32004D0478

Rozhodnutie Komisie

z 29. apríla 2004

o prijatí všeobecného plánu riadenia krízy v oblasti bezpečnosti potravín a krmív

(2004/478/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie (ES) 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktoré ustanovuje všeobecné zásady a požiadavky zákona o potravinách, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ustanovuje postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín [1], najmä jeho článok 55,

Keďže:

(1) článok 55 nariadenia (ES) 178/2002 stanovuje, že Komisia vypracuje v úzkej spolupráci s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín, ďalej uvádzaným ako "úrad", a členskými štátmi všeobecný plán riadenia krízy v oblasti bezpečnosti potravín a krmív;

(2) návrh všeobecného plánu bol predmetom konzultácií s úradom a podrobne sa prejednával s členskými štátmi prostredníctvom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa ustanovuje všeobecný plán na riadenie krízy v oblasti bezpečnosti potravín a krmív stanovený v článku 55 nariadenia (ES) 178/2002 a uvedený v prílohe.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť prvý deň v mesiaci nasledujúcom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 29. apríla 2004

Za Komisiu

David Byrne

člen Komisie

[1] Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) 1642/2003 (Ú. v. ES L 245, 29.9.2003, s. 4).

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

VŠEOBECNÝ PLÁN RIADENIA KRÍZY V OBLASTI BEZPEČNOSTI POTRAVÍN A KRMÍV

1. PÔSOBNOSŤ VŠEOBECNÉHO PLÁNU RIADENIA KRÍZY V OBLASTI BEZPEČNOSTI POTRAVÍN A KRMÍV

Oddiel 3 kapitoly IV nariadenia (ES) 178/2002 počíta s novými metódami riadenia rizika v oblasti potravín a krmív: zostavenie krízovej jednotky zo strany Komisie za účasti úradu a prijatie všeobecného plánu riadenia krízy v oblasti bezpečnosti potravín a krmív, ktorý stanoví najmä praktické postupy potrebné na riadenie krízy. Všeobecný plán riadenia krízy v oblasti bezpečnosti potravín a krmív sa ďalej uvádza ako "všeobecný plán".

Tri články oddielu 3 sú navzájom prepojené:

Článok 55 stanovuje, že Komisia vypracuje v tesnej spolupráci s úradom a členskými štátmi všeobecný plán riadenia krízy v oblasti bezpečnosti potravín a krmív, ktorý stanoví krízové situácie a praktické postupy potrebné na riadenie krízy, vrátane zásad transparentnosti, ktoré sa majú uplatňovať a komunikačnej stratégie.

Článok 56 stanovuje, že Komisia zriadi krízovú jednotku.

Článok 57 vymedzuje úlohy krízovej jednotky.

Všeobecný plán, v súlade s článkom 55 musí predovšetkým stanoviť typy situácií zahrnujúcich priame alebo nepriame riziká pre ľudské zdravie pochádzajúce z potravín a krmív, ktorým pravdepodobne nie je možné predchádzať, nedajú sa eliminovať ani obmedziť na prijateľnú úroveň prostredníctvom vhodných ustanovení alebo uplatňovaním článkov 53 a 54.

Okrem toho, článok 56 stanovuje, že Komisia zostaví krízovú jednotku, ak "zistí situáciu, ktorá predstavuje závažné priame alebo nepriame riziko pre ľudské zdravie pochádzajúce z potravín alebo krmív a riziku nie je možné predchádzať, nedá sa eliminovať ani obmedziť pomocou jestvujúcich ustanovení alebo sa nedá dostatočne zvládnuť iba prostredníctvom uplatňovania článkov 53 a 54".

Všeobecný plán preto stanovuje:

- krízové situácie,

- postup vedúci k uplatneniu všeobecného plánu

- zriadenie siete krízových koordinátorov,

- praktické postupy pre riadenie krízy,

- úlohu krízovej jednotky,

- praktické fungovanie krízovej jednotky (zloženie, operačné prostriedky, akcie)

- spojenie medzi krízovou jednotkou a procesom rozhodovania,

- riešenie krízy,

- riadiace postupy v prípade potenciálne závažného rizika,

- komunikačnú stratégiu,

- zásady transparentnosti.

Riadiace postupy, ktoré stanovuje všeobecný plán, budú predstavovať usmernenia uplatniteľné na členské štáty, úrad a Komisiu.

2. KRÍZOVÉ SITUÁCIE

2.1. Krízové situácie spojené so závažným priamym alebo nepriamym rizikom pre ľudské zdravie

Krízové situácie sú také situácie, v ktorých budú kritické faktory obsiahnuté na takej úrovni, že Komisia usúdi, že riadenie príslušného rizika pochádzajúceho z potravín alebo krmív bude natoľko zložité, že sa nebude dať dostatočne zvládnuť pomocou jestvujúcich ustanovení alebo iba prostredníctvom uplatňovania článkov 53 a 54.

Skúsenosti ukázali, že situácie zahrnujúce riziká sa obvykle dajú vhodne zvládnuť pomocou jestvujúcich postupov. Znamená to, že situácie, ktoré by mohli byť považované za krízové, budú zriedkavé, ak nie výnimočné.

Kritické faktory sú najmä tieto:

situácia je spojená so závažným priamym alebo nepriamym rizikom pre ľudské zdravie a/alebo je vnímaná alebo zverejňovaná ako taká alebo môže byť vnímaná a/alebo zverejňovaná ako taká

a

riziko sa šíri alebo by sa mohlo šíriť veľkou časťou potravinového reťazca

a

je veľmi vysoko pravdepodobné, že sa riziko rozšíri na niekoľko členských štátov a/alebo štátov, ktoré nie sú členmi spoločenstva.

Všeobecný plán znamená zostavenie krízovej jednotky, ak sa priame alebo nepriame riziko považuje za závažné. Všeobecný plán preto takmer vo všetkých prípadoch zahrnuje zostavenie krízovej jednotky.

2.2. Krízové situácie, v ktorých je potenciálne závažné riziko

Je dôležité v pláne stanoviť prípady, v ktorých je riziko potenciálne, ale mohlo by sa vyvinúť do závažného rizika, ktorému pravdepodobne nie je možné predchádzať, nedá sa eliminovať alebo obmedziť existujúcimi ustanoveniami alebo výlučne prostredníctvom uplatňovania článkov 53 a 54. V takom prípade nebude zostavená krízová jednotka, ale mali by byť vypracované vhodné ustanovenia na zabezpečenie účinného riadenia tohto typu situácií.

3. POSTUP VEDÚCI K UPLATŇOVANIU VŠEOBECNÉHO PLÁNU

Informácie, ktoré môžu viesť k uplatneniu všeobecného plánu riadenia krízy v oblasti bezpečnosti potravín alebo krmív a, ak je to potrebné, k zostaveniu krízovej jednotky, môžu pochádzať z:

- oznámení rýchleho varovania (systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá),

- informácií z členských štátov (iné typy oznámení, informácie predkladané Stálemu výboru pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat, atď.),

- informácií od úradu,

- správy Potravinového a veterinárneho úradu (PVÚ),

- informácií z epidemiologickej siete EÚ,

- informácií z krajín, ktoré nie sú členmi spoločenstva alebo medzinárodných orgánov,

- akýchkoľvek iných zdrojov (spotrebiteľské skupiny, priemysel, iné zainteresované subjekty, médiá, atď.).

Ak pri analýze informácií týkajúcich sa rizík Komisia zaujme stanovisko, že podmienky ustanovené v oddieloch 2.1 alebo 2.2 by mohli byť splnené, nadviaže predbežný kontakt s príslušným/i členským/i štátom/mi, aby preskúmala situáciu a s úradom, aby si vyžiadala informácie o príslušnom riziku.

