32002L0060

Smernica Rady 2002/60/ES

z 27. júna 2002,

ktorou sa ustanovujú osobitné opatrenia na kontrolu afrického moru ošípaných, a ktorá mení a dopĺňa smernicu 92/119/EHS, pokiaľ ide o Teschenovu chorobu a africký mor ošípaných

(Text s významom pre EHP )

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

zreteľom na smernicu Rady 92/119/EHS zo 17. decembra 1992, ktorou sa zavádzajú všeobecné opatrenia spoločenstva na kontrolu niektorých chorôb zvierat a osobitné opatrenia týkajúce sa vezikulárnej choroby ošípaných [1], najmä na jej článok 15 a článok 24 (1),

so zreteľom na návrh Komisie,

Keďže:

(1) Všeobecné opatrenia ustanovené v smernici 92/119/ES sú zamerané na predchádzanie ďalšiemu šíreniu niektorých chorôb zvierat s veľkým hospodárskym významom, najmä na kontrolu pohybu zvierat a výrobkov spôsobilých šíriť nákazu.

(2) Medzinárodný úrad pre epizootiku je technický referenčný orgán pre otázky zdravotného stavu zvierat uznaný Svetovou obchodnou organizáciou. Zostavil zoznam nákazlivých chorôb zvierat s veľkým hospodárskym významom (Zoznam A).

(3) Je potrebné a vhodné, aby sa smernica 92/119/EHS vzťahovala na všetky nákazlivé choroby uvedené v zozname A, s výnimkou tých chorôb, pre ktoré už bolo prijaté osobitné opatrenie na úrovni spoločenstva.

(4) Teschenova choroba už nie je zaradená do zoznamu A. Z tohto dôvodu je vhodné vypustiť túto chorobu zo zoznamu uvedeného v prílohe I k smernici 92/119/EHS.

(5) Africký mor ošípaných je choroba s veľkým hospodárskym významom zaradená do zoznamu A, ktorá sa vyskytuje v niektorých obmedzených oblastiach spoločenstva. Z tohto dôvodu je vhodné ustanoviť opatrenia spoločenstva na kontrolu tejto choroby.

(6) Africký mor ošípaných by mal byť zaradený do zoznamu uvedeného v prílohe I k smernici 92/119/EHS a v súlade s článkom 15 smernice by sa mali ustanoviť osobitné opatrenia na jeho kontrolu.

(7) Mali by sa prijať opatrenia na kontrolu pohybu ošípaných a výrobkov z nich z oblastí, ktoré podliehajú obmedzeniam vyplývajúcim z výskytu ohniska afrického moru ošípaných. Tieto opatrenia by mali byť podobné opatreniam ustanoveným na úrovni spoločenstva na kontrolu ostatných chorôb ošípaných, ako je vezikulárna choroba ošípaných a klasický mor ošípaných.

(8) Ako vzor pre ustanovenie osobitných opatrení na kontrolu afrického moru ošípaných by sa mala vziať najmä smernica rady 2001/89/ES z 23. októbra 2001 o opatreniach spoločenstva na kontrolu klasického moru ošípaných [2]. Mali by sa však urobiť úpravy kvôli rozdielom medzi týmito dvomi chorobami, terajšiemu nedostatku vakcín a najmä kvôli inkubačnej dobe afrického moru ošípaných a možnosti prenosu tejto choroby vektormi.

(9) Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy uplatňovania vykonávacích právomocí delegovaných na komisiu.

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet

Táto smernica ustanovuje minimálne opatrenia spoločenstva na kontrolu afrického moru ošípaných.

Vyraďuje Teschenovu chorobu zo skupiny chorôb, na ktoré sa vzťahujú všeobecné kontrolné opatrenia ustanovené v smernici 92/119/EHS.

Článok 2

Definície

Na účely tejto smernice:

(a) "ošípaná" je každé zviera z čeľade Suidae vrátane diviakov;

(b) "diviak" je ošípaná, ktorá nie je chovaná alebo šľachtená na farme;

(c) "farma" je každý poľnohospodársky alebo iný objekt nachádzajúci sa na území niektorého členského štátu, v ktorom sa trvalo alebo dočasne šľachtia alebo chovajú ošípané. Pod túto definíciu nespadajú bitúnky, dopravné prostriedky a oplotené oblasti, v ktorých sa chovajú diviaky, na ktoré sa môže poľovať; tieto oplotené oblasti musia mať takú rozlohu a štruktúru, že sa na ne nevzťahujú opatrenia ustanovené v článku 5 (1);

(d) "diagnostická príručka" je diagnostická príručka uvedená v článku 18 (3);

(e) "ošípaná podozrivá z nakazenia vírusom afrického moru ošípaných" je každá ošípaná alebo telo mŕtvej ošípanej, ktoré vykazuje klinické symptómy alebo postmortálne zmeny alebo reakcie na laboratórne testy vykonané v súlade s diagnostickou príručkou, ktoré naznačujú možnú prítomnosť afrického moru ošípaných;

(f) "prípad afrického moru ošípaných" alebo "ošípaná nakazená klasickým morom ošípaných" je každá ošípaná alebo telo mŕtvej ošípanej:

- na ktorom boli úradne potvrdené klinické symptómy alebo postmortálne zmeny afrického moru ošípaných, alebo

- na ktorom bola po laboratórnom vyšetrení vykonanom v súlade s diagnostickou príručkou úradne potvrdená prítomnosť choroby;

(g) "ohnisko afrického moru ošípaných" je farma, na ktorej bol zistený jeden alebo viacero prípadov klasického moru ošípaných;

(h) "primárne ohnisko" je ohnisko v zmysle článku 2 d) smernice rady 82/894/EHS z 21. decembra 1982 o oznamovaní chorôb zvierat v spoločenstve [3];

(i) "nakazená oblasť" je oblasť v členskom štáte, v ktorej sa po potvrdení jedného alebo viacerých prípadov klasického moru ošípaných medzi diviakmi vykonávajú opatrenia na odstránenie choroby v súlade s článkami 15 alebo 16;

(j) "primárny prípad afrického moru ošípaných medzi diviakmi" je každý prípad afrického moru ošípaných zistený medzi diviakmi v oblasti, v ktorej zatiaľ nie sú zavedené opatrenia v súlade s článkami 15 alebo 16;

(k) "kontaktná farma" je farma, na ktorú sa mohol zavliecť africký mor ošípaných, či už v dôsledku jej polohy, pohybu osôb, ošípaných alebo vozidiel alebo iným spôsobom;

(l) "vlastník" je každá osoba alebo osoby, fyzická alebo právnická, ktorá vlastní ošípané alebo má na starosti chov týchto zvierat, či už za finančnú odmenu alebo bez nej;

(m) "príslušný orgán" je príslušný orgán v zmysle článku 2 (6) smernice 90/425/EHS [4];

(n) "úradný veterinár" je veterinár určený príslušným orgánom členského štátu;

(o) "likvidácia" je jeden zo spôsobov spracovania vysoko rizikového materiálu ustanovených v článku 3 smernice 90/66/EHS [5], uplatňovaný tak, aby sa zabránilo riziku šírenia vírusu afrického moru ošípaných;

(p) "usmrtenie" je usmrtenie ošípaných v zmysle článku 2 (6) smernice 93/119/EHS [6];

(q) "porážka" je porážka ošípaných v zmysle článku 2 (7) smernice 93/119/EHS;

(r) "vektor" je kliešť druhu Ornithodorus erraticus.

Článok 3

Oznamovanie afrického moru ošípaných

1. Členské štáty zabezpečia povinné a okamžité oznámenie prítomnosti alebo podozrenia na prítomnosť afrického moru ošípaných príslušnému orgánu.

2. Bez toho, aby boli dotknuté existujúce ustanovenia spoločenstva o oznamovaní výskytu ohnísk chorôb zvierat, členský štát, na území ktorého je potvrdený africký mor ošípaných:

(a) v súlade s prílohou I pošle Komisii a ostatným členským štátom oznámenie o chorobe a poskytne informácie o:

- ohniskách afrického moru ošípaných, ktoré sú potvrdené na farmách,

- prípadoch afrického moru ošípaných, ktoré sú potvrdené na bitúnkoch alebo v dopravných prostriedkoch,

- primárnych prípadoch afrického moru ošípaných, ktoré sú potvrdené medzi diviakmi,

- výsledkoch epidemiologického prieskumu vykonaného v súlade s článkom 8;

(b) v súlade s článkom 16 (3) a (4) poskytne Komisii a ostatným členským štátom informácie o ďalších prípadoch potvrdených medzi diviakmi v oblasti nakazenej africkým morom ošípaných.

Článok 4

Opatrenia v prípadoch, keď existuje podozrenie na prítomnosť afrického moru ošípaných na farme

1. Ak sa na farme nachádza jedna alebo viac ošípaných podozrivých z nakazenia vírusom afrického moru ošípaných, členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán v súlade s postupmi ustanovenými v diagnostickej príručke ihneď zahájil úradné vyšetrovanie, ktorým sa potvrdí alebo vylúči prítomnosť uvedenej choroby.

Ak na farmu príde úradný veterinár, vykoná aj kontrolu registra a identifikačných značiek ošípaných uvedených v článkoch 4 a 5 smernice rady 92/102/EHS z 27. novembra 1992 o identifikácii a registrácii zvierat [7].

2. Keď príslušný orgán príde k záveru, že prítomnosť afrického moru ošípaných na farme nie je možné vylúčiť, je povinný dať na farme ihneď zaviesť úradný dohľad a najmä nariadi, aby:

(a) sa na farme spočítali všetky ošípané v rôznych kategóriách a zostavil sa zoznam obsahujúci pre každú kategóriu počty ošípaných, ktoré sú už choré, mŕtve, alebo ktoré sú pravdepodobne nakazené; zoznam sa aktualizuje tak, aby sa zohľadňovali prípady narodenia a úmrtia ošípaných v priebehu doby existencie podozrenia; počas každej návštevy úradného veterinára sa mu na požiadanie poskytnú informácie zo zoznamu a on ich môže skontrolovať;

(b) bol pohyb všetkých ošípaných na farme obmedzený na ich chovné priestory, alebo sa zhromaždia na niektorom inom mieste, kde ich možno izolovať;

(c) sa na farmu nemohli privážať žiadne ošípané, ani sa z nej žiadne ošípané nemohli odvážať. Príslušný orgán môže podľa potreby rozšíriť tento zákaz odvozu z farmy tak, aby sa vzťahoval aj na iné zvieracie druhy a vyžadovať uplatňovanie vhodných opatrení na ničenie hlodavcov alebo hmyzu;

(d) sa z farmy bez povolenia vydaného príslušným orgánom nemohli odviezť žiadne telá mŕtvych ošípaných;

(e) sa z farmy bez povolenia vydaného príslušným orgánom nemohlo odviezť žiadne mäso, bravčové výrobky, spermie, vajíčka alebo embryá ošípaných, živočíšne krmivo, nástroje, materiály alebo odpad, ktorým sa pravdepodobne prenáša africký mor ošípaných; z farmy sa nesmie vyvážať mäso, bravčové výrobky, spermie, vajíčka alebo embryá ošípaných na účely obchodu vnútri spoločenstva;

(f) pohyb osôb na farmu alebo von z nej podliehal písomnému povoleniu vydanému príslušným orgánom;

(g) pohyb vozidiel na farmu alebo von z nej podliehal písomnému povoleniu vydanému príslušným orgánom;

(h) sa na vstupných a výstupných miestach budov, v ktorých sa chovajú ošípané, a tiež na vstupných a výstupných miestach samotnej farmy, používali vhodné dezinfekčné prostriedky; každá osoba, ktorá vchádza na farmu, na ktorej sa chovajú ošípané, alebo z nej vychádza, je povinná dodržiavať vhodné hygienické opatrenia potrebné na zníženie rizika šírenia vírusu afrického moru ošípaných. Okrem toho sa všetky dopravné prostriedky pred opustením farmy dôkladne vydezinfikujú;

(i) sa v súlade s článkom 8 vykonal epidemiologický prieskum.

