23.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 318/117

1.1

Vzhľadom na hospodársky a sociálny význam sektora rybolovu pre Európsku úniu, ktorý ďaleko presahuje púhu otázku jeho priameho príspevku k HDP (1), EHSV súhlasí s hodnotením Komisie, podľa ktorého je toto odvetvie v hlbokej hospodárskej kríze (2), a považuje za potrebné podniknúť kroky na zlepšenie tejto situácie. EHSV sa však domnieva, že opatrenia navrhované na záchranu tohto sektora nie sú ani realistické, ani dostačujúce. Opatrenia považuje za nerealistické preto, lebo veľká väčšina operátorov sú malé a stredné podniky alebo majitelia jediného plavidla, ktorí operujú v rybárskych zónach s obmedzenými zdrojmi, s veľmi malými posádkami podliehajúc prísnym pravidlám riadenia rybolovu a s minimálnymi možnosťami prijať reštrukturalizačné opatrenia a zabezpečiť svoje krátkodobé prežitie.

1.2

Bez nového rozpočtu, ktorý by bol nezávislý od ustanovení FNURH/EFRH (3) je okrem toho len veľmi málo možností na realizáciu týchto nových opatrení. EHSV preto zastáva názor, že toto oznámenie bude mať na väčšinu podnikov len veľmi malý praktický vplyv.

1.3

V prípade podnikov, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby sa mohli uchádzať o pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu, sa EHSV domnieva, že oznámenie by malo:

1.4

Výbor zastáva názor, že okrem pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov s existenčnými problémami by mali byť zavedené aj ďalšie opatrenia s cieľom zmierniť vážny negatívny dosah vysokých cien pohonných hmôt na rybárske podniky a ich osadenstvo. Konkrétne EHSV odporúča, aby Komisia a Rada odsúhlasili tieto akcie:

2.1

Rybné hospodárstvo dodáva nielen významný podiel proteínov potrebných na výživu ľudí, ale predstavuje aj významný prínos k hospodárskej a sociálnej štruktúre mnohých pobrežných komunít v celej EÚ. Podľa Komisie (5) sa rozšírená Európska únia (EÚ 25) so 7 293 101 tonami rýb (úlovky a produkty akvakultúry) podieľa 5 % na celkovej celosvetovej ročnej produkcii produktov rybného hospodárstva, čím je druhým najväčším producentom na svete po Číne. Okrem toho má flotilu, v ktorej počet rybárskych plavidiel dosahuje takmer 90 000 a vytvára 229 702 pracovných miest.

2.2

Sektor rybolovu prechádza zložitým procesom zmien spôsobených poklesom a niekde dokonca vyčerpaním zásob rýb vo väčšine rybárskych zón a nepriaznivými podmienkami na trhu. Podľa tohto oznámenia sa kvóty pridelené plavidlám loviacim na západe Európy na najdôležitejšie druhy žijúce pri dne (treska obyčajná, treska jednoškvrnná, treska bezfúza, treska tmavá a merlúza európska) a bentické druhy (platesa, morský jazyk, čert morský a homár) od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia znižovali.

2.3

Hoci reformou Spoločnej politiky rybného hospodárstva v roku 2002 začala modernizácia riadenia rybolovu v Európskej únii so zreteľom na trvalo udržateľný rozvoj, boli tiež zavedené opatrenia, ako napríklad plány obnovy, ktoré obmedzili výlov a tým radikálne znížili zisky, čo je situácia, ktorá bude pokračovať aj v budúcnosti.

2.4

Spolu s bežným, pokračujúcim nárastom prevádzkových nákladov a prudkým nárastom cien pohonných hmôt to viedlo k situácii, kedy je prevádzka mnohých plavidiel značne stratová.

2.5

Oznámenie Komisie uvádza dôvody, ktorých kombinácia viedla k tomu, že veľká časť rybárskej flotily Spoločenstva sa nachádza v tejto hospodárskej situácii a navrhuje spôsoby riešenia.

3.1

Medzi týmito dôvodmi Komisia uvádza aj dva hlavné faktory:

3.1.1

K znižovaniu ziskov dochádza v dôsledku:

3.1.2

Prevádzkové náklady, ktoré bežne rastú každý rok, rastú od roku 2003 veľmi prudko kvôli nárastu cien pohonných hmôt. Toto má vplyv na kompletnú flotilu, ale najmä na lode s vlečnými sieťami na lov na dne, ktoré tvoria najväčšiu časť rybárskej flotily Spoločenstva a ktoré sú stratové.

4.1

Riešenia, ktoré navrhuje na zmiernenie súčasných hospodárskych problémov v odvetví rybolovu Komisia, zahŕňajú:

4.1.1.1

Na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov, ktoré sú na pokraji bankrotu alebo majú finančné ťažkosti navrhuje Komisia využiť existujúce nástroje a súčasný rámec štátnej pomoci v súlade s usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (6) a usmerneniami pre preskúmanie štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre (7). Okrem toho stanovuje niektoré výnimky, ktoré presahujú rámec týchto smerníc (pozri body 4.1.1.5 a 4.1.1.6).

4.1.1.2

Takáto pomoc sa môže poskytnúť v podobe návratnej pôžičky alebo záruky a nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Cieľom takejto pomoci je umožniť podnikom prispôsobiť sa novej situácii v oblasti cien pohonných hmôt, najmä v prípade plavidiel, ktoré používajú vlečný výstroj a lovia najdôležitejšie druhy žijúce pri dne. V prípade, že po pomoci na záchranu nasleduje schválenie plánu reštrukturalizácie, môže byť pomoc na záchranu vrátená z prostriedkov, ktoré firma dostala vo forme reštrukturalizačnej pomoci.

4.1.1.3

EHSV sa domnieva, že aby bola pomoc na záchranu skutočne efektívna, mala by byť nenávratná, teda presný opak návratnej pôžičky. Toto by bolo prínosom pre pomoc na záchranu, ktorá by tak bola pre podniky potenciálne atraktívnejšia. V opačnom prípade je totiž možné získať priamu návratnú pôžičku od ktoréhokoľvek peňažného ústavu, a to bez toho, aby bol potrebný súhlas Európskej komisie.

4.1.1.4

Pomoc na ďalšiu reštrukturalizáciu rybárskych podnikov na obnovu rentability bude často spojená s investíciami na úpravu rybárskych plavidiel. Usmernenia riadiace poskytovanie štátnej pomoci v sektore rybného hospodárstva stanovujú pravidlá pre poskytovanie pomoci na modernizáciu a nákup vybavenia rybárskych plavidiel v súlade s pravidlami stanovenými Finančným nástrojom na usmerňovanie rybného hospodárstva (FNURH (8)). Podmienky poskytovania vnútroštátnej pomoci na tieto účely sú preto rovnaké ako podmienky uplatniteľné na pomoc Spoločenstva podľa nariadenia o FNURH (9).

4.1.1.5

Vo výnimočných prípadoch môže Komisia povoliť štátnu pomoc aj pri určitých druhoch modernizácie, ktoré nespadajú do rámca pôsobnosti nariadenia FNURH, pokiaľ sa zameriava na reštrukturalizáciu rybárskych podnikov v rámci vnútroštátnych záchranných a reštrukturalizačných schém. Pred udelením povolenia zhodnotí Komisia tieto vnútroštátne schémy na základe usmernení Spoločenstva za predpokladu, že reštrukturalizácia týchto firiem sa zakladá na realistických hospodárskych predpokladoch v aktuálnom kontexte berúc do úvahy stav a možný vývoj cieľových zásob a zabezpečujúc ziskovosť podnikov založenú na znížení prevádzkových nákladov bez zvyšovania súčasnej celkovej rybárskej činnosti a kapacity.

4.1.1.6

Výnimočné povolenie Komisie na udelenie štátnej pomoci v rámci vnútroštátnych záchranných a reštrukturalizačných schém je možné v prípade týchto investícií:

4.1.1.7

V rámci vnútroštátnych schém schvaľujúcich reštrukturalizačné plány pre podniky, ktoré prevádzkujú viacero plavidiel s celkovou dĺžkou presahujúcou 12 metrov by Komisia mohla akceptovať prístup, pri ktorom by sa zníženie výkonu motora uvádzané v bode 4.1.1.6 c) 3 mohlo aplikovať „celkovo“ na úrovni podniku, a vyraďovanie plavidiel z prevádzky bez verejnej pomoci by sa rovnako mohlo započítavať do požadovanej redukcie.

4.1.1.8

Podobný princíp by mohol byť akceptovaný aj formou vnútroštátnych schém umožňujúcich plán reštrukturalizácie, ktorý predloží skupina malých a stredných podnikov (MSP). V takomto prípade by mohla byť rentabilita niektorých členov skupiny zvýšená krokmi, ako napríklad vyradením z prevádzky, ktoré podniknú iní členovia.

4.1.1.9

Počas dočasného prerušenia činnosti potrebného na vykonanie schválených investícií sa podniky môžu uchádzať o pridelenie príslušnej štátnej pomoci, pokiaľ o ňu žiadajú v rámci záchranných a reštrukturalizačných schém.

4.1.1.10

Každá iná verejná pomoc, vrátane podpory Spoločenstva, poskytovaná spoločnosti v ťažkostiach sa bude musieť zohľadniť pri celkovom posúdení plánov reštrukturalizácie a dlhodobej rentability.

4.1.1.11

Členské štáty musia do dvoch rokov od dátumu uverejnenia tohto oznámenia oboznámiť Komisiu s vnútroštátnymi záchrannými a reštrukturalizačnými schémami a tam, kde je to vhodné, individuálnymi plánmi v prípade väčších podnikov. Od momentu, kedy ich Komisia schváli, majú členské štáty dva roky na vypracovanie administratívnych rozhodnutí o reštrukturalizačných plánoch.

4.1.1.12

Keďže súčasné hospodárske ťažkosti postihli najmä plavidlá používajúce vlečný výstroj, zastáva Komisia názor, že by sa takáto pomoc na reštrukturalizáciu mala v prvom rade týkať plavidiel s vlečnými sieťami.

4.1.1.13

Čo sa priamej prevádzkovej pomoci týka, Komisia pri súčasnej situácii vysokých cien pohonných hmôt odmieta akúkoľvek intervenciu na kompenzáciu tohto nárastu nákladov, pretože by bola nezlučiteľná s ustanoveniami Zmluvy.

4.1.1.14

Ako alternatívu by Komisia mohla akceptovať záručné schémy, tak ako to požaduje odvetvie rybolovu, pričom príspevky platené týmto sektorom v hospodársky priaznivom období by mohli byť spätne vyplácané ako kompenzácie v prípade náhleho nárastu cien pohonných hmôt. Komisia by mohla takúto schému schváliť, len ak by poskytovala záruky splatenia všetkej verejnej pomoci za bežných obchodných podmienok.

4.1.1.15

Hoci EHSV súhlasí s hodnotením Komisie, že sektor rybolovu Spoločenstva je v hospodárskej kríze, domnieva sa zároveň, že opatrenia navrhované na záchranu tohto sektora nie sú ani realistické, ani dostačujúce. Opatrenia považuje za nerealistické preto, lebo veľká väčšina operátorov sú MSP alebo majitelia jediného plavidla, ktorí operujú v rybárskych zónach s obmedzenými zdrojmi, s veľmi malými posádkami podliehajúc prísnym pravidlám riadenia rybolovu a s minimálnymi možnosťami prijať reštrukturalizačné opatrenia a zabezpečiť svoje krátkodobé prežitie. Bez nového rozpočtu, ktorý by bol nezávislý od ustanovení FNURH/EFRH je okrem toho len veľmi málo možností na realizáciu týchto nových opatrení. EHSV sa preto domnieva, že toto oznámenie bude mať na väčšinu podnikov len veľmi malý praktický vplyv.