Na základe posúdenia všetkých dostupných informácií Komisia stanoví, či boli splnené podmienky stanovené v oddieli 2.1 alebo oddieli 2.2.

4. ZRIADENIE SIETE KRÍZOVÝCH KOORDINÁTOROV

Každý členský štát, úrad a Komisia vymenuje jedného krízového koordinátora a jeho/jej zástupcu/zástupkyňu na príslušnej úrovni. Mená určených koordinátorov a zástupcov a kontaktné údaje sa musia oznámiť Komisii.

Stretnutia koordinátorov zorganizuje Komisia krátko po ich vymenovaní. Na prvom zasadaní Komisia rozdá príručku s úplným zoznamom koordinátorov a ich zástupcov a ich kontaktnými údajmi. Príručka musí obsahovať aj zoznam referenčných laboratórií spoločenstva. Prejednajú sa praktické operačné postupy, s cieľom zabezpečiť, napríklad, aby bolo možné v prípade krízy kontaktovať každého koordinátora v krátkej lehote alebo, aby bola zabezpečená účinná spolupráca v stratégii oznamovania rizika (pozri oddiel 7). So zainteresovanými subjektami sa uskutočnia konzultácie o výsledkoch tých zasadaní, ktoré ich zaujímajú.

Praktické postupy zabezpečia, aby boli opatrenia prijaté rýchlo. Ak je to potrebné, budú pripojené k všeobecnému plánu.

5. Praktické postupy pre riadenie krízy spojenej so závažným priamym alebo nepriamym rizikom pre ľudské zdravie

5.1. Zostavenie krízovej jednotky

Ak pri analýze informácií týkajúcich sa rizík Komisia zaujme stanovisko, že podmienky ustanovené v oddieli 2.1 by mohli byť splnené, a najmä, že riziko je pravdepodobne závažné, nadviaže predbežný kontakt s príslušnými) členskými) štátom(mi), aby preskúmala situáciu a s úradom, aby si vyžiadala informácie o príslušnom riziku.

Na základe posúdenia všetkých dostupných informácií Komisia zostaví krízovú jednotku, ak považuje podmienky uvedené v oddieli 2.1 za splnené.

Komisia neodkladne informuje členské štáty a úrad o zostavení krízovej jednotky.

Rozhodnutie zostaviť krízovú jednotku znamená, že oddiely 5, 7 a 8 všeobecného plánu sa uplatňujú na všetky zainteresované strany (Komisia, úrad, členské štáty).

5.2. Úloha krízovej jednotky

Krízová jednotka zodpovedá za zhromažďovanie a vyhodnocovanie všetkých relevantných údajov a určovanie možností, ktoré sú k dispozícii pre riadenie krízy.

Jej úlohou je aj informovať verejnosť o príslušných rizikách a prijatých opatreniach.

Krízová jednotka je doplnkovým nástrojom pre zabezpečenie toho, aby boli krízy riadené efektívne pomocou zabezpečenia lepšej koordinácie a rýchleho prijatia opatrení. V dôsledku toho všetci členovia krízovej jednotky musia spolupracovať, aby zhromažďovali a delili sa o všetky dostupné relevantné informácie; musia tiež spolupracovať na hodnotení zhromaždených údajov a stanovení vhodných možností riadenia rizika. Členovia krízovej jednotky musia tiež spolupracovať na komunikácii a určovať najlepšie spôsoby informovania verejnosti transparentným spôsobom.

Krízová jednotka však nie je zodpovedná za prijímanie rozhodnutí o riadení rizika alebo za tvorbu legislatívy (kontrolné aspekty).

Jej operačné postupy nenahradia postupy používané v rámci vlastnej pôsobnosti Komisie, členských štátov alebo úradu.

V dôsledku toho sa rozhodnutia o riadení krízy musia prijímať v súlade s osobitnými postupmi, ktoré už boli zavedené (najmä komitologické postupy).

Všetky členské štáty naďalej zodpovedajú za riadenie úradných kontrol na svojom území. Špecifické postupy, ktoré museli zaviesť na koordináciu potrebných naliehavých kontrol v krízových situáciách, zostávajú. Generálne riaditeľstvo pre zdravie a ochranu spotrebiteľov zodpovedá, v prípade potreby, za vysielanie naliehavých misií z Potravinového a veterinárneho úradu.

Podobne, úrad naďalej zodpovedá za riadenie postupov pre poskytovanie vedeckého stanoviska v prípade žiadosti o neodkladné vedecké stanovisko Vedeckého výboru alebo jeho vedeckých poradných zborov.

5.3. Praktická činnosť krízovej jednotky

Zloženie

Krízová jednotka pozostáva z krízových koordinátorov (alebo ich zástupcov) z Komisie a úradu, krízového(ých) koordinátora(ov) priamo zainteresovaných členských štátov a iných zástupcov Komisie, úradu a priamo zainteresovaného členského(ých) štátu(ov). Úrad poskytuje potrebnú vedeckú a technickú pomoc.

Účelom krízovej jednotky bude umožniť rýchlu a účinnú akciu. Jej členovia sa budú zúčastňovať na pravidelných a naliehavých zasadaniach krízovej jednotky a musia preukazovať vysoký stupeň odbornosti a angažovanosti. Musia byť schopní prevziať celý rad zodpovedností, to znamená, že je nevyhnutné určiť ľudí s vysokým stupňom zodpovednosti v sektore potravín/krmív.

Krízová jednotka môže usúdiť, že pre riadenie krízy je potrebná odbornosť iných ľudí zo štátneho alebo súkromného sektoru a môže požiadať o trvalú alebo ad hoc pomoc týchto osôb. Napríklad, je možné požiadať odborníkov zo spoločenstva alebo z národných referenčných laboratórií, aby sa zúčastnili v krízovej jednotke, ak sú potrebné ich skúsenosti, čo sa týka laboratórnych analýz.

K práci krízovej jednotky sa musia pripojiť osoby, ktoré v Komisii a úrade zodpovedajú za informovanie o bezpečnosti potravín a krmív.

Praktické postupy pre činnosť krízovej jednotky

Krízovej jednotke predsedá krízový koordinátor Komisie (alebo jeho zástupca). Predseda zabezpečuje hlavne spojenie medzi prácou krízovej jednotky a procesom rozhodovania. Pomáha mu vhodný technický(í) experti) príslušnej(ých) zainteresovanej(ých) jednotky(iek) v Komisii.

Predseda zabezpečuje hladké fungovanie krízovej jednotky a rozdelenie úloh medzi jej členov s prihliadnutím na ich pôsobnosť.

Predseda, čo najskôr po rozhodnutí o zostavení krízovej jednotky, pozve koordinátora úradu a koordinátorov členských štátov priamo postihnutých krízou na prvé zasadanie krízovej jednotky. Koordinátorov môže sprevádzať obmedzený počet osôb. Predseda môže stanoviť limit pre najvyšší počet sprevádzajúcich osôb.

Koordinátor úradu a koordinátori členských štátov zúčastňujúcich sa v krízovej jednotke musia zabezpečiť dostatočnú účasť na zasadaniach krízovej jednotky, pokiaľ ide o dosiahnuteľnosť, odbornosť a úroveň zodpovednosti. Konkrétne to znamená, že krízový koordinátor alebo jeho zástupca sa zúčastňuje na všetkých zasadaniach a sprevádzajú ho príslušné osoby.

Úrad zodpovedá v prípade potreby za poskytovanie vedeckej a technickej pomoci, najmä čo sa týka stavu vedeckých poznatkov (zhromažďovanie a vyhodnocovanie vedeckých informácií v súvislosti s príslušným rizikom).

Krízová jednotka zodpovedá za udržiavanie úzkych kontaktov so zainteresovanými subjektami, najmä pokiaľ ide o podieľanie sa na informáciách.

Operačné prostriedky

Komisia personálne vybaví sekretariát pre zasadania krízovej jednotky (zápisnice, atď.) a dá krízovej jednotke k dispozícii všetky ľudské a materiálové zdroje potrebné pre jej hladké fungovanie (najmä zasadacie miestnosti, komunikačnú techniku, atď.).

Krízová jednotka bude využívať technické dojednania o sieti systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) na oznamovanie alebo rozširovanie informácií, obzvlášť žiadostí o informácie adresované členskému(ým) štátu(om) a informácií, ktoré členské štáty predkladajú.

Opatrenia, ktoré prijíma krízová jednotka

V súlade s vyššie citovaným článkom 57 krízová jednotka prijíma tieto opatrenia:

- Opatrenia v súvislosti so zhromažďovaním príslušných vedeckých údajov a všetkých vedeckých informácií umožňujúcich riadiť príslušné riziko čo najúčinnejšie. Predovšetkým:

- podieľanie sa na informáciách, ktoré majú k dispozícii rôzni členovia krízovej jednotky,

- v prípade potreby budú členovia požiadaní, aby zhromaždili viac informácií,

- v prípade potreby koordinácia opatrení prijatých na odstránenie vedeckých nedostatkov,

- v prípade potreby budú členovia požiadaní, aby kontaktovali medzinárodné organizácie, zainteresované subjekty a nečlenské krajiny spoločenstva s cieľom zabezpečiť, aby boli všetky príslušné informácie k dispozícii a aby ich bolo možné využívať spoločne,

- v prípade potreby môže krízová jednotka požiadať o pomoc referenčné laboratórií spoločenstva.

Pri rozdelení úloh, týkajúcich sa zberu vedeckých údajov, treba zohľadniť konkrétnu expertízu úradu a mechanizmy zdieľania vedeckých údajov, ktoré už úrad pre túto oblasť definoval (sieť úradu).

Rozdelenie úloh pokiaľ ide o zhromažďovanie vedeckých údajov tiež môže v prípade potreby zahrnovať pomoc ostatných sietí riadených Komisiou, ako je napríklad Systém rýchleho varovania a odpovede (EWRS) v oblasti ľudských ochorení alebo systém ADNS v oblasti zdravotného stavu zvierat alebo sietí pôsobiacich v oblasti výskumu, ktoré riadi Generálne riaditeľstvo pre výskum.

- Opatrenia týkajúce sa zhromažďovania iných relevantných údajov (iných ako sú vedecké údaje uvedené vyššie). Predovšetkým:

- podieľanie sa na všetkých ostatných relevantných údajoch, ktoré sú k dispozícii (výsledky úradných kontrol, výsledky analýz vykonávaných úradnými kontrolnými laboratóriami, údaje získané z krajín, ktoré nie sú členmi spoločenstva, atď.),

- v prípade potreby budú členom pridelené úlohy s cieľom zhromaždiť viac údajov,

- v prípade potreby budú členom pridelené úlohy s cieľom kontaktovať medzinárodné organizácie, zainteresované subjekty a krajiny, ktoré nie sú členmi spoločenstva s cieľom zabezpečiť, aby boli všetky príslušné informácie k dispozícii a aby ich bolo možné využívať spoločne.

- Opatrenia týkajúce sa vyhodnocovania dostupných operácií. Predovšetkým:

- podieľanie sa na vyhodnoteniach, ktoré už členovia vykonali, a to najmä úrad, alebo na vyhodnoteniach získaných iným spôsobom,

- organizácia oceňovania rizík s prihliadnutím na konkrétnu úlohu úradu pri poskytovaní vedeckej a technickej podpory krízovej jednotke, bez toho aby bola dotknutá možnosť požiadať úrad o formálne vedecké stanovisko,

- v prípade potreby využívanie technickej podpory referenčných laboratórií spoločenstva, pokiaľ ide o analytické aspekty.

- Opatrenia týkajúce sa určovania možností, ktoré sú k dispozícii pre predchádzanie rizikám pre ľudské zdravie, ich eliminovanie alebo obmedzenie na prijateľnú úroveň a aktualizácia týchto možností na základe nových dostupných informácií a vývoja situácie. Predovšetkým:

- členovia krízovej jednotky spolupracujú na stanovení dostupných možností,

- vypracujú spoločnú správu o dostupných možnostiach; táto správa by mala pre každú možnosť zahrnovať odôvodnenie pre stanovenie možnosti, najmä najdôležitejšie výsledky vyhodnotenia dostupných údajov.

- Opatrenia týkajúce sa organizácie informovania verejnosti o dotknutých rizikách a prijatých opatreniach.

Túto záležitosť podrobnejšie skúma oddiel 7.

Pri všetkých druhoch prijatých opatrení môže krízová jednotka požiadať o trvalú alebo ad hoc pomoc konkrétnych osôb, ak je ich odbornosť považovaná za potrebnú.

5.4 Spojenie medzi krízovou jednotkou a procesom rozhodovania

Opatrenia týkajúce sa riadenia krízy

Opatrenia týkajúce sa riadenia krízy zahrnujú všetky opatrenia potrebné na predchádzanie, obmedzenie a eliminovanie dotknutého rizika: krízová jednotka bude zodpovedať za určité typy opatrení a Komisia a/alebo členské štáty za iné. Prijaté opatrenia nebudú mať vplyv na možnosť stanovenú v článku 53 odsek 2, aby Komisia prijala predbežné opatrenia v prípade mimoriadnych situácií, po konzultácii so zainteresovanými členskými štátmi a informovaní ostatných členských štátov.

Krok 1 - Komisia zvolá krízovú jednotku čo najskôr po jej vytvorení.

- Krízová jednotka prijme opatrenia tak, ako je stanovené v oddieloch 5, 7 a 8.

Krok 2 - Možnosti, ktoré krízová jednotka určí, musia byť doručené Komisii, ktorá ich neodkladne postúpi členským štátom.

- Komisia vypracuje opatrenia, ktoré sa v prípade potreby majú prijať. Môže tiež požiadať úrad o poskytnutie neodkladného vedeckého stanoviska, ak sa oficiálne vedecké stanovisko úradu pokladá za nevyhnutné.

Krok 3 - Zasadanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat, ktorý v prípade potreby preskúma prijaté opatrenia a poskytne stanovisko.

- V prípade potreby, prijatie mimoriadnych opatrení, najmä na základe postupov stanovených v článkoch 53 a 54 nariadenia (ES) č. 178/2002.

- V prípade žiadosti o naliehavé vedecké stanovisko úrad prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby bolo stanovisko dodané čo najskôr.

Trvalé opatrenia, ktoré sa majú prijať počas krízy

- V priebehu krízy krízová jednotka nepretržite zhromažďuje a vyhodnocuje príslušné údaje a prehodnocuje dostupné možnosti. Aktualizované možnosti sa doručia Komisii a členským štátom. Komisia môže vypracovať zmenené a doplnené opatrenia a predložiť ich na posúdenie Stálemu výboru pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat.

- Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat uskutočňuje pravidelné a mimoriadne zasadania v priebehu krízy s cieľom zabezpečiť podieľanie sa na všetkých závažných informáciách, najmä o prijatí všetkých potrebných opatrení a o realizácii opatrení na riadenie krízy (správy zainteresovaných členských štátov predkladané a prejednávané v Stálom výbore pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat).

