EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 31997L0011

Smernica Rady 97/11/ES z 3. marca 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie

Ú. v. ES L 73, 14.3.1997, p. 5–15 (ES, DA, DE, EL, EN, FR, IT, NL, PT, FI, SV)

Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (CS, ET, LV, LT, HU, MT, PL, SK, SL, BG, RO)

Legal status of the document No longer in force, Date of end of validity: 16/02/2012; Zrušil 32011L0092

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1997/11/oj

31997L0011



Úradný vestník L 073 , 14/03/1997 S. 0005 - 0015


Smernica Rady 97/11/ES

z 3. marca 1997,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 130s ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov [3],

konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 189c zmluvy [4],

(1) keďže smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie [5] má za cieľ poskytovať príslušným orgánom náležité informácie, ktoré im umožnia prijať rozhodnutie o určitom projekte pri plnej znalosti dopadu projektu na životné prostredie; keďže posudzovací postup je základným nástrojom environmentálnej politiky, ktorá je uvedená v článku 130r zmluvy a v Piatom programe spoločenstva o politike a činnosti vo vzťahu k prírodnému prostrediu a trvalo udržateľnému rozvoju;

(2) keďže podľa článku 130r ods. 2 zmluvy je politika spoločenstva týkajúca sa životného prostredia založená na princípe prevencie a na zásade, že musia byť prijaté preventívne opatrenia a že environmentálne škody musia byť zlikvidované pri zdroji a že znečisťovateľ musí zaplatiť;

(3) keďže hlavné zásady posudzovania environmentálnych vplyvov musia byť harmonizované a keďže členské štáty môžu stanoviť prísnejšie pravidlá na ochranu životného prostredia;

(4) keďže skúsenosť získaná pri posudzovaní dopadu na životné prostredie, ktorá je zaznamenaná v správe o vykonávaní smernice 85/337/EHS prijatej 2. apríla 1993, ukazuje, že je nevyhnutné zaviesť opatrenia zamerané na objasnenie, doplnenie a zlepšenie pravidiel posudzovacích postupov, aby sa zabezpečilo, že smernica sa bude uplatňovať harmonizujúcejším a účinnejším spôsobom;

(5) keďže projekty, na ktoré sa vyžaduje posúdenie, sú predmetom požiadavky na udelenie súhlasu; keďže posúdenie musí byť vykonané pred udelením tohto súhlasu;

(6) keďže je vhodné doplniť zoznam projektov, ktoré majú podstatný vplyv na životné prostredie a ktoré musia byť na tento účel predmetom pravidelného posúdenia;

(7) keďže projekty iných typov nemôžu mať podstatný vplyv na životné prostredie vo všetkých prípadoch; keďže tieto projekty musia byť posúdené, ak členské štáty ich považujú za také, ktoré majú podstatný vplyv na životné prostredie;

(8) keďže členské štáty stanovujú prahy, alebo kritériá na určenie toho, ktoré projekty sú predmetom posudzovania na základe dôležitosti ich vplyvov na životné prostredie; keďže od členských štátov sa nepožaduje, aby skúmali všetky projekty, ktoré sú pod týmito prahmi alebo mimo týchto kritérií;

(9) keďže pri stanovovaní týchto prahov, kritérií, alebo skúmaní všetkých projektov, s cieľom určenia toho, ktoré projekty by mali byť predmetom posúdenia na základe ich podstatných vplyvov na životné prostredie, členské štáty vezmú do úvahy príslušné výberové kritériá uvedené v tejto smernici; keďže v súlade so zásadou subsidiarity, sú členské štáty najvhodnejšie na využitie týchto kritérií v špecifických prípadoch;

(10) keďže existencia kritéria umiestnenia, ktoré sa týka špeciálnej ochrany oblastí určených členskými štátmi v zmysle smernice Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov [6] a 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prírodných spoločenstiev voľne žijúcej flóry a fauny [7], nevyhnutne neznamená, že projekty v týchto oblastiach sa automaticky majú stať predmetom posúdenia v zmysle tejto smernice;

(11) keďže je vhodné zaviesť postup na umožnenie získania stanoviska od príslušných orgánov na obsah a rozsah informácie, ktorá musí byť vypracovaná a predložená pre posúdenie; keďže členské štáty v rámci tohoto postupu môžu požadovať od navrhovateľa poskytnutie, okrem iného, aj alternatívy na projekty, pre ktoré zamýšľa predložiť žiadosť;

(12) keďže je želateľné posilniť opatrenia o posúdení dopadu na životné prostredie v cezhraničnom kontexte, aby sa vzal do úvahy vývoj na medzinárodnej úrovni;

(13) keďže spoločenstvo podpísalo zmluvu o posúdení dopadu na životné prostredie v cezhraničnom kontexte 25. februára 1991,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 85/337/EHS sa týmto mení a dopĺňa nasledovne:

1. Článok 2 ods.1 sa nahrádza nasledovným článkom:

"1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia sa všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať podstatný vplyv na životