(1)

Na základe antidumpingového prešetrovania Rada nariadením (ES) č. 778/2003 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitého príslušenstva k rúram a rúrkam s pôvodom v Kórejskej republike (ďalej len „Kórea“) a Malajzii (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“). Na základe prvého revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia Rada vykonávacím nariadením (ES) č. 1001/2008 (3) opätovne uložila antidumpingové opatrenia. Na základe druhého revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1283/2014 (4) opätovne uložila antidumpingové opatrenia. Na základe čiastočného priebežného revízneho prešetrovania podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, ktoré bolo rozsahom obmedzené na preskúmanie dumpingu v súvislosti so spoločnosťou TK Corporation, kórejským vyvážajúcim výrobcom, Komisia zmenila vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1283/2014 vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/306 (5).

(2)

V súčasnosti platné antidumpingové opatrenia na dovoz určitého príslušenstva k rúram a rúrkam s pôvodom v Kórejskej republike majú formu sadzby valorického cla, ktorá bola stanovená na úrovni dumpingového rozpätia 32,4 % na dovoz od jednotlivo vymenovaného vývozcu (TK Corporation), so sadzbou reziduálneho cla 44,0 % stanovenou na úrovni rozpätia ujmy.

(3)

V súčasnosti platné antidumpingové opatrenia na dovoz určitého príslušenstva na rúry a rúrky s pôvodom v Malajzii majú formu sadzby valorického cla, ktorá bola stanovená na úrovni dumpingového rozpätia 49,9 % a 59,2 % na dovoz od jednotlivo vymenovaných vývozcov, so sadzbou reziduálneho cla 75,0 %.

(4)

Na základe antidumpingového prešetrovania Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 78/2013 (6) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitého príslušenstva k rúram a rúrkam s pôvodom v Tureckej republike (ďalej len „Turecko“) a v Ruskej federácii (ďalej len „Rusko“).

(5)

V súčasnosti platné antidumpingové opatrenia voči Rusku majú formu sadzby reziduálneho valorického cla, ktorá bola stanovená na úrovni dumpingového rozpätia 23,8 %. Pokiaľ ide o Turecko, sadzby valorického cla boli stanovené na úrovni dumpingových rozpätí 2,9 %, 9,6 %, 12,1 % na dovoz od jednotlivo vymenovaných vývozcov, so sadzbou reziduálneho cla 16,7 %.

(6)

V súčasnosti sú platné antidumpingové opatrenia na dovoz určitého príslušenstva k rúram a rúrkam s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“), ktoré boli rozšírené na Taiwan, Indonéziu, Srí Lanku a Filipíny (7).

(7)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (8) platných antidumpingových opatrení na dovoz určitého príslušenstva k rúram a rúrkam s pôvodom v Turecku, Rusku, Kórei a Malajzii (ďalej len „dotknuté krajiny“) Komisia dostala žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(8)

Žiadosť podal výbor na obranu odvetvia oceľového príslušenstva na zváranie na tupo (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov z Únie, ktorých výroba predstavuje približne 51 % celkovej výroby určitého príslušenstva k rúram a rúrkam v Únii.

(9)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu a/alebo opätovnému výskytu dumpingu a pokračovaniu a/alebo opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(10)

Keďže Komisia po konzultácii s výborom zriadeným podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (9) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) 27. januára 2018 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(11)

Prešetrovanie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na rok 2017 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby sa na prešetrovaní zúčastnili. Komisia okrem toho osobitne informovala o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov v Únii, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, a orgány Turecka, Ruska, Kórey a Malajzie a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(13)

Všetky zainteresované strany boli vyzvané, aby oznámili svoje stanoviská, predložili informácie a poskytli podporné dôkazy v lehotách stanovených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany ďalej dostali možnosť písomne požiadať o vypočutie útvarmi Komisie vykonávajúcimi prešetrovanie a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(14)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(15)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania oznámila, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, ktorý je možné v rámci dostupného času primerane prešetriť, a to aj vzhľadom na zemepisnú polohu. Túto vzorku tvorili štyria výrobcovia z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali približne 54 % celkovej výroby v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke. Komisii neboli v stanovenej lehote doručené žiadne pripomienky, a preto bola vzorka potvrdená. Táto vzorka sa považovala za vzorku reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(16)

S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť boli všetci neprepojení dovozcovia/používatelia vyzvaní, aby sa zúčastnili na tomto prešetrovaní. Komisia požiadala uvedené strany, aby sa prihlásili a o svojich spoločnostiach poskytli informácie uvedené v prílohe II k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania. Prihlásili sa dvaja dovozcovia. Komisia ich vyzvala, aby spolupracovali vyplnením dotazníka. Žiadny z týchto dvoch dovozcov však neodpovedal.

(17)

Vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v štyroch krajinách dotknutých týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti sa v oznámení o začatí revízneho prešetrovania počítalo s výberom vzorky.

(18)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Požadované informácie zahŕňali objem a hodnotu predaja, objem výroby a výrobnú kapacitu. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenia dotknutých krajín pri Európskej únii, aby identifikovali a/alebo kontaktovali ďalších prípadných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(19)

Dotazníky na výber vzorky poslala štyridsiatim známym potenciálnym vyvážajúcim výrobcom: jedenástim v Turecku, piatim v Malajzii, desiatim v Južnej Kórei a štrnástim v Rusku. Tri turecké spoločnosti vyplnili dotazník na výber vzorky, jedna z nich následne od spolupráce odstúpila. Jedna spoločnosť v Rusku vyplnila dotazník na výber vzorky, potom však od spolupráce odstúpila. Žiadny z oslovených malajzijských a kórejských výrobcov ani žiadny iný malajzijský alebo kórejský výrobca sa neprihlásil a neposkytol požadované informácie.

(20)

Komisia poslala dotazníky štyrom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, štyrom vyvážajúcim výrobcom, ako sa uvádza v odôvodnení 18, a dvom dovozcom, ktorí sa prihlásili po začatí revízneho prešetrovania.

(21)

Vyplnené dotazníky dostala od štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky a dvoch vyvážajúcich výrobcov z Turecka. Od dovozcov neprišli žiadne odpovede.

(22)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

(23)

Prešetrovaný výrobok je rovnaký ako výrobok v pôvodnom prešetrovaní, konkrétne príslušenstvo k rúram a rúrkam (okrem liateho príslušenstva, prírub a príslušenstva so závitom) zo železa alebo z ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele) s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm, druhu používaného na zváranie na tupo alebo na iné účely, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7307 93 11, ex 7307 93 19 a ex 7307 99 80 (TARIC kódy 7307931191, 7307931193, 7307931194, 7307931195, 7307931199, 7307931991, 7307931993, 7307931994, 7307931995, 7307931999, 7307998092, 7307998093, 7307998094, 7307998095 a 7307998098) (ďalej len „príslušenstvo k rúram a rúrkam“ alebo „prešetrovaný výrobok“).

(24)

Usúdilo sa, že prešetrovaný výrobok vyrábaný v štyroch dotknutých krajinách a vyvážaný do Únie a výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Únie a predávaný v Únii majú rovnaké základné fyzické a chemické vlastnosti a rovnaké základné použitia. Preto sa považovali za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(25)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by uplynutie platnosti platných opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z dotknutých krajín.

(26)

Žiadny z výrobcov v Rusku, Malajzii a Kórei nespolupracoval pri prešetrovaní. Okrem toho počas obdobia revízneho prešetrovania dvaja spolupracujúci tureckí vyvážajúci výrobcovia predstavovali približne 50 % celkového tureckého vývozu príslušenstva k rúram a rúrkam do Únie. Predstavovali aj približne 40 % celkovej výroby určenej pre Turecko počas obdobia revízneho prešetrovania. Úroveň spolupráce zo strany Turecka sa preto považovala za nízku.

(27)

Komisia informovala orgány všetkých štyroch dotknutých krajín, že vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu by mohla uplatniť článok 18 základného nariadenia, pokiaľ ide o zistenia týkajúce sa Turecka, Ruska, Malajzie a Kórey. Komisia v tejto súvislosti od orgánov štyroch krajín nedostala žiadne pripomienky ani žiadosti o intervenciu úradníka pre vypočutie.

(28)

V dôsledku toho v súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia boli zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu založené na dostupných skutočnostiach, najmä na verejne dostupných informáciách, ako sú oficiálne webové sídla spoločností, informácie v žiadosti o revízne prešetrovanie a informácie získané od spolupracujúcich strán v priebehu revízneho prešetrovania (konkrétne od žiadateľa, výrobcov z Únie zaradených do vzorky a dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov). Komisia použila aj rôzne dovozné štatistiky vrátane dovozných štatistík získaných v súlade s článkom 14 ods. 6 základného nariadenia (ďalej len „databáza podľa článku 14 ods. 6“). Použila sa aj databáza Global Trade Atlas (GTA) (10) a databáza dovozu Spojených štátov amerických.

