19.8.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 271/1

(1)

Nariadením (ES) č. 306/2004 (2) (ďalej len „predbežné nariadenie“) z 19. februára 2004 Komisia zaviedla predbežné antidumpingové clo na tovar z polyetylén tereftalátu (PET) dovezený do spoločenstva s pôvodom v Austrálii, Čínskej ľudovej republike a Pakistane (ďalej len príslušné strany).

(2)

Pripomína sa, že obdobie vyšetrovania dumpingu a ujmy (ďalej len „OV“) trvalo od 1. apríla 2002 do 31. marca 2003. Preverenie trendov relevantných pre analýzu ujmy sa uskutočnilo v období od 1. januára 1999 do konca OV (ďalej len skúmané obdobie).

(3)

Pripomína sa, že predbežné preskúmanie vzťahujúce sa na dovezený PET tovar pôvodom z Kórejskej republiky a Taiwanu sa začalo oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej Únie22. mája 2003 (3).

(4)

Po zavedení predbežného antidumpingového cla na PET tovar dovezený z príslušných krajín boli všetkým stranám zverejnené skutočnosti a okolnosti, na ktorých bolo predbežné nariadenie založené. Všetkým stranám bolo zaručené obdobie, v ktorom mohli predkladať vyjadrenia vo vzťahu k týmto vyjadreniam.

(5)

Niektoré príslušné strany predložili komentáre v písomnej forme. Stranám, ktoré o to požiadali, bola udelená možnosť ústneho vyjadrenia. Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné. Ústne a písomné komentáre, ktoré strany predložili, boli preskúmané a podľa nich boli prípadne upravené predbežné zistenia.

(6)

Služba Komisie ďalej zverejnila všetky potrebné skutočnosti a okolnosti, na základe ktorých plánovala odporučiť zavedenie konečného antidumpingového cla a konečného vyberania čiastok zaistených prostredníctvom predbežného cla. Príslušným stranám bolo zaručené aj obdobie, v ktorom mohli predkladať vyjadrenia následne po tomto vyzradení. Ústne a písomné komentáre, ktoré strany predložili, boli preskúmané a podľa potreby bol podľa toho upravený návrh na konečné antidumpingové clo.

(7)

Pripomína sa, že v odôvodnení 14 predbežného nariadenia bol príslušný výrobok definovaný ako polyetylén tereftalát s číslom viskozity 78 ml/g a vyššie v súlade s normou ISO 1628-5, v súčasnosti klasifikovaný v rámci kódu KN 3907 60 20, pôvodom v príslušných krajinách.

(8)

Navyše bolo v odôvodnení 18 predbežného nariadenia uvedené zistenie Komisie, že PET výrobky vyrobené v spoločenstve a predávané na trhu spoločenstva a PET výrobky vyrobené v príslušných krajinách a vyvezené do spoločenstva boli podobné, keďže neboli zistené žiadne rozdiely v základnej fyzickej a chemickej charakteristike a využívaní existujúcich rozdielnych typov PET.

(9)

Keďže neexistujú žiadne komentáre v súvislosti s definíciou príslušného výrobku a podobného výrobku, obsah a predbežné závery odôvodnení 14 až 18 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(10)

Všeobecná metodológia využívaná na stanovenie, či príslušné výrobky dovezené do spoločenstva boli predávané za dumpingové ceny, bola opísaná v odôvodneniach 19 až 34 predbežného nariadenia.

(11)

Keďže neexistujú žiadne komentáre, predbežné zistenia týkajúce sa štandardnej hodnoty, ktorá je stanovená v odôvodneniach 20 až 27 predbežného nariadenia, sú potvrdené.

(12)

Niektoré spoločnosti tvrdili, že výmenné kurzy, ktoré využíva Komisia pri vytváraní svojich predbežných zistení, neboli správne, nepochádzali z dôveryhodného verejného zdroja. Vyhlásili, že takéto výmenné kurzy by mali pochádzať z oficiálneho overiteľného zdroja.

(13)

Tieto vyhlásenia boli podrobne preskúmané a po ich overení bolo zistené, že vo výmenných kurzoch, ktoré používala Komisia pri vytváraní svojich predbežných zistení, boli zistené určité chyby. Preto boli uskutočnené nové výpočty, a to na základe mesačných priemerných výmenných kurzov, ktoré uverejnila i) Komisia pre všetky výmeny týkajúce sa eura (EUR); ii) the Federal Reserve of the United States pre všetky výmeny medzi americkým dolárom, čínskym jenom (CNY) a hongkongským dolárom (HKD) a iii) Bank of China pre výmeny medzi HKD a CNY. Všetky tieto výmenné kurzy, aj v prípade predbežných výpočtov, boli aplikované na základe mesačného priemerného výmenného kurzu platného pre mesiac, v ktorom boli vystavené faktúry.

(14)

Keďže neexistujú žiadne komentáre vo vzťahu k porovnaniu štandardnej hodnoty a vývozných cien, potvrdzuje sa odôvodnenie 30 predbežného nariadenia.

(15)

Keďže neexistujú žiadne komentáre, potvrdzujú sa odôvodnenia 31 až 34 predbežného nariadenia vo vzťahu k metodológii použitej na výpočet dumpingového rozpätia.

(16)

Po zavedení predbežných opatrení predložil návrhy len jeden z existujúcich dvoch spolupracujúcich vývozných výrobcov.

(17)

Keďže neexistujú žiadne komentáre, predbežné zistenia týkajúce sa štandardnej hodnoty, ktorá je stanovená v odôvodnení 36 predbežného nariadenia, sú potvrdené.

(18)

Keďže okrem komentárov uvedených v odôvodneniach 12 a 13 neexistujú žiadne ďalšie komentáre, potvrdzuje sa metodológia vysvetlená v odôvodnení 37 predbežného nariadenia.

(19)

Jeden vývozný výrobca vyhlásil, že Komisia pri vytváraní svojich predbežných zistení nezohľadnila rôzne zľavy vzťahujúce sa na technickú servisnú pomoc a marketingové výdavky. Vyhlásenie v súvislosti s technickou podporou bolo po overení akceptované v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. h) základného nariadenia. Vyhlásenie v súvislosti s marketingovými výdavkami bolo po overení akceptované v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia.

(20)

Keďže neexistujú žiadne komentáre, týmto sa potvrdzujú zistenia v odôvodneniach 39 až 41 predbežného nariadenia vo vzťahu k metodológii použitej na výpočet dumpingového rozpätia.

(21)

Konečné dumpingové rozpätia vyjadrené v percentách dovoznej ceny CIF na hraniciach spoločenstva sú:

(22)

Po zavedení predbežných opatrení predložili dvaja spolupracujúci vývozní výrobcovia návrhy, v ktorých vyhlásili, že nemali byť považovaní za dve samostatné, hoci príbuzné strany, ale vzhľadom na ich vzťah radšej za jediného vývozného výrobcu a že by následne mal byť uskutočnený iba jeden dumpingový výpočet.

(23)

Táto žiadosť bola podrobne analyzovaná na základe argumentov, ktoré títo vývozní výrobcovia predložili po predbežných zisteniach.

(24)

Zistilo sa, že konkrétne charakteristiky vzťahu medzi príslušnými spoločnosťami a veľmi úzke prepojenia v ich prevádzke boli také, že odlišovali ich pozíciu od typickej situácie dvoch príbuzných spoločností. Zohľadnené boli predovšetkým veľmi výrazné finančné a iné spojenia medzi týmito dvoma vývoznými výrobcami, skutočnosť, že predávajú príslušný výrobok pod rovnakou obchodnou značkou, skutočnosť, že zdieľajú tie isté administratívne priestory a oddelenie organizácie, ako aj marketingu. Navyše vo veľkej miere zdieľajú tých istých členov personálu a riaditeľov a majú spoločný výrobný plán. Kombinácia všetkých týchto prvkov sa považuje za dostatočnú na zváženie, že za týchto konkrétnych podmienok situácia týchto dvoch vývozných výrobcov zaručuje, že sú považovaní za jediného vývozného výrobcu v pakistanskom PET odvetví, a teda nie ako dve samostatné spoločnosti. Preto vzhľadom na tieto prvky bolo rozhodnuté o tom, že by toto vyhlásenie malo byť akceptované.

(25)

Vzhľadom na vyššie uvedené bola pre tohto jediného vývozného výrobcu uplatnená všeobecná metodológia vysvetlená v odôvodneniach 20 až 34 predbežného nariadenia a metodológia vysvetlená v odôvodneniach 43 a 44 predbežného nariadenia bola upravená.

(26)

Pre tohto jediného vývozného výrobcu Komisia najprv stanovila, či bol jeho celkový domáci predaj príslušného výrobku charakteristický v porovnaní s jeho celkovým vývozným predajom do spoločenstva. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného ustanovenia bol domáci predaj považovaný za charakteristický, ak celkový objem domáceho predaja každého vývozného výrobcu dosahoval minimálne 5 % jeho celkového objemu vývozného predaja do spoločenstva.

(27)

Komisia následne identifikovala typy PET predávané týmto jediným vývozným výrobcom na domácom trhu, ktoré majú celkový charakteristický domáci predaj a ktoré boli identické alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do spoločenstva.

(28)

Pre každý typ predávaný týmto jediným vývozným výrobcom na jeho domácom trhu, ktorý bol označený za priamo porovnateľný s typom PET predávaným na vývoz do spoločenstva, bolo stanovené, či bol domáci predaj dostatočne charakteristický na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho typu PET bol považovaný za dostatočne charakteristický, ak celkový objem domáceho predaja tohto typu v priebehu OV predstavoval najmenej 5 % celkového objemu predaja podobného typu PET vyvezeného do spoločenstva.

(29)

Ďalej prebehlo preskúmanie toho, či by domáci predaj každého typu PET mohol byť považovaný za uskutočnený za normálnych obchodných podmienok, a to stanovením podielu výnosného predaja nezávislým odberateľom daného typu PET v súlade s odôvodneniami 23 a 24 predbežného nariadenia.

(30)

Keď nebolo možné použiť domáce ceny konkrétneho typu predávaného jediným vývozným výrobcom, musela sa použiť vytvorená štandardná hodnota.

(31)

V súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia bola následne vytvorená štandardná hodnota, a to pridaním primeranej výšky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (PVA) a primeraného rozpätia zisku k váženým priemerným výrobným nákladom vyvážaných typov. Do tohto momentu Komisia preskúmala, či vzniklé PVA a zisk vytvorený jediným vývozným výrobcom na domácom trhu predstavovali dôveryhodné údaje.

(32)

Skutočné domáce PVA náklady boli považované za dôveryhodné, ak celkový objem domáceho predaja jediného vývozného výrobcu mohol byť považovaný za charakteristický v porovnaní s objemom vývozného predaja do spoločenstva. Rozpätie domáceho zisku bolo určené na základe domáceho predaja tých typov, ktoré boli predané v bežných obchodných podmienkach. Na tento účel bola uplatnená metodológia uvedená v odôvodnení 23 predbežného nariadenia.

(33)

Pre dva typy PET vyvezené jediným vývozným výrobcom mohla Komisia stanoviť štandardnú hodnotu na základe cien zaplatených alebo splatných v bežných obchodných podmienkach nezávislými odberateľmi na domácom trhu v súlade s článkom 2 ods.1 základného nariadenia. Pre tri typy PET, ktorých domáci predaj nebol označený za charakteristický, bola použitá vytvorená štandardná hodnota v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(34)

Všetok predaj príslušného výrobku uskutočnený jediným vývozným výrobcom na trhu spoločenstva predstavoval predaj nezávislým odberateľom v spoločenstve. Vývozná cena bola následne stanovená podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných.

(35)

Na zaistenie spravodlivého porovnania boli v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadnené rozdiely vo faktoroch, ktoré preukázateľne ovplyvnili ceny a porovnateľnosť cien. Na základe toho boli zaručené rezervy pre rozdiely v poplatkoch za dopravu, poistenie a manipuláciu, provízie, úvery a ostatné faktory.

(36)

Podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia bola vážená priemerná štandardná hodnota každého typu príslušného výrobku vyvezeného do spoločenstva jediným vývozným výrobcom porovnaná s váženou priemernou vývoznou cenou každého zodpovedajúceho typu príslušného výrobku.