3. Keď si to vyžaduje epidemiologická situácia, príslušný orgán:

(a) môže na farme uvedenej v odseku 2 tohto článku uplatňovať opatrenia ustanovené v článku 5 (1); ak však príslušný orgán príde k záveru, že podmienky to dovoľujú, môže obmedziť uplatňovanie týchto opatrení iba na ošípané podozrivé z nakazenia alebo kontaminácie vírusom afrického moru ošípaných a na časť farmy, v ktorej boli chované, za predpokladu, že tieto ošípané boli ustajnené, chované a kŕmené úplne oddelene od ostatných ošípaných na farme. V každom prípade sa z týchto ošípaných po ich usmrtení odoberie v súlade s diagnostickou príručkou dostatočný počet vzoriek kvôli potvrdeniu alebo vylúčeniu prítomnosti vírusu afrického moru ošípaných;

(b) môže zriadiť dočasné kontrolné pásmo okolo farmy uvedenej v odseku 2; na farmách na chov ošípaných v tomto pásme sa uplatňujú niektoré alebo všetky opatrenia uvedené v odsekoch 1 alebo 2.

4. S uplatňovaním opatrení ustanovených v odseku 2 sa po ich prijatí nesmie skončiť, kým sa nevylúči prítomnosť afrického moru ošípaných.

Článok 5

Opatrenia v prípadoch, keď sa potvrdí prítomnosť afrického moru ošípaných na farme

1. V prípadoch, keď sa úradne potvrdí prítomnosť afrického moru ošípaných na farme, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány okrem opatrení uvedených v článku 4 (2) predpísali, že:

(a) všetky ošípané na farme sa pod úradným dohľadom bezodkladne usmrtia, a to takým spôsobom, aby sa zabránilo riziku šírenia vírusu afrického moru ošípaných v priebehu prepravy alebo usmrtenia;

(b) z ošípaných sa po ich usmrtení odoberie v súlade s diagnostickou príručkou dostatočný počet vzoriek, aby bolo možné zistiť spôsob zanesenia vírusu afrického moru ošípaných na farmu a dĺžku obdobia, počas ktorého mohol na farme existovať predtým, než bol oznámený výskyt choroby;

(c) telá mŕtvych ošípaných, ktoré uhynuli alebo boli usmrtené, sa pod úradným dohľadom zlikvidujú;

(d) mäso ošípaných porazených počas obdobia od pravdepodobného zanesenia choroby na farmu do prijatia úradných opatrení sa podľa možností vysleduje a pod úradným dohľadom zlikviduje;

(e) spermie, vajíčka alebo embryá ošípaných zhromaždené na farme počas obdobia od pravdepodobného zanesenia choroby na farmu do prijatia úradných opatrení sa vysledujú a pod úradným dohľadom zničia takým spôsobom, aby sa zabránilo riziku šírenia vírusu afrického moru ošípaných;

(f) všetky látky a odpad, ktorý je pravdepodobne kontaminovaný, ako je krmivo, sa zlikvidujú; všetky materiály na jedno použitie, ktoré môžu byť kontaminované a najmä tie, ktoré sa používali pri usmrcovaní, sa zničia; tieto činnosti sa vykonajú v súlade s pokynmi úradného veterinára;

(g) po odvoze ošípaných sa budovy používané na ustajnenie ošípaných, vozidlá používané na prepravu ošípaných alebo ich mŕtvych tiel a vybavenie, podstielka, hnoj a močovka, ktoré sú pravdepodobne kontaminované, vyčistia a podľa potreby odhmyzia, vydezinfikujú, a ošetria v súlade s článkom 12;

(h) v prípade primárneho ohniska choroby sa izolovaný vírus afrického moru ošípaných podrobí laboratórnemu postupu, ustanovenému v diagnostickej príručke, kvôli určeniu genetického typu;

(i) v súlade s článkom 8 sa vykoná epidemiologický prieskum.

2. V prípadoch, keď bol potvrdený výskyt ohniska v laboratóriu, zoologickej záhrade, v rezervácii s voľne žijúcou zverou alebo v oplotenej oblasti, v ktorej sa chovajú diviaky pre vedecké účely alebo na účely zachovania druhu alebo kvôli ochrane vzácnych plemien, sa príslušné členské štáty môžu rozhodnúť, že urobia výnimku z odsekov 1 (a) a 1 (e) za predpokladu, že tým nepriaznivo neovplyvnia základné záujmy spoločenstva.

Toto rozhodnutie sa ihneď oznámi Komisii.

Komisia vo všetkých prípadoch posúdi situáciu spolu s členskými štátmi ihneď a v Stálom veterinárnom výbore pri najbližšej možnej príležitosti. Podľa potreby sa v súlade s postupom uvedeným v článku 24 (2) prijmú opatrenia na predchádzanie šíreniu choroby.

Článok 6

Opatrenia v prípadoch, keď sa potvrdí prítomnosť vírusu afrického moru ošípaných na farmách pozostávajúcich z rôznych výrobných prevádzok

1. V prípadoch, keď sa potvrdí prítomnosť vírusu afrického moru ošípaných na farmách, ktoré pozostávajú z dvoch alebo viacerých samostatných výrobných prevádzok, sa príslušný orgán môže kvôli dokončeniu výkrmu ošípaných rozhodnúť, že urobí výnimku z ustanovení článku 5 (1) (a), pokiaľ ide o tie výrobné prevádzky nakazenej farmy, v ktorých sa chovajú zdravé ošípané, za predpokladu, že úradný veterinár potvrdí, že konštrukcia, veľkosť a vzdialenosť od týchto výrobných prevádzok a činnosti, ktoré sa v nich vykonávajú, sú takej povahy, že tieto výrobné prevádzky majú úplne oddelené zariadenia pre ustajnenie, chov a výkrm, takže vírus sa nemôže šíriť z jednej výrobnej prevádzky do druhej.

2. Ak sa využíva výnimka uvedená v odseku 1, členské štáty vypracujú podrobné pravidlá jej uplatňovania vzhľadom na záruky zdravotného stavu zvierat, ktoré je možné zabezpečiť.

3. Členské štáty, ktoré využívajú túto výnimku, to ihneď oznámia komisii. Komisia vo všetkých prípadoch posúdi situáciu spolu s príslušným členským štátom ihneď a v Stálom veterinárnom výbore pri najbližšej možnej príležitosti. Podľa potreby sa v súlade s postupom ustanoveným v článku 24 (2) prijmú opatrenia na zabránenie šíreniu choroby.

Článok 7

Opatrenia na kontaktných farmách

1. Farmy sa označujú ako kontaktné v prípade, keď úradný veterinár na základe veterinárneho prieskumu vykonaného v súlade s článkom 8 zistí alebo príde k záveru, že africký mor ošípaných mohol byť zanesený buď z iných fariem na farmu uvedenú v článku 4 alebo 5, alebo z tejto farmy na iné farmy.

Na týchto farmách sa uplatňuje článok 4 dovtedy, kým sa prítomnosť afrického moru ošípaných úradne nevylúči.

2. Ak si to epidemiologická situácia vyžiada, príslušný orgán uplatní na farmách uvedených v odseku 1 tohto článku opatrenia ustanovené v článku 5 (1).

Z ošípaných sa po ich usmrtení odoberie v súlade s diagnostickou príručkou dostatočný počet vzoriek kvôli potvrdeniu alebo vylúčeniu prítomnosti vírusu afrického moru ošípaných na týchto farmách.

Článok 8

Epidemiologický prieskum

Členské štáty zabezpečia, aby sa v súvislosti s podozrivými prípadmi alebo ohniskami afrického moru ošípaných vykonával epidemiologický prieskum pomocou dotazníkov vytvorených v rámci plánov pre výnimočné situácie uvedených v článku 21.

Tento prieskum sa zameria minimálne na:

(a) dĺžku obdobia, počas ktorého mohol vírus afrického moru ošípaných existovať na farme predtým, než bola choroba oznámená, alebo kým na ňu vzniklo podozrenie;

(b) možný pôvod afrického moru ošípaných, ktorý sa vyskytol na farme a identifikáciu iných fariem, na ktorých sa ošípané mohli nakaziť alebo kontaminovať z toho istého zdroja;

(c) pohyb osôb, vozidiel, ošípaných, tiel mŕtvych ošípaných, spermií, mäsa alebo každého materiálu, ktorým by mohol byť vírus zanesený na príslušné farmy alebo z nich;

(d) možnosť, že šírenie choroby spôsobujú vektory alebo diviaky.

Ak výsledky tohto prieskumu naznačujú, že africký mor ošípaných sa mohol rozšíriť z fariem nachádzajúcich sa v iných členských štátoch alebo na tieto farmy, ihneď o tom bude informovaná komisia a príslušné členské štáty.

Článok 9

Zriadenie ochranných a kontrolných pásiem

1. Príslušný orgán ihneď po úradnom potvrdení diagnózy afrického moru ošípaných na farme zriadi ochranné pásmo s polomerom najmenej tri kilometre okolo miesta ohniska, ktoré je samotné zahrnuté do kontrolného pásma s polomerom najmenej 10 kilometrov.

V príslušných pásmach sa uplatňujú opatrenia uvedené v článkoch 10 a 11.

2. Pri zriaďovaní pásiem musí príslušný orgán zohľadniť:

(a) výsledky epidemiologického prieskumu vykonaného v súlade s článkom 8;

(b) geografickú situáciu, najmä prírodné alebo umelé hranice;

(c) polohu a vzdialenosť fariem;

(d) typické pohyby a obchod s ošípanými a dostupnosť bitúnkov a zariadení na likvidáciu mŕtvych tiel;

(e) zariadenia a personál, ktorý je k dispozícii na kontrolu všetkých pohybov ošípaných v rámci pásiem, najmä ak sa ošípané, ktoré je potrebné usmrtiť, musia odviezť zo svojich pôvodných fariem.

