20.7.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 168/50

1.1

Zelená kniha vytvára nové chápanie mora v rámci EÚ, ktoré je potrebné uvítať. Je to prvýkrát, čo sa zmenila politika EÚ, doteraz viazaná na pevninu. Symbolický odkaz zelenej knihy, že Európa je a bola predovšetkým národom spätým s morom, je novou kapitolou vo vzťahu EÚ k moriam.

1.2

Zelená kniha podporuje holistický, medzisektorový, strategický prístup voči svetovým moriam. Skutočnosť, že rozdrobenosť má byť nahradená širším vnímaním si zaslúži rozsiahlu podporu.

1.3

Pozitívne prvky zelenej knihy počtom zďaleka presahujú prípadné negatíva. EHSV podporuje väčšinu z návrhov (týkajúcich sa rybného hospodárstva, prístavov, lodiarstva, námornej dopravy, pobrežných regiónov, výroby energie na mori, výskumu a vývoja, životného prostredia, cestovného ruchu, modrej biotechnológie), ktoré zelená kniha obsahuje, avšak má k nim konkrétne pripomienky.

1.4

EHSV podporuje významnú úlohu, ktorá bola priznaná námorným službám a prístavom EÚ v globalizovanom hospodárstve. Víta konštatovanie zelenej knihy, že lodná doprava je medzinárodná a vyžaduje globálne pravidlá. Zo strany EÚ sa vyžadujú pozitívne kroky, aby sa napravil negatívny obraz lodnej dopravy v očiach verejnosti a neuznávanie významu lodí a námorníkov pre spoločnosť. EHSV je tiež toho názoru, že členské štáty by mali rýchlo ratifikovať kľúčové medzinárodné námorné dohovory (IMO/MOP) a zabezpečiť ich riadne presadzovanie.

1.5

Námorné zoskupenia by mali zohrávať v budúcej námornej politike EÚ ústrednú úlohu. EHSV sa domnieva, že EÚ by mala zadať štúdiu na ich vymedzenie a porovnanie s námornými zoskupeniami iných oblastí. Námorné zoskupenia pomôžu pri udržiavaní námorného know-how v EÚ.

1.6

Cieľom integrovanej námornej politiky musí byť zvýšenie investícií do námorného vzdelávania a odbornej prípravy na podporu poskytovania bezpečných, efektívnych a vysokokvalitných služieb. Prípadný nedostatok kvalifikovaných námorníkov by mal pre námornú bezpečnostnú infraštruktúru EÚ alarmujúce dôsledky a bez spoločného úsilia zo strany EÚ a vlád o jeho riešenie sa ešte zvýši. Bez tohto zabezpečenia budú Európe stále viac chýbať znalosti a skúsenosti potrebné pre kľúčové, z bezpečnostného hľadiska kritické námorné činnosti (inšpekcie a prehliadky lodí, lodné právo, poistenie lodí, lodné dopravné služby, odťahovanie plavidiel, pobrežná stráž a vedenie plavidiel). Navyše je možné, že sa celé námorné zoskupenia rozdrobia alebo presunú do iných regiónov.

1.7

EHSV berie na vedomie, že rybári a námorníci boli vylúčení z pôsobnosti právnych predpisov EÚ v niekoľkých oblastiach (napr. smernice o hromadnom prepúšťaní (1), o prevode podniku (2), o informáciách/poradách so zamestnancami (3) a o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (4)). Bez ohľadu na dôvody, ktoré k tomu viedli je dôležité túto diskrimináciu, kde je to možné, ukončiť. Vyzýva preto Komisiu, aby v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi tieto vylúčenia prehodnotila.

1.8

Globálne otepľovanie a z neho vyplývajúca zmena klímy vedú k scenárom, podľa ktorých je možné, že do roku 2050 zmiznú ostrovy, pobrežné oblasti budú zaplavené, zásoby rýb budú vyčerpané, morské mikroorganizmy vymiznú, čo bude mať dosah na potravinový reťazec, a hladina mora stúpne o 7 metrov. EHSV naliehavo žiada Komisiu, aby sa tejto všeobecnej záležitosti venovala v rámci medzinárodných organizácií, a aby od teraz aj ona sama brala do úvahy globálny environmentálny prístup vo všetkých svojich činnostiach, nielen v činnostiach zameraných na námorný sektor, ale taktiež vo všetkých návrhoch, ktoré predloží Európskemu parlamentu a Rade.

1.9

EHSV tvrdí, že riešenie problému vypúšťania emisií do ovzdušia môže viesť k nezamýšľaným dôsledkom a nesúladu medzi politikami. Znečistenie ovzdušia je komplexným problémom a zníženie množstva emisií jednej znečisťujúcej látky môže mať negatívny vplyv na iné znečisťujúce látky, ako napríklad skleníkové plyny. Holistický medzinárodný prístup s cieľom nájsť celkový dlhodobý prínos pre životné prostredie by mal byť uprednostňovaným riešením.

1.10

EHSV berie na vedomie, že v odvetví lodnej prepravy sa spaľuje ako palivo ropa nízkej kvality, pretože rafinérie nemajú k dispozícii ropu vyššej kvality. Vyzýva Komisiu, aby sa venovala kvalite ropy s cieľom dosiahnuť prielom v problematike emisií do ovzdušia z prevádzky lodí.

1.11

EHSV chápe, že myšlienkou spoločného európskeho námorného priestoru sa myslí len virtuálny námorný priestor, v ktorom dôjde k zjednodušeniu administratívnych a colných formalít pre námorné služby v rámci EÚ, čo pre ne bude znamenať podobný režim ako v nákladnej automobilovej alebo železničnej doprave v rámci vnútorného trhu. Po vyjasnení zo strany Komisie a výslovnom uvedení v oznámení môže EHVS túto koncepciu podporiť. Predpokladom však je rešpektovanie dohovorov Unclos a IMO v medzinárodných vodách (na šírom mori), vrátane „slobody plavby“ a „práva na nerušenú plavbu“ v exkluzívnej hospodárskej zóne (EEZ).

1.12

EHSV dôrazne presadzuje vytvorenie tzv. kvalitných pobrežných štátov, ktoré tvoria chýbajúci článok v reťazci kvality. Kvalitné pobrežné štáty by mali lodiam poskytovať základné služby: primerané zberné zariadenia pre lodný odpad, miesta, kam sa môžu uchýliť plavidlá v núdzi, nerušenú plavbu v pobrežných vodách, spravodlivé zaobchádzanie s námorníkmi a pomoc pri navigácii. Túto koncepciu by mala EÚ predložiť v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), aby sa pripravili vhodné merateľné kritériá výkonnosti pobrežných štátov.

1.13

EHSV víta, že zelená kniha uznáva úlohu, ktorú EHSV môže zohrať pri vytváraní námornej politiky vrátane územného plánovania. Môže tiež pomôcť pri podpore námornej identity a námorného kultúrneho dedičstva EÚ a pri zlepšovaní informovanosti verejnosti v otázke globálneho otepľovania.

1.14

Zelená kniha je prvým pokusom pri tvorbe politiky v rámci EÚ o presun ťažiska z pevniny na more. EHSV chce zablahoželať Komisii k obnoveniu tejto rovnováhy a odpovedať parafrázou citátu Themistokla, že Európa bude mať budúcnosť, kým bude mať lode a moria („Budeme mať zem a domovinu, kým budeme mať lode a moria.“).

1.15

EHSV žiada Komisiu, aby s ním konzultovala svoj budúci akčný plán k zelenej knihe.

2.1

Za päťdesiat rokov svojej existencie rozvinula EÚ niekoľko politík týkajúcich sa morí: námorná doprava, prístavy, lodiarstvo, rybné hospodárstvo, morské životné prostredie, pobrežné regióny, výroba energie na mori. Tieto politiky sa však rozvíjali oddelene, bez toho, aby sa kládol dôraz na ich synergiu. Prišiel čas spojiť všetky tieto prvky a pripraviť novú rozsiahlu víziu pre budúcnosť.

2.2

7. júna 2006 zverejnila Európska komisia zelenú knihu nazvanú „Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria“. Iniciatívu predsedu Barrosa je potrebné vnímať v kontexte strategických cieľov Európskej komisie (2005 – 2009), ktoré stanovovali potrebu celkovej námornej politiky zameranej na vytvorenie úspešného námorného hospodárstva a plne prekvitajúceho potenciálu námorných činností environmentálne trvalo udržateľným spôsobom. Člen Komisie, pán Borg bol na tento účel poverený vedením pracovnej skupiny členov Komisie pre námornú politiku.

2.3

Zelená kniha sa venuje kľúčovým otázkam v rôznych oblastiach a používa integrovaný holistický prístup, ktorý umožňuje medzisektorové prepojenia. Sama je síce už výsledkom konzultačného procesu so zainteresovanými subjektmi, spustila však jednu z najrozsiahlejších konzultácií v histórii EÚ, v rámci ktorej sa občanov pýta, ako chcú naložiť s oceánmi a moriami.

2.4

Už od začiatku osemdesiatych rokov EHSV podrobne sledoval postup EÚ pri vytváraní týchto sektorových politík a svojimi konzistentnými stanoviskami prispieval k ich tvarovaniu. Teraz sa pripája k názoru Komisie, že je potrebná nová strategická vízia pre budúcnosť.

3.1.1

Zelená kniha vytvára nové chápanie mora v rámci EÚ, ktoré je potrebné uvítať. „Aké neprimerané je nazývať našu planétu Zem, keď je to v podstate oceán?“ Podnadpis zelenej knihy je veľavravný, a naznačuje zámery Komisie, ktoré ju viedli k vydaniu tejto zelenej knihy. Je to po prvýkrát, čo sa zmenila politika EÚ, doteraz viazaná na pevninu. Symbolický odkaz iniciatívy, ktorú táto zelená kniha predstavuje, je mimoriadne dôležitý: Európa je predovšetkým národom spätým s morom. EÚ má bohatú námornú kultúru, ktorú by sme nemali prehliadať. Od staroveku sme boli svedkami vzniku niekoľkých národov moreplavcov, ktorých kolískou bola Európa: Gréci, Taliani, Španieli, Briti, Portugalci, škandinávske národy (Vikingovia), Nemci (hanzovná liga) a Holanďania. Medzi desať najvýznamnejších krajín na svete z hľadiska lodných registrov dnes patria Grécko, Cyprus a Malta.

3.1.2

Zelená kniha prichádza v čase zásadných štrukturálnych zmien v pohybe svetového námorného obchodu: obrovské lode, obrovské prístavy a terminály, moderná logistika, obchod bez papierov, trvalý rozvoj lodí na prepravu kontajnerov, ale i narastajúce formality pri odbavovaní posádok v prístavoch v rekordnom čase, stúpajúci trend moderného pirátstva/terorizmu a rastúci tlak na sociálnu zodpovednosť podnikov. Globalizácia so všetkými svojimi dôsledkami (pozitívnymi i negatívnymi) je v tomto sektore zjavná.

3.1.3

Zelenú knihu je tiež nutné chápať na pozadí nástupu nových obchodných mocností (BRIC – Brazília, Rusko, India, Čína), neúspechu rokovaní v rámci WTO, skutočnosti, že 40 % svetovej flotily vlastnia krajiny v oblasti Tichomoria a ďalších 40 % Európania. Celá diskusia prichádza v čase rýchlo rastúcich cien ropy, pokračujúcich rozhovorov o bezpečnosti dodávok energie, alternatívnych zdrojoch energie a obáv z globálneho otepľovania.

3.1.4

S morom súvisí viacero aspektov a ľudských činností (rybné hospodárstvo, životné prostredie, doprava, výskum a vývoj, prieskum morského dna, energetika, lodiarstvo, prístavy, cestovný ruch). Zelená kniha skúma komplikované vzájomné vzťahy medzi námornými činnosťami a presadzuje integrovanejšiu formu tvorby politiky.

3.2.1

EHSV víta rastúci význam námornej dimenzie Európy vyjadrený v tejto zelenej knihe, ktorá v EÚ otvára novú kapitolu vo vzťahu k moru. Oznámenie zdôrazňuje zásadnú úlohu služieb lodnej prepravy pre európske hospodárstvo a pre každodenný život a blahobyt občanov EÚ, ktorí si ho často ani neuvedomujú. EHSV podporuje tvrdenia o medzinárodnej konkurencieschopnosti lodnej prepravy a prístavov v globalizovanom prostredí a potrebu pôsobenia na medzinárodnej úrovni na globalizovanom trhu. Námorná doprava a prístavy sú považované za kľúčové prvky v logistickom reťazci, ktoré spájajú jednotný trh so svetovým hospodárstvom. Sú to skutočne vedúce a nie zanikajúce odvetvia. Obe odvetvia boli označené za kľúčové prvky lisabonskej politiky, ktorá má za cieľ vytvoriť z Európy najkonkurencieschopnejší obchodný subjekt vo svete. EHSV konštatuje, že lodiarsky priemysel EÚ sa stal úspešným v špecializovaných kategóriách lodí.

3.2.2

Zelená kniha bude mať pozitívny vplyv i na obraz námornej prepravy a rozvoj námorných zoskupení, ktoré sú najväčšie na svete. Námorné zoskupenia by mali v budúcej námornej politike EÚ zohrávať ústrednú úlohu. EHSV sa domnieva, že EÚ by mala zadať štúdiu na ich vymedzenie a porovnanie s námornými zoskupeniami iných oblastí. Námorné zoskupenia budú dôležitým nástrojom pri udržiavaní námorného know-how EÚ.

3.2.3

EÚ by mala stimulovať iniciatívy zamerané na vytváranie pozitívneho obrazu lodnej prepravy a prístavov u verejnosti. Preťaženie prístavov a iné prekážky, ktoré bránia efektívnemu poskytovaniu služieb, by sa mali vyriešiť. Malo by sa investovať do prístavov a do spojení s ich zázemím, čím by v Európe vznikli efektívne a hladké logistické reťazce. Rast objemu lodnej prepravy na krátku vzdialenosť za posledných desať rokov by sa mal v integrovanom európskom dopravnom systéme ešte posilniť.

3.2.4

Hoci sa všeobecne uznáva, že takmer 90 % vonkajšieho obchodu EÚ tvorí námorný obchod, že podiel obchodu v rámci Spoločenstva je viac než 40 % a že obyvatelia Európy kontrolujú viac než 40 % svetovej obchodnej flotily, v zelenej knihe sa kladie dôraz len na lodnú prepravu na krátke vzdialenosti a na koncept morských diaľnic. Nemal by sa však podceňovať rastúci podiel lodnej prepravy EÚ na medzinárodnom obchode medzi tretími krajinami a inými kontinentmi.

3.3.1

Globalizácia predstavuje v oblasti námornej zamestnanosti osobitné výzvy. EHSV plne uznáva dôležitosť udržania európskeho námorného know-how, ktoré je dôležité pre samotné odvetvie i pre zachovanie námorných zoskupení, ktoré sú životne dôležité pre hospodárske a sociálne záujmy Spoločenstva. Na národnej úrovni, úrovni EÚ i medzinárodnej úrovni sa realizuje niekoľko činností, ktoré môžu poslúžiť ako vhodný základ, a v tomto ohľade sociálni partneri zohrávajú dôležitú úlohu. Spolu môžu významne prispieť k zlepšeniu európskeho námorného know-how a pracovných príležitostí námorníkov EÚ. EHSV naliehavo žiada Komisiu, aby spojila sily s členskými štátmi pri zlepšovaní informovanosti o odvetví a zlepšovaní profilu tohto priemyslu a jeho pracovníkov.

3.3.2

Cieľom integrovanej námornej politiky musí byť zvýšenie investícií do námorného vzdelávania a odbornej prípravy na podporu poskytovania bezpečných, efektívnych a vysokokvalitných služieb. Prípadný nedostatok schopných námorníkov by mal pre námornú bezpečnostnú infraštruktúru EÚ alarmujúce dôsledky a bez primeraného úsilia zo strany EÚ a vlád o jeho riešenie sa ešte zvýši. Bez tohto zabezpečenia budú Európe stále viac chýbať znalosti a skúsenosti potrebné pre kľúčové, z bezpečnostného hľadiska kritické námorné činnosti (inšpekcie a prehliadky lodí, lodné právo, poistenie lodí, lodné dopravné služby, odťahovanie plavidiel, pobrežná stráž a vedenie plavidiel). Navyše je možné, že sa celé námorné zoskupenia rozdrobia alebo presunú do iných regiónov.

3.3.3

Možnosti zamestnania bývalých námorníkov na súši sú dôležitým faktorom pri získavaní ľudí pre kariéru námorníka. Projekt mapovania kariéry Združenia majiteľov lodi Európskeho spoločenstva (ECSA) a Európskej federácie pracovníkov v doprave (ETF) by pomohol pri demonštrácii možností plánovania kariéry európskych námorníkov, aby sa z lodnej prepravy stala atraktívna kariérna možnosť. Tento koncept by sa mal podporovať a používať na národnej úrovni.

3.3.4

Vhodný rámec EÚ podporujúci európske námorné know-how a odbornú prípravu bude mať pozitívne účinky na celé námorné zoskupenie (5). Vyžadujú sa kroky na podporu odbornej prípravy tých, ktorí sa chcú stať dôstojníkmi, a investícií do námorných vysokých škôl (námorné vzdelávanie a odborná príprava) v celej EÚ, aby sa zabezpečilo odovzdávanie osvedčených postupov a súborov schopností, ktoré sú v súlade s technologickým rozvojom (napr. elektronická navigácia).

3.3.5

Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 (Dohovor z roku 2006) (6), prijatý jednohlasne a nahrádzajúci 30 kľúčových dohovorov MOP, bude pevným, komplexným a celistvým základom pracovných noriem pre námorníkov. EHSV podporuje prebiehajúce rokovania medzi sociálnymi partnermi EÚ s cieľom transponovať tento dohovor do právnych predpisov EÚ prostredníctvom dohody sociálnych partnerov. Budúca námorná politika EÚ by mala vyžadovať, aby členské štáty ratifikovali a implementovali Dohovor o pracovných normách v námornej doprave a Listinu práv námorníkov. Podobne by Komisia mala využiť akékoľvek kontakty na zabezpečenie toho, aby bol v roku 2007 prijatý dohovor MOP o pracovných podmienkach na palube rybárskych plavidiel, ktorý nebol prijatý v roku 2005.

3.3.6

EHSV sa domnieva, že existuje možnosť na zlepšenie všeobecného vnímania námornej prepravy a profesie námorníka vhodnými kampaňami prispôsobenými národným okolnostiam. EHSV môže pomôcť pri podpore námornej identity a kultúrneho dedičstva EÚ. Pri príležitosti Európskeho roka dialógu medzi kultúrami (7) by k lepšej informovanosti Európanov o dôležitosti tohto sektora mohlo prispieť zavedenie Európskeho námorného dňa alebo Európskeho dňa oceánov.

3.3.7

Myšlienka, aby rôzne subjekty námorných zoskupení financovali vytvorenie plánov odbornej prípravy na zabezpečenie zachovania primeranej ponuky európskeho námorného know-how, ktoré bude neskôr možné použiť v súvisiacich činnostiach na brehu, by sa mala ďalej preskúmať.

3.3.8

EHSV ľutuje, že v zelenej knihe chýbajú sociálne aspekty týkajúce sa pracovníkov zamestnaných v rôznych iných námorných činnostiach než je doprava a rybné hospodárstvo. Naliehavo žiada Komisiu, aby sa venovala sociálnym aspektom iných námorných činností (napr. lodiarstvo, vedenie plavidiel, prístavy, energetika, prieskum morského dna).

3.4.1

EHSV súhlasí s názorom predstaveným v zelenej knihe, že zachovanie morských zdrojov v Európe je životne dôležité pre zlepšenie jej konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že morské životné prostredie je stále viac ohrozované ľudskou činnosťou a prírodnými pohromami. Jeho ochrana je nevyhnutnou podmienkou trvalej udržateľnosti našej planéty. EHSV sa domnieva, že integrovaný medzisektorový prístup by mohol byť pre všetky zainteresované subjekty dôležitým nástrojom na udržateľné riadenie environmentálneho hospodárenia a maximalizáciu synergie medzi podsektormi.

3.4.2

Biologickú rozmanitosť v morskom životnom prostredí musia chrániť koherentné politiky EÚ, ktoré prenesú zodpovednosť na všetky zúčastnené subjekty, tzv. reťazec zodpovednosti. Komisia sa vyzýva, aby realizovala výskum, ktorý by viedol k vedeckým poznatkom o tom, ako by morské životné prostredie a biologická rozmanitosť mohli lepšie prispievať k ľudskému životu. Holistický medzinárodný prístup s cieľom nájsť celkový dlhodobý prínos pre životné prostredie je uprednostňovaným riešením.

3.4.3

V kontexte holistického prístupu EHSV vyzýva Komisiu, aby sa venovala znečisteniu morí zo suchozemských zdrojov (priemyselné, mestské, vidiecke činnosti), ktoré tvorí 80 % celkového znečistenia morí. Navyše sa zdá, že zelená kniha nevenuje pozornosť významnému podielu znečistenia morí, ktorý je spôsobený rekreačnými plavidlami. Tieto otázky by sa mali naliehavo riešiť. EHSV zastáva názor, že je potrebné vytvoriť politiku EÚ zameranú na boj proti nelegálnym vývozom toxického odpadu po mori (do tretích krajín). Týmto smerom sa uberá realizácia konvencie o nebezpečných a škodlivých látkach (HNS Convention), smernica o monitorovaní lodí a navrhnutá smernica na ochranu životného prostredia trestným právom.

3.4.4

Jeden z nezamýšľaných dôsledkov a rozporov medzi politikami sa týka riešenia problému znečistenia ovzdušia. Skupina G8 označila (v júli 2006) emisie pochádzajúce z dopravy za prioritnú oblasť, v ktorej je potrebné naliehavo zakročiť v súvislosti s globálnym otepľovaním. Nedávne oznámenie o obmedzení globálnej klimatickej zmeny (8) obsahuje konkrétne obmedzenia emisií z dopravy a iných emisií skleníkových plynov. Znečistenie ovzdušia je komplexnou otázkou a zníženie množstva emisií jednej znečisťujúcej látky môže mať negatívny vplyv na iné znečisťujúce látky, ako napríklad skleníkové plyny. EHSV podporuje zníženie emisií CO2 z lodí. Dosah tohto zníženia však nebude významnejšie citeľný, pokiaľ sa rovnocenné zníženie nedosiahne v pobrežných činnostiach, ktoré najviac prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Podľa Sternovej správy (9), nedávno vydanej v Spojenom kráľovstve, spôsobuje doprava len 14 % emisií skleníkových plynov, z čoho na námornú a železničnú dopravu pripadá 1,75 % svetových emisií.