(37)

Dumpingové rozpätie vyjadrené v percentách CIF dovoznej ceny na hraniciach spoločenstva bolo preskúmané z hľadiska otázok vymedzených vyššie a jeho výška bola určená na 1,6 %, t. j. pod de minimis hranicu vymedzenú v článku 9 ods. 3 základného nariadenia.

(38)

Štyri spoločnosti, ktorým nebol udelený RTH ani individuálny režim (IR), predložili návrhy, v ktorých zopakovali vyhlásenia uvedené v odôvodneniach 57 až 73 predbežného nariadenia. Ani jedna z nich však neposkytla dôkazy, ktoré by viedli k popretiu záverov uvedených v predbežnom nariadení. Preto sa potvrdzuje rozhodnutie neudeliť RTH týmto štyrom spolupracujúcim vývozným výrobcom, ako aj zistenia uvedené vo vyššie uvedených odôvodneniach predbežného nariadenia.

(39)

Dve spoločnosti, ktorým bol udelený iba IR, a ktorých žiadosť o RTH bola zamietnutá na základe nesplnenia kritéria 2 uvedeného v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, predložili návrhy, v ktorých opakovali svoju žiadosť o RTH. Žiadna z nich ale nepredložila ďalšie dôkazy, ktoré by odporovali záverom získaným v predbežnom nariadení. Záver prijatý v odôvodnení 68 predbežného nariadenia sa následne potvrdzuje.

(40)

Jedna z týchto štyroch spoločností, ktorým nebol udelený RTH ani IR, vyhlásila, že napriek tomu boli splnené všetky podmienky na udelenie IR. Avšak za predpokladu, že nebol poskytnutý žiaden dôkaz, potvrdzujú sa závery prijaté v odôvodnení 76 predbežného nariadenia a žiadosť sa zamieta.

(41)

Vývozní výrobcovia zopakovali svoje námietky voči zvoleniu Spojených štátov amerických (USA) za modelovú krajinu. Hlavnými udanými dôvodmi boli rozdiely v kultúrnom a ekonomickom vývoji, rozdiely v nákladoch a skutočnosť, že krajiny ako Pakistan alebo Kórejská republika (Kórea) by boli oveľa vhodnejšie než USA.

(42)

V prvom rade sa rozdiely v rámci kultúrneho vývoja považujú za irelevantné pre zvolenie modelovej krajiny, pretože modelová krajina má odrážať podmienky trhového hospodárstva a nie porovnateľné úrovne kultúrneho vývoja.

(43)

Čo sa týka použitia krajiny s odlišným hospodárskym vývojom, je treba spomenúť, že podľa definície krajina bez trhového hospodárstva alebo transformujúca sa ekonomika nemajú rovnaké ekonomické charakteristiky ako krajina s trhovým hospodárstvom. Nie je nič nezvyčajné, ak takýto rozdiel v ekonomickom vývoji existuje medzi modelovou krajinou a krajinou bez trhového hospodárstva alebo transformujúcou sa ekonomikou. To však nebráni tomu, aby boli USA zvolené za modelovú krajinu, pokiaľ sa to považuje za vhodnejšie.

(44)

S ohľadom na rozdiely v nákladoch sa pripomína, že medzi cenami zaplatenými výrobcami v USA a ČĽR za hlavnú surovinu (PTA), ktoré predstavujú najvýraznejšiu časť nákladov na výrobu PET, neboli zistené výraznejšie rozdiely.

(45)

Niektorí vývozní výrobcovia upozornili na skutočnosť, že kým náklady na pracovné sily sú vyššie v USA než v ČĽR, náklady na pracovné sily v Pakistane a Kórei sú porovnateľnejšie s nákladmi na pracovné sily v Číne. Za týchto okolností títo výrobcovia vyhlásili, že Pakistan a Kórea by boli vhodnejšou modelovou krajinou než USA.

(46)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 43 vyššie, krajinu s odlišnou úrovňou ekonomického vývoja je možné zvoliť za modelovú krajinu pre krajinu bez trhového hospodárstva alebo transformujúcu sa ekonomiku. Podobne náklady na pracovné sily, ktoré odrážajú stav hospodárskeho vývoja krajiny, nie sú samostatne považované za relevantné kritérium. V tomto prípade z hľadiska veľmi malej úlohy, ktorú hrajú náklady na pracovné sily v celkových nákladoch na výrobu (t. j. menej než 3 % celkových nákladov na výrobu) v porovnaní s nákladmi na PTA (vyše 60 % celkových nákladov na výrobu) nebolo toto kritérium považované za dostatočne významné na to, aby boli Pakistan alebo Kórea zvolení za modelovú krajinu namiesto USA. Navyše z hľadiska úrovne konkurencie vo zvolenej modelovej krajine a typickosti domáceho predaja nezávislým odberateľom v modelovej krajine v porovnaní s čínskymi vývozmi PET boli Pakistan a Kórea považovaní za menej vhodné krajiny než USA, ako to vysvetľujú odôvodnenia 78 až 86 predbežného nariadenia. Preto bola žiadosť zamietnutá.

(47)

Keďže neexistujú žiadne ďalšie komentáre v súvislosti s modelovou krajinou, zvolenie USA je potvrdené.

(48)

Keďže neexistujú žiadne komentáre v súvislosti s určením štandardnej hodnoty, metodológia opísaná v odôvodneniach 87 až 88 predbežného nariadenia sa potvrdzuje.

(49)

Dvaja vývozní výrobcovia vyhlásili, že Komisia počítala dvakrát výšku vráteného cla v nákladoch na výrobu a podložili svoje vyhlásenie dôkazovým materiálom. Na základe tohto nového dôkazu boli akceptované žiadosti dvoch príslušných spoločností a výpočet výrobných nákladov bol podľa toho opravený. Jeden z týchto vývozných výrobcov zároveň argumentoval, že niektoré úpravy boli buď vynechané, alebo nesprávne použité. Po overení bola žiadosť akceptovaná s jednou výnimkou, ktorá sa týkala úverových nákladov. Pre tento druhý prípad sa potvrdzuje metodológia uplatnená Komisiou v predbežnom štádiu a vysvetlená v odôvodneniach 89 až 91 predbežného nariadenia.

(50)

Dvaja vývozní výrobcovia protestovali proti výmenným kurzom, ktoré používa Komisia. Ako už bolo vysvetlené v odôvodneniach 12 a 13, táto žiadosť bola akceptovaná.