3. Ak je súčasťou niektorého pásma územie niekoľkých členských štátov, príslušné orgány dotknutých členských štátov spolupracujú pri zriaďovaní zóny.

4. Príslušný orgán prijme všetky potrebné opatrenia vrátane použitia nápadných značiek a výstražných oznamov a využitia mediálnych zdrojov, ako je tlač a televízia, na to, aby zabezpečil, že všetky osoby nachádzajúce sa v ochrannom a kontrolnom pásme sú si plne vedomé platných obmedzení v súlade s článkami 10 a 11 a prijme také opatrenia, aké považuje za vhodné, aby zabezpečil primerané presadenie týchto opatrení.

Článok 10

Opatrenia v zriadenom ochrannom pásme

1. Členské štáty zabezpečia v ochrannom pásme uplatňovanie týchto opatrení:

(a) čo najskôr sa vykoná cenzus všetkých fariem; najneskôr do siedmich dní po zriadení ochranného pásma príde na tieto farmy úradný veterinár, vykoná klinické vyšetrenie ošípaných a skontroluje register a identifikačné značky uvedené v článkoch 4 a 5 smernice 92/102/EHS;

(b) je zakázaný pohyb a preprava ošípaných po verejných alebo súkromných cestách s výnimkou prípadov, keď je potrebné použiť obslužné cesty na farmách, pokiaľ to neschváli príslušný orgán, ktorý povolí druhy pohybu uvedené v bode (f). Tento zákaz sa nemusí uplatňovať pri tranzite ošípaných po ceste alebo železnici bez vyloženia alebo zastavenia. Okrem toho je možné v súlade s postupom uvedeným v článku 24 (2) udeliť výnimku v prípade jatočných ošípaných privážaných zvonku ochranného pásma na ceste na bitúnok, ktorý sa nachádza v uvedenom pásme, na okamžitú porážku;

(c) nákladné automobily a iné vozidlá a zariadenia, ktoré sa používajú na prepravu ošípaných alebo iných hospodárskych zvierat alebo materiálu, ktorý môže byť kontaminovaný (ako sú telá mŕtvych zvierat, krmivo, hnoj, močovka a tak ďalej) sa čo najskôr po kontaminácii vyčistia, vydezinfikujú, podľa potreby odhmyzia a ošetria v súlade s článkom 12. Žiadny nákladný automobil alebo vozidlo, ktoré sa použilo na prepravu ošípaných, nemôže odísť zo zóny bez vyčistenia, dezinfekcie a následnej kontroly a opätovného schválenia na prepravu zo strany príslušného orgánu;

(d) žiadne iné domáce zviera nemôže byť privezené na farmu alebo z nej odvezené bez povolenia príslušného orgánu;

(e) všetky mŕtve alebo choré ošípané na farme sa ihneď oznámia príslušnému orgánu, ktorý vykoná príslušné vyšetrovanie v súlade s postupom ustanoveným v diagnostickej príručke;

(f) ošípané nemôžu byť odvezené z farmy, na ktorej sa nachádzajú, najmenej 40 dní po skončení predbežného čistenia a dezinfekcie a podľa potreby dezinsekcie nakazených fariem. Po 40 dňoch môže príslušný orgán za podmienok uvedených v odseku 3 povoliť odvoz ošípaných z uvedenej farmy a ich priamu prepravu:

- na bitúnok, ktorý určí príslušný orgán, najvhodnejšie v ochrannom alebo kontrolnom pásme, kvôli okamžitej porážke,

- do kafilérie alebo na vhodné miesto, kde sa ošípané pod úradným dohľadom ihneď usmrtia a ich mŕtve telá sa zlikvidujú,

- za výnimočných okolností do iných objektov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme. Členské štáty, ktoré využijú toto ustanovenie, o tom ihneď informujú komisiu v Stálom veterinárnom výbore;

(g) spermie, vajíčka alebo embryá ošípaných nesmú byť odvezené z fariem nachádzajúcich sa v ochrannom pásme;

(h) každá osoba, ktorá vchádza na farmu na chov ošípaných alebo z nich odchádza, je povinná v potrebnej miere dodržiavať vhodné hygienické opatrenia zamerané na zníženie rizika šírenia vírusu afrického moru ošípaných.

2. V prípadoch, keď zákazy ustanovené v odseku 1, zostávajú v platnosti dlhšie než 40 dní kvôli ďalším ohniskám choroby, a keď v dôsledku toho vznikajú pri chove ošípaných problémy so životnými podmienkami zvierat alebo iné problémy, môže príslušný orgán za podmienok uvedených v odseku 3 na základe zdôvodnenej žiadosti vlastníka povoliť odvoz ošípaných z farmy nachádzajúcej sa v ochrannom pásme a ich priamu prepravu:

(a) na bitúnok určený príslušným orgánom, najvhodnejšie v ochrannom alebo kontrolnom pásme, kvôli okamžitej porážke;

(b) do kafilérie alebo na vhodné miesto, kde sa ošípané pod úradným dohľadom ihneď usmrtia a ich mŕtve telá sa zlikvidujú;

(c) za výnimočných okolností do iných objektov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme. Členské štáty, ktoré využijú toto ustanovenie, o tom ihneď informujú komisiu v Stálom veterinárnom výbore.

3. V prípade odkazu na tento článok môže príslušný orgán povoliť odvoz ošípaných z príslušnej farmy pod podmienkou, že:

(a) úradný veterinár vykonal klinické vyšetrenie ošípaných na farme, najmä tých, ktoré treba odviezť, vrátane odmerania telesnej teploty v súlade s postupmi ustanovenými v diagnostickej príručke a kontrolu registra a identifikačných znakov ošípaných uvedených v článkoch 4 a 5 smernice 92/102/EHS;

(b) kontroly a vyšetrenia uvedené v bode (a) neposkytli žiadny dôkaz o africkom more ošípaných a súlade so smernicou 92/102/EHS;

(c) ošípané sa prepravujú vo vozidlách, ktoré zapečatil príslušný orgán;

(d) vozidlo a zariadenie, ktoré sa použilo pri preprave ošípaných, sa po preprave ihneď vyčistí a vydezinfikuje v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 12;

(e) ak je potrebné ošípané poraziť alebo usmrtiť, odoberie sa z nich v súlade s diagnostickou príručkou dostatočný počet vzoriek kvôli potvrdeniu alebo vylúčeniu prítomnosti vírusu afrického moru ošípaných;

(f) ak je potrebné prepraviť ošípané na bitúnok:

- príslušný orgán zodpovedný za bitúnok bol informovaný o úmysle odoslať ošípané a oznámi odosielajúcemu príslušnému orgánu ich príchod,

- po príchode na bitúnok sa tieto ošípané zhromaždia a porazia oddelene od ostatných ošípaných,

- príslušný orgán počas predsmrtnej a posmrtnej kontroly vykonávanej na určenom bitúnku zohľadní všetky príznaky prítomnosti afrického moru ošípaných,

- čerstvé mäso z týchto ošípaných sa buď zlikviduje alebo označí osobitnou značkou uvedenou v článku 5 smernice rady 72/461/EHS z 12. decembra 1972 o zdravotných problémoch ovplyvňujúcich obchod s čerstvým mäsom v rámci spoločenstva (8) a zlikviduje oddelene v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 4 (1) (a) (i) smernice rady 80/215/EHS z 22. januára 1980 o zdravotných problémoch zvierat ovplyvňujúcich obchod s mäsovými výrobkami v rámci spoločenstva (9). Musí sa to urobiť v podniku, ktorý určí príslušný orgán. Mäso sa musí poslať do uvedeného podniku pod podmienkou, že zásielka sa pred odchodom zapečatí a zostane zapečatená počas celej prepravy.

4. Opatrenia v ochrannom pásme sa uplatňujú aspoň dovtedy, kým sa:

(a) na nakazených farmách nevykoná čistenie, dezinfekcia a podľa potreby dezinsekcia;

(b) ošípané na všetkých farmách nepodrobia klinickým a laboratórnym vyšetreniam vykonaným v súlade s diagnostickou príručkou kvôli zisteniu možnej prítomnosti vírusu afrického moru ošípaných.

Vyšetrenia uvedené v bode (b) sa môžu vykonať až po uplynutí 45 dní od skončenia predbežných čistiacich, dezinfekčných a podľa potreby dezinsekčných opatrení na nakazených farmách.

5. Ak však členské štáty v súlade s diagnostickou príručkou uplatňovali intenzívny program odberu vzoriek a testovania, ktorý umožňuje vylúčiť prítomnosť afrického moru ošípaných na príslušnej farme, môžu byť na základe výnimky z odseku 1 (f) a z odsekov 2 a 4 skrátené 40 a 45 dňové lehoty, ktoré sú v týchto odsekoch stanovené, na 30 dní.

Článok 11

Opatrenia v zriadenom kontrolnom pásme

1. Členské štáty zabezpečia v kontrolnom pásme uplatňovanie týchto opatrení:

(a) vykoná sa cenzus všetkých fariem na chov ošípaných;

(b) zakazuje sa pohyb a preprava ošípaných po verejných alebo súkromných cestách s výnimkou prípadov, keď je potrebné použiť obslužné cesty na farmách, pokiaľ to neschváli príslušný orgán. Tento zákaz sa nemusí uplatňovať pri tranzite ošípaných po ceste alebo železnici bez vyloženia alebo zastavenia, alebo v prípade jatočných ošípaných privážaných zvonku kontrolného pásma na ceste na bitúnok, ktorý sa nachádza v uvedenom pásme, na okamžitú porážku;

(c) nákladné automobily a iné vozidlá a zariadenia, ktoré sa používajú na prepravu ošípaných alebo iných hospodárskych zvierat alebo materiálu, ktorý môže byť kontaminovaný (ako sú telá mŕtvych zvierat, krmivo, hnoj, močovka a tak ďalej) sa čo najskôr po kontaminácii vyčistia, dezinfikujú, podľa potreby odhmyzia a ošetria v súlade s článkom 12. Žiadny nákladný automobil alebo vozidlo, ktoré sa použilo na prepravu ošípaných, nemôže odísť zo zóny bez vyčistenia a dezinfekcie;

(d) v priebehu prvých siedmich dní od zriadenia pásma nesmie byť žiadne iné domáce zviera privezené na farmu alebo z nej odvezené bez povolenia príslušného orgánu;

(e) všetky mŕtve alebo choré ošípané na farme sa ihneď oznámia príslušnému orgánu, ktorý vykoná príslušné vyšetrovanie v súlade s postupom ustanoveným v diagnostickej príručke;

(f) ošípané nemôžu byť odvezené z farmy, na ktorej sa nachádzajú, najmenej 30 dní po skončení predbežného čistenia a dezinfekcie a podľa potreby dezinsekcie nakazených fariem. Po 30 dňoch môže príslušný orgán za podmienok uvedených v článku 10 (3) povoliť odvoz ošípaných z uvedenej farmy a ich priamu prepravu:

- na bitúnok určený príslušným orgánom, najvhodnejšie v ochrannom alebo kontrolnom pásme, kvôli okamžitej porážke,

- do kafilérie alebo na vhodné miesto, kde sa ošípané pod úradným dohľadom ihneď usmrtia a ich mŕtve telá sa zlikvidujú, alebo

- za výnimočných okolností do iných objektov nachádzajúcich sa v ochrannom alebo kontrolnom pásme. Členské štáty, ktoré využijú toto ustanovenie, o tom ihneď informujú komisiu v Stálom veterinárnom výbore.