(29)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia najskôr preskúmala, či bol dovoz príslušenstva k rúram a rúrkam z Turecka do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania dumpingový, a to na základe údajov, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. V záujme úplnosti Komisia preskúmala aj dumping nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia revízneho prešetrovania, a to na základe konkrétnych dostupných údajov v databáze podľa článku 14 ods. 6, upravených o náklady na dopravu a poistenie, na základe odpovedí spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(30)

Pri pôvodnom prešetrovaní Komisia zistila, že niektorí vyvážajúci výrobcovia spolupracujúci pri tomto prešetrovaní vykonávali cielený dumping v zmysle článku 2 ods. 11 základného nariadenia. V rámci tohto revízneho prešetrovania Komisia analyzovala predaj na vývoz do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania s cieľom preskúmať, či počas daného obdobia pokračoval cielený dumping, teda či existoval jednoznačný profil vývozných cien s významnými rozdielmi medzi rôznymi kupujúcimi, regiónmi alebo obdobiami. V rámci tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti neboli zistené žiadne náznaky takých praktík.

(31)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % celkového objemu predaja prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(32)

Komisia následne určila druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli identické alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie, a preskúmala, či bol predaj na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu pre každý druh výrobku reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia revízneho prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu predaja identického alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie.

(33)

Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočné predajné ceny na domácom trhu.

(34)

Normálna hodnota bola založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(35)

V tomto prípade bola normálna hodnota stanovená ako vážený priemer cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(36)

Normálna hodnota vychádzala zo skutočnej ceny jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania, ak:

(37)

Ak sa určitý druh podobného výrobku v rámci bežného obchodu nepredával alebo sa predával v nedostatočnom objeme alebo ak sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia.

(38)

Normálna hodnota bola vytvorená sčítaním týchto priemerných výrobných nákladov každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na podobný výrobok počas obdobia revízneho prešetrovania:

(39)

Vo všetkých prípadoch sa prešetrovaný výrobok vyvážal nezávislým zákazníkom v Únii, a preto sa vývozná cena určila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien.

(40)

Komisia porovnala skôr stanovenú normálnu hodnotu a vývoznú cenu uvedených vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(41)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Normálna hodnota bola upravená s cieľom zohľadniť náklady na dopravu a úvery, zatiaľ čo vývozná cena bola upravená s cieľom zohľadniť náklady na dopravu, poistenie a úvery.

(42)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a článkom 2 ods. 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku.

(43)

Porovnaním normálnej hodnoty a vývoznej ceny v prípade dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa nepreukázal žiadny dumping počas obdobia revízneho prešetrovania.

(44)

Komisia preskúmala dumping nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov s použitím dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(45)

Komisia nemohla použiť vážený priemer normálnej hodnoty určený v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, keďže ten bol založený na počte kusov, zatiaľ čo vývozná cena získaná z databázy podľa článku 14 ods. 6 bola založená na počte ton. Komisia preto použila normálnu hodnotu, ktorú poskytol žiadateľ, ako reprezentatívnejšiu pre krajinu ako celok. V každom prípade, ako sa uvádza ďalej, použitie váženého priemeru normálnej hodnoty v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov by nezmenilo zistenia Komisie týkajúce sa neexistencie dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(46)

Na určenie priemernej vývoznej ceny v prípade nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Turecku Komisia využila údaje z databázy podľa článku 14 ods. 6, s výnimkou údajov o dovoze spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(47)

Komisia porovnala skôr stanovenú normálnu hodnotu a vývoznú cenu uvedených vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(48)

Komisia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Normálna hodnota a vývozná cena boli upravené s cieľom zohľadniť náklady na dopravu, poistenie a úvery vypočítané na základe údajov, ktoré poskytli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia.

(49)

Komisia nezistila žiadny dumping, keďže vývozná cena bola výrazne vyššia než normálna hodnota. Okrem toho priemerná vývozná cena nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov bola vyššia než priemerná vývozná cena spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. To znamená, že ak by sa použil rovnaký vážený priemer normálnej hodnoty ako v prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ani v takom prípade by nešlo o dumping.

(50)

Keďže sa počas obdobia revízneho prešetrovania nepreukázal žiadny dumping, Komisia analyzovala, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ak by platnosť opatrení na dovoz príslušenstva k rúram a rúrkam z Turecka uplynula. Analyzovali sa pri tom tieto aspekty: vývozná cena do iných destinácií, výrobná kapacita a voľná kapacita v Turecku, ako aj atraktívnosť trhu Únie.

(51)

Komisia preskúmala cenové správanie tureckých vývozcov pri vývoze do iných tretích krajín na základe tureckých vývozných štatistík, ktoré sú na úrovni osemmiestneho číselného kódu (11). Komisia čerpala z týchto štatistických údajov, keďže ani jeden z dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia revízneho prešetrovania nevyvážal do tretích krajín.

(52)

Podľa vývozných štatistík databázy Global Trade Atlas platí, že hoci je Únia najvýznamnejším vývozným trhom pre tureckých výrobcov, tento vývoz predstavuje iba približne 13 % odhadovanej výroby príslušenstva k rúram a rúrkam v Turecku, ako je opísané v odôvodnení 53. Tureckí výrobcovia príslušenstva k rúram a rúrkam sú preto naďalej zameraní predovšetkým na turecký domáci trh. Analýza tureckých vývozných štatistík zo strany Komisie ďalej ukázala, že vývoz do tretích krajín je zanedbateľný (12) a že výkyvy cien daného druhu výrobku sú výrazné do tej miery, že priemerná jednotková cena v týchto tretích krajinách je nereprezentatívna a nedáva zmysel, rovnako ako akékoľvek porovnávanie s priemernou jednotkovou cenou na trhu Únie.

(53)

Na základe žiadosti, vyplnených dotazníkov spolupracujúcich spoločností a údajov tureckého združenia vývozcov ocele Komisia odhadla výrobnú kapacitu Turecka na približne 35 000 ton. Na základe rovnakého súboru údajov Komisia odhadla voľnú kapacitu výroby príslušenstva k rúram a rúrkam v Turecku na približne 23 000 ton. Aj keď je to takmer polovica spotreby príslušenstva k rúram a rúrkam v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania (53 000 ton), ako sa uvádza v odôvodneniach 54 a 55, je nepravdepodobné, že by táto voľná kapacita smerovala na trh Únie vo veľkých množstvách, ak by platnosť opatrení uplynula. Je tiež potrebné poznamenať, že voľné kapacity v Turecku sú oveľa nižšie než úrovne zistené v ostatných dotknutých krajinách, kde sa odhadujú na 50 000 ton v Rusku, 112 000 ton v Kórei a 44 000 ton v Malajzii.

(54)

Napriek zďaleka najnižšiemu uloženému clu v porovnaní s antidumpingovým clom na dovoz prešetrovaného výrobku z ostatných krajín, na ktoré sa vzťahujú opatrenia (13), tureckí výrobcovia príslušenstva k rúram a rúrkam nevyužili túto relatívnu výhodu, ako to potvrdzujú pomerne nízke objemy vyvážané do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. A teda napriek tomu, že tureckí výrobcovia príslušenstva k rúram a rúrkam zostávajú na trhu Únie s týmito výrobkami, jeho atraktívnosť pre daných výrobcov je obmedzená.

(55)

Uvedené úvahy zrejme potvrdzuje správanie jedného z najväčších výrobcov príslušenstva k rúram a rúrkam v Turecku, ktorého situácia sa dá považovať za dobrý ukazovateľ toho, čo by mohlo nastať v prípade, že by boli opatrenia voči Turecku prerušené. Spoločnosti bolo uložené najnižšie antidumpingové clo (2,9 %). Napriek tomuto relatívne nízkemu clu, predovšetkým v porovnaní s jej konkurentmi, spoločnosť nezvýšila predaj na vývoz do Únie, ktorý bol počas obdobia revízneho prešetrovania dokonca nižší než počas pôvodného obdobia prešetrovania. Zároveň jej predaj na domácom trhu zostal na približne rovnakej úrovni ako pred uložením konečných opatrení.

(56)

Hoci v Turecku existuje voľná kapacita výroby príslušenstva k rúram a rúrkam, Komisia nezistila žiadny náznak, že by sa táto voľná kapacita využila na vývoz do Únie vo veľkých množstvách, aj vzhľadom na nezáujem o trh Únie, ktorý prejavili tureckí výrobcovia počas obdobia revízneho prešetrovania napriek ich pomerne výhodnému prístupu na trh Únie. Toto zistenie je ďalej podložené skutočnosťou, že tureckí výrobcovia, ktorí majú výhodu nízkeho antidumpingového cla v Únii, čo im poskytuje relatívnu komparatívnu výhodu oproti iným vyvážajúcim výrobcom, nevyužili túto možnosť na zvýšenie svojho podielu na trhu. Napokon nie je pravdepodobné, že by sa akýkoľvek vývoz do Únie realizoval na dumpingovej úrovni, keďže vývoz počas obdobia revízneho prešetrovania sa nerealizoval na dumpingovej úrovni. Komisia nezistila žiadny náznak, že by sa budúci vývoz uskutočňoval za ceny na dumpingových úrovniach. Na základe týchto skutočností sa očakáva, že aj keby sa turecký vývoz po zrušení opatrení zvýšil, toto zvýšenie by nepredstavovalo žiadne výrazné množstvá a v žiadnom prípade by nebolo na dumpingových cenových úrovniach.

(57)

Po zohľadnení uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že neexistuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu z Turecka, ak by platnosť opatrení uplynula.

(58)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu po uplynutí platnosti existujúcich opatrení.

(59)

Ani jeden z ruských vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval pri prešetrovaní. Komisia preto na posúdenie pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu využila dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Komisia v tejto súvislosti využila štatistické údaje (t. j. databázu podľa článku 14 ods. 6 a vývozné štatistiky databázy Global Trade Atlas), ako aj informácie, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(60)

Ruská vláda vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že informácie, ktoré Komisia použila na výpočet dumpingového rozpätia, boli založené výlučne na žiadosti o revízne prešetrovanie, neboli riadne skontrolované a neodrážajú reálnu situáciu na ruskom trhu. Ako sa uvádza v odôvodnení 59, ani jeden z ruských vyvážajúcich výrobcov nespolupracoval pri revíznom prešetrovaní napriek tomu, že boli na spoluprácu vyzvaní. Komisia okrem toho v rozpore s tvrdeniami ruskej vlády pri využití dostupných skutočností nepoužila len informácie poskytnutí žiadateľom, ale opierala sa aj o štatistické údaje z nezávislých zdrojov. Tento argument sa preto zamieta.

(61)

Vzhľadom na to, že nie sú k dispozícii žiadne ďalšie informácie, určenie normálnej hodnoty bolo založené na údajoch, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie, v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(62)

V dôsledku nespolupráce bola priemerná vývozná cena do Únie určená na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 V databáze podľa článku 14 ods. 6 neboli k dispozícii žiadne informácie na rozlíšenie druhov výrobku. Použila sa preto priemerná vývozná cena všetkých druhov výrobku.

(63)

Ruská vláda vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že vývozná cena bola vypočítaná selektívne na základe údajov o ruskom vývoze iba do Českej republiky. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Pri stanovovaní vývoznej ceny Komisia použila vývoz prešetrovaného výrobku do všetkých členských štátov počas obdobia revízneho prešetrovania, ako je zaznamenaný v databáze podľa článku 14 ods. 6, a nielen do Českej republiky. Tento argument sa preto zamieta.

(64)

Vážený priemer normálnej hodnoty sa porovnal s váženým priemerom vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia.

(65)

V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa zohľadnili rozdiely vo faktoroch ovplyvňujúcich ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V tejto súvislosti sa náklady na dopravu a poistenie určené na základe informácií, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie, odčítali od vývoznej ceny.

(66)

Výsledkom porovnania priemernej normálnej hodnoty a priemernej vývoznej ceny náležite upravenej na úroveň cien zo závodu, ako už bolo opísané, vyjadreným ako percentuálna hodnota ceny CIF (náklady, poistenie, prepravné) na hranici Únie je dumpingové rozpätie 41,8 % počas obdobia revízneho prešetrovania. Komisia tak zistila, že dumping pokračoval aj počas obdobia revízneho prešetrovania. Podľa databázy podľa článku 14 ods. 6 bola však úroveň dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania relatívne obmedzená, keď predstavovala 0,9 % celkovej spotreby v Únii počas tohto obdobia. Napriek tomu Komisia považovala takéto informácie za najlepšie dostupné informácie na vyvodenie záveru, že dumping počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval.

(67)

Ako už bolo uvedené, zistilo sa, že dovoz príslušenstva k rúram a rúrkam z Ruska bol počas obdobia revízneho prešetrovania dumpingový. Komisia ďalej analyzovala, či je pravdepodobné, že by dumping zistený počas obdobia revízneho prešetrovania pokračoval, ak by platnosť súčasných antidumpingových opatrení na dovoz príslušenstva k rúram a rúrkam z Ruska uplynula. Pre úplnosť Komisia takisto analyzovala, či je pravdepodobné, že by došlo k opätovnému výskytu dumpingu, ak by platnosť súčasných antidumpingových opatrení na dovoz príslušenstva k rúram a rúrkam z Ruska uplynula. Analyzovali sa pri tom tieto aspekty: vývozná cena do iných destinácií, výrobná kapacita a voľná kapacita v Rusku, ako aj atraktívnosť trhu Únie.

(68)

Podľa vývozných štatistík databázy Global Trade Atlas sú pre ruských výrobcov príslušenstva k rúram a rúrkam okrem Únie (predstavujúcej približne 12 % ruského vývozu) významné iba dva vývozné trhy. Je to Kazachstan (približne 46 % celkového vývozu) a Bielorusko (približne 26 % celkového vývozu). Informácie o predaji na vývoz do týchto krajín sú však dostupné len na úrovni šesťmiestneho kódu a zahŕňajú preto aj iné výrobky než prešetrovaný výrobok. Preto sa závery o objemoch vývozu do ďalších tretích krajín na základe vývozných štatistík databázy Global Trade Atlas môžu považovať iba za orientačné. Rovnako priemerné ceny určené na tomto základe by zahŕňali aj iné výrobky než prešetrovaný výrobok, ktoré môžu mať iné jednotkové hodnoty, a akýkoľvek záver založený na nich by sa musel takisto považovať za orientačný

(69)

Ruská vláda vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že by žiadny dumping neexistoval, keby Komisia použila predaj ruských výrobcov príslušenstva k rúram a rúrkam do tretích krajín, a nie ruský vývoz do Únie zaznamenaný v databáze podľa článku 14 ods. 6 Bez spolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov Komisia nemohla preskúmať skutočné číselné údaje týkajúce sa vývozu do tretích krajín. Údaje, z ktorých ruská vláda vychádzala pri svojom tvrdení, sa navyše zakladajú na šesťmiestnom kóde (ktorý zahŕňa aj iné výrobky než prešetrovaný výrobok, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 68). Analýza Komisie v odôvodnení 66 vychádza z databázy podľa článku 14 ods. 6, v ktorej sa síce nerozlišuje medzi jednotlivými druhmi výrobku, no obsahuje presné údaje týkajúce sa dovozu prešetrovaného výrobku. Tento argument sa preto zamieta.

(70)

Podľa dostupných údajov uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie má Rusko odhadovanú výrobnú kapacitu 90 000 ton a odhadovanú voľnú kapacitu 50 000 ton. Voľná kapacita Ruska je teda blízka celkovej spotrebe príslušenstva k rúram a rúrkam v Únii.

(71)

Príslušenstvo k rúram a rúrkam sa používa najmä v ropnom a plynárenskom priemysle, stavebníctve, pri výrobe energie, stavbe lodí a v priemyselných zariadeniach. Žiadne z dostupných skutočností nepoukazujú na značný nárast alebo pokles týchto odvetví v Rusku, a teda sa očakáva, že ruský domáci trh s príslušenstvom k rúram a rúrkam zostane aj v nasledujúcich rokoch pomerne stabilný, pričom pre ruské príslušenstvo k rúram a rúrkam pravdepodobne neprinesie žiadne výrazné možnosti rozšírenia. Mimo Ruska sú hlavnými vývoznými trhmi pre toto odvetvie Únia, Kazachstan a Bielorusko. Žiadne z dostupných informácií nenaznačujú, že by sa dopyt na ktoromkoľvek z týchto trhov mal v nasledujúcich rokoch do značnej miery znížiť alebo zvýšiť. Podľa informácií, ktoré poskytol žiadateľ, existuje celosvetová nadmerná kapacita príslušenstva k rúram a rúrkam a trh Únie je jedným z najväčších trhov na svete, a preto je atraktívnou vývoznou destináciou.

(72)

Ruská vláda vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií uviedla, že ruská domáca spotreba, ako aj predpokladaný dopyt po príslušenstve k rúram a rúrkam vykazujú mierne vzostupný trend (2 %, resp. 2,4 – 2,8 %). Treba poznamenať, že ruská vláda nepodložila tieto čísla overiteľným súborom údajov. V každom prípade, aj keby sme uvedené údaje považovali za bernú mincu, konzistentne so zisteniami Komisie svedčia o tom, že situácia na ruskom trhu je v prípade prešetrovaného výrobku pomerne stabilná a je nepravdepodobné, že by pre ruské príslušenstvo k rúram a rúrkam priniesla výrazné možnosti rozšírenia. Tento argument sa preto zamieta.

(73)

Ruskí vyvážajúci výrobcovia príslušenstva k rúram a rúrkam pri tomto prešetrovaní nespolupracovali. Nie sú dostupné ani platné štatistické informácie o cenách ruského predaja príslušenstva k rúram a rúrkam na trhoch tretích krajín ani na domácom trhu v Rusku. Počas prešetrovania preto nebolo možné určiť úrovne cien na týchto trhoch.

(74)

Vzhľadom na úroveň platných antidumpingových ciel ruskí výrobcovia takmer zastavili svoj vývoz do Únie. Prešetrovanie ukázalo, že v rokoch 2014 a 2015 ruský dovoz na trh Únie prakticky neexistoval. Rusko obnovilo vývoz do Únie (ktorý bol navyše dumpingový napriek vysokým uloženým clám) až v roku 2016 a ďalej ho zvýšilo počas obdobia revízneho prešetrovania.

(75)

Ak by sa clo prestalo uplatňovať, ruský vývoz by mal prístup na trh Únie bez prekážok. Vzhľadom na veľké voľné kapacity Ruska v kombinácii s celosvetovou nadmernou kapacitou nie je podľa Komisie možné vylúčiť, že by to viedlo k výraznému nárastu vývozu z Ruska do Únie, ktorá je pre Rusko aj z dôvodu svojej blízkosti dôležitým potenciálnym vývozným trhom. Ruský vývoz do Únie by sa navyše pravdepodobne uskutočňoval za dumpingové ceny, ako sa uvádza v odôvodnení 66.