(51)

Keďže neexistujú žiadne komentáre v súvislosti s podkladom pre porovnanie štandardnej hodnoty a vývozných cien a vykonanie úprav na zaistenie spravodlivého porovnania medzi vývoznými cenami a štandardnou hodnotou, potvrdzuje sa predbežný záver prijatý v odôvodnení 93 predbežného nariadenia.

(52)

Dumpingové rozpätia vyjadrené v percentách na dovoznú cenu CIF na hraniciach spoločenstva preskúmané s ohľadom na otázky vymedzené vyššie sú aktuálne nasledovné:

(53)

Jeden vývozný výrobca vyhlásil, že výpočet antidumpingového cla pre všetkých spolupracujúcich vývozných výrobcov, ktorým nebol udelený RTH ani IR, viedol k samostatnému clu pre každú z týchto spoločností. Bližšie povedané, tento vývozný výrobca tvrdil, že všetci spolupracujúci vývozní výrobcovia, ktorým nebol udelený RTH ani IR, by mali platiť rovnakú výšku cla.

(54)

V predbežnom štádiu mali tieto spoločnosti rovnaké dumpingové rozpätie vyjadrené v percentách z CIF hodnoty. Výpočet osobitného cla na tonu na základe CIF hodnoty dovozov každej z týchto spoločností však viedol k odlišným výškam cla. Predovšetkým boli pre dvoch vývozných výrobcov stanovené osobitné clá vo výške 188 EUR na tonu a 191 EUR na tonu v danom poradí. Výška osobitného cla na tonu bola opravená pre výpočet konečného cla takto: individuálne dumpingové rozpätie pre spolupracujúcich vývozných výrobcov bolo vypočítané porovnaním štandardnej hodnoty váženého priemeru stanovenej pre modelovú krajinu a vývoznej ceny váženého priemeru, ktorú nahlásili príslušní vývozní výrobcovia. Priemerné dumpingové rozpätie bolo následne vypočítané ako vážený priemer jednotlivých dumpingových rozpätí stanovených pre spolupracujúcich vývozných výrobcov, ktorým nebol udelený RTH ani IR. Osobitné clo na tonu bolo vypočítané aplikovaním tohto jednoduchého dumpingového rozpätia na vážený priemer hodnoty CIF na tonu stanoveného pre tieto spoločnosti. Ak by bola metodológia vysvetlená vyššie aplikovaná v predbežnom štádiu, predbežné osobitné clo na tonu pre všetkých vývozných výrobcov, ktorým nebol udelený RTH ani IR, by bolo 183 EUR. Preto do tej miery, keby clá zavedené predbežným nariadením boli vyššie ako táto suma, rozdiel by nemal byť konečne vyberaný.

(55)

Na základe toho konečná úroveň dumpingu v celej krajine bola stanovená vo výške 22,9 % z hraničnej CIF ceny spoločenstva.

(56)

Keďže neboli predložené žiadne nové informácie, základ pre výpočet celkovej výroby spoločenstva vymedzený v úvodných odôvodneniach 100 až 101 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(57)

Keďže neboli predložené žiadne nové informácie, definícia priemyslu spoločenstva vymedzená v odôvodnení 102 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(58)

Keďže neboli predložené žiadne nové informácie, výpočet spotreby spoločenstva vymedzený v odôvodneniach 103 až 106 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(59)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 52 vyššie, jeden z vývozných výrobcov v ČĽR bol označený ako nepredávajúci za dumpingové ceny v priebehu OV. Okrem toho, ako bolo uvedené v odôvodnení 37 vyššie, dumpingové rozpätie určené pre spolupracujúcich vývozných výrobcov v Pakistane bolo pod de minimis hranicou. Objemy vývozov od týchto vývozných výrobcov by následne mali byť dekumulované z celkového objemu dovozu z príslušných krajín. Vývoj dovezeného tovaru predávaného za dumpingové ceny z príslušných krajín, ako je uvedené v odôvodnení 108 v predbežnom odôvodnení, by preto mal byť nasledovný:

(60)

Keďže neboli predložené žiadne nové informácie, z vyššie uvedených údajov vyplýva, že aj po zohľadnení dekumulácie dovezeného tovaru nepredávaného za dumpingové ceny, ako je vysvetlené v odôvodnení 59, sú kritéria článku 3 ods. 4 základného nariadenia splnené s ohľadom na kumuláciu dovozu pôvodom z ČĽR a Austrálie. Preto dekumulácia dovezeného tovaru nepredávaného za dumpingové ceny nemá vplyv na zistenia, ktoré sa vzťahujú na primeranosť kumulatívneho posúdenia účinkov príslušného dovezeného tovaru predávaného za dumpingové ceny, ako je stanovené v predbežnom nariadení, najmä vo svetle skutočnosti, že úroveň predaja za nižšie ceny uvedená v predbežnom nariadení zodpovedá úrovni predaja za nižšie ceny uvedenej pre tých vývozných výrobcov, ktorí zostanú po dekumulácii dovezeného tovaru nepredávaného za dumpingové ceny. Nakoniec čo sa týka tovaru predávaného za dumpingové ceny dovezeného z Austrálie, podiel na trhu, ako je stanovené v úvodných odôvodneniach 107 až 111 predbežného nariadenia, sa týmto potvrdzuje.

(61)

Keďže okrem vyššie uvedených informácií neboli predložené žiadne nové informácie, zistenia súvisiace s kumulatívnym posúdením účinkov príslušného dovezeného tovaru predávaného za dumpingové ceny a podielom týchto dovozov na trhu, ako je uvedené v odôvodneniach 107 až 111 predbežného nariadenia, sa týmto potvrdzujú.

(62)

Pripomína sa, že pri vytváraní svojich predbežných zistení Komisia porovnala ceny bývalých tovární priemyslu spoločenstva s cenami vývozných výrobcov v príslušných krajinách na úrovni CIF hraníc spoločenstva, ako je stanovené v odôvodneniach 112 až 114 predbežného nariadenia, pričom zohľadnila colné poplatky, a s úpravami pre manipulačné náklady a odlišnými úrovňami obchodu.