Ak sa však ošípané majú prepraviť na bitúnok, je možné na žiadosť členského štátu sprevádzanú vhodným zdôvodnením a v súlade s postupom uvedeným v článku 24 (2), povoliť výnimky z článku 10 (3) (e) a (f), štvrtá zarážka, najmä vzhľadom na označovanie mäsa z týchto ošípaných a jeho následné použitie a miesto určenia spracovaných výrobkov;

(g) spermie, vajíčka alebo embryá ošípaných nesmú byť odvezené z fariem nachádzajúcich sa v kontrolnom pásme;

(h) každá osoba, ktorá vchádza do fariem na chov ošípaných alebo z nich odchádza, je povinná v potrebnej miere dodržiavať vhodné hygienické opatrenia zamerané na zníženie rizika šírenia vírusu afrického moru ošípaných.

2. V prípadoch, keď zákazy ustanovené v odseku 1, zostávajú v platnosti dlhšie než 40 dní kvôli ďalším ohniskám choroby, a keď v dôsledku toho vznikajú pri chove ošípaných problémy so životnými podmienkami zvierat alebo iné problémy, môže príslušný orgán za podmienok uvedených v článku 10 (3) na základe zdôvodnenej žiadosti vlastníka povoliť odvoz ošípaných z farmy nachádzajúcej sa v kontrolnom pásme a ich priamu prepravu:

(a) na bitúnok určený príslušným orgánom, najvhodnejšie v ochrannom alebo kontrolnom pásme, kvôli okamžitej porážke;

(b) do kafilérie alebo na vhodné miesto, kde sa ošípané pod úradným dohľadom ihneď usmrtia a ich mŕtve telá sa zlikvidujú, alebo

(c) za výnimočných okolností do iných objektov nachádzajúcich sa v ochrannom alebo kontrolnom pásme. Členské štáty, ktoré využijú toto ustanovenie, o tom ihneď informujú komisiu v Stálom veterinárnom výbore.

3. Opatrenia v kontrolnom pásme sa uplatňujú aspoň dovtedy, kým sa:

(a) na nakazených farmách nevykoná čistenie, dezinfekcia a podľa potreby dezinsekcia;

(b) ošípané na všetkých farmách nepodrobia klinickým a podľa potreby laboratórnym vyšetreniam tak, ako je ustanovené v diagnostickej príručke, kvôli zisteniu prípadnej prítomnosti vírusu afrického moru ošípaných.

Vyšetrenia uvedené v bode (b) sa môžu vykonať až po uplynutí 40 dní od skončenia predbežných čistiacich, dezinfekčných a podľa potreby dezinsekčných opatrení na nakazených farmách.

4. Ak však členské štáty v súlade s diagnostickou príručkou uplatňovali intenzívny program odberu vzoriek a testovania, ktorý umožňuje vylúčiť prítomnosť afrického moru ošípaných na príslušnej farme, môžu byť na základe výnimky z odseku 1 (f) a z odsekov 2 a 3 skrátené 30 dňové lehoty, ktoré sú stanovené v odseku 1 (f) a 40 dňové lehoty, ktoré sú stanovené v odsekoch 2 a 3, na 21, 30, resp. 20 dní.

Článok 12

Čistenie, dezinfekcia a postrek insekticídmi

Členské štáty zabezpečia, že:

(a) dezinfekčné prostriedky a insekticídy, ktoré sa majú používať, a ich koncentrácie schváli príslušný orgán;

(b) čistiace, dezinfekčné a podľa potreby dezinsekčné činnosti sa vykonávajú pod úradným dohľadom v súlade s:

- pokynmi, ktoré vydá úradný veterinár; a

- princípmi a postupmi ustanovenými v prílohe II.

Článok 13

Opätovné zaplnenie fariem na chov ošípaných po výskytoch ohnísk choroby

1. Nové ošípané sa na farmách uvedených v článku 5 nesmú ustajniť, kým neuplynie najmenej 40 dní od skončenia čistiacich, dezinfekčných a podľa potreby dezinsekčných činností na príslušnej farme v súlade s odsekmi 2 až 5 tohto článku.

2. Pri ustajňovaní nových ošípaných sa zohľadní typ chovu uplatňovaného na príslušnej farme a dodrží sa pri tom jeden z postupov ustanovených v odsekoch 3 a 4.

3. V prípade fariem, na ktorých k výskytu choroby neprišlo v súvislosti s vektormi, sa uplatní tento postup:

(a) pokiaľ ide o otvorené farmy, ustajňovanie nových ošípaných sa začne ustajnením predsunutých ošípaných, u ktorých sa kontrolou zistilo, že v ich telách sa nenachádzajú protilátky proti africkému moru ošípaných, alebo ktoré pochádzajú z fariem, ktoré nepodliehajú žiadnym obmedzeniam súvisiacim s africkým morom ošípaných. Predsunuté ošípané sa rozmiestnia v súlade s požiadavkami príslušného orgánu po celej nakazenej farme, o 45 dní neskôr sa z nich odoberú vzorky, v ktorých sa testami v súlade s diagnostickou príručkou zisťuje prítomnosť protilátok. Kým nie sú k dispozícii negatívne výsledky sérologických testov, nemôže byť z farmy odvezená žiadna ošípaná; ak sa v tele žiadnej z ošípaných nevytvorili protilátky proti africkému moru ošípaných, potom môže prísť k úplnému opätovnému zaplneniu;

(b) pokiaľ ide o ostatné formy chovu, nové ošípané sa ustajnia buď v súlade s opatreniami ustanovenými v bode (a), alebo formou úplného opätovného zaplnenia za predpokladu, že:

- všetky ošípané sa dovezú v priebehu 20 dní a pochádzajú z fariem, ktoré nepodliehajú žiadnym obmedzeniam súvisiacim s africkým morom ošípaných,

- ošípané v znovuvytvorenom stáde sa podrobia sérologickému vyšetreniu v súlade s diagnostickou príručkou. Vzorky potrebné pre toto vyšetrenie sa odoberú najskôr 45 dní po privezení posledných ošípaných,

- kým nie sú k dispozícii negatívne výsledky sérologických testov, nemôže byť z farmy odvezená žiadna ošípaná.

4. V prípade fariem, na ktorých prišlo k výskytu choroby v spojitosti s vektormi, sa nové ošípané nesmú ustajniť najmenej šesť rokov, pokiaľ:

(a) sa pod úradným dohľadom úspešne nevykonajú osobitné činnosti zamerané na zničenie vektora v objektoch a na miestach, kde sa majú ošípané chovať, alebo kde môžu prísť do styku s vektorom, alebo

(b) nie je možné preukázať, že pretrvávajúca prítomnosť vektora už nepredstavuje významné riziko prenosu afrického moru ošípaných.

Potom sa uplatnia opatrenia ustanovené v odseku 3 (a).

Popri týchto opatreniach však z príslušnej farmy po jej úplnom opätovnom zaplnení nesmie byť odvezená žiadna ošípaná, kým sa na vzorkách odobratých z ošípaných na farme najskôr 60 dní po jej úplnom opätovnom zaplnení nevykonajú v súlade s diagnostickou príručkou ďalšie sérologické vyšetrenia s negatívnymi výsledkami.

5. V prípadoch, keď k výskytu choroby neprišlo v spojitosti s vektormi, a ak od skončenia čistiacich a dezinfekčných činností na farme uplynulo viac než šesť mesiacov, môže príslušný orgán povoliť výnimku z odseku 3, pričom zohľadní epidemiologickú situáciu.

6. Ustajnenie nových domácich zvierat iných druhov, než sú ošípané, na farmách popísaných v článku 5 podlieha povoleniu, ktoré vydáva príslušný orgán, pričom zohľadní riziko šírenia nákazy alebo pretrvania vektorov spôsobené týmto novým ustajnením.

Článok 14

Opatrenia v prípadoch, keď existuje podozrenie, alebo je potvrdený africký mor ošípaných na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku

1. Ak existuje podozrenie na africký mor ošípaných na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku, členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán v súlade s postupmi ustanovenými v diagnostickej príručke ihneď zahájil úradné vyšetrovanie, ktorým sa potvrdí alebo vylúči prítomnosť uvedenej choroby.

2. Keby bol zistený prípad afrického moru ošípaných na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku, príslušný orgán zabezpečí, že:

(a) všetky náchylné zvieratá na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku sa bezodkladne usmrtia;

(b) telá mŕtvych zvierat a živočíšny odpad z potenciálne nakazených zvierat sa pod úradným dohľadom zlikvidujú;

(c) pod dohľadom úradného veterinára sa v súlade s článkom 12 vykoná čistenie, dezinfekcia a podľa potreby dezinsekcia budov a zariadení vrátane vozidiel;

(d) mutatis mutandis sa vykoná epidemiologický prieskum postupom ustanoveným v článku 8;

(e) izolovaný vírus afrického moru ošípaných sa kvôli určeniu genetického typu podrobí laboratórnemu postupu ustanovenému v diagnostickej príručke;

(f) na farmách, z ktorých pochádzajú nakazené ošípané alebo ich mŕtve telá a na ostatných kontaktných farmách sa uplatňujú opatrenia uvedené v článku 7. Pokiaľ epidemiologický prieskum neukáže inak, na farme pôvodu nakazených ošípaných alebo ich mŕtvych tiel sa uplatnia opatrenia ustanovené v článku 5 (1);

(g) najmenej do 24 hodín po skončení čistiacich, dezinfekčných a podľa potreby dezinsekčných činností vykonaných v súlade s článkom 12 sa nesmú žiadne nové zvieratá priviezť na porážku alebo naložiť kvôli preprave.

Článok 15

Opatrenia v prípadoch, keď existuje podozrenie, alebo je potvrdený africký mor ošípaných medzi diviakmi

1. Ihneď potom, ako príslušný orgán členského štátu získa informácie o podozrení, že diviaky sú nakazené, prijme všetky vhodné opatrenia na potvrdenie alebo vylúčenie prítomnosti choroby tým, že poskytne informácie vlastníkom diviakov alebo poľovníkom a vyšetrí všetky prípady zastrelených diviakov alebo diviakov, ktoré boli nájdené mŕtve, vrátane laboratórnych testov.

2. V prípade potvrdenia primárneho prípadu afrického moru ošípaných medzi diviakmi príslušný orgán členského štátu kvôli obmedzeniu šírenia choroby ihneď:

(a) vytvorí skupinu odborníkov, do ktorej zaradí veterinárov, poľovníkov, biológov voľne žijúcej zveri a epidemiológov. Táto skupina odborníkov pomáha príslušnému orgánu pri:

- štúdiu epidemiologickej situácie a definovaní nakazenej oblasti v súlade s článkom 16 (3) (b),

- vytváraní vhodných opatrení, ktoré treba prijímať v nakazenej oblasti naviac k opatreniam uvedeným v bodoch (b) a (c); medzi tieto opatrenia môže patriť dočasný zákaz lovu a zákaz kŕmenia diviakov,

- vypracovaní plánu na odstránenie choroby, ktorý sa predkladá komisii v súlade s článkom 16,

- výkone kontrol, ktorými sa overuje efektívnosť opatrení prijatých na odstránenie afrického moru ošípaných z nakazenej oblasti;

(b) zaradí farmy na chov ošípaných v definovanej nakazenej oblasti pod úradný dohľad a najmä nariadi:

- vykonať úradný cenzus všetkých kategórií ošípaných na všetkých farmách; tento cenzus udržiava v aktuálnom stave vlastník. Informácie obsiahnuté v cenzuse sa pri každej kontrole poskytnú na požiadanie a môžu byť skontrolované. Pokiaľ však ide o otvorené farmy, prvý cenzus sa môže vykonať na základe odhadu,

- držať všetky ošípané na farme v ich chovných priestoroch alebo na niektorom inom mieste, kde ich možno izolovať od diviakov. Diviaky nesmú mať prístup k žiadnemu materiálu, ktorý môže následne prísť do styku s ošípanými na farme,

- neprivážať žiadne ošípané na farmu ani ich z nej neodvážať, okrem prípadov, keď to povolí príslušný orgán, ktorý zohľadní epidemiologickú situáciu,

- používať na vstupoch a výstupoch z budov, v ktorých sa chovajú ošípané, a tiež samotnej farmy, vhodné prostriedky na dezinfekciu a podľa potreby dezinsekciu,

- aby všetky osoby prichádzajúce do styku s diviakmi dodržiavali vhodné hygienické opatrenia kvôli zníženiu rizika šírenia vírusu afrického moru ošípaných,

- testovať všetky mŕtve ošípané alebo choré ošípané so symptómami afrického moru ošípaných na farme na prítomnosť afrického moru ošípaných,

- aby sa na farmu na chov ošípaných neprinášali žiadne časti tiel žiadnych diviakov, či už zastrelených alebo tých, ktoré boli nájdené mŕtve, ani žiadny materiál alebo zariadenia, ktoré by mohli byť kontaminované vírusom afrického moru ošípaných,

- neodvážať z nakazenej oblasti ošípané, ich spermie, embryá alebo vajíčka na účely obchodu v rámci spoločenstva;

(c) zariadi, aby všetky diviaky zastrelené alebo nájdené mŕtve v definovanej nakazenej oblasti skontroloval úradný veterinár a vyšetril ich na prítomnosť afrického moru ošípaných v súlade s diagnostickou príručkou. Telá všetkých mŕtvych zvierat, u ktorých bol zistený pozitívny nález, sa pod úradným dohľadom zlikvidujú. V prípadoch, keď tieto testy poskytnú negatívny nález, pokiaľ ide o africký mor ošípaných, členské štáty uplatnia opatrenia ustanovené v článku 11 (2) smernice rady 92/45/EHS zo 16. júna 1992 o zdravotných problémoch obyvateľstva a zvierat týkajúcich sa usmrtenia voľne žijúcich zvierat a uvádzania mäsa voľne žijúcich zvierat na trh [8]. Časti tiel, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu, sa pod úradným dohľadom zlikvidujú;

(d) zabezpečí, aby izolovaný vírus afrického moru ošípaných bol kvôli určeniu genetického typu podrobený laboratórnemu postupu uvedenému v diagnostickej príručke.

3. Ak sa vyskytol prípad afrického moru ošípaných medzi diviakmi v oblasti členského štátu, ktorá sa nachádza v blízkosti územia iného členského štátu, príslušný členský štát je povinný spolupracovať pri vytváraní opatrení na kontrolu choroby.

Článok 16

Plány na odstránenie afrického moru ošípaných z populácie diviakov

1. Bez toho, aby boli dotknuté opatrenia ustanovené v článku 15, členské štáty do 90 dní od potvrdenia primárneho prípadu afrického moru ošípaných medzi diviakmi predložia komisii písomný plán opatrení prijatých na odstránenie choroby v oblasti definovanej ako nakazená a opatrení uplatňovaných na farmách v tej oblasti.

Komisia plán preskúma a určí, či umožňuje dosiahnuť žiadúci cieľ. Plán, podľa potreby so zmenami a doplnkami, sa schvaľuje v súlade s postupom uvedeným v článku 24 (2).

Plán je možné následne meniť alebo dopĺňať tak, aby zohľadňoval vývoj situácie.

Ak sa tieto zmeny a doplnky týkajú novej definície nakazenej oblasti, členské štáty zabezpečia, aby bola komisia a ostatné členské štáty o týchto zmenách a doplnkoch bezodkladne informované.

Ak sa tieto zmeny a doplnky týkajú ostatných ustanovení plánu, členské štáty predložia zmenený a doplnený plán komisii na preskúmanie a konečné schválenie v súlade s postupom uvedeným v článku 24 (2).

2. Po schválení opatrení ustanovených v pláne uvedenom v odseku 1 sa počiatočné opatrenia ustanovené v článku 15 nahradia týmito opatreniami ku dňu, o ktorom sa rozhodne pri schválení.

3. Plán uvedený v odseku 1 obsahuje informácie o:

(a) výsledkoch epidemiologických vyšetrení a kontrol vykonaných v súlade s článkom 15 a o geografickom rozložení choroby;

(b) definícii nakazenej oblasti na území príslušného členského štátu. Príslušný orgán pri definovaní nakazenej oblasti zohľadní:

- výsledky vykonaných epidemiologických vyšetrení a geografické rozloženie choroby,

- populáciu diviakov v tejto oblasti,

- existenciu veľkých prírodných alebo umelých prekážok pohybu diviakov;

(c) organizácii tesnej spolupráce medzi biológmi, poľovníkmi, poľovníckymi organizáciami, lesnými správami a veterinárnymi orgánmi (zdravie zvierat a zdravie obyvateľstva);

(d) podporovanej informačnej kampani zameranej na zvýšenie povedomia poľovníkov o opatreniach, ktoré musia prijať v rámci tohto plánu na odstránenie choroby;

(e) špecifických činnostiach vykonaných kvôli určeniu rozsahu nákazy v populácii diviakov formou vyšetrovania zastrelených diviakov alebo diviakov, ktoré boli nájdené mŕtve a laboratórnych testov vrátane epidemiologických vyšetrení stratifikovaných podľa veku;

(f) požiadavkách, ktoré musia dodržiavať poľovníci, aby zabránili všetkým spôsobom šírenia choroby;

(g) metóde odstraňovania diviakov, ktoré boli nájdené mŕtve alebo zastrelené, založenej na:

- likvidácii pod úradným dohľadom, alebo

- kontrole, ktorú vykonáva úradný veterinár a na laboratórnych testoch ustanovených v diagnostickej príručke. Telá všetkých mŕtvych zvierat, u ktorých bol zistený pozitívny nález, sa pod úradným dohľadom zlikvidujú. V prípadoch, keď tieto testy poskytnú negatívny nález, pokiaľ ide o africký mor ošípaných, členské štáty uplatnia opatrenia ustanovené v článku 11 (2) smernice rady 92/45/EHS. Časti tiel, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu, sa pod úradným dozorom zlikvidujú;

(h) epidemiologickom prieskume, ktorý sa vykonáva na každom diviakovi, ktorý bol zastrelený alebo nájdený mŕtvy. Súčasťou tohto prieskumu musí byť vyplnenie dotazníka, ktorý poskytuje informácie o:

- geografickej oblasti, v ktorej bolo zviera nájdené mŕtve alebo zastrelené,

- dátume, kedy bolo zviera nájdené mŕtve alebo zastrelené,

- osobe, ktorá zviera našla alebo zastrelila,

- veku a pohlaví diviaka,

- ak bol diviak zastrelený: o symptómoch pred zastrelením,

- ak bola nájdený mŕtvy: stav jeho mŕtveho tela,

- laboratórnych nálezoch;

(i) programoch dohľadu a preventívnych opatreniach vzťahujúcich sa na farmy, ktoré sa nachádzajú v definovanej nakazenej oblasti a podľa potreby aj v jej okolí vrátane prepravy a pohybu zvierat v rámci oblasti, z oblasti a do oblasti; medzi tieto opatrenia patrí prinajmenšom zákaz odvozu ošípaných, ich spermií, embryí alebo vajíčok z nakazenej oblasti na účely obchodu vnútri spoločenstva a môže medzi ne patriť dočasný zákaz chovu ošípaných a budovania nových fariem;

(j) ostatných kritériách, ktoré sa majú uplatniť pri ukončení prijatých opatrení;

(k) orgáne, ktorý má zodpovednosť za dohľad nad úradmi zodpovednými za realizáciu plánu a za ich koordináciu;

(l) informačnom systéme vytvorenom kvôli tomu, aby skupina odborníkov vymenovaných v súlade s článkom 15 (2) (a) mohla pravidelne preskúmavať výsledky plánu na odstránenie choroby;

(m) opatreniach na monitorovanie choroby, ktoré sa uplatnia najskôr 12 mesiacov po diagnostikovaní posledného prípadu afrického moru ošípaných medzi diviakmi v definovanej nakazenej oblasti; tieto monitorovacie opatrenia zostanú v platnosti najmenej ďalších 12 mesiacov a patria medzi ne aspoň tie ustanovenia, ktoré sa už uplatňujú v súlade s bodmi (e), (g) a (h).

4. Správa týkajúca sa epidemiologickej situácie v definovanej oblasti a výsledkov plánu na odstránenie choroby sa predkladá každých šesť mesiacov komisii a ostatným členským štátom vo výbore uvedenom v článku 23.

V súlade s postupom uvedeným v článku 23 (2) sa môžu prijať podrobnejšie pravidlá vzťahujúce sa na informácie, ktoré poskytujú členské štáty o tejto záležitosti.