- Na základe komunikačnej stratégie uvedenej v oddieli 7 a v súlade so zásadami transparentnosti v oddieli 8 krízová jednotka nepretržite počas celej krízy informuje verejnosť a zainteresované subjekty.

Spojenie medzi krízovou jednotkou a procesom rozhodovania

- Praktické mechanizmy zabezpečia, aby boli práca krízovej jednotky a proces rozhodovania vhodne prepojené. Predovšetkým Stály výbor bude dostávať aktualizované informácie o práci krízovej jednotky a úrad bude pozývaný na zasadania Stáleho výboru. Krízová jednotka musí byť nepretržite informovaná o prijatých opatreniach v rozhodovacom procese s cieľom koordinovať informácie o tejto otázke.

5.5. Riešenie krízy

Uvedené postupy zostanú v platnosti až do vyriešenia krízy. Ak Komisia usúdi, po konzultácii s krízovou jednotkou a v tesnej spolupráci s členskými štátmi prostredníctvom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat, že práca krízovej jednotky je ukončená, pretože riziko sa dostalo pod kontrolu, môže krízovú jednotku rozpustiť.

5.6. Hodnotenie po kríze

Uskutoční sa celkové hodnotenie po kríze zahrnujúce všetky zainteresované subjekty. Po ukončení krízy sa uskutoční zasadanie krízových koordinátorov s cieľom zdokonaliť operačné postupy pre rôzne nástroje použité v riadení krízy vo svetle hodnotenia po kríze a na základe získaných skúseností.

6. POSTUPY RIADENIA V PRÍPADE POTENCIÁLNE ZÁVAŽNÉHO RIZIKA

Ak po analýze informácií týkajúcich sa rizík Komisia zaujme stanovisko, že podmienky uvedené v oddieli 2.2 by mohli byť splnené, nadviaže predbežný kontakt s príslušnými) členskými) štátom(mi) s cieľom preskúmať situáciu a s úradom, aby si vyžiadala informácie o dotknutom riziku.

Na základe posúdenia všetkých dostupných relevantných informácií a ak Komisia usúdi, že podmienky uvedené v oddieli 2.2 boli splnené, Komisia neodkladne informuje členské štáty a úrad, že oddiely 6, 7 a 8 všeobecného plánu sú uplatniteľné.

Komisia, čo najskôr ako to bude možné po prijatí rozhodnutia o uplatnení tohto oddielu všeobecného plánu, prijme tieto opatrenia:

- nadviazať patričný kontakt s priamo zainteresovanými) členskými) štátomi) a úradom a požiadať o aktivovanie ich interného systému riadenia krízy. V prípade potreby by sa mali aktivovať mechanizmy pre podieľanie sa na vedeckých údajoch vypracovaných úradom pre prípad mimoriadnych situácií (siete úradu),

- v prípade potreby požiadať o aktivovanie príslušných laboratórií a zdieľať ich analytické výsledky,

- nadviazať patričný kontakt alebo uskutočniť stretnutia s priamo zainteresovanými) členskými) štátomi) a úradom s cieľom zabezpečiť podieľanie sa na všetkých relevantných informáciách (vedecké údaje, kontrolné údaje, atd.),

- prijať opatrenia, čo sa týka komunikácie (pozri oddiel 7). Uplatňujú sa zásady trasnparentnosti uvedené v oddieli 8.

Tieto opatrenia sa budú prijímať až do komplexnejšieho vyhodnotenia rizika. Ak sa riziko považuje za závažné a ak Komisia usúdi, že podmienky uvedené v oddieli 2.2 boli splnené, zostaví sa krízová jednotka a uplatnia sa postupy stanovené v oddieloch 5, 7 a 8.

Ak sa riziko nepovažuje za závažné, uplatňujú sa platné bežné ustanovenia pre riadenie rizika.

7. KOMUNIKAČNÁ STRATÉGIA

Krízová jednotka vypracuje svoju komunikačnú stratégiu v súlade s práve prejednávaným prípadom, aby nepretržite informovala verejnosť o riziku a prijatých opatreniach.

Táto komunikačná stratégia sa týka obsahu správy a načasovania oznámenia o príslušných problémoch, vrátane príslušných dojednaní pre jej uverejnenie.

Stratégia musí brať do úvahy špecifickú pôsobnosť a zodpovednosti každého z členov jednotky, ak má dochádzať ku komunikácii s verejnosťou koordinovane, konzistentne a transparentne. Na tento účel sa stanovujú tieto postupy:

- osoba, ktorá v Komisii zodpovedá za komunikáciu o bezpečnosti potravín a krmív a osoba, ktorá zodpovedá za komunikáciu v úrade, musí byť spojená s prácou krízovej jednotky,

- členské štáty priamo dotknuté krízou a tým aj členovia krízovej jednotky urobia všetko, čo môžu, aby zabezpečili zhodu ich komunikačnej politiky s komunikačnou stratégiou koordinovanou krízovou jednotkou,

- takisto, členské štáty, ktoré nie sú členmi krízovej jednotky, musia byť spojené so stratégiou koordinovanou krízovou jednotkou prostredníctvom ich krízových koordinátorov s cieľom zabezpečiť zhodu, čo sa týka oznamovania rizika.

Stratégia prijatá krízovou jednotkou musí zahrnovať využívanie všetkých vhodných možností komunikácie pre prípady, ktoré vzniknú, s Európskym parlamentom a krajinami, ktoré nie sú členmi spoločenstva a zainteresovanými stranami.

Komunikačná stratégia vypracovaná krízovou jednotkou musí zahrnovať nadväzovanie vhodného predbežného kontaktu so zúčastnenými subjektami, ak je to potrebné, a najmä, ak je informácia uvedená do obehu v súvislosti s konkrétnou obchodnou značkou alebo názvom.

Komunikačná stratégia musí brať do úvahy špecifickú úlohu, ktorú zohrávajú organizácie zastupujúce zúčastnené subjekty na európskej úrovni pri uvádzaní informácií do obehu.

Komunikačná stratégia bude zahrnovať nadviazanie vhodných koordinovaných kontaktov s krajinami, ktoré nie sú členmi spoločenstva s cieľom poskytovať im zrozumiteľné, presné a súvislé informácie. Komunikačná stratégia tiež musí zahrnovať odovzdávanie príslušných informácií krajinám, ktoré nie sú členmi spoločenstva, s cieľom upozorniť ich, že kríza bola vyriešená.

Komunikačná stratégia musí zabezpečiť, aby bol komunikačný proces transparentný, v súlade so zásadami stanovenými v oddieli 8.

Ak sú informácie oznamované tak, ako je to definované v oddieli 6 všeobecného plánu, musí byť tiež zabezpečená potrebná spojitosť komunikačných potrieb. Kontakty a zasadania stanovené v tomto oddieli zahrnujú, v prípade potreby, komunikačnú stratégiu, ktorá má byť vypracovaná v oddieli 7.

8. ZÁSADY TRANSPARENTNOSTI

Ak krízová jednotka vydá oznámenie, musí venovať veľkú pozornosť zabezpečeniu transparentnosti v súlade so zásadami pre informovanie verejnosti stanovenými v článku 10 nariadenia (ES) 178/2002.

Naďalej sa uplatňujú všeobecné pravidlá utajenia. Okrem toho sa na výmenu informácií uskutočňovanú v rámci systému rýchleho varovania a odpovede (RASF) uplatňujú konkrétne pravidlá utajenia stanovené v článku 52 nariadenia (ES) 178/2002.

Ak krízová jednotka oznamuje výsledky práce vykonanej úradom v jeho mene, so zreteľom na výsledky práce úradu sa uplatňujú zásady transparentnosti a utajenia stanovené v článkoch 38 a 39 nariadenia (ES) 178/2002.

--------------------------------------------------