(63)

Na základe nových hraničných CIF cien spoločenstva vypočítaných pre vývozných výrobcov v Austrálii (pozri odôvodnenie 21) a ČĽR (pozri odôvodnenie 52) a kvôli novým použitým výmenným kurzom (pozri odôvodnenia 12 až 13) boli vypočítané nové rozpätia predaja za nižšie ceny.

(64)

Tieto nové rozpätia, ktorými dovozy príslušných výrobkov s pôvodom v príslušných krajinách znížili priemerné ceny priemyslu spoločenstva, vyjadrené v percentách z týchto cien, sú nasledovné:

(65)

Rozdiely v porovnaní s úrovňou predaja za nižšie ceny pre vývozných výrobcov v Austrálii a ČĽR, ako je to uvedené v odôvodnení 113 predbežného nariadenia, nie sú považované za významné. Záver prijatý vo veci úrovne predaja za nižšie ceny v predbežnom nariadení sa preto potvrdzuje.

(66)

Niektorí vývozní výrobcovia tvrdili, že úpravy pre manipulačné náklady a odlišné úrovne obchodu (1 %) neboli dostatočné. Podľa týchto vývozných výrobcov uskutočnené úpravy nestačili na pokrytie skutočných nákladov na dovoz tovaru.

(67)

Úpravy však boli založené na skutočných informáciách získaných v priebehu vyšetrovania. Keďže neboli predložené žiadne nové dôkazy o tom, že úroveň úprav bola nesprávna, t. j. nezaložená na získaných informáciách, argumenty týchto vývozných výrobcov sa zamietajú. Úroveň úprav uskutočnených v predbežnom nariadení sa týmto potvrdzuje.

(68)

Keďže okrem vyššie uvedených informácií neboli predložené žiadne ďalšie, zistenia týkajúce sa cien dovozov a predaja za nižšie ceny uvedené v odôvodneniach 112 až 114 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(69)

Pripomína sa, že v odôvodnení 147 predbežného nariadenia, Komisia predbežne dospela k záveru, že priemysel spoločenstva utrpel materiálnu ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

(70)

Veľa vývozných výrobcov spochybnilo interpretáciu čísel týkajúcich sa stavu priemyslu spoločenstva, ako je prezentovaný v odôvodneniach 117 až 144 predbežného nariadenia. Uviedli, že tieto čísla nevykazovali žiadnu materiálnu ujmu. Títo vývozní výrobcovia vyhlásili, že namiesto toho tieto čísla vykázali obrovský nárast objemu výrobu, výrobnej kapacity, objemu predaja a priemerných cien od začiatku posudzovaného obdobia (1999), čo by malo viesť k záveru, že priemysel spoločenstva neutrpel žiadnu materiálnu ujmu.

(71)

Vývozní výrobcovia taktiež odkazovali na skutočnosť, že v priebehu posudzovaného obdobia (odôvodnenie 106 predbežného nariadenia) spotreba vzrástla o 37 %. Tvrdili, že ak priemysel spoločenstva za týchto výhodných okolností nezískal úroveň účinnosti, ktorá by mohla zaistiť udržateľné ziskové rozpätie aj napriek tomu, že musel čeliť dovozom z tretích krajín, tento nízky výkon musel byť pripísaný faktorom v rámci samotného priemyslu spoločenstva a nie konkurencii zo strany dovozu.

(72)

Poznamenáva sa, že žiaden z vývozných výrobcov nespochybnil čísla týkajúce sa stavu priemyslu spoločenstva ako také, ale len ich interpretáciu.

(73)

Pri analýze vývoja hospodárskych ukazovateľov priemyslu spoločenstva medzi rokom 1999 a OV si treba uvedomiť, že v roku 1999 bol priemysel spoločenstva vo vážnej kríze, so stratami dosahujúcimi 16,4 % kvôli príslušným výrobkom predávaným za dumpingové ceny dovezeným z Indie, Indonézie, Malajzie, Kórejskej republiky, Taiwanu a Thajska.

(74)

Ako uvádza odôvodnenie 129 predbežného nariadenia, antidumpingové clá boli zavedené na dovoz príslušných výrobkov z Indie, Indonézie, Malajzie, Kórejskej republiky, Taiwanu a Thajska v roku 2000 (4).

(75)

Po zavedení antidumpingových opatrení v roku 2000 sa trh spoločenstva stabilizoval a hospodárske ukazovatele pre priemysel spoločenstva sa následkom zavedených opatrení zlepšili. Komisia zdôraznila tento konkrétny vývoj, keď v odôvodnení 143 predbežného nariadenia dospela k záveru, že do roku 2001 sa priemysel spoločenstva zotavil z dumpingu v minulosti.

(76)

Za týchto okolností, na účely zmerania účinkov dovozov z príslušných krajín predávaných za dumpingové ceny, sa uvažuje o tom, že relevantné hospodárske ukazovatele musia byť preskúmané najmä od doby, keď sa priemysel spoločenstva úplne zotavil z dumpingu v minulosti, v tomto prípade od roku 2001. Pri preskúmaní relevantných hospodárskych ukazovateľov od roku 2001 vychádza najavo to, že na rozdiel od vyššie uvedených návrhov, ako bolo Komisiou stanovené už v jej predbežných zisteniach (odôvodnenia 135 a 146 predbežného nariadenia), priemysel spoločenstva vykazoval významný pokles zisku, cenovú depresiu a významné straty podielu na trhu, najmä od roku 2002 a v priebehu OV.

(77)

Keďže okrem vyššie uvedených informácií neboli predložené žiadne ďalšie, zistenia vo veci stavu priemyslu spoločenstva, ako sú uvedené v odôvodneniach 117 až 144 predbežného nariadenia, sa týmto potvrdzujú.

(78)

Vzhľadom na vyššie uvedené sa prijal záver, že priemysel spoločenstva utrpel materiálnu ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia.

(79)

Pripomína sa, že v odôvodneniach 150 až 153 predbežného nariadenia Komisia dospela k záveru, že medzi dovozmi z príslušných krajín predávanými za dumpingové ceny a materiálnou ujmou, ktorú priemysel spoločenstva utrpel, je kauzálne spojenie.

(80)

Keďže sa zistilo, že jeden z vývozných výrobcov v ČĽR nepredával za dumpingové ceny v priebehu OV a že dumpingové rozpätie pre spolupracujúcich vývozných výrobcov v Pakistane bolo nižšie ako hranica de minimis, objemy vývozu od týchto vývozných výrobcov by mali byť dekumulované z účinkov dovozov predávaných za dumpingové ceny.

(81)

Vývoz príslušného čínskeho vývozného výrobcu do spoločenstva predstavoval menej než 5 % objemu dovozu s pôvodom v ČĽR v priebehu OV (menej než 1 % v rámci trhového podielu spotreby spoločenstva). Dekumulácia vývozov od tohto vývozcu sa preto považuje za majúcu okrajový účinok na kauzálne spojenie stanovený vo vyšetrovaní, ktoré viedlo k predbežnému nariadeniu.

(82)

Vývoz do spoločenstva spolupracujúcimi vývoznými výrobcami v Pakistane predstavoval 4 % v rámci trhového podielu spotreby spoločenstva v OV, a preto bol považovaný za významný. V porovnaní s celkovým dovozom z príslušných krajín však vývoz pochádzajúci z Pakistanu predstavoval len 33,4 % celkového dovozu z príslušných krajín, t. j. 66,7 % dovozu z príslušných krajín bolo aj tak predávaných za ceny s dumpingovým rozpätím nad hranicou de minimis. Preto sa uvažuje o tom, že kauzálne spojenie aj tak existuje medzi dovozmi z Austrálie a ČĽR predávanými za dumpingové ceny a materiálnou ujmou, ktorú utrpel priemysel spoločenstva.

(83)

Niektorí vývozní výrobcovia vyhlásili, že medzi cenami priemyslu spoločenstva a cenami vývozných výrobcov bol pozitívny vzájomný vzťah v tom, že nárasty a poklesy nastali simultánne. Podľa týchto vývozných výrobcov to znamená, že poklesy cien, ktoré priemysel spoločenstva utrpel za posledné dva roky, neboli spôsobené konkurenciou zo strany dovozov predávaných za dumpingové ceny, ale úpravami zmien nákladov na suroviny.

(84)

Pripomína sa, že približne dve tretiny nákladov na výrobu pozostávajú zo surovín (pozri odôvodnenie 162 v predbežnom nariadení). V tomto kontexte, keďže vývozní výrobcovia aj priemysel spoločenstva závisia na tých istých surovinách, bolo zistené, že otázka, či ceny reagujú simultánne na zmeny v základnej štruktúre nákladov alebo nie, sa samotná nepovažuje za relevantnú. V každom prípade, ako bude znázornené nižšie, analýza skutočných cien nepotvrdzuje tvrdenie, že existoval pozitívny vzájomný vzťah.

(85)

Odôvodnenia 162 až 172 predbežného nariadenia podrobne opísali analýzu možného prispenia nákladov na suroviny k ujme, ktorú utrpel priemysel spoločenstva. Okrem toho by bolo treba upozorniť, že analýza cien dovozov z príslušných krajín predávaných za dumpingové ceny v roku 2001, keď sa priemysel spoločenstva zotavil z minulého dumpingu, vykazuje nasledovné:

(86)

Zatiaľ čo nárast cien tovaru dovezeného z ČĽR (+ 4,5 %) sa zhoduje s vývojom cien v tom istom období pre hlavnú surovinu, PTA (+ 5,1 % (pozri odôvodnenie 168 v predbežnom nariadení), ceny dovezeného tovaru s pôvodom v Austrálii v tomto období klesli. Ceny priemyslu spoločenstva sa zvýšili o menej než 1 % v danom období. Preto nemožno prijať záver, že medzi cenami priemyslu spoločenstva a cenami vývozných výrobcov existoval pozitívny vzájomný vzťah, keďže vývoj cien od týchto troch krajín nie je rovnaký. V tomto kontexte by sa malo pripomenúť, že Komisia zistila výrazné zníženie obchodných cien priemyslu spoločenstva všetkými vývoznými výrobcami v priebehu vyšetrovania.

(87)

Keďže okrem vyššie uvedených informácií neboli predložené žiadne ďalšie, záver prijatý v odôvodneniach 150 až 153 predbežného nariadenia vo veci účinkov dovozov predávaných za dumpingové ceny sa týmto potvrdzuje. Je však potrebné pripomenúť, že vývozy jedného vývozného výrobcu v ČĽR, ktorého vývozy boli v predbežnom nariadení označené za predávané za dumpingové ceny, neboli predávané za dumpingové ceny. Navyše dumpingové rozpätie spolupracujúcich vývozných výrobcov v Pakistane, ktorých vývozy boli v predbežnom nariadení označené za predávané za dumpingové ceny, bolo označené za nižšie než de minimis hranica. Účinok týchto vývozov by preto nemal byť hodnotený ako účinok dovozov predávaných za dumpingové ceny, ale ako účinok iných faktorov.

(88)

Keďže jeden z vývozných výrobcov v ČĽR v priebehu ČĽR nepredával za dumpingové ceny a dumpingové rozpätie pre spolupracujúcich vývozných výrobcov v Pakistane bolo nižšie než de minimis hranica, objemy vývozov týchto vývozných výrobcov by mali byť dekumulované z celkového objemu dovozov predávaných za dumpingové ceny. Ceny týchto vývozných výrobcov však výrazne znížili priemerné obchodné ceny priemyslu spoločenstva. Ako bolo uvedené v odôvodneniach 81 a 82, objemy výrobkov nepredávaných za dumpingové ceny dovezených z príslušných krajín predstavovali 4 % až 5 % spotreby spoločenstva. Preto nemožno opomenúť fakt, že vývozy do spoločenstva tohto vývozného výrobcu v ČĽR a spolupracujúcich vývozných výrobcov v Pakistane taktiež výrazne prispeli k materiálnej ujme, ktorú utrpel priemysel spoločenstva.

(89)

Niektorí vývozcovia tvrdili, že Komisia nevyšetrila dostatočne účinok devalvácie USD a RMB proti EUR. Títo vývozcovia vyhlásili, že kvôli devalvácii USD a RMB voči EUR v priebehu OV vývozcovia získali podiely na trhu v spoločenstve vyjadrením svojich cien v USD, čo v podstate znamenalo zníženie ceny vyjadrenej v EUR. Na základe toho vývozní výrobcovia vyjadrili pochybnosti, či materiálna ujma, ktorú utrpel priemysel spoločenstva, bola spôsobená dovozmi predávanými za dumpingové ceny alebo dovozmi predávanými za ceny, ktoré boli nižšie vplyvom meny.

(90)

Samostatné výkyvy mien sa zvyčajne pri antidumpingovom vyšetrovaní neberú do úvahy, keďže ich nemožno považovať za trvajúce. Avšak účinky výkyvov mien sú vskutku zahrnuté do analýzy, pretože mali účinok na náklady na suroviny, ktoré spotreboval priemysel spoločenstva (odôvodnenia 162 až 173 v predbežnom nariadení) a na cenu dovozov predávaných za dumpingové ceny (odôvodnenia 150 až 153 v predbežnom nariadení).

(91)

Pripomína sa, že výrazné úrovne dumpingu boli zistené u vývozcov z Austrálie a ČĽR v priebehu vyšetrovania (pozri odôvodnenia 21 až 52). Okrem toho sa pripomína, že vývozní výrobcovia z Austrálie a ČĽR znižovali ceny priemyslu spoločenstva o výrazné sumy (pozri odôvodnenie 64).

(92)

Nemožno vylúčiť, že dovozy nepredávané za dumpingové ceny pôvodom z ČĽR a dovozy pôvodom od spolupracujúcich vývozných výrobcov z Pakistanu, ktorých dumpingové rozpätie bolo nižšie ako de minimis hranica, mohli prispieť k ujme, ktorú utrpel priemysel spoločenstva. Tento účinok však nie je taký, že by mohol prerušiť kauzálne spojenie založené v predbežnom nariadení medzi dovozmi predávanými za dumpingové ceny v príslušných krajinách a materiálnou ujmou, ktorú utrpel priemysel spoločenstva. Preto, keďže neboli predložené žiadne nové informácie, závery prijaté v odôvodneniach 150 až 153 vo veci účinku dovozov predávaných za dumpingové ceny a v odôvodneniach 154 až 178 predbežného nariadenia vo veci účinku iných faktorov sa týmto potvrdzujú.

(93)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie informácie vo veci záujmu priemyslu spoločenstva, zistenia vymedzené v odôvodneniach 183 až 184 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(94)

Prijatý bol jeden návrh od nesúvisiaceho dovozcu. Okrem toho prebehlo rokovanie s iným dovozcom (zástupcom). Argumenty prvého dovozcu sa zhodovali s argumentmi vývozných výrobcov a boli prediskutované v odôvodnení 70 vyššie. Argumenty druhého dovozcu (zástupcu) sú prediskutované v odôvodnení 102 nižšie, keďže sa zhodujú s argumentmi dvoch výrobcov minerálnej vody.

(95)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie informácie vo veci záujmu nesúvisiacich dovozcov, zistenia vymedzené v odôvodneniach 185 až 187 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(96)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie informácie vo veci záujmu dodávateľov spoločenstva, zistenia vymedzené v odôvodneniach 188 až 189 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(97)

Spôsob, akým bola spotreba príslušného výrobku v spoločenstve rozdelená medzi rôzne typy užívateľov, bol vysvetlený pod názvom úvodné poznámky v odôvodneniach 190 až 192 predbežného nariadenia. Keďže neexistujú žiadne nové informácie, tento popis sa týmto potvrdzuje.

(98)

Pripomína sa, že Komisia vo svojich odôvodneniach (odôvodnenie 196 predbežného nariadenia) nemohla stanoviť, či by bolo zavedenie antidumpingových ciel v záujme spoločností na premenu predforiem na fľaše. Tento záver bol založený na skutočnosti, že zatiaľ čo dve spolupracujúce spoločnosti na premenu predforiem na fľaše podporili zavedenie antidumpingových opatrení, Asociácia spoločností na premenu plastov proti tomu protestovala.

(99)

Po zavedení predbežných antidumpingových opatrení Asociácia spoločností na premenu plastov nepredložila žiadne nové návrhy, ani nepožiadala o rokovanie. Na základe toho nie je možné prijať záver, že by záujmy spoločností na premenu predforiem na fľaše tvorili závažný dôvod proti zavedeniu antidumpingových opatrení. Zistenia uvedené v odôvodneniach 193 až 195 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(100)

Po vyzradení podkladov pre zavedenie predbežných opatrení bola opravená administratívna chyba, a to doplnením L’Européenne d’embouteillage do zoznamu spolupracujúcich užívateľov. Tento užívateľ protestoval proti zavedeniu predbežných opatrení. To znamená, že proti zavedeniu antidumpingových ciel protestovali dvaja výrobcovia minerálnych a pramenitých vôd, kým dvaja ďalší neprotestovali.

(101)

Pripomína sa, že pri vyšetrovaní, ktoré viedlo k predbežným clám, prijala Komisia vo veci fliaš plnených minerálnou vodou nasledujúci záver:

(102)

Po vyzradení predbežných zistení predložili dvaja výrobcovia minerálnej a pramenitej vody a jeden dovozca (skupina) spoločný návrh. Táto skupina vyhlásila, že:

(103)

Čo sa týka vyhlásenia skupiny, že nárasty cien PET nemohli byť presunuté na ďalšiu úroveň užívateľov (t. j. na maloobchodníkov, konečných užívateľov a v prípade spoločností na premenu predforiem na fľaše na výrobcov nealkoholických nápojov), toto vyhlásenie nebolo podložené. Okrem toho sa v priebehu vyšetrovania neohlásili žiadni maloobchodníci ani zákaznícke organizácie. Tento argument sa preto zamieta.

(104)

Čo sa týka údajného nadsadenia maloobchodnej ceny zo strany Komisie v predbežnom nariadení (ktoré by malo za následok podcenenie účinkov, ktoré mali nárasty PET na spodný priemysel), tieto maloobchodné ceny boli opätovne preskúmané. Zistilo sa však, že sú v rozsahu uvedenom v predbežnom nariadení. Tento argument sa preto zamieta.

(105)

V súvislosti s rizikom objednávania externých výkonov sa pripomína, že zdravotné nariadenia vo veci plnenia minerálnej vody do fliaš vyžadujú, aby boli predformované fľaše zo zásady vyrobené na mieste ich plnenia. Podľa toho sa predformy, ktoré používajú výrobcovia vôd, vyrábajú priamo blízko fúkacích a plniacich liniek. Preto by riziko objednávania externých výkonov predforiem a plnenia do fliaš bolo obmedzené na prípad predforiem pre výrobcov nealkoholických nápojov, čo predstavuje len asi 40 % celkovej spotreby príslušného výrobku. Navyše, ako je uvedené v odôvodnení 99 vyššie, nie je možné prijať záver, že by záujmy spoločností na premenu predforiem na fľaše predstavovali závažný dôvod proti zavedeniu antidumpingových opatrení. Za týchto okolností sa argument skupiny ohľadom údajného rizika pre objednávanie externých výkonov plnenia do fliaš a premeny zamieta.

(106)

Keďže okrem vyššie uvedených informácií neboli predložené žiadne ďalšie, zistenia vymedzené v odôvodneniach 197 až 202 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(107)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie informácie vo veci záujmu výrobcov nealkoholických nápojov, zistenia vymedzené v odôvodneniach 203 až 206 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(108)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie informácie vo veci vyhláseného nedostatku PET na trhu spoločenstva, zistenia vymedzené v odôvodneniach 207 až 209 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(109)

S ohľadom na závery prijaté v predbežnom nariadení a pri zohľadnení návrhov predložených rôznymi stranami sa prijíma záver, že neexistujú žiadne závažné dôvody na zabránenie zavedeniu konečných anti-dumpingových opatrení voči dovozom PET predávaným za dumpingové ceny pôvodom z príslušných krajín.

(110)

Na základe metodológie vysvetlenej v odôvodneniach 212 až 215 predbežného nariadenia bola vypočítaná úroveň eliminácie ujmy pre účely stanovenia úrovne opatrení, ktoré majú byť zavedené.

(111)

Pri vypočítavaní rozpätia ujmy v predbežnom nariadení bol cieľový zisk pre priemysel spoločenstva stanovený na úroveň 7 %, ktorá vychádza z vyšetrovania, ktoré viedlo k zavedeniu antidumpingových opatrení na dovozy príslušného výrobku s pôvodom okrem iného v Indii v roku 2000. V tom čase bola založená na odhade úrovne zisku, ktorý mohol priemysel spoločenstva očakávať bez dumpingu, a úrovne, ktorá bola považovaná za potrebnú na zaistenie uskutočniteľnosti priemyslu

(112)

V dnešnom vyšetrovaní sa však na základe dôkazov zistilo, že úroveň zisku 7,6 % mohla byť dosiahnutá bez dumpingu. Preto je pri výpočte rozpätia ujmy cieľový zisk 7,6 % považovaný za primeranejší než 7 % uvedený v predbežnom nariadení.

(113)

Keďže okrem komentárov k úpravám uvedeným vyššie neexistujú žiadne nové komentáre, metodológia vymedzená v odôvodneniach 212 až 215 predbežného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(114)

Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by konečné antidumpingové clo malo byť zavedené na úrovni vypočítaného rozpätia dumpingu, keďže bolo vo všetkých prípadoch nižšie než rozpätie ujmy.

(115)

Na základe toho by konečné clá mali byť takéto:

(116)

Jednotlivé sadzby antidumpingového cla uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení súčasného vyšetrovania. Preto odrážajú stav zistený v priebehu vyšetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto sadzby ciel (oproti celoštátnemu clu platnému pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa dajú teda výhradne uplatniť na dovozy výrobkov pôvodom z príslušnej krajiny, ktoré vyrobili vymenované spoločnosti. Dovezené výrobky vyrobené ktoroukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nebola zvlášť spomenutá podľa jej mena a adresy v platnej časti tohto nariadenia, vrátane spoločností, ktoré súvisia s vymenovanými spoločnosťami, nemôžu ťažiť z týchto sadzieb a budú podliehať sadzbe ciel platných pre „všetky ostatné spoločnosti“.

(117)

Akýkoľvek nárok požadujúci uplatnenie týchto jednotlivých sadzieb antidumpingového cla (napr. po zmene názvu spoločnosti alebo po založení novej výroby predajných jednotiek) by mal byť adresovaný Komisii (5) bezodkladne so všetkými relevantnými informáciami, predovšetkým akákoľvek zmena činnosti spoločnosti spojenej s výrobou, domácim a vývozným predajom v súvislosti napr. so zmenou názvu alebo zmenou výrobných a predajných jednotiek. Na základe toho bude podľa potreby nariadenie upravené aktualizáciou zoznamu spoločností, ktoré ťažia z jednotlivých sadzieb cla.

(118)

Ako je uvedené v odôvodnení 162 v predbežnom nariadení, ceny PET môžu kolísať v súlade s výkyvmi cien ropy, ale to by nemalo mať za následok vyššie clo. Preto sa zavedenie ciel vo forme osobitnej sumy na tonu považuje za primerané. Tieto sumy vyplývajú z uplatnenia sadzby antidumpingového cla na vývozné ceny CIF používané na výpočet úrovne eliminácie ujmy.

(119)

Po prijatí predbežných antidumpingových opatrení ponúkol jeden spolupracujúci vývozný výrobca v Austrálii cenový záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia. V tomto záväzku tento vývozný výrobca ponúkol predaj príslušného výrobku na úrovni alebo nad úrovňou cien, ktoré eliminujú škodlivý dosah dumpingu.

(120)

Rozhodnutím 2004/600/EC (6) Komisia prijala záväzok ponúknutý príslušným vývozným výrobcom. Dôvody prijatia tohto záväzku sú vysvetlené v uvedenom rozhodnutí.

(121)

Vzhľadom na veľkosť zisteného dumpingového rozpätia a s ohľadom na úroveň materiálnej ujmy, ktorá bola spôsobená priemyslu spoločenstva, sa považuje za dôležité, aby sumy zaistené prostredníctvom predbežných antidumpingových ciel, ktoré boli zavedené nariadením (ES) č. 306/2004, boli vyberané vo výške konečne zavedených ciel. Ak sú konečné clá vyššie než predbežné clá, mali by byť konečne vyberané len sumy zaistené na úrovni predbežných ciel,

Európska komisia

Generálne riaditeľstvo pre obchod

Správa B

Kancelária J-79 5/16

B-1049 Brusel.