(1)

V prípade potreby môže Komisia na účely vykonávania úradných kontrol potravín živočíšneho pôvodu zaviesť referenčné hodnoty (tzv. referenčné hodnoty na prijatie opatrení) pre rezíduá farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu, pre ktoré nebol stanovený maximálny limit rezíduí (MRL). Referenčné hodnoty na prijatie opatrení by sa mali týkať potravín živočíšneho pôvodu dovážaných z tretích krajín, ako aj potravín živočíšneho pôvodu produkovaných v Únii.

(2)

Na základe žiadosti Komisie prijala Vedecká skupina EFSA pre kontaminanty v potravinovom reťazci usmernenie k metodickým zásadám a vedeckým metódam, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní bezpečnosti referenčných hodnôt na prijatie opatrení (ďalej len „usmernenie EFSA“) (2). V usmernení EFSA je opísaný postup posudzovania toho, či daná analytická koncentrácia farmakologicky účinnej látky, ktorú možno stanoviť v laboratóriách na výkon úradných kontrol používajúcich overené analytické metódy, je dostatočne nízka na to, aby bolo chránené zdravie ľudí.

(3)

V usmernení EFSA sú tiež špecifikované prípady, v ktorých by EFSA mal vyhodnotiť riziko špecifické pre danú látku v súlade s nariadením (ES) č. 470/2009. V záujme zaručenia dostatočnej úrovne ochrany zdravia by sa riziko špecifické pre danú látku malo hodnotiť najmä vtedy, ak ide o farmakologicky účinné látky spôsobujúce krvné dyskrázie (aplastickú anémiu) alebo alergie (s výnimkou kožnej senzibilizácie), prípadne látky s vysokým potenciálom vyvolávať rakovinu alebo anorganické látky.

(4)

V takýchto prípadoch by sa mali prijať metodické zásady a vedecké metódy posudzovania bezpečnosti referenčných hodnôt na prijatie opatrení.

(5)

Rozhodnutím Komisie 2002/657/ES (3) sa stanovujú minimálne požadované pracovné limity analytických metód používaných na zisťovanie obmedzeného množstva látok, ktorých používanie v Únii nie je povolené, alebo je výslovne zakázané. Tieto minimálne požadované pracovné limity zodpovedajú priemernej limitnej hodnote, nad ktorou je možné považovať detekciu látky alebo jej rezíduí za metodologicky zmysluplnú. Minimálne požadované pracovné limity platia pre matrice špecifikované v prílohe II k danému rozhodnutiu.

(6)

V zmysle rozhodnutia Komisie 2005/34/ES (4) sa majú minimálne požadované pracovné limity stanovené v rozhodnutí 2002/657/ES používať ako referenčné hodnoty na prijatie opatrení bez ohľadu na to, ktorá matrica potravín živočíšneho pôvodu dovezených z tretích krajín sa testuje. Potraviny živočíšneho pôvodu obsahujúce rezíduá farmakologicky účinnej látky v koncentrácii, ktorá je na úrovni referenčnej hodnoty na prijatie opatrení alebo vyššia, sa v zmysle právnych predpisov Únie považujú za nevyhovujúce, pričom potraviny živočíšneho pôvodu obsahujúce koncentrácie pod referenčnými hodnotami na prijatie opatrení môžu byť súčasťou potravinového reťazca. Stanovenie referenčných hodnôt na prijatie opatrení nesmie v žiadnom prípade slúžiť ako zámienka na ospravedlnenie nezákonného používania zakázaných alebo nepovolených látok. Preto by sa všetky rezíduá takýchto látok v potravinách živočíšneho pôvodu mali považovať za nežiaduce. Referenčné hodnoty na prijatie opatrení stanovené rozhodnutím 2005/34/ES boli založené výlučne na analytických úvahách, pričom sa zohľadnila najnižšia koncentrácia rezíduí, ktorú možno zistiť a potvrdiť overenou analytickou metódou, bez ohľadu na toxický potenciál príslušnej látky.

(7)

Pre látky chlóramfenikol, malachitová zelená a metabolity nitrofuránu boli referenčné hodnoty na prijatie opatrení stanovené rozhodnutím 2005/34/ES. V prípade týchto látok však EFSA konštatoval, že podľa usmernenia EFSA treba namiesto štandardnej metódy hodnotenia rizika použiť hodnotenie rizika špecifické pre danú látku. Preto Vedecká skupina EFSA pre kontaminanty v potravinovom reťazci (CONTAM) prijala na žiadosť Komisie vedecké stanoviská k používaniu chlóramfenikolu v potravinách a krmivách (5), nitrofuránov a ich metabolitov v potravinách (6) a malachitovej zelenej v potravinách (7).

(8)

Preto je vhodné stanoviť pre tieto látky také referenčné hodnoty na prijatie opatrení, ktoré by zohľadňovali tak výsledky analytických úvah, ako aj toxický potenciál týchto látok. Vzhľadom na neistoty, ktoré sa objavili v priebehu hodnotenia rizika chlóramfenikolu a metabolitov nitrofuránu výborom EFSA, by sa mala zvýšiť citlivosť analytických metód, ak sa majú dodržať najnižšie možné koncentrácie.

(9)

Zisťovanie rezíduí zakázaných alebo nepovolených látok, aj tých, ktoré sú pod stanovenými referenčnými hodnotami na prijatie opatrení, by mohlo svedčiť o zneužívaní týchto látok. V takých prípadoch musia členské štáty a Komisia v zmysle nariadenia (ES) č. 470/2009 a podľa potreby prijať následné opatrenia. Na tento účel by mali slúžiť informácie, ktoré môžu členské štáty a Komisia získať zo systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (8).

(10)

Aby mohli úradné laboratóriá prispôsobiť svoje metódy aktualizovaným referenčným hodnotám na prijatie opatrení v prípade chlóramfenikolu, malachitovej zelenej a metabolitov nitrofuránu, malo by sa uplatňovanie nižších referenčných hodnôt na prijatie opatrení odložiť o tri roky.

(11)

Týmto nariadením sa menia, preberajú, aktualizujú a rozširujú ustanovenia v rozhodnutí 2005/34/ES, preto by sa v záujme právnej istoty malo rozhodnutie 2005/34/ES zrušiť.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,