4.1.1.16

V prípade podnikov, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby sa mohli uchádzať o pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu, sa EHSV domnieva, že oznámenie by malo:

4.1.1.17

EHSV by rád upozornil Komisiu, že uplatňovanie pravidla o pomoci de minimis by mohlo byť efektívnym krátkodobým opatrením. Výbor však zároveň považuje hornú hranicu stanovenú súčasnými právnymi predpismi (3 000 EUR na podnik na tri roky) za veľmi nízku a neprimeranú súčasnej situácii, najmä vzhľadom na to, že ostatné sektory EÚ – s výnimkou poľnohospodárstva – majú stanovenú hornú hranicu 100 000 EUR. Výbor sa preto domnieva, že je naliehavo potrebné prehodnotiť pravidlá týkajúce sa pomoci de minimis pre sektor rybolovu, a zvýšiť hornú hranicu pomoci na 100 000 EUR v súlade s ostatnými odvetviami. Na toto výbor poukázal už vo svojom stanovisku na tému Akčný plán štátnej pomoci – Menšia a lepšie zacielená štátna pomoc: orientačný plán reformy štátnej pomoci na roky 2005 – 2009  (10).

4.1.1.18

Ďalším opatrením, ktoré by mohlo byť užitočné pre podniky a ich osadenstvo by mohlo byť považovanie tejto vážnej hospodárskej situácie v odvetví rybolovu za „nepredvídateľnú okolnosť“ podľa definície článku 16 nariadenia FNURH, čo by umožnilo priznanie kompenzácií rybárom a majiteľom plavidiel za dočasné prerušenie výkonu činnosti v tejto situácii.

4.1.1.19

Na rýchlejšie prispôsobenie kapacity rybárskych lodí stavu zásob rýb navrhuje výbor aby Komisia onedlho vytvorila vyraďovací fond Spoločenstva s osobitným rozpočtom, ktorý budú využívať povinne a výlučne členské štáty pre firmy, ktoré požadujú vyradenie svojich plavidiel z prevádzky. Tento fond by mohol uprednostňovať tie časti flotily, ktoré majú najväčšie problémy.

4.1.1.20

Výbor sa tiež domnieva, že by Komisia mala v krátkom časovom horizonte prehodnotiť usmernenia o štátnej pomoci v sektore rybného hospodárstva, aby umožnila vytvorenie osobitného zoznamu rybárskych plavidiel v členských štátoch, ktorý by umožnil zlepšenie konkurencieschopnosti flotily na rybolov na otvorenom mori, ktorá operuje mimo vôd Spoločenstva, ako sa to osvedčilo v 90. rokoch minulého storočia v prípade obchodnej flotily.

4.1.1.21

Čo sa týka záručných schém pre náhly nárast cien pohonných hmôt, výbor sa domnieva, že toto je ďalší druh pomoci, ktorý by mohol pomôcť udržať rybárske lode v prevádzke aj v súčasnej zložitej klíme. Podporuje preto tento systém, hoci sa domnieva, že v súčasnej hospodárskej situácii sa len ťažko bude dať realizovať za podmienok požadovaných Komisiou. Výbor sa domnieva, že Komisia by mala umožniť členským štátom čiastočne alebo úplne kryť náklady na prémie akýchkoľvek budúcich zmlúv uzatvorených podnikmi v tomto odvetví, aby tak bola zaručená maximálny výška ceny pohonných hmôt na určité obdobie, a to analogicky k poľnohospodárskemu sektoru.

4.1.1.22

Výbor tiež zastáva názor, že by bolo vhodné prehodnotiť fiškálny režim pre pobrežnú rybársku flotilu, a povoliť vyňatie zo zdanenia právnických osôb tých ziskov, ktoré frančízoví veľkoobchodní prevádzkovatelia vyťažia z prvotného predaja produktov rybolovu; okrem toho by mala byť znížená aj daň z pridanej hodnoty uložená na sprostredkovateľské operácie, ktoré vykonávajú títo prevádzkovatelia.

4.1.2.1

Z dlhodobého hľadiska budú vyhliadky odvetvia rybolovu dobré len vtedy, ak sa zásoby rýb obnovia a bude sa uplatňovať trvalo udržateľný rybolov. V tejto súvislosti navrhuje oznámenie tieto opatrenia:

4.1.2.2

Výbor sa domnieva, že na všetky tieto dlhodobé opatrenia sa už zameriava nový SPRH. Bol by však rád, keby Komisia vzala do úvahy, že na dosiahnutie systému riadenia rybolovu, ktorý by prinášal maximálne trvalo udržateľné zisky budú potrebné nové praktické myšlienky, akonáhle budú zrealizované plány na opätovnú obnovu a riadenie najviac ohrozených druhov.

4.1.2.3

EHSV plne podporuje úsilie Komisie o zabezpečenie správneho uplatňovania pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva v celej Únii. Opätovne zdôrazňuje, že Komisia musí v plnej miere spolupracovať s Európskou agentúrou pre kontrolu rybného hospodárstva, v súlade so zámermi vyjadrenými v oznámení, ako aj to, že Komisia musí agentúre prideliť dostatočné ľudské zdroje a finančné prostriedky na to, aby mohla vykonávať dôležitú úlohu, ktorou bola poverená.

4.1.2.4

EHSV nalieha na Komisiu, aby vystupňovala svoj boj proti ilegálnemu, nedeklarovanému a neregulovanému rybolovu. Jedným z rozhodných protiopatrení v tejto oblasti je uzatvorenie trhov Spoločenstva pre takéto úlovky, keďže práve trhy Spoločenstva sú hlavným miestom určenia ilegálneho rybolovu. Za ďalšie efektívne opatrenie proti takémuto druhu rybolovu považuje výbor zákaz prekladania produktov na otvorenom mori.

4.1.2.5

Výbor sa domnieva, že je potrebné zhodnotiť organizáciu trhu s rybami tak, ako to navrhuje Komisia a to so zreteľom na zlepšenie návratnosti investícií, využitie nových nástrojov, zlepšenie marketingu rýb a produktov rybného hospodárstva a umožnenie zlepšenia prínosu týchto produktov v prvotnom predaji a zapojenia sa do marketingového procesu pre producentov. Výbor si myslí, že organizácie výrobcov tu musia zohrávať dôležitú úlohu a preto by mali byť podporované. Na dosiahnutie tohto cieľa by podľa EHSV mali Komisia a členské štáty sústrediť svoje úsilie na zmenu zmýšľania rybárov v tejto otázke.

4.1.2.6

EHSV podporuje myšlienku Komisie na vytvorenie kódexu správania pre obchodovanie s rybami v Európskej únii, ako aj jej presadzovanie označovania ekologických produktov, a to v momente, keď bude diskusia na túto tému – ku ktorej EHSV nedávno vydal stanovisko – ukončená.

4.1.2.7

Výbor je presvedčený, že posledné dlhodobé opatrenia navrhované v oznámení (podpora výskumu palivovo účinných a ekologickejších metód rybolovu) sú kľúčové. Dúfa tiež, že finančné záväzky stanovené Komisiou budú dodržané, a že budú v maximálnej miere podporené projekty predložené organizáciami zastupujúcimi odvetvie rybolovu, ako aj rozvoj technologických platforiem v oblasti rybolovu.

4.1.2.8

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na súčasnú situáciu vývoja cien pohonných hmôt, ktorá sa zdá byť nezvratnou je nesmierne dôležité vykonávať výskum vo všetkých oblastiach navrhovaných v tomto oznámení. Výbor si myslí, že je konkrétne potrebné preskúmať výrobu obnoviteľnej energie, najmä rozvoj a praktické využitie nových druhov biopalív a zlepšenie energetickej účinnosti. Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty aby finančne podporili projekty predložené organizáciami z odvetvia rybolovu.