3.4.5

V rade predošlých stanovísk EHSV zdôrazňoval, že členské štáty EÚ by mali čo najskôr ratifikovať medzinárodné dohovory o námornej bezpečnosti a ochrane životného prostredia a zabezpečiť ich riadne presadzovanie. Hoci námorná doprava je energeticky najefektívnejším a environmentálne najprijateľnejším spôsobom dopravy, EHSV podporuje v medzinárodnom meradle prevažujúci názor uprednostňujúci nižšie limity emisií, než aké nedávno určila ako povinné príloha VI dohovoru MARPOL (10). Opatrenia na zníženie námorných emisií musia byť úsporné a nesmú v Európe viesť k prechodu z vodnej na environmentálne menej vhodný spôsob dopravy. EÚ by po konzultáciách so sociálnymi partnermi mala podporovať politiku budovania demontážnych dielní pre lode (obchodné a vojenské), ktoré dosiahli koniec životného cyklu.

3.4.6

EHSV podporuje cieľ tematickej stratégie na ochranu a zachovanie morského prostredia. Z environmentálneho hľadiska môže byť rozumné rozdeliť všetky morské oblasti EÚ do regiónov, aby sa zistilo, čo každý región potrebuje (morské územné plánovanie), pričom sa uznáva, že čo je potrebné alebo najlepšie v jednom regióne nemusí byť potrebné v inom. EHSV víta, že zelená kniha uznáva jeho úlohu fóra výmeny názorov týkajúcich sa implementácie základných princípov tvorby námornej politiky vrátane územného plánovania.

4.1.1

Uznanie potreby lepšej regulácie, aby sa predišlo rozporom medzi spoločnými politikami (napr. doprava/životné prostredie, doprava/hospodárska súťaž), a zámer pracovať v oblasti regulácie a presadzovania na medzinárodnej úrovni sú chvályhodné. Navyše by sa mala podporovať myšlienka samoregulácie ako doplnenia právnych predpisov.

4.1.2

EHSV plne podporuje prístup zelenej knihy, podľa ktorého by sa činnosti na úrovni EÚ mali uskutočniť len vtedy, ak ich výsledok bude skutočným prínosom. EÚ bola kritizovaná za tendenciu presúvať na európsku úroveň mnoho otázok, ktoré je možné primerane riešiť na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Táto kritika by sa mala pri premýšľaní o budúcich politikách v kontexte lepšej regulácie skutočne zohľadniť.

4.2.1

V otázke návrhu na budúce členstvo EÚ ako celku v medzinárodných námorných organizácií, a to paralelne k členstvu jednotlivých členských štátov EÚ, odpborný prínos členských krajín má vysokú reputáciu v medzinárodných organizáciách (ako napríklad IMO, ILO), ktorá by nemala byť spochybňovaná, skôr podporovaná. V súčasnosti existuje priestor pre posilnenú spoluprácu/koordináciu medzi členskými štátmi v rámci medzinárodných organizácií. EHSV podporuje cieľ spoločného úsilia ES o presadzovanie a ratifikáciu najdôležitejších medzinárodných námorných dohovorov tretími krajinami (napr. dohovor o ropných tankeroch, dohovor HNS, dohovor LLMC z roku 1996).

4.2.2

Efektívna a účinná námorná politika EÚ v oblasti vonkajších vzťahov by mala chrániť dobre fungujúci medzinárodný rámec služieb lodnej prepravy. Rokovania WTO o službách (GATS) sú dôležité na zaručenie prístupu na trh. Hoci boli rokovania v rámci kola rokovaní z Dohy pozastavené, dohoda o zmrazení stavu v námornej oblasti (brániaca novým ochranným opatreniam členských štátov WTO) by mala zostať v platnosti. Dvojstranná námorná dohoda s Čínou vytvorila dobrý pracovný rámec pre nadviazanie konštruktívnych vzťahov s Čínou a podobná dohoda by sa mala uzavrieť s Indiou.

4.2.3

Zelená kniha tvrdí, že právny systém založený na Dohovore OSN o morskom práve (UNCLOS) (11) sa musí ďalej rozvinúť, aby mohol čeliť novým výzvam. EHSV sa domnieva, že dohovor UNCLOS sa snaží o jemné vyváženie záujmov, ktoré by predovšetkým nemali narúšať koncepty slobody plavby a práva na nerušenú plavbu v rámci výhradnej hospodárskej zóny. Iné pobrežné štáty by mohli nasledovať príklad a obmedzovať slobodu plavby z menej neškodných dôvodov. To by mohlo mať vážne dôsledky pre námorný obchod v niektorých z hlavných strategických vodných ciest vo svete.

4.3.1

Myšlienka považovať EÚ za jednu krajinu na colné/administratívne účely je len vítaná, avšak za predpokladu, že rešpektuje v medzinárodných vodách (na šírom mori) dohovory UNCLOS a IMO, vrátane „slobody plavby“ a „práva na nerušenú plavbu“ v exkluzívnej hospodárskej zóne (EEZ). EHSV chápe, že myšlienkou spoločného európskeho námorného priestoru sa myslí len virtuálny námorný priestor, v ktorom dôjde k zjednodušeniu administratívnych a colných formalít pre námorné služby v rámci EÚ, čo pre ne bude znamenať podobný režim ako v nákladnej automobilovej, železničnej doprave alebo vnútrozemskej vodnej doprave v rámci vnútorného trhu. Po vyjasnení zo strany Komisie, jasne uvedenom v oznámení, môže EHSV túto myšlienku podporiť (12).

4.4.1

Regionálna a miestna kvalita ovzdušia by sa mala riešiť mechanizmami dohovoru MARPOL prostredníctvom možného vytvorenia ďalších oblastí na kontrolu emisií síry. Výroba paliva s nízkym obsahom síry vyžaduje ďalšie investície do rafinérií a energiu na odstraňovanie síry, čo môže zvýšiť emisie CO2 a prispieť ku globálnemu otepľovaniu. Je navyše neudržateľné uplatňovať nespočetné rôzne úrovne kontroly emisií v rôznych oblastiach a prístavoch po celom svete.

4.4.2

Čo sa týka znečistenia ovzdušia z plavidiel, tvrdenie, že emisie NOx pochádzajúce z plavidiel budú v roku 2020 vyššie než zo všetkých činností na pevnine, je sporné. EHSV vyzýva Komisiu, aby zohľadnila vplyv klimatickej zmeny na navigáciu a preskúmala plavebné cesty plavidiel v Arktíde.

4.4.3

Ochrana morského životného prostredia a biologickej rozmanitosti vo vodách mimo národnej jurisdikcie sa pre medzinárodné spoločenstvo stala významnou prioritou. V tomto kontexte vyžaduje vyjasnenie vzťah medzi UNCLOS a Dohovorom o biodiverzite. EÚ a jej členské štáty by sa mali aktívne zapojiť do prípravy globálneho hodnotenia morí zo strany OSN.

4.4.4

Európska komisia navrhla dlhodobú environmentálnu stratégiu na vyčistenie a ochranu Stredozemného mora. Tento jedinečný ekosystém sa zhoršuje súčasne so zvyšovaním environmentálneho tlaku, ktorý ohrozuje zdravie ľudí a hospodárske činnosti závisiace od mora. Podobne si osobitnú pozornosť z hľadiska veľkého množstva ruskej ropy, ktorá sa cez ne prepravuje, celkového zvýšenia dopravy a eutrofizácie zo suchozemských zdrojov a riek zaslúžia i Baltské more a Čierne more ako prakticky uzatvorené moria. Vedie sa tiež citlivá diskusia o environmentálnom vplyve navrhovaného ropovodu v Baltskom mori (Rusko – Nemecko). Tieto problémy zhoršuje aj činnosť vojenských plavidiel – ktoré sú vyňaté z pôsobnosti pravidiel EÚ –, ktoré stále viac škodia životnému prostrediu a cestovnému ruchu.

4.5.1

Sektor rybného hospodárstva (13) je veľmi závislý od trvalo udržateľného morského životného prostredia a jeho budúcnosťou by mal byť optimálne fungujúci morský ekosystém z biologického, hospodárskeho a sociálneho hľadiska.

4.5.2

Kódex správania sa pre zodpovedný rybolov (FAO) by mohol byť základom pre správu rybolovu. Sektor rybného hospodárstva musí vyvinúť lepšie nástroje (napr. zariadenia, rybárske náčinie) na zvýšenie selektivity a zníženie škôd spôsobovaných na morskom dne. V kontexte integrovaného prístupu je potrebné zriadiť morské chránené oblasti na ochranu ohrozených biotopov pred neregulovaným a ilegálnym rybolovom, a disponovať lepšími štatistikami o výlove z rybných zdrojov. Lepšie územné plánovanie by mohlo rozvinúť námorný cestovný ruch, ochrániť zásoby rýb a vyvolať regionálny rozvoj a vyššiu zamestnanosť v námornom sektore vo vidieckych oblastiach.

4.6.1

EHSV kladie otázku týkajúcu sa prínosu presadzovania myšlienky európskej pobrežnej stráže v tejto etape. Štúdia uskutočniteľnosti, ktorá bude čoskoro predložená, poskytne cenné informácie týkajúce sa uvažovania Komisie v tejto oblasti. S ohľadom na jestvujúce rozdiely v štruktúre, funkciách a zodpovednosti rôznych národných orgánov členských štátov sa EHSV domnieva, že požadované ciele sa rovnako dajú dosiahnuť rozšírenou spoluprácou príslušných orgánov členských štátov, najmä čo sa týka bezpečnosti, ilegálnej imigrácie, pašeráctva a spoločného vyšetrovania nehôd.