(76)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že ak by platnosť opatrení uplynula, dumping by pravdepodobne v budúcnosti pokračoval. Komisia takisto dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu. Vzhľadom na neexistujúcu spoluprácu mohla Komisia analyzovať údaje o vývoze do tretích krajín iba na úrovni šesťmiestneho číselného kódu. Táto analýza sa nemohla považovať za jednoznačnú z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 68. Napriek tomu, vzhľadom na veľkú voľnú kapacitu v Rusku, dumpingové cenové úrovne príslušenstva k rúram a rúrkam dovážaného do Únie v období revízneho prešetrovania spolu s atraktívnosťou trhu Únie z hľadiska ruských výrobcov, ktorý je pre Rusko významným potenciálnym vývozným trhom, Komisia takisto dospela k záveru, že ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, značné množstvá príslušenstva k rúram a rúrkam z Ruska by pravdepodobne vstupovali na trh Únie za dumpingové ceny.

(77)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia na základe dostupných skutočností dospela k záveru, že uplynutie platnosti antidumpingových opatrení uložených na príslušenstvo k rúram a rúrkam z Ruska by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu a v každom prípade k opätovnému výskytu dumpingu.

(78)

Pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny kórejský výrobca. Pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu bola preto založená na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Komisia v tejto súvislosti použila žiadosť, vývozné štatistiky databázy Global Trade Atlas a dovozné štatistiky USA.

(79)

Vývoz z Kórey počas obdobia revízneho prešetrovania bol zanedbateľný (menej než 40 ton), a preto sa nepovažoval za reprezentatívny. Analýza sa zamerala na opätovný výskyt dumpingu z Kórey na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(80)

Komisia analyzovala, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ak by platnosť opatrení uplynula. Analyzovali sa pri tom tieto aspekty: kórejské vývozné ceny do iných destinácií, výrobná kapacita a voľná kapacita v Kórei, ako aj atraktívnosť trhu Únie.

(81)

S cieľom preskúmať pravdepodobné správanie výrobcov príslušenstva k rúram a rúrkam v Kórei voči trhu Únie, ak by platnosť opatrení uplynula, Komisia posudzovala kórejské správanie pri vývoze na trh USA. Komisia vybrala USA, pretože na rozdiel od iných destinácií kórejského vývozu má tento trh podobnú veľkosť ako trh Únie, s mnohými domácimi výrobcami, ale aj s veľkým podielom dovozu a nízkymi sadzbami dovozného cla, čo robí tento trh veľmi konkurenčným. USA navyše predstavuje najvýznamnejšiu destináciu pre vývoz z Kórey s približne 27 % vývozu príslušenstva k rúram a rúrkam počas obdobia revízneho prešetrovania (14), s pomerne podrobnými štatistikami (15). Tento prístup je napokon rovnaký, ako sa použil v prípade Kórey pri predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti a ako je uvedené v odôvodnení 1.

(82)

Vzhľadom na to, že nie sú k dispozícii žiadne ďalšie informácie, určenie normálnej hodnoty bolo založené na údajoch, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie, v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(83)

V záujme úplnosti Komisia použila aj zoznam cien na domácom trhu, ktorý poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie, ako alternatívnu metódu určenia normálnej hodnoty. Pri použití jednej aj druhej normálnej hodnoty zostali zistenia Komisie týkajúce sa dumpingu pozitívne. Použitie zoznamu cien na domácom trhu viedlo dokonca k zisteniu vyššieho dumpingového rozpätia.

(84)

Vývozné ceny počas obdobia revízneho prešetrovania boli určené na základe verejne dostupných údajov, t. j. z colných štatistík USA. Na základe metodiky, ktorú vypracoval žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie, Komisia upravila štatistiky tak, že vylúčila druhy výrobku, ktoré neboli zahrnuté do vytvorenej normálnej hodnoty opísanej skôr v texte, s cieľom dosiahnuť lepšiu porovnateľnosť.

(85)

Vážený priemer normálnej hodnoty sa v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia porovnal s váženým priemerom vývoznej ceny stanoveným skôr v texte, pričom obidve hodnoty boli porovnávané na úrovni ceny zo závodu.

(86)

V záujme spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa zohľadnili rozdiely vo faktoroch ovplyvňujúcich ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Rovnako vývozná cena bola upravená s cieľom zohľadniť náklady na dopravu, poistenie a balenie, ktoré odhadol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie, aby sa hodnoty získané z dovozných štatistík USA na základe ceny CIF (náklady, poistenie, prepravné) dostali na úroveň cien zo závodu.

(87)

Výsledkom porovnania priemernej normálnej hodnoty a priemernej vývoznej ceny náležite upravenej na úroveň cien zo závodu, ako už bolo uvedené, vyjadreným ako percentuálna hodnota ceny CIF (náklady, poistenie, prepravné) na hranici USA je dumpingové rozpätie 7,2 % pre vytvorenú normálnu hodnotu a 9,1 % pri použití zoznamu cien na domácom trhu. Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodnení 90, nedávno sa zistilo, že kórejskí výrobcovia určitého príslušenstva k rúram a rúrkam (príslušenstva z uhlíkovej ocele na zváranie na tupo) uplatňovali dumping pri svojich výrobkoch v Japonsku.

(88)

Podľa skutočností dostupných v žiadosti o revízne prešetrovanie má Kórea výrobnú kapacitu 160 000 ton a voľnú výrobnú kapacitu 112 000 ton. Voľná kapacita sa rovná dvojnásobku celkovej spotreby v Únii. Podľa žiadosti sa od zavedenia konečných ciel v roku 2002 kórejská výrobná kapacita príslušenstva k rúram a rúrkam výrazne rozšírila, z odhadovaných 10 000 ton na odhadovaných 160 000 ton počas obdobia revízneho prešetrovania.

(89)

Žiadna z dostupných skutočností nepoukazuje na značný nárast alebo pokles odvetví využívajúcich príslušenstvo k rúram a rúrkam v Kórei, a teda sa očakáva, že kórejský domáci trh s týmito výrobkami zostane aj v nasledujúcich rokoch pomerne stabilný, a preto nebude poskytovať žiadne výrazné možnosti rozšírenia pre kórejských výrobcov príslušenstva k rúram a rúrkam. Okrem USA sú ďalšími hlavnými vývoznými trhmi pre kórejských výrobcov príslušenstva k rúram a rúrkam Blízky východ a juhovýchodná Ázia. Žiadna z informácií dostupných počas prešetrovania nenaznačuje, že by sa dopyt na ktoromkoľvek z týchto trhov mal v nasledujúcich rokoch do značnej miery zvýšiť.

(90)

Okrem toho Japonsko 31. marca 2018 uložilo konečné antidumpingové clo v rozsahu od 41,8 % do 63,2 % na dovoz príslušenstva z uhlíkovej ocele na zváranie na tupo z Kórey. Otvorený trh Únie by bol výborným cieľom na presmerovanie tohto vývozu.

(91)

Prešetrovaním sa ukázalo, že trh Únie s príslušenstvom k rúram a rúrkam je pre kórejský vývoz atraktívny a ešte ním nie je v plnej miere využitý vzhľadom na vysoké clo podľa platných opatrení (od 32,4 % pre jedného výrobcu po 44 % pre ďalších). Hoci sa vývoz po zavedení opatrení v roku 2002 zastavil, kórejské výrobné odvetvie príslušenstva k rúram a rúrkam je naďalej veľmi silne závislé od vývozu. Vzhľadom na nadmernú kapacitu v juhovýchodnej Ázii, antidumpingové clá v Japonsku a už teraz značný vývoz do USA by v prípade uplynutia platnosti opatrení trh Únie predstavoval ďalší veľký potenciálny vývozný trh pre kórejskú nadmernú kapacitu.

(92)

Vzhľadom na výrobnú a voľnú kapacitu, praktiky stanovovania cien kórejských výrobcov na trhu USA a atraktívnosť trhu Únie pre kórejských výrobcov príslušenstva k rúram a rúrkam je vysoko pravdepodobné, že ak by platnosť opatrení uplynula, kórejskí výrobcovia príslušenstva k rúram a rúrkam by vyvážali značné množstvá týchto výrobkov do Únie za dumpingové ceny. Vzhľadom na zvýšenie výrobnej kapacity a voľnej kapacity od pôvodného zavedenia opatrení by mohla byť úroveň dumpingového dovozu oveľa vyššia, ako bola pred uložením konečných opatrení. Komisia preto dospela k záveru, že ak by platnosť opatrení uplynula, existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

(93)

Pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny malajzijský výrobca. Pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu bola preto založená na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Komisia v tejto súvislosti použila žiadosť, vývozné štatistiky databázy Global Trade Atlas a dovozné štatistiky USA.

(94)

Z databázy podľa článku 14 ods. 6 vyplýva, že dovoz z Malajzie počas obdobia revízneho prešetrovania bol zanedbateľný (menej než 10 ton), a preto sa nepovažoval za reprezentatívny. Analýza sa zamerala na opätovný výskyt dumpingu z Malajzie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(95)

Komisia analyzovala, či existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ak by platnosť opatrení uplynula. Analyzovali sa pri tom tieto aspekty: malajzijské vývozné ceny do iných destinácií, výrobná kapacita a voľná kapacita v Malajzii, ako aj atraktívnosť trhu Únie.

