanie železničnej a cestnej siete (13). Výhody vyplývajúce z tohto typu prepojenia sú opísané v oznámení Komisie „Rozšírenie hlavných transeurópskych dopravných osí do susedných krajín – Usmernenia o doprave v Európe a susedných regiónoch“ (14). Medzi hlavné výhody patrí lepšie využívanie priestoru, spoločne realizované stavebné práce, menší vizuálny vplyv na krajinu a na jej rozdelenie, spoločné opatrenia na zníženie vplyvu infraštruktúry (protihluková ochrana, mosty pre malé a veľké zvieratá). V súvislosti s takto kombinovanou infraštruktúrou vznikajú ozajstné možnosti znížiť existujúce náklady a negatívny vplyv na životné prostredie.

3.4.2

Pokiaľ ide o rozvoj iných kombinácií, ako je prechod vedenia vysokého napätia v železničnom tuneli, pridanie telekomunikačných káblov k železničnej trati (konkrétne optických káblov), vykonali sa aj štúdie takýchto možností (15). Analyzovala sa technická uskutočniteľnosť, vplyv na náklady na projekty a zložitosť postupov. Z týchto štúdií možno vyvodiť nasledujúce závery:

3.4.2.1

Odhliadnuc od kombinácie plynovod – iná infraštruktúra, ktorej technická uskutočniteľnosť sa vzhľadom na rozsah potrebných ochranných pásiem považuje za problematickú, vyplývajú skutočné výhody zo vzájomnej kombinácie ostatných TES.

3.4.2.2

Najsľubnejšie sa zdajú byť synergie medzi telekomunikačnými a dopravnými sieťami. Každá dopravná sieť sa môže optimalizovať s použitím vlastnej komunikačnej siete na jej riadenie. Vo väčšine prípadov už železničné a diaľničné siete disponujú takýmito telekomunikačnými sieťami. V niektorých prípadoch je prebytočná kapacita týchto sietí využívaná na iné účely, napríklad na prenos dát.

3.4.2.3

Snaha o systematické hľadanie synergií medzi riadiacou sieťou infraštruktúry a telekomunikačnou sieťou je stále ešte skôr výnimkou ako pravidlom.

3.4.2.4

Zaujímavé by mohlo byť preskúmanie možností súvisiacich so vzájomným prepojením elektrických sietí ako aj dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry. Tieto možnosti zahŕňajú napríklad kladenie káblov vysokého napätia do brehov (hrádzí) kanálov a riek, prepojenie s obmedzeným napätím (dvakrát 25 kV) na trase vysokorýchlostných železničných tratí a systematickejšie prepájanie podzemných vedení vysokého napätia (od 300 do 700 kV) na trase dopravných sietí. Uvedené návrhy neriešia potrebu okamžitého prepojenia národných sietí vysokého napätia, ale navrhujú hustejšie rozmiestnenie národných elektrických sietí v dlhodobejšom časovom horizonte, závisiacom od trvania realizácie veľkých projektov infraštruktúry.

3.5.1

Lisabonská stratégia pre hospodársky rast a zamestnanosť vyzýva, aby sa TES budovali takým spôsobom, ktorý bude v súlade s trvalo udržateľným rozvojom.

3.5.2

Veľká väčšina prioritných projektov TES-D predstavuje projekty uprednostňujúce spôsoby dopravy, ktoré sú ekologickejšie a menej náročné na energiu, akými sú železnica alebo vodné cesty. Dokončenie transeurópskej dopravnej siete bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie. Pri súčasnom tempe budú emisie CO2 produkované dopravou v roku 2020 v porovnaní so súčasnými hodnotami o 38 % vyššie. Komisia sa domnieva, že dokončenie 30 prioritných osí spomalí tento nárast o približne 4 %, čo predstavuje zníženie emisií CO2 o 6,3 milióna ton ročne.

3.5.3

Prepojenia národných energetických sietí a napojenie na zdroje obnoviteľnej energie umožnia optimalizáciu využívania kapacít v každom členskom štáte, a teda zníženie negatívneho vplyvu na životné prostredie.

3.5.4

V právnych predpisoch Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia sa stanovuje jasný rámec, v ktorom sa musia realizovať veľké projekty. Usmernenia Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete sa na tento rámec priamo odvolávajú (16). Každý nový program infraštruktúry týkajúci sa TES treba podrobiť strategickému environmentálnemu posudzovaniu (17) a každý projekt treba hodnotiť samostatne (18). Toto posudzovanie sa môže použiť aj pri definovaní rámca pre štúdium možných synergií.

3.5.5

Všetky jednotlivé projekty musia rešpektovať právne predpisy Spoločenstva o hluku, vode a ochrane flóry a fauny (19).

3.5.6

Ak žiadna alternatíva projektu vo verejnom záujme neponúkne optimálne riešenie v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, môžu sa prijať kompenzačné opatrenia, ktoré umožnia realizáciu projektu a zároveň vykompenzujú prípadný negatívny vplyv.

3.6.1

S otázkou kombinácie fondov pri realizácii TES sú spojené vážne problémy a dokonca aj konflikty. Komisia sa dlhodobo zaoberá problematikou kumulovania finančnej pomoci Spoločenstva pochádzajúcej z rozličných zdrojov a určenej na ten istý projekt. Dvor audítorov upozornil na túto otázku vo svojich správach o realizácii transeurópskych sietí Komisiou.

3.6.2

V oznámení, na ktoré sa vzťahuje toto stanovisko EHSV riadiaca skupina došla k záveru, že všetky možnosti kumulovania príspevkov z viacerých fondov Spoločenstva sa vylučujú. S cieľom zaručiť rozpočtovú transparentnosť a v snahe o dobré finančné hospodárenie sa vo finančnom nariadení a(alebo) základných sektorových aktoch, ktoré boli prijaté alebo sa prijímajú, vylučuje kumulovanie rozličných finančných nástrojov Spoločenstva pre tú istú akciu.

3.6.3

Ďalšou dôležitou informáciou obsiahnutou v oznámení, ktorá má značný vplyv na investície kombinované v rámci TES, je skutočnosť, že na výdavky v rámci projektu spadajúceho do operačného programu, na ktorý sa prijíma finančná pomoc zo štrukturálnych fondov alebo z kohézneho fondu, sa nemôže využiť iné financovanie Spoločenstva.

3.6.3.1

Z toho vyplýva, že ak sa na výdavky, napríklad na zariadenia ERTMS alebo na elektrifikáciu železničnej trate, neprijíma finančná pomoc zo štrukturálnych fondov alebo z kohézneho fondu, mohlo by sa na tento účel využiť financovanie zo zdrojov určených na TES. Výstavba železničnej trate by sa v súčasnosti mohla financovať z EFRR alebo z kohézneho fondu. Projekty by taktiež mohli byť rozdelené podľa zemepisných oblastí, ktoré by mohli byť spolufinancované buď prostredníctvom EFRR alebo kohézneho fondu, alebo prostriedkami určenými na TES.

4.1.1

Rozvoj plynových technológií na výrobu energie (kombinované technológie (20), kogenerácia (21)) prináša zvýšené riziko pre investície v oblasti elektroenergetických sietí (prenos elektrickej energie sa nahrádza prepravou zemného plynu a rozvojom miestnej plynovej kogenerácie, kogenerácie v malom rozsahu a mikrokogenerácie).

4.1.2

Rozvoj nových technológií prepravy plynu zvyšuje riziko pre investície v oblasti rozvodných sietí plynu (sieťový rozvod zemného plynu nahrádza námorná a cestná preprava stlačeného zemného plynu (CNG) (22) a skvapalneného zemného plynu (LNG)).

4.1.3

Konvergencia elektroenergetického a plynárenského sektora (podnikov činných v týchto sektoroch), čiže konvergencia v oblasti vlastníckych vzťahov, riadenia a organizácie, je predpokladom pre integrovaný technologický prístup k využívaniu zemného plynu a výroby elektrickej energie a tepla. Z tejto skutočnosti vyplýva naliehavá potreba upustiť od sektorového zmýšľania (a vzájomnej izolácie elektroenergetiky a plynárenstva). Obzvlášť dôležité je, aby sa urýchlila konvergencia elektroenergetiky a plynárenstva v nových členských štátoch EÚ (v strednej a východnej Európe), pričom by sa malo prihliadať na sociálne dôsledky, ktoré tento proces ešte stále prináša v dotknutých členských štátoch, či už ide o tzv. nové alebo staré členské štáty.

4.2.1

V niektorých štátoch EÚ a tiež v niektorých nových členských štátoch (napr. v Poľsku) boli vybudované rozsiahle optické siete na technologické účely v oblasti elektroenergetiky (23) a železničnej dopravy (24). Tieto siete sa čoraz častejšie využívajú na komerčné účely (25), ale ich obrovský potenciál na integráciu ešte stále nie je využitý. Tento potenciál nie je využitý ani v plynárenskom priemysle. Ide predovšetkým o potenciál na integráciu optických technologických sietí rôznych typov infraštruktúry (elektroenergetika, železnice) s telekomunikačnými sieťami, s cieľom vytvoriť efektívnu prístupovú sieť.

4.2.2

V mnohých štátoch EÚ a najmä v nových členských štátoch prebieha intenzívna výstavba obecnej infraštruktúry, ako napr. vodovodných potrubí a kanalizácie, na financovanie ktorých sa čerpajú aj prostriedky EÚ, predovšetkým z fondov regionálneho rozvoja a kohézneho fondu. Ide o vynikajúcu príležitosť na včlenenie prístupových optických sietí do tejto infraštruktúry. Pre vidiecke oblasti a malé mestá predstavuje táto príležitosť šancu na zásadný rozvojový pokrok. Spomínaná integrácia by sa dala v praxi efektívne realizovať, ak by sa do systémov prideľovania príspevkov EÚ zapracovali opatrenia na rozvoj obecnej infraštruktúry, napríklad propagovaním výstavby integrovanej infraštruktúry.

4.2.3

Prístupová optická sieť by mohla byť základom pre výstavbu inteligentnej obecnej infraštruktúry, ktorá zahŕňa (technické) kontroly rôznych (inteligentných) zložiek tejto infraštruktúry (vodovodné potrubia, kanalizácia, doprava, teplovodná sieť, verejná bezpečnosť) a jej riadenie (pokiaľ ide o technický dozor a trh služieb). Súčasťou inteligentnej obecnej infraštruktúry by mala byť integrovaná mapa GIS (túto mapu by spravovali obce a okresy a mali by k nej prístup podniky pôsobiace v oblasti infraštruktúry na území obcí). V mapách GIS momentálne spočíva najväčší potenciál pre integráciu sieťových štruktúr obecnej infraštruktúry.

4.3.1

Technológie týkajúce sa obnoviteľných zdrojov plynu (kogeneračné technológie využívané v obmedzenom rozsahu (26) spočívajúce v splyňovaní biomasy pochádzajúcej z veľkofariem) umožňujú obmedziť budovanie elektromagnetických sietí a sieťové straty a zabezpečiť lepšie využívanie primárnej energie, čím sa tiež obmedzia emisie CO2.

4.3.2

Obzvlášť dôležitou kategóriu integrovaných technológií sú ekologické energetické technológie (ekologická kogenerácia), ktoré sú zamerané na výrobu energie (elektrickej energie a tepla) a využívanie odpadu (komunálneho, poľnohospodárskeho a potravinárskeho odpadu).

4.4.1

Cieľom integrovaného financovania infraštruktúry prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev je efektívnejšie využívanie prostriedkov EÚ určených na rozvoj infraštruktúry, a to najmä v nových členských štátoch.

4.4.2

Skúsenosti s verejno-súkromnými partnerstvami získané v starých členských štátoch (v pôvodnej pätnástke) sa týkajú financovania rozsiahlych investícií do infraštruktúry. V nových členských štátoch (v krajinách strednej a východnej Európy) by sa verejno-súkromné partnerstvá mali využiť na financovanie malých investícií do infraštruktúry na miestnej úrovni. Uplatňovanie skúseností starých členských štátov s verejno-súkromnými partnerstvami v nových členských štátoch preto nadobúda čoraz väčší význam. Treba však zohľadniť skutočnosť, že nie je možné uplatniť tieto skúsenosti priamo, rovnako ako nie je možné priamo porovnávať financovanie jednotlivých veľkých projektov v oblasti infraštruktúry s financovaním malých ale početných projektov.

4.4.3

Dostupnosť prostriedkov EÚ spôsobuje, že miestne orgány v niektorých členských štátoch (vrátane štátov strednej a východnej Európy) často pripúšťajú nadmerné investície do sektorovej infraštruktúry, ako sú napríklad vodovodné potrubia a kanalizácia, ale nevyužívajú potenciál integrácie sektorovej infraštruktúry už v štádiu investícií. Tento postoj je veľmi nebezpečný, pretože sa tým prichádza o možnosť znižovania investičných nákladov na infraštruktúru (znižuje sa efektívnosť využívania prostriedkov EÚ) a narastá zaťaženie miestnych orgánov nezdôvodnenými nákladmi na prevádzkovanie predraženej infraštruktúry v budúcnosti (zvyšujú sa trvalé náklady na prevádzku infraštruktúry, ktoré znášajú miestni obyvatelia). Účasť súkromného kapitálu na financovaní infraštruktúry je efektívnym prostriedkom na využitie potenciálu integrácie a obmedzenie rizika nadmerných investícií.