4.7.1

Návrh na zriadenie doplnkového a voliteľného európskeho registra (napr. EUROS) je zaujímavá otázka. Vlajka EÚ je síce príťažlivá ako symbol európskej jednoty a výnimočnosti, no ak nie sú harmonizované hospodárske, daňové a sociálne politiky členských štátov, ide o predčasný postup. O takomto návrhu je možné uvažovať ako o záverečnom kroku všeobecnej harmonizácie EÚ vo vzdialenej budúcnosti, ktorá je v súčasnosti ešte v nedohľadne. Použitie slov doplnkový európsky register je navyše mätúce a vyvoláva otázku, aké ďalšie výhody môže takýto register priniesť nad rámec národného registra s usmerneniami ES pre lodnú prepravu. Pozitívne opatrenia a iné stimuly sa môžu presadzovať cez usmernenia a môžu byť k dispozícii všetkým národným registrom. V každom prípade by malo vytvorenie osobitného európskeho registra sprevádzať uznanie a posilnenie európskeho sociálneho práva, ktoré by sa vzťahovalo na tieto nové registre.

4.8.1

EHSV dôrazne presadzuje vymedzenie tzv. kvalitných pobrežných štátov, ktoré sú chýbajúcim článkom v reťazci kvality. Kvalitné pobrežné štáty by mali lodiam poskytovať základné služby. Kvalitný pobrežný štát napríklad: plní svoje medzinárodné záväzky tým, že ratifikuje a implementuje dohovory prijaté na medzinárodnej úrovni, plní usmernenia IMO/MOP o spravodlivom zaobchádzaní z námorníkmi, poskytuje zberné zariadenia pre lodný odpad, udržuje svoje navigačné pomôcky a lodné nákresy, poskytuje lodiam v núdzi miesto, kam sa môžu uchýliť (namiesto riskovania environmentálnej katastrofy tým, že by ho odmietli), zabezpečuje, aby sa prijali všetky kroky na uľahčenie bezpečnej nerušenej plavby lodí v jeho vodách a poskytuje stimuly kvalitným lodiam prichádzajúcim do jeho prístavov alebo plaviacich sa v jeho vodách. Nanešťastie sa zdá, že niektorým pobrežným štátom všeobecne chýba odhodlanie pre túto dôležitú úlohu.

4.8.2

Zelená kniha ponúka možnosť vyvinúť merateľné kritériá a osvedčené postupy pre pobrežné štáty. Túto koncepciu by členské štáty EÚ mali predložiť v rámci IMO, aby sa pripravili vhodné merateľné kritériá výkonnosti pobrežných štátov.

4.8.3

EHSV podporuje návrh Výboru regiónov (14) na zriadenie Európskeho pobrežného a ostrovného fondu, do pôsobnosti ktorého by spadalo niekoľko námorných činností.

4.9.1

EHSV konštatuje, že Európa je najvýznamnejšou turistickou destináciou na svete. Podporuje myšlienku vytvorenia kvalitného alternatívneho cestovného ruchu v pobrežných oblastiach. Zelená kniha uznáva, že trvalo udržateľný cestovný ruch rozčlení turistické služby tak, aby boli morské brehy menej preplnené, poskytne rybárom alternatívny zdroj príjmu a vyvinie činnosti na ochranu kultúrneho dedičstva. EHSV plne súhlasí s týmito iniciatívami.

4.10.1

EHSV konštatuje, že rybári a námorníci sú vylúčení z pôsobnosti európskych právnych predpisov v sociálnej oblasti v týchto smerniciach: o hromadnom prepúšťaní, o prevode podniku, o informáciách/poradách a vysielaní pracovníkov. Takéto vylúčenie bolo pôvodne odôvodnené skutočnosťou, že právne predpisy v sociálnej oblasti boli pôvodne vytvárané pre suchozemské odvetvia a nie pre špecifické zamestnania na mori. EHSV vyzýva Komisiu, aby toto vylúčenie v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi prehodnotila.

4.11.1

Zvýšené obavy o bezpečnosť viedli niekoľko členských štátov EÚ k uzatvoreniu dvojstranných dohôd o vstupe na palubu lode s tretími krajinami. EHSV sa domnieva, že je vhodný koordinovaný prístup členských štátov EÚ k takýmto iniciatívam, ako aj koordinované rozdelenie práce medzi členské štáty vrátane ich námorných vojsk pri uplatňovaní takýchto pravidiel. Alternatívou by mohla byť skorá ratifikácia protokolov o potlačení protiprávnych činov členskými štátmi EÚ. Protokoly o potlačení protiprávnych činov majú podobné ciele ako bezpečnostná iniciatíva proti šíreniu zbraní, ale obsahujú dôležité poistky na ochranu legitímnych obchodných záujmov prevádzkovateľov lodí a ľudských práv námorníkov.