(96)

S cieľom preskúmať pravdepodobné správanie výrobcov príslušenstva k rúram a rúrkam v Malajzii Komisia posudzovala vývoz z Malajzie do USA. Tento prístup je rovnaký, ako sa použil v prípade Malajzie pri predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti uvedenom v odôvodnení 1. Komisia vybrala USA, pretože trh USA má podobnú veľkosť ako trh Únie, s mnohými domácimi výrobcami, ale aj s veľkým podielom dovozu a nízkymi sadzbami dovozného cla, čo robí tento trh veľmi konkurenčným. Trh USA je navyše zďaleka najvýznamnejším vývozným trhom pre Malajziu. Podľa vývozných štatistík databázy Global Trade Atlas bol počas obdobia revízneho prešetrovania objem vývozu do USA takmer 19 000 ton, čo predstavovalo približne 90 % celkového vývozu príslušenstva k rúram a rúrkam z Malajzie počas toho obdobia. Objem vývozu do USA je takisto vyšší ako odhadovaná celková malajzijská výroba (16). Ďalšími hlavnými vývoznými trhmi pre malajzijských výrobcov príslušenstva k rúram a rúrkam sú Mexiko, Turecko a Kanada, ktoré predstavujú 4 %, 3 % a 1 % ich vývozu týchto výrobkov.

(97)

Vzhľadom na to, že nie sú k dispozícii žiadne ďalšie informácie, určenie normálnej hodnoty bolo založené na údajoch, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie, v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(98)

Vývozné ceny počas obdobia revízneho prešetrovania boli určené na základe verejne dostupných údajov, t. j. z colných štatistík USA. Na základe metodiky, ktorú vypracoval žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie, Komisia upravila štatistiky tak, že vylúčila druhy výrobku, ktoré neboli zahrnuté do vytvorenej normálnej hodnoty, ako už bolo opísané, s cieľom dosiahnuť lepšiu porovnateľnosť.

(99)

Vážený priemer normálnej hodnoty sa v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia porovnával s váženým priemerom vývoznej ceny príslušenstva k rúram a rúrkam, pričom obidve hodnoty boli porovnávané na úrovni ceny zo závodu.

(100)

V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa zohľadnili rozdiely vo faktoroch ovplyvňujúcich ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Rovnako vývozná cena bola upravená s cieľom zohľadniť náklady na dopravu, poistenie a balenie, ktoré odhadol žiadateľ v žiadosti o revízne prešetrovanie, aby sa hodnoty získané z dovozných štatistík USA na základe ceny CIF (náklady, poistenie, prepravné) dostali na úroveň cien zo závodu.

(101)

Výsledkom porovnania priemernej normálnej hodnoty a priemernej vývoznej ceny náležite upravenej na úroveň cien zo závodu, ako už bolo uvedené, vyjadreným ako percentuálna hodnota ceny CIF (náklady, poistenie, prepravné) na hranici USA je vo všetkých prípadoch dumpingové rozpätie viac ako 86,7 %. Ako je vysvetlené v odôvodnení 105, orgány USA zistili, že Malajzia bola využívaná na obchádzanie antidumpingových ciel uložených na čínskych výrobcov príslušenstva k rúram a rúrkam. Clá boli rozšírené na malajzijských vývozcov príslušenstva k rúram a rúrkam.

(102)

Podľa žiadosti má Malajzia výrobnú kapacitu 59 000 ton a voľnú kapacitu 44 000 ton, čo je hodnota blízka celkovej spotrebe príslušenstva k rúram a rúrkam v Únii. V žiadosti o revízne prešetrovanie sa ďalej uvádza, že od zavedenia konečných opatrení v roku 2002 sa malajzijská výrobná kapacita príslušenstva k rúram a rúrkam výrazne rozšírila, z odhadovaných 10 000 ton na odhadovaných 59 000 ton počas obdobia revízneho prešetrovania.

(103)

Žiadna z dostupných skutočností nepoukazuje na značný nárast alebo pokles odvetví využívajúcich príslušenstvo k rúram a rúrkam v Malajzii, a teda sa očakáva, že malajzijský domáci trh s týmito výrobkami zostane aj v nasledujúcich rokoch pomerne stabilný, a preto nebude poskytovať žiadne výrazné možnosti rozšírenia pre malajzijské príslušenstvo k rúram a rúrkam.

(104)

Prešetrovaním sa ukázalo, že trh Únie s príslušenstvom k rúram a rúrkam je pre malajzijský vývoz atraktívny. Je to najmä v dôsledku potenciálu, ktorý malajzijským výrobcom príslušenstva k rúram a rúrkam ponúka a ktorý títo výrobcovia nevyužívajú vzhľadom na úroveň antidumpingových ciel. Hoci sa ich vývoz po zavedení konečných opatrení v roku 2002 prakticky zastavil, malajzijské výrobné odvetvie príslušenstva k rúram a rúrkam je veľmi silne závislé od vývozu, pričom hlavným vývozným trhom sú USA.

(105)

Orgány USA 25. júla 2018 predbežne rozšírili antidumpingové clo vo výške 182,9 % uložené na dovoz príslušenstva z uhlíkovej ocele na zváranie na tupo z Čínskej ľudovej republiky aj na dovoz tohto výrobku z Malajzie, pretože zistili, že Malajzia bola využívaná pri obchádzaní týchto opatrení. Hoci skutoční výrobcovia príslušenstva k rúram a rúrkam v Malajzii môžu byť od tohto cla oslobodení, povinnosť získať osvedčenie spôsobuje ťažkopádnosť predaja ich výrobkov v USA a znižuje jeho atraktívnosť.

(106)

Uvedené skutočnosti v kombinácii s nadmernými kapacitami v juhovýchodnej Ázii, ako je uvedené v odôvodnení 91, by v prípade uplynutia platnosti opatrení urobili z trhu Únie cieľový trh pre malajzijské nadmerné kapacity a výrobky predtým predávané v USA.

(107)

Vzhľadom na voľnú kapacitu, praktiky stanovovania cien v USA a rozšírenie antidumpingových ciel na Malajziu na tomto trhu v spojení s atraktívnosťou trhu Únie pre malajzijských výrobcov príslušenstva k rúram a rúrkam je vysoko pravdepodobné, že ak by platnosť opatrení uplynula, malajzijskí výrobcovia príslušenstva k rúram a rúrkam by vyvážali značné množstvá týchto výrobkov do Únie za dumpingové ceny. Vzhľadom na zvýšenie výrobnej kapacity a voľnej kapacity od zavedenia konečných opatrení v roku 2002 by úroveň dumpingového dovozu mohla byť oveľa vyššia, ako bola pred uložením konečných opatrení. Komisia preto dospela k záveru, že ak by platnosť opatrení uplynula, existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu.

(108)

Ako bolo konštatované v odôvodneniach 43 a 49, prešetrovaním sa nepreukázal dumping v prípade žiadneho z vyvážajúcich výrobcov v Turecku počas obdobia revízneho prešetrovania a nebola zistená žiadna pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, ak by platnosť opatrení uplynula.

(109)

Prešetrovanie týkajúce sa Turecka by sa preto malo ukončiť a opatrenia voči Turecku by sa mali zrušiť.

(110)

Pokiaľ ide o Rusko, Komisia dospela na základe informácií dostupných počas obdobia revízneho prešetrovania k záveru, že dumping z Ruska pokračoval. Vzhľadom na veľkú voľnú kapacitu v Rusku, vývozné ceny do tretích krajín, dumpingové cenové úrovne príslušenstva k rúram a rúrkam dovážaného do Únie v období revízneho prešetrovania spolu s atraktívnosťou trhu Únie z hľadiska ruských výrobcov, ktorý je pre Rusko významným potenciálnym vývozným trhom, Komisia okrem toho takisto dospela k záveru, že ak by sa nechala uplynúť platnosť opatrení, značné množstvá príslušenstva k rúram a rúrkam z Ruska by pravdepodobne vstupovali na trh Únie za dumpingové ceny. Komisia preto takisto dospela k záveru, že existujú dôkazy opätovného výskytu dumpingu.

(111)

Pokiaľ ide o Malajziu a Kóreu, vzhľadom na značné nadmerné kapacity v týchto krajinách, obmedzený potenciál rastu na ich domácich trhoch a atraktívnosť trhu Únie pre výrobcov príslušenstva k rúram a rúrkam v týchto krajinách bol prijatý záver, že ak by platnosť antidumpingových opatrení uplynula, dovoz prešetrovaného výrobku z týchto krajín do Únie by sa zvýšil vo veľkých množstvách. Komisia okrem toho konštatuje, že tento dovoz by sa pravdepodobne uskutočňoval za dumpingové ceny. Komisia preto dospela k záveru, že uplynutie platnosti opatrení týkajúcich sa príslušenstva k rúram a rúrkam by pravdepodobne viedlo k opätovnému výskytu dumpingu, pokiaľ ide o Kóreu a Malajziu.

(112)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábalo podobný výrobok dvadsaťjeden výrobcov z Únie. Troch z týchto výrobcov zastupuje žiadateľ. Uvedených dvadsaťjeden výrobcov z Únie predstavuje „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Do vzorky boli zaradení štyria výrobcovia z Únie, ako je opísané v odôvodneniach 14 a 15. Vzorka predstavuje viac ako 54 % celkovej výroby a objemu predaja v Únii, ako sa opisuje v odôvodnení 15.