Článok 17

Opatrenia na predchádzanie šíreniu vírusu afrického moru ošípaných prostredníctvom vektorov

1. Ak sa preukáže, že na farme, na ktorej bol potvrdený africký mor ošípaných, sú prítomné vektory, alebo ak existuje takéto podozrenie, príslušný orgán zabezpečí:

(a) vykonanie kontroly, či v nakazenej budove a v jej okolí nie sú prítomné vektory, a to formou fyzickej kontroly a podľa potreby prostredníctvom odchytu vzoriek do pascí v súlade s prílohou III;

(b) v prípade, že sa prítomnosť vektorov potvrdí:

- vykonanie vhodných laboratórnych testov, ktorými sa potvrdí alebo vylúči prítomnosť vírusu afrického moru ošípaných vo vektoroch,

- vytvorenie vhodných monitorovacích, kontrolných a dozorných opatrení na farme a v oblasti okolo nej;

(c) v prípade, že sa potvrdí prítomnosť vektorov, ale jej kontrola je nepraktická, najmenej šesť rokov sa na farme nesmú chovať ošípané a podľa potreby ani ostatné domáce zvieratá.

2. Príslušný členský štát poskytne informácie o vykonávaní odseku 1 komisii a ostatným členským štátom v rámci Stáleho veterinárneho výboru.

3. V súlade s postupom uvedeným v článku 24 (2) sa môžu prijať ďalšie opatrenia na monitorovanie a kontrolu vektorov a na predchádzanie africkému moru ošípaných.

Článok 18

Diagnostické postupy a požiadavky na biologickú bezpečnosť

1. Členské štáty zabezpečia, že:

(a) v súlade s diagnostickou príručkou sa vykonajú diagnostické postupy, odber vzoriek a laboratórne testy zamerané na zistenie prítomnosti afrického moru ošípaných;

(b) za koordináciu noriem a metód určovania diagnózy zodpovedá v každom štáte národné laboratórium podľa prílohy IV.

2. Národné laboratóriá uvedené v prílohe IV sú v styku s referenčným laboratóriom spoločenstva uvedeným v prílohe V. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia rozhodnutia rady 90/424/EHS z 26. júna 1990 o výdavkoch vo veterinárnej oblasti [9], najmä jeho článok 28, má toto laboratórium tie právomoci a povinnosti, ktoré sú popísané v tejto prílohe.

3. Kvôli zabezpečeniu jednotných postupov určovania diagnózy afrického moru ošípaných a vhodnej diferenciálnej diagnózy vzhľadom na klasický mor ošípaných sa do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice a v súlade s postupom uvedeným v článku 23 (2) prijme diagnostická príručka afrického moru ošípaných, v ktorej sa stanovia aspoň:

(a) minimálne normy kvality, ktoré sa dodržiavajú v diagnostických laboratóriach a minimálne normy kvality pre prepravu vzoriek;

(b) kritériá a postupy, ktoré sa dodržiavajú pri výkone klinických a posmrtných vyšetrení kvôli potvrdeniu alebo vylúčeniu prítomnosti afrického moru ošípaných;

(c) kritériá a postupy, ktoré sa dodržiavajú pri odbere vzoriek zo živých ošípaných alebo z ich mŕtvych tiel kvôli potvrdeniu alebo vylúčeniu afrického moru ošípaných laboratórnym vyšetrením vrátane metód odberu vzoriek pre sérologické alebo virologické sledovanie vykonávané v rámci uplatňovania opatrení ustanovených v tejto smernici;

(d) laboratórne testy, ktoré sa používajú pri určovaní diagnózy afrického moru ošípaných vrátane kritérií pre vyhodnocovanie výsledkov laboratórnych testov;

(e) laboratórne techniky pre určovanie genetického typu izolovaného vírusu afrického moru ošípaných.

4. Aby boli zaručené vhodné podmienky biologickej bezpečnosti pre ochranu zdravia zvierat, s vírusom afrického moru ošípaných, jeho genómom, antigénmi a vakcínami určenými na výskum, určovanie diagnózy alebo na výrobu sa pracuje alebo sa používajú iba na miestach, v prevádzkach alebo laboratóriách, ktoré schválil príslušný orgán.

Členské štáty pošlú zoznam schválených miest, prevádzok alebo laboratórií komisii najneskôr do 1. januára 2004 a potom ho udržiavajú v aktuálnom stave.

5. Prílohy IV a V a diagnostickú príručku je možné dopĺňať alebo meniť v súlade s postupom uvedeným v článku 23 (2).

Článok 19

Používanie, výroba a predaj vakcín proti africkému moru ošípaných

Členské štáty zabezpečia, aby sa:

(a) zakázalo používanie vakcín proti africkému moru ošípaných;

(b) spracovanie, výroba, skladovanie, dodávka, distribúcia alebo predaj vakcín proti africkému moru ošípaných na území spoločenstva vykonávali pod úradnou kontrolou.

Aby sa však zohľadnil vývoj vo vedecko-technickom výskume a jeho uplatňovanie pri výrobe tejto vakcíny, komisia predloží rade správu sprevádzanú podľa potreby vhodnými návrhmi na aktualizáciu tejto smernice.

Článok 20

Kontroly na úrovni spoločenstva

Odborníci komisie môžu v spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov vykonávať kontroly na mieste, pokiaľ je to potrebné pre zabezpečenie jednotného uplatňovania tejto smernice. Členské štáty, na území ktorých sa kontroly vykonávajú, poskytnú odborníkom všetku pomoc potrebnú na výkon ich povinností. Komisia informuje príslušný orgán o výsledkoch vykonaných kontrol.

V súlade s postupom uvedeným v článku 23 (2) sa prijmú pravidlá uplatňovania tohto článku, najmä tie, ktoré upravujú postup spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi.

Článok 21

Plány pre výnimočné situáciePl

1. Každý členský štát vypracuje plán pre výnimočné situácie, v ktorom stanoví vnútroštátne opatrenia, ktoré sa uplatnia v prípade výskytu ohniska afrického moru ošípaných, pričom sa zohľadnia miestne faktory, ako je najmä hustota chovu ošípaných, ktoré pravdepodobne ovplyvnia šírenie afrického moru ošípaných.

Tento plán umožní prístup k zariadeniam, vybaveniu, personálu a všetkým ostatným vhodným materiálom potrebným pre rýchle a účinné odstránenie ohniska choroby.

2. Kritériá a požiadavky, ktoré sa majú uplatniť pri vypracovaní plánu pre výnimočné situácie, sú ustanovené v prílohe VI.

V súlade s postupom uvedeným v článku 23 (2) sa tieto kritériá a požiadavky môžu meniť alebo dopĺňať tak, aby sa zohľadnila osobitná povaha afrického moru ošípaných a zaznamenaný pokrok vo vývoji opatrení na kontrolu tejto choroby.

3. Komisia plány preskúma, určí, či umožňujú dosiahnuť žiadúci cieľ a navrhne príslušnému členskému štátu všetky zmeny a doplnky potrebné najmä preto, aby bola zabezpečená ich zlučiteľnosť s opatreniami ostatných členských štátov.

Plány, podľa potreby zmenené a doplnené, sa schvaľujú v súlade s postupom uvedeným v článku 23 (2).

Plány môžu byť následne zmenené alebo doplnené v súlade s postupom uvedeným v článku 23 (2) tak, aby bol zohľadnený vývoj situácie. V každom prípade každý členský štát aktualizuje svoj plán každých päť rokov a predloží ho komisii na schválenie v súlade s postupom uvedeným v článku 23 (2).

Článok 22

Strediská pre kontrolu chorôb a skupiny odborníkov

1. Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné v prípade každého výskytu ohniska afrického moru ošípaných ihneď zriadiť plne funkčné národné centrum pre kontrolu chorôb.

2. Národné centrum pre kontrolu chorôb usmerňuje a monitoruje činnosti miestnych centier pre kontrolu chorôb uvedených v odseku 3. Je zodpovedné inter alia za:

(a) definovanie potrebných kontrolných opatrení;

(b) zabezpečenie rýchleho a účinného uplatňovania vyššie uvedených opatrení zo strany miestnych centier na kontrolu chorôb;

(c) pridelenie pracovníkov a ostatných zdrojov miestnym centrám pre kontrolu chorôb;

(d) poskytovanie informácií komisii, ostatným členským štátom, národným veterinárnym organizáciám, národným inštitúciám a poľnohospodárskym a obchodným orgánom;

(e) styk s diagnostickými laboratóriami;

(f) styk s tlačou a ostatnými médiami;

(g) styk s policajnými orgánmi, ktorým sa zabezpečuje prijímanie osobitných právnych opatrení.

3. Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné v prípade každého výskytu ohniska afrického moru ošípaných ihneď zriadiť plne funkčné miestne strediská pre kontrolu chorôb.

4. Niektoré funkcie národného centra pre kontrolu chorôb sa však môžu delegovať na miestne centrum pre kontrolu chorôb pracujúce na administratívnej úrovni ustanovenej v článku 2 (2) (p) smernice 64/432/EHS [10] alebo na inej úrovni za predpokladu, že sa tým neohrozia ciele národného centra pre kontrolu chorôb.

5. Členské štáty vytvoria stálu pracovnú skupinu odborníkov, ktorá udržiava odborné znalosti potrebné na poskytovanie pomoci príslušnému orgánu pri zabezpečovaní pripravenosti na výskyt chorôb.

V prípade výskytu ohniska choroby skupina odborníkov pomáha príslušnému orgánu aspoň pri:

(a) epidemiologickom prieskume;

(b) odbere vzoriek, testoch a výklade výsledkov laboratórnych testov;

(c) vytváraní opatrení na kontrolu choroby.

6. Členské štáty zabezpečia, aby národné a miestne centrá na kontrolu chorôb mali podľa svojich potrieb k dispozícii personál, zariadenia a vybavenie vrátane komunikačných systémov a jasný a efektívny reťazec velenia a riadenia, pomocou ktorého sa zabezpečí rýchle uplatňovanie opatrení na kontrolu choroby ustanovených v tejto smernici.

Podrobnosti týkajúce sa personálu, zariadení, vybavenia, reťazca velenia a riadenia národných a miestnych centier pre kontrolu chorôb a skupín odborníkov sú ustanovené v plánoch pre výnimočné situácie uvedených v článku 21.

7. Ďalšie kritériá a požiadavky týkajúce sa funkcie a povinností národných centier pre kontrolu chorôb, miestnych centier pre kontrolu osôb a skupín odborníkov môžu byť ustanovené v súlade s postupom uvedeným v článku 23 (2).

Článok 23

Normálny regulačný postup

1. Komisii pomáha výbor.

2. V prípade odkazu na tento odsek sa uplatňujú články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Obdobie uvedené v článku 5 (6) rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 24

Zrýchlený regulačný postup

1. Komisii pomáha výbor.

2. V prípade odkazu na tento odsek sa uplatňujú články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Obdobie uvedené v článku 5 (6) rozhodnutia 1999/468/ES sa stanovuje na 15 dní.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 25

Zmena a doplnenie prílohy I k smernici 92/119/ES

V prílohe I k smernici 92/119/ES sa slová "Teschenova choroba" nahrádzajú slovami "africký mor ošípaných".

Článok 26

Vykonávacie opatrenia

1. Prílohy I až VI k tejto smernici sa menia a dopĺňajú v súlade s postupom ustanoveným v článku 23 (2).

2. Všetky podrobné pravidlá potrebné na vykonávanie tejto smernice môžu byť prijaté v súlade s postupom uvedeným v článku 23 (2), alebo keď si to vyžiada epidemiologická situácia, v súlade s postupom uvedeným v článku 24 (2).

Článok 27

Prechodné ustanovenia

Až do uplatnenia tejto smernice sa môžu v súlade s postupom uvedeným v článku 23 (2) prijať prechodné ustanovenia na kontrolu afrického moru ošípaných.

Článok 28

Transpozícia do vnútroštátneho práva

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 30. júna 2003. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Tieto ustanovenia sa budú uplatňovať od 1. júla 2003.

Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, tieto budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo budú sprevádzané takýmto odkazom pri príležitosti ich úradného uverejnenia. Metodiku týchto odkazov ustanovia členské štáty.

Článok 29

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť 20. deň nasledujúci po uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 30

Adresáti

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Luxemburgu, 27. júna 2002

Za Radu

predseda

M. Arias Cañete

[1] Ú. v. ES L 62, 15.3.1993, s. 69. Smernica bola naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 1994.

[2] Ú. v. ES L 316, 1.12.2001, s. 5.

[3] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[4] Ú. v. ES L 378, 31.12.1982, s. 58. Smernica bola naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím komisie 2000/556/ES (Ú. v. ES OJ L 235, 19.9.2000, s. 27).

[5] Smernica rady z 26. júna 1990, týkajúca sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatniteľných v obchode s niektorými živými zvieratami a výrobkami vnútri spoločenstva s cieľom dobudovať vnútorný trh (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29). Smernica bola naposledy zmenená a doplnená smernicou 92/118/EHS (Ú. v. ES L 62, 15.3.1993, s. 49).

[6] Smernica rady z 27.novembra 1990, ktorou sa ustanovujú veterinárne pravidlá likvidácie a spracovania živočíšneho odpadu, jeho umiestňovania na trhu a prevencie výskytu patogénov v potravinách živočíšneho alebo rybieho pôvodu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 90/425/EEC (Ú. v. ES L 363, 27.12.1990, s. 51). Smernica bola naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 1994.

[7] Smernica rady z 22. decembra 1993 o ochrane zvierat počas porážky alebo usmrcovania (Ú. v. ES L 340, 31.12.1993, s. 21).

[8] OJ L 355, 5.12.1992, s.32. Smernica bola naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 1994.

[9] Ú. v. ES L 302, 31.12.1992, s.24 (S. E. SERI (1972) s. 3). Smernica bola naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 1994.

[10] Ú. v. ES L 47, 21.12.1992, s.4. Smernica bola naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 1994.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

Oznámenie o chorobe a ďalšie epidemiologické informácie, ktoré poskytuje členský štát, v ktorom bol potvrdený africký mor ošípaných

1. Do 24 hodín po potvrdení každého primárneho ohniska, primárneho prípadu medzi diviakmi alebo prípadu na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku musí príslušný členský štát prostredníctvom Systému oznamovania chorôb zvierat zriadeného v súlade s článkom 5 smernice 82/894/EHS oznámiť:

a) dátum odoslania;

b) čas odoslania;

c) názov členského štátu;

d) názov choroby;

e) číslo ohniska alebo prípadu;

f) dátum vzniku podozrenia na africký mor ošípaných;

g) dátum potvrdenia;

h) metódy použité na potvrdenie;

i) či bola choroba potvrdená medzi diviakmi alebo u ošípaných na farme, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku;

j) geografické miesto, na ktorom bol výskyt ohniska alebo prípad afrického moru ošípaných potvrdený;

k) uplatňované opatrenia na kontrolu choroby.

2. V prípade primárnych ohnísk alebo prípadov na bitúnkoch alebo v dopravných prostriedkoch musí príslušný členský štát okrem údajov uvedených v bode 1 poslať tieto informácie:

a) počet náchylných ošípaných v mieste ohniska, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku;

b) počet mŕtvych ošípaných v každej kategórii na farme, bitúnku alebo v dopravnom prostriedku;

c) pre každú kategóriu úmrtnosť na túto chorobu a počet ošípaných, u ktorých bol africký mor ošípaných potvrdený;

d) počet ošípaných usmrtených v ohnisku, na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku;

e) počet zlikvidovaných tiel mŕtvych ošípaných;

f) v prípade ohniska jeho vzdialenosť od najbližšej farmy na chov ošípaných;

g) ak bol africký mor ošípaných potvrdený na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku, miesto, kde sa nachádza farma alebo farmy pôvodu nakazených ošípaných alebo mŕtvych tiel.

3. V prípade sekundárnych ohnísk sa informácie uvedené v bodoch 1 a 2 musia poslať v časových lehotách ustanovených v článku 4 smernice 82/894/EHS.

4. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby čo najskôr po informáciách poskytnutých v súlade s bodmi 1, 2 a 3 vo vzťahu ku každému ohnisku alebo prípadu afrického moru ošípaných na farme, bitúnku alebo v dopravnom prostriedku nasledovala písomná správa komisii a ostatným členským štátom vrátane najmenej:

a) dátumu, kedy boli ošípané na farme, bitúnku alebo v dopravnom prostriedku usmrtené a ich mŕtve telá zlikvidované;

b) výsledkov testov vykonaných na vzorkách odobratých po usmrtení ošípaných;

c) v prípadoch, keď bola uplatnená výnimka ustanovená v článku 6 (1), počet usmrtených a zlikvidovaných ošípaných a počet ošípaných, ktoré majú byť porazené neskôr, spolu so stanovenou lehotou ich porážky;

d) všetkých informácií súvisiacich s možným pôvodom choroby alebo s jej skutočným pôvodom, ak bol zistený;

e) informácií o kontrolnom systéme vytvorenom kvôli zabezpečeniu efektívneho uplatňovania opatrení na kontrolu pohybov zvierat ustanovených v článkoch 10 a 11;

f) v prípade primárneho ohniska alebo prípadu afrického moru ošípaných na bitúnku alebo v dopravnom prostriedku genetický typ vírusu zodpovedného za tento výskyt alebo tento prípad;

g) ak boli usmrtené ošípané na kontaktných farmách alebo na farmách, na ktorých existovalo podozrenie, že ošípané sú nakazené vírusom afrického moru ošípaných, informácie o:

- dátume, kedy boli usmrtené a o počte ošípaných v každej kategórii usmrtených na každej farme,

- epidemiologickej väzbe medzi ohniskom alebo prípadom afrického moru ošípaných a každou kontaktnou farmou alebo o iných dôvodoch, ktoré na každej podozrievanej farme vyvolali podozrenie na prítomnosť afrického moru ošípaných,

- výsledkoch laboratórnych testov vykonaných na vzorkách odobratých z ošípaných na farmách po ich usmrtení,

ak ošípané na kontaktných farmách neboli usmrtené, musia byť poskytnuté informácie týkajúce sa dôvodov pre toto rozhodnutie.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

Princípy a postupy čistenia, dezinfekcie a postreku insekticídmi

1. Všeobecné princípy a postupy:

(a) čistiace a dezinfekčné činnosti a podľa potreby opatrenia na ničenie hlodavcov a hmyzu pomocou úradne povolených výrobkov sa musia vykonávať pod úradným dohľadom a v súlade s pokynmi, ktoré vydal úradný veterinár;

(b) používané dezinfekčné prostriedky a ich koncentrácie musí úradne schváliť príslušný orgán tak, aby bolo zabezpečené zničenie vírusu afrického moru ošípaných;

(c) účinnosť dezinfekčných prostriedkov sa musí pred použitím pravidelne kontrolovať, pretože účinnosť niektorých dezinfekčných prostriedkov sa dlhotrvajúcim skladovaním znižuje;

(d) pri výbere dezinfekčných prostriedkov, insekticídov a dezinfekčných a dezinsekčných postupov sa musí zohľadniť povaha objektov, vozidiel a predmetov, ktoré je potrebné ošetriť;

(e) podmienky, v ktorých sa používajú odmasťovače, dezinfekčné prostriedky a insekticídy, musia zabezpečiť, že ich účinnosť sa nezhorší. Dodržiavať sa musia najmä technické parametre, ktoré uvádza výrobca, ako je tlak, minimálna teplota a požadovaná kontaktná doba;

(f) bez ohľadu na používaný dezinfekčný prostriedok by sa mali uplatňovať tieto všeobecné pravidlá:

- dôkladné zmáčanie podstielky a mrvy, ako aj fekálií dezinfekčným prostriedkom,

- umytie a vyčistenie zeme, podlahy, rámp a stien starostlivým vykefovaním a vydrhnutím, podľa možnosti po odstránení alebo demontáži vybavenia alebo inštalácií, tak, aby sa nezhoršila efektívnosť čistiacich a dezinfekčných postupov,

- potom ďalšia aplikácia dezinfekčného prostriedku počas minimálnej kontaktnej doby stanovenej v odporúčaniach výrobcu,

- voda použitá pri čistiacich činnostiach sa musí zlikvidovať v súlade s pokynmi úradného veterinára takým spôsobom, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku šírenia vírusu;

(g) ak sa umývanie vykonáva pomocou kvapalín aplikovaných pod tlakom, musí sa zabrániť opakovanej kontaminácii predtým vyčistených častí;

(h) súčasťou týchto činností musí byť aj umývanie, dezinfekcia alebo zničenie vybavenia, inštalácií, predmetov alebo priestorov, ktoré sú pravdepodobne kontaminované;

(i) po vykonaní dezinfekčných postupov sa musí zabrániť ich opakovanej kontaminácii;

(j) čistenie, dezinfekcia a dezinsekcia požadované v rámci tejto smernice sa musia dokumentovať v registri fariem alebo v registri vozidiel a v prípade, že je potrebné úradné schválenie, musí ich potvrdiť dozorujúci úradný veterinár.

2. Osobitné ustanovenia pre čistenie a dezinfekciu nakazených fariem:

(a) predbežné čistenie a dezinfekcia:

- počas usmrcovania zvierat sa musia prijať všetky opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo šíreniu vírusu afrického moru ošípaných, alebo aby sa jeho šírenie minimalizovalo. Medzi tieto opatrenia patrí inter alia inštalácia dočasného dezinfekčného zariadenia, zásoba ochranných odevov, sprchy, dekontaminácia použitého vybavenia, prístrojov a zariadení a prerušenie napájania ventilácie,

- telá usmrtených zvierat sa musia postriekať dezinfekčným prostriedkom,

- ak sa telá mŕtvych zvierat musia odviezť z farmy na likvidáciu, musia sa na to použiť uzatvorené a nepriepustné nádoby,

- ihneď po odvoze tiel mŕtvych zvierat na likvidáciu sa musia tie časti farmy, v ktorých boli zvieratá ustajnené a všetky časti ostatných budov, dvorov atď. kontaminované počas usmrtenia alebo posmrtného vyšetrovania postriekať schválenými dezinfekčnými prostriedkami v súlade s článkom 12,

- všetky tkanivá alebo krv vyliata počas porážky alebo posmrtná alebo hrubá kontaminácia budov, dvorov, nástrojov atď. sa musí starostlivo pozberať a zlikvidovať spolu s mŕtvymi telami,

- dezinfekčný prostriedok musí zostať na povrchu najmenej 24 hodín;

(b) konečné čistenie a dezinfekcia:

- hnoj a použitá podstielka sa musí odstrániť a spracovať tak, ako je ustanovené v bode 3 (a),

- zo všetkých povrchov sa musí odstrániť tuk a nečistoty aplikáciou odmasťovača a povrchy sa musia očistiť vodou,

- po umytí studenou vodou sa musí aplikovať postrek dezinfekčným prostriedkom,

- po siedmich dňoch sa musia objekty ošetriť odmasťovačom, opláchnuť vodou a postriekať dezinfekčným prostriedkom a znovu opláchnuť vodou.

3. Dezinfekcia kontaminovanej podstielky, hnoja a močovky:

(a) hnoj a použitá podstielka sa musia nahádzať na kopu, postriekať dezinfekčným prostriedkom a nechať tak najmenej 42 dní alebo zničiť spálením alebo zakopaním;

(b) močovka sa musí skladovať najmenej 60 dní po poslednom pridaní nakazeného materiálu, pokiaľ príslušné orgány nepovolia skrátiť dobu skladovania močovky, ktorá bola efektívne ošetrená v súlade s pokynmi na zabezpečenie zničenia vírusu, ktoré vydal úradný veterinár.

4. V prípade otvorených fariem však môže príslušný orgán na základe výnimky z bodov 1 a 2 vytvoriť osobitné čistiace a dezinfekčné postupy, pričom zohľadní typ farmy a klimatické podmienky.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA III

Usmernenia pre odstránenie vektorov

1. Vektory sa musia hľadať v chovných a odpočinkových priestoroch ošípaných a v okolitej oblasti.

Vektory sa vo všeobecnosti nachádzajú v starých budovách, v tieni, kde sú priaznivé podmienky, pokiaľ ide o teplotu a vlhkosť.

Najlepšie výsledky sa dosiahnu, ak sa vektory hľadajú koncom jari, počas leta a začiatkom jesene, v obdobiach, počas ktorých sú vektory veľmi aktívne.

2. Mali by sa používať dve metódy:

a) hľadanie vektorov v pôde, piesku alebo prachu vybranom z priestorov medzi kameňmi (v prípade oblastí zastavaných kamenným murivom) alebo z medzier alebo prasklín v stenách, pod dlaždicami alebo zo základov budov pomocou kefy alebo každého iného vhodného nástroja. Zemina a piesok by sa mali podľa potreby preosiať. Pri hľadaní mladých lariev môže byť užitočná lupa;

b) hľadanie vektorov prostredníctvom pascí s CO2. Pasce sa musia rozložiť na niekoľko hodín v ošipárňach, najvhodnejšie v noci a v každom prípade v tienistých oblastiach mimo dosahu denného svetla. Pasce by mali byť skonštruované tak, aby sa vektory dostali dostatočne blízko k zdroju CO2 na to, aby sa nemohli vrátiť do svojho prirodzeného prostredia.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA IV

Národné laboratóriá pre africký mor ošípaných a ich zodpovednosti

1. Ďalej sú uvedené národné laboratóriá pre africký mor ošípaných:

Belgicko

Centre d ’étude et de recherche vétérinaires et agrochimiques, 1180 Bruxelles

Dánsko

Danmarks Veterinære Institut —Afdeling for Virologi, Lindholm, 4771 Kalvehave

Nemecko

Bundesforschungsanstalt für Viruskrankheiten der Tiere, Tübingen, 17498 Riems

Grécko

Veterinary Institute of Infectious and Parasitic Diseases, 15310 Ag.Paraskevi

Španielsko

Centro de Investigación en Sanidad Animal, 28130 Valdeolmos (Madrid)

Francúzsko

AFSSA-Ploufragan,Zoopole des Côtes d ’Armor, 22440 Ploufragan

Írsko

Veterinary Research Laboratory, Abbotstown, Castleknock, Dublin 15

Taliansko

Istituto Zooprofilattico Sperimentale dell ’Umbria e delle Marche, 06100 Perugia

Luxembursko

Laboratoire de médecine vétérinaire de l ’État, 1020 Luxembourg

Holandsko

Central Institute for animal disease control (CIDC-Lelystad), P.O.Box 2004, 8203 AA Lelystad

Rakúsko

Bundessanstalt für veterinärmedizinische Untersuchungen in Mödling, Robert Koch-Gasse 17, 2340 Mödling

Portugalsko

Laboratório Nacional de Investigação Veterinária, 1500 Lisboa

Fínsko

Eläinlääkintä-ja elintarviketutkimuslaitos, 00231 Helsinki

Forskningsanstalten för veterinärmedicin och livsmedel, 00231 Helsingfors

Švédsko

Statens Veterinärmedicinska Anstalt, 75189 Uppsala

Spojené kráľovstvo

Institute for Animal Health, Pribright, Wokingh, Surrey GU24 ONF

2. Národné laboratóriá pre africký mor ošípaných sú zodpovedné za zabezpečenie výkonu laboratórnych testov na zistenie prítomnosti afrického moru ošípaných a určenie genetického typu izolovaných vírusov v každom členskom štáte v súlade s diagnostickou príručkou. S týmto cieľom uzatvárajú osobitné dohody s Referenčným laboratóriom spoločenstva alebo s ostatnými národnými laboratóriami.

3. Národné laboratórium pre africký mor ošípaných v každom členskom štáte je zodpovedné za koordináciu noriem a diagnostických metód v každom diagnostickom laboratóriu afrického moru ošípaných v tom. S týmto cieľom:

a) môžu jednotlivým laboratóriám poskytovať diagnostické činidlá;

b) kontrolujú kvalitu diagnostických činidiel používaných v členskom štáte;

c) periodicky organizujú porovnávacie testy;

d) skladujú izolované vírusy afrického moru ošípaných z prípadov a ohnísk potvrdených v členskom štáte.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA V

Referenčné laboratórium spoločenstva pre africký mor ošípaných

1. Referenčným laboratóriom spoločenstva pre africký mor ošípaných je: Centro de Investigación en Sanidad Animal, 28130 Valdeolmos, Madrid, Španielsko.

2. Referenčné laboratórium spoločenstva pre africký mor ošípaných má tieto funkcie a povinnosti:

a) na základe konzultácií s komisiou koordinovať metódy určovania diagnózy afrického moru ošípaných používané v členských štátoch osobitne formou:

- skladovania a poskytovania bunkových kultúr na použitie pri určovaní diagnózy,

- určovania typu, skladovania a poskytovania druhov vírusu afrického moru ošípaných na sérologické testy a prípravu antisér,

- poskytovania normalizovaných sér, konjugovaných sér a ostatných referenčných činidiel národným laboratóriám kvôli normalizácii testov a činidiel používaných v členských štátoch,

- vytvárania a skladovania zbierky vírusov afrického moru ošípaných,

- organizovania periodických porovnávacích testov diagnostických postupov na úrovni spoločenstva,

- zberu a porovnávania údajov a informácií o používaných metódach určovania diagnózy a o výsledkoch vykonaných testov,

- charakterizácie izolovaných vírusov najmodernejšími dostupnými metódami kvôli dosiahnutiu lepšieho chápania epizootiológie afrického moru ošípaných,

- udržiavania kroku s vývojom v oblasti kontroly, epizootiológie a predchádzania africkému moru ošípaných v celom svete,

- uchovávania odborných znalostí o víruse, ktorý spôsobuje africký mor ošípaných a o ostatných príslušných vírusoch, čo umožní rýchlo určovať diferenciálnu diagnózu;

b) prijímať potrebné organizačné opatrenia na výcvik alebo opakovaný výcvik odborníkov v laboratórnej diagnostike vzhľadom na harmonizáciu diagnostických techník;

c) mať k dispozícii vycvičený personál pre havarijné situácie vznikajúce v rámci spoločenstva;

d) vykonávať výskumné činnosti a podľa možností koordinovať výskumné činnosti smerujúce k zlepšeniu kontroly afrického moru ošípaných;

e) vypracovávať technické protokoly týkajúce sa postupov overovania účinnosti dezinfekčných prostriedkov proti africkému moru ošípaných.

3. Referenčné laboratóriá spoločenstva pre klasický mor ošípaných a africký mor ošípaných organizujú tieto činnosti takým spôsobom, ktorým sa zabezpečuje správna koordinácia porovnávacích testov určovania diagnózy týchto dvoch chorôb organizovaných na úrovni spoločenstva.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA VI

Kritériá a požiadavky týkajúce sa plánov pre výnimočné situácie

Členské štáty zabezpečia, aby plány pre výnimočné situácie spĺňali aspoň tieto kritériá a požiadavky:

a) prijatie opatrení, ktorými sa zabezpečí existencia zákonných právomocí potrebných na uplatňovanie plánov pre výnimočné situácie a umožní sa výkon rýchlej a efektívnej kampane na odstránenie chorôb;

b) prijatie opatrení, ktorými sa zabezpečí prístup k havarijným fondom, rozpočtovým prostriedkom a finančným zdrojom na pokrytie všetkých aspektov boja proti ohnisku nákazlivého afrického moru ošípaných;

c) musí sa vytvoriť reťazec velenia, ktorým sa v prípade výskytu ohniska nákazlivej choroby zabezpečí rýchly a efektívny rozhodovací postup, pokiaľ ide o epizootiku. V prípade potreby sa musí reťazec velenia podriadiť právomoci centrálneho rozhodovacieho orgánu zodpovedného za usmerňovanie všetkých stratégií boja proti chorobe. Riaditeľ veterinárnych služieb musí byť členom tohto orgánu a konať ako spojovací článok medzi centrálnym rozhodovacím orgánom a národným strediskom pre kontrolu chorôb ustanoveným v článku 22;

d) prijatie opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby boli k dispozícii vhodné zdroje na rýchlu a efektívnu kampaň vrátane laboratórneho personálu, vybavenia a infraštruktúry;

e) musí byť vypracovaná inštruktážna príručka. Musí obsahovať úplný a podrobný praktický popis všetkých postupov, pokynov a opatrení, ktoré sa majú používať v prípade výskytu ohniska afrického moru ošípaných;

f) personál sa musí pravidelne zúčastňovať na:

i) schémach školení, ktorých súčasťou sú klinické príznaky afrického moru ošípaných, epidemiologické prieskumy a kontrola choroby;

ii) havarijných cvičeniach organizovaných najmenej dvakrát za rok;

iii) výcviku v technikách komunikácie kvôli organizovaniu informačných kampaní, týkajúcich sa terajšieho ohniska nákazlivej choroby, zameraných na orgány, farmárov a veterinárov.

--------------------------------------------------