(113)

Komisia stanovila spotrebu v Únii sčítaním:

(114)

Na základe toho sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(115)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii znížila o 12 %. Presnejšie povedané, zatiaľ čo spotreba v Únii klesla v roku 2015 o 15 %, medzi rokmi 2015 a 2016 sa zlepšila a následne od roku 2016 po obdobie revízneho prešetrovania opäť klesla.

(116)

Ako je uvedené v odôvodneniach 43, 49 a 57, nebol zistený žiadny dumping počas obdobia revízneho prešetrovania ani pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu, pokiaľ ide o dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Turecku. V dôsledku toho by sa mala platnosť opatrení týkajúcich sa Turecka ukončiť. S cieľom preskúmať pokračovanie alebo opätovný výskyt ujmy Komisia preskúma dovoz z Turecka spoločne s dovozom z tretích krajín. Pre úplnosť budú údaje týkajúce sa Turecka uvedené aj osobitne v oddiele 4.3.5.

(117)

Objem dovozu z Malajzie vychádzal zo štatistických údajov Eurostatu (úroveň TARIC). Komisia určila podiel dovozu na trhu na základe spotreby v Únii, ako sa uvádza v odôvodnení 113.

(118)

Objem dovozu z Malajzie bol počas celého posudzovaného obdobia blízky nule a na podobnej úrovni od uloženia konečných opatrení v roku 2002. Podiel na trhu bol počas celého posudzovaného obdobia zanedbateľný.

(119)

Vzhľadom na veľmi nízky objem dovozu z Malajzie a široký rozsah druhov prešetrovaného výrobku [zahŕňajúci rôzne parametre, ako sú normy špecifikácie, trieda materiálu, základná surovina, typ (koleno, spojka tvaru T, reduktor) vonkajší priemer a hrúbka steny] ceny tohto dovozu nebolo možné zmysluplne analyzovať.

(120)

Objem dovozu z Kórey vychádzal zo štatistík Eurostatu (úroveň TARIC). Komisia určila podiel dovozu na trhu na základe spotreby v Únii, ako sa uvádza v odôvodnení 113.

(121)

Objem dovozu z Kórey bol počas celého posudzovaného obdobia zanedbateľný a podiel na trhu klesol počas obdobia revízneho prešetrovania na 0,1 %. Tieto parametre zostali na podobnej úrovni od uloženia konečných opatrení v roku 2002. Podiel na trhu klesol z 0,7 % v roku 2014 na 0,1 % v období revízneho prešetrovania.

(122)

Vzhľadom na veľmi nízky objem dovozu z Kórey a široký rozsah druhov prešetrovaného výrobku nebolo možné ceny tohto dovozu zmysluplne analyzovať.

(123)

Objem dovozu a priemerná dovozná cena v prípade Ruska vychádzali zo štatistík Eurostatu (úroveň TARIC). Komisia určila podiel dovozu na trhu na základe spotreby v Únii, ako sa uvádza v odôvodnení 113.

(124)

Objem dovozu z Ruska bol počas celého posudzovaného obdobia na veľmi nízkej úrovni. Zvýšil sa z 18 ton v roku 2014 a 2015 na 431 ton v roku 2016 a na 468 ton počas obdobia revízneho prešetrovania, čo zodpovedalo zvýšeniu podielu na trhu z 0 % v rokoch 2014 a 2015 na 0,9 % v období revízneho prešetrovania.

(125)

Priemerná cena dovozu z Ruska do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Dovozná cena

(126)

Priemerná cena dovozu z Ruska dosiahla počas rokov 2014 a 2015 veľmi vysokú úroveň, ale medzi rokmi 2015 a 2016 klesla približne o 84 % a v období revízneho prešetrovania o ďalších 13 %. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia dovozné ceny znížili o 90 %.

(127)

Ako sa uvádza v odôvodnení 124, aj keď bol objem dovozu príliš nízky na to, aby sa považoval za reprezentatívny, ceny tohto dovozu by sa mohli považovať za primeraný náznak budúceho cenového správania, ak by uplynula platnosť opatrení.

(128)

Vzhľadom na chýbajúcu spoluprácu ruských vývozcov/výrobcov, ako sa uvádza v odôvodnení 58, sa Komisia pri určovaní úrovne cenového podhodnotenia musela opierať o dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia. V tomto prípade určila cenové podhodnotenie dovozu s pôvodom v Rusku počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala i) vážený priemer predajných cien výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii, upravených na úroveň zo závodu, s ii) priemernou cenou dovozu z Ruska pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie určenou na základe ceny CIF (náklady, poistenie, prepravné), ako ju uvádza Eurostat, upravenou o náklady po dovoze. Vzhľadom na neexistenciu akýchkoľvek ďalších informácií boli tieto náklady odhadnuté na 1 % ceny CIF.

(129)

V dôsledku nespolupráce nebolo možné určiť druhy výrobku vyvážané z Ruska. Porovnanie na základe jednotlivých druhov preto nebolo možné. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania.

(130)

Porovnanie v prípade Ruska ukázalo vážený priemer rozpätia podhodnotenia ceny vo výške 49,8 % na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(131)

Objem dovozu a priemerná dovozná cena pre všetky ostatné tretie krajiny boli založené na štatistikách Eurostatu (úroveň TARIC). Komisia určila podiel dovozu na trhu na základe spotreby v Únii, ako sa uvádza v odôvodnení 113.

Tabuľka 6

Objem dovozu a podiel na trhu

(132)

V súlade so znížením spotreby sa objem dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín v období medzi rokom 2014 a obdobím revízneho prešetrovania znížil o 5 %. Podiel dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín na trhu zostal počas posudzovaného obdobia v rozmedzí od 34,8 % do 40,7 %. Najviac dovozu prišlo z Číny, Kambodže a Vietnamu, čo boli počas obdobia revízneho prešetrovania jediné krajiny s individuálnymi podielmi na trhu vyššími než 5 %.

(133)

Ako sa uvádza v odôvodnení 6, v súčasnosti sú platné antidumpingové opatrenia na dovoz príslušenstva k rúram a rúrkam s pôvodom v Číne. Napriek klesajúcemu objemu dovozu (o 9 % počas posudzovaného obdobia) vzhľadom na pokles spotreby v Únii podiel čínskeho dovozu na trhu počas toho istého obdobia mierne stúpol (o 0,5 %). Podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia pohyboval v rozmedzí 14,2 % až 17,7 %. Dovozné ceny z Číny boli počas posudzovaného obdobia stabilné. V priemere boli nižšie ako ceny výrobcov z Únie a takisto nižšie ako dovozné ceny z iných tretích krajín.

(134)

Objem dovozu z Kambodže v absolútnom vyjadrení počas posudzovaného obdobia vzrástol a podiel na trhu vzrástol o 4,6 percentuálneho bodu, z 1,9 % v roku 2014 na 6,5 % v období revízneho prešetrovania. Objem dovozu z Vietnamu klesol (o 5 %), čo sa však rovnako ako v prípade Číny v dôsledku poklesu spotreby v Únii premietlo do zvýšenia podielu na trhu (o 0,4 percentuálneho bodu). Podiel Vietnamu na trhu sa tak vyvíjal zo 4,9 % v roku 2014 na 5,3 % v období revízneho prešetrovania. Dovozné ceny z Vietnamu a Kambodže boli v priemere nižšie než ceny výrobcov z Únie a takisto nižšie ako dovozné ceny z iných tretích krajín.

(135)

Napokon objem dovozu z ostatných, neuvádzaných tretích krajín medzi rokom 2014 a obdobím revízneho prešetrovania výrazne klesol o 35 %. Ich podiel na trhu klesol počas posudzovaného obdobia o 3,3 percentuálneho bodu, z 12,9 % v roku 2014 na 9,6 % v období revízneho prešetrovania. Dovozné ceny z týchto krajín boli v priemere výrazne vyššie ako ceny výrobcov z Únie. Takisto boli výrazne vyššie ako dovozné ceny z Číny, Kambodže a Vietnamu.

(136)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré mali v posudzovanom období vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(137)

Ako sa uvádza v odôvodnení 15, na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol použitý výber vzorky.

(138)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia posúdila makroekonomické ukazovatele týkajúce sa celého výrobného odvetvia Únie na základe údajov získaných od žiadateľa, ktoré overila porovnaním s informáciami, ktoré poskytli niekoľkí výrobcovia z Únie vo fáze pred začatím prešetrovania, a s overenými vyplnenými dotazníkmi výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Komisia posúdila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z overených vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(139)

Makroekonomickými ukazovateľmi sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu.

(140)

Mikroekonomickými ukazovateľmi sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(141)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity výrobcov z Únie

(142)

Počas posudzovaného obdobia klesol objem výroby o 15 %. Konkrétnejšie, začal klesať v roku 2015 a potom ďalej klesal v roku 2016, zatiaľ čo v období revízneho prešetrovania mierne stúpol.

(143)

Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia znížila o 9 %. Je potrebné poznamenať, že v auguste 2017, t. j. počas obdobia revízneho prešetrovania, výrobný závod jedného z výrobcov z Únie skončil prevádzku a bol odstavený.

(144)

Keďže objem výroby klesol viac ako kapacita, využitie kapacity sa v priebehu posudzovaného obdobia znížilo o 1,8 percentuálneho bodu.

(145)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Objem predaja a podiel na trhu výrobcov z Únie

(146)

Celkový predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie klesol počas posudzovaného obdobia o 17 %, trochu prudšie než spotreba počas toho istého obdobia (–12 %). Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa v posudzovanom období znížil o 3,4 percentuálneho bodu. Objem predaja výrobného odvetvia Únie medziročne klesol predovšetkým v rokoch 2014 až 2015 (o 11 %), v roku 2016 zostal pomerne stabilný a v období revízneho prešetrovania klesol o ďalších 6 %. Počas posudzovaného obdobia to viedlo ku kolísavému podielu na trhu, ktorý stúpol o 2,3 percentuálneho bodu v roku 2015, potom klesol o 7 percentuálnych bodov v roku 2016 a opäť stúpol o 1,3 percentuálneho bodu v období revízneho prešetrovania.

(147)

Medzi rokom 2014 a obdobím revízneho prešetrovania klesla spotreba v Únii o 12 %. Objem predaja výrobného odvetvia Únie klesol o 17 %, čo sa však premietlo do zvýšenia podielu na trhu o 3,4 percentuálneho bodu.

(148)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Zamestnanosť a produktivita výrobcov z Únie

(149)

Počas posudzovaného obdobia sa zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie znížila o 30 %. K veľkému poklesu došlo v roku 2017, čiastočne v dôsledku zatvorenia výrobného závodu jedného z výrobcov z Únie.

(150)

V dôsledku poklesu výroby (o 14 % počas posudzovaného obdobia) a ešte väčšieho poklesu zamestnanosti (o 30 % počas posudzovaného obdobia) sa počas toho istého obdobia produktivita zvýšila o 21 %.

(151)

Dumpingové rozpätie určené v súvislosti s dovozom príslušenstva k rúram a rúrkam do Únie z Ruska bolo počas obdobia revízneho prešetrovania výrazne nad úrovňou de minimis. Zároveň bola úroveň dovozu z Ruska počas obdobia revízneho prešetrovania veľmi obmedzená a predstavovala iba 0,9 % spotreby v Únii. Vplyv veľkosti skutočného dumpingového rozpätia dovozu z Ruska na výrobné odvetvie Únie bol preto značne obmedzený.

(152)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 118 a 121, dovoz z Malajzie a Kórey bol počas posudzovaného obdobia zanedbateľný. Preto nebolo možné potvrdiť zistenie o existencii dumpingu, pokiaľ ide o tieto dve krajiny. Prešetrovanie bolo preto zamerané na pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia antidumpingových opatrení.

(153)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné predajné ceny v Únii a jednotkové náklady

(154)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii klesla o 8 % a v období revízneho prešetrovania dosiahla hodnotu 2 553 EUR za tonu. Výrobné odvetvie Únie muselo znížiť svoje ceny v reakcii na všeobecný pokles predajných cien na trhu s príslušenstvom k rúram a rúrkam v dôsledku zmenšujúceho sa dopytu.

(155)

Priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížili v menšej miere, a to o 6 %. Hlavný faktor, ktorý ovplyvnil pokles jednotkových výrobných nákladov, bol pokles ceny surovín.

(156)

Priemerné náklady práce sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(157)

Priemerné náklady práce na zamestnanca zostali počas posudzovaného obdobia stabilné.

(158)

Úroveň zásob sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 12

Zásoby

(159)

Úroveň konečného stavu zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšila o 21 %. Počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala úroveň zásob približne 32 % ich výroby.

(160)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(161)

Komisia stanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Straty výrobného odvetvia Únie sa zvýšili z –12,3 % v roku 2014 na –14,9 % v období revízneho prešetrovania, t. j. vzrástli o 2,6 percentuálneho bodu.

(162)

Čistý peňažný tok je schopnosť výrobcu z Únie samofinancovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok sa počas posudzovaného obdobia zvýšil a dosiahol kladnú hodnotu. Ovplyvnil to predovšetkým zisk z predaja na vývoz. Tento predaj na vývoz predstavoval 32 % celkového predaja výrobcov zaradených do vzorky neprepojeným zákazníkom v období revízneho prešetrovania a umožnil výrobcom z Únie zaradeným do vzorky priblížiť sa počas posudzovaného obdobia k stavu rovnováhy.

(163)

Ročný tok investícií do prešetrovaného výrobku vyrábaného výrobným odvetvím Únie počas posudzovaného obdobia vzrástol z 2,6 milióna EUR v roku 2014 na 3,6 milióna EUR v období revízneho prešetrovania. Investície, predovšetkým do údržby a nahrádzania starého strojného vybavenia, boli pre výrobcov z Únie nevyhnutné na udržanie výroby v Únii a je potrebné vnímať ich ako súčasť prebiehajúceho procesu reštrukturalizácie výrobného odvetvia Únie.

(164)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku kolísala a v období revízneho prešetrovania dosiahla hodnotu –18,5 %.

(165)

Prešetrovaním sa ukázalo, že napriek platným opatreniam sa väčšina ukazovateľov ujmy vyvíjala negatívne a hospodárska a finančná situácia výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zhoršila.

(166)

Pri zohľadnení uvedeného vývoja je možné dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu.

(167)

Negatívny vývoj výrobného odvetvia Únie sa vysvetľuje predovšetkým poklesom spotreby, ktorá počas posudzovaného obdobia klesla o 12 %, a prítomnosťou dovozu z iných tretích krajín, najmä Číny, Kambodže a Vietnamu, ktorý počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval 67 % všetkého dovozu do Únie. Vzhľadom na to, že neexistovala žiadna spolupráca s dovozcami/používateľmi a že v údajoch dostupných z Eurostatu sa nerozlišuje medzi rôznymi druhmi výrobku, nebolo možné vykonať zmysluplné porovnanie cien podľa druhu výrobku a vplyv dovozu z týchto tretích krajín nebolo možné jednoznačne určiť.

(168)

V odôvodnení 166 Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu. V odôvodnení 167 Komisia ďalej dospela k záveru, že ujmu výrobnému odvetviu Únie pozorovanú počas obdobia revízneho prešetrovania nemohol spôsobiť dovoz z Malajzie, Kórey a Ruska vzhľadom na jeho veľmi obmedzený objem.

(169)

Komisia v tejto súvislosti ďalej preskúmala pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ktorú pôvodne spôsoboval dumpingový dovoz z Malajzie, Kórey a Ruska, v prípade zrušenia opatrení.

(170)

Na stanovenie pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy v prípade zrušenia opatrení sa analyzovali tieto prvky: a) výrobná kapacita a voľná kapacita v Malajzii, Kórei a Rusku; b) možné cenové úrovne dovozu z týchto krajín v prípade zrušenia opatrení a ich vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie; c) existencia opatrení obmedzujúcich obchod v iných tretích krajinách, týkajúcich sa vývozu príslušenstva k rúram a rúrkam z Malajzie, Kórey a Ruska.

(171)

Vzhľadom na absolútnu nespoluprácu vyvážajúcich výrobcov boli zistenia založené na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia. V tejto súvislosti sa využívali informácie zo žiadosti o revízne prešetrovanie, zo štatistík Eurostatu (úroveň TARIC) a z obchodných štatistík USA.

(172)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 70, 88 a 102, voľná kapacita v Rusku, Malajzii a Kórei sa v období revízneho prešetrovania odhadovala na približne 251 000 ton, čo viac než štvornásobne presahuje spotrebu v Únii za to isté obdobie.

(173)

Navyše sa nezistili žiadne prvky, ktoré by mohli naznačovať akýkoľvek výrazný nárast domáceho dopytu po príslušenstve k rúram a rúrkam v Malajzii, Kórei alebo Rusku, alebo na trhu niektorej inej tretej krajiny v blízkej budúcnosti. Vzhľadom na pokles spotreby príslušenstva k rúram a rúrkam v Únii počas posudzovaného obdobia Komisia dospela k záveru, že domáci dopyt v Malajzii, Kórei alebo Rusku alebo na trhoch iných tretích krajín by nemohol absorbovať dostupnú voľnú kapacitu.

(174)

Vyvážajúci výrobcovia v Malajzii, Kórei a Rusku nespolupracovali. Okrem toho vzhľadom na veľmi nízke množstvá dovážané do Únie z Malajzie a Kórey nebolo možné počas obdobia revízneho prešetrovania určiť spoľahlivé dovozné ceny v prípade týchto krajín.

(175)

Za týchto okolností a v súlade s metodikou použitou v rámci posledného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení na dovoz s pôvodom v Malajzii a Kórei sa ako ukazovateľ pri určovaní, aká by pravdepodobne bola úroveň cien dovozu z Malajzie a Kórey v prípade zrušenia opatrení, použili vývozné ceny z Kórey a Malajzie do USA. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že objem dovozu z Kórey a Malajzie do USA dosiahol počas obdobia revízneho prešetrovania úroveň 63 % spotreby v Únii. Okrem toho sa zistilo, ako sa uvádza v odôvodnení 96, že USA predstavujú trh porovnateľný s trhom Únie. Na tomto základe Komisia vypočítala rozpätie podhodnotenia, s vylúčením antidumpingových ciel na taký dovoz do USA. Výpočet ukázal, že dovozné ceny z Malajzie a Kórey by boli pravdepodobne oproti predajným cenám v Únii podhodnotené, a to o 53 %, respektíve 20 %.

(176)

Pokiaľ ide o Rusko, hoci bol objem dovozu do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania nízky, považoval sa za dostatočný, aby primerane naznačil, aké by bolo budúce cenové správanie, ak by platnosť opatrení uplynula. Na tomto základe výpočet bez antidumpingových ciel ukázal, že dovozné ceny z Ruska by boli pravdepodobne o 59 % nižšie než predajné ceny v Únii.

(177)

V prípade zrušenia opatrení by preto výrobné odvetvie Únie bolo pod značným cenovým tlakom z Malajzie, Kórey a Ruska, čo by ďalej zhoršilo jeho hospodársku situáciu.

(178)

Ako sa uvádza v odôvodnení 90, Japonsko uložilo v marci 2018 konečné antidumpingové clo na dovoz príslušenstva k rúram a rúrkam z Kórey. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 98, antidumpingové opatrenia uložené na dovoz príslušenstva k rúram a rúrkam v USA boli od júla 2018 rozšírené aj na Malajziu. Z toho vyplýva, že prístup na tretí veľký vývozný trh je pre kórejských a malajzijských vyvážajúcich výrobcov obmedzený, a vzhľadom na atraktívnosť trhu Únie pre kórejských a malajzijských vývozcov, opísanú v oddieloch 3.4.2.3 a 3.5.2.3, a blízkosť trhu Únie pre ruských vývozcov, opísanú v oddiele 3.3.2.3, existuje vysoká pravdepodobnosť, že títo vyvážajúci výrobcovia nasmerujú (presmerujú) svoj vývoz prešetrovaného výrobku na trh Únie.

(179)

Je možné odôvodnene očakávať, že v dôsledku atraktívnosti trhu Únie, opísanej v oddieloch 3.3.2.3, 3.4.2.3 a 3.5.2.3 by v prípade zrušenia opatrení bola prinajmenšom časť voľnej kapacity podľa všetkého nasmerovaná (presmerovaná) na trh Únie.

(180)

V odôvodneniach 76, 92 a 107 sa dospelo k záveru, že je pravdepodobné, že vyvážajúci výrobcovia z Malajzie, Kórey a Ruska budú vyvážať značné množstvá prešetrovaného výrobku do Únie, ak by platnosť opatrení uplynula, a že tento vývoz by sa pravdepodobne uskutočňoval za dumpingové ceny.

(181)

Pokiaľ ide o objemy, pri zohľadnení značnej voľnej kapacity je veľmi pravdepodobné, že vyvážajúci výrobcovia z Malajzie, Kórey a Ruska obnovia svoj vývoz do Únie a získajú podiely na trhu Únie. Vzhľadom na súčasný trend znižovania spotreby sa očakáva, že získavanie podielu na trhu bude ešte významnejšie. Podľa tohto scenára by výrobné odvetvie Únie čelilo okamžitému poklesu svojho objemu predaja a podielu na trhu. Výsledkom by bolo ďalšie zníženie miery využitia kapacít, ktoré je už teraz na veľmi nízkej úrovni, a ďalšie zvýšenie strát.

(182)

Vzhľadom na už teraz negatívne ziskové rozpätie výrobného odvetvia Únie výrobcovia navyše nebudú schopní ďalej znižovať svoje ceny v úsilí vyrovnať sa dovozným cenám a udržať si objem predaja v Únii. Znižovanie cenovej úrovne by okamžite viedlo k ďalšiemu zhoršeniu situácie výrobného odvetvia Únie, ktoré už počas obdobia revízneho prešetrovania utrpelo značnú ujmu, a veľmi pravdepodobne by pre celé výrobné odvetvie Únie nastalo riziko zmenšovania alebo dokonca zatvárania výrobných závodov.

(183)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že v prípade zrušenia opatrení existuje vysoká pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy spôsobenej dovozom z Malajzie, Kórey a Ruska.

(184)

Ruská vláda vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že neexistuje príčinná súvislosť medzi ruským dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Toto tvrdenie ignoruje analýzu prvkov a záverov uvedených v odôvodneniach 170 až 183, ktoré poukazujú na silnú pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy spôsobenej dovozom z Malajzie, Kórey a Ruska, ak by došlo k zrušeniu opatrení, a preto sa muselo zamietnuť. Závery uvedené v odôvodnení 183 zostávajú preto zachované.

(185)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení voči Malajzii, Kórei a Rusku bolo proti záujmu Únie ako celku. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(186)

Je potrebné pripomenúť, že v rámci pôvodného prešetrovania sa prijatie opatrení nepovažovalo za krok v rozpore so záujmom Únie.

(187)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(188)

Na tomto základe Komisia skúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu a ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

(189)

Ako sa uvádza v odôvodnení 166, výrobné odvetvie Únie utrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu, čo potvrdzujú aj negatívne trendy väčšiny ukazovateľov ujmy. V odôvodnení 183 sa zároveň dospelo k záveru, že ak by platnosť antidumpingových opatrení voči Malajzii, Kórei a Rusku uplynula, situácia výrobného odvetvia Únie by sa pravdepodobne ďalej zhoršovala.

(190)

Celkovo však Komisia zastáva názor, že napriek nepriaznivému stavu výrobného odvetvia Únie na trhu Únie je toto výrobné odvetvie naďalej životaschopné. Je to založené na skutočnosti, ako sa uvádza v odôvodnení 162, že predaj na vývoz výrobného odvetvia Únie predstavuje výrazný podiel objemu predaja a výrobnému odvetviu Únie umožnil priblížiť sa počas posudzovaného obdobia k stavu rovnováhy. Napriek tomu výrobné odvetvie Únie naďalej vykazuje veľmi nízku úroveň využitia kapacity a pokúša sa zlepšiť svoju hospodársku situáciu prebiehajúcimi investíciami, ktoré umožnia proces jeho reštrukturalizácie.

(191)

Každé ďalšie zhoršenie by malo vplyv na jeho celkovú situáciu, s rizikom zmenšovania alebo dokonca definitívneho zatvárania výrobných závodov v Únii. Preto možno dospieť k záveru, že pokračovanie opatrení voči Malajzii, Kórei a Rusku by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(192)

Na začiatku tohto prešetrovania bolo oslovených 61 dovozcov a používateľov a boli vyzvaní k spolupráci. Žiadny z nich však v súčasnom prešetrovaní nespolupracoval. Je potrebné pripomenúť, že pri predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa príslušenstva k rúram a rúrkam sa zistilo, že uloženie opatrení pravdepodobne nebude mať závažný negatívny vplyv na situáciu dovozcov a používateľov v Únii.

(193)

Používatelia nepredložili žiadne informácie, z ktorých by vyplývalo, že mali ťažkosti pri hľadaní iných zdrojov, a ani v rámci prešetrovania sa takéto informácie nezistili.

(194)

Analýza záujmu Únie pri predchádzajúcich prešetrovaniach neukázala žiadny negatívny vplyv opatrení na dovozcov a používateľov, ktorí dokázali zvýšenie cien preniesť. V rámci tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa nezistili žiadne prvky, ktoré by odporovali uvedenému záveru. Používatelia príslušenstva k rúram a rúrkam pôsobia najmä v petrochemických odvetviach, ako aj v odvetviach pôsobiacich v stavebníctve. Prešetrovaný výrobok sa používa na spájanie rúr alebo rúrok. Zatiaľ čo rúry a rúrky tvoria výraznejší podiel na celkových nákladoch projektov, príslušenstvo k rúram a rúrkam vo všeobecnosti predstavuje iba malú časť celkových nákladov.

(195)

Vzhľadom na ukončenie opatrení voči Turecku by sa navyše približne 60 % dovozu príslušenstva k rúram a rúrkam mohlo uskutočňovať bez antidumpingových ciel v Únii, a preto by sa zachoval dostatočný výber dodávateľov.

(196)

Na tomto základe a v súlade so závermi prijatými v rámci predchádzajúcich prešetrovaní sa očakáva, že pokračovanie opatrení nebude mať významný negatívny vplyv na používateľov a že preto neexistujú žiadne presvedčivé dôvody vedúce k záveru, že predĺženie platnosti existujúcich opatrení voči Malajzii, Kórei a Rusku nie je v záujme Únie.

(197)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že z hľadiska záujmu Únie neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti predĺženiu platnosti existujúcich antidumpingových opatrení na dovoz z Malajzie, Kórey a Ruska.

(198)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, z ktorých vychádzal zámer zachovať v platnosti antidumpingové opatrenia voči Malajzii, Kórei a Rusku a zrušiť platné opatrenia týkajúce sa dovozu prešetrovaného výrobku s pôvodom v Turecku. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok k poskytnutým informáciám. Vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili.

(199)

Z uvedených úvah vyplýva, že podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz príslušenstva k rúram a rúrkam s pôvodom v Malajzii, Kórei a Rusku, uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 78/2013 a vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1283/2014, zmeneným vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/306, mali zachovať a platnosť antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz príslušenstva k rúram a rúrkam s pôvodom v Turecku by sa mala nechať uplynúť.

(200)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sú uplatniteľné iba na dovoz prešetrovaného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Pri dovoze prešetrovaného výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s danými osobitne uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu využívať a dovoz podlieha colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(201)

Každá žiadosť o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov) by sa mala adresovať Komisii (17) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o každej zmene v činnostiach spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a vývozným predajom, ktorá je spojená napríklad s uvedenou zmenou názvu alebo uvedenou zmenou výrobných a predajných subjektov. Ak to bude vhodné, toto nariadenie sa zodpovedajúcim spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(202)

Vzhľadom na článok 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (18) by v prípadoch, keď sa má vrátiť suma v dôsledku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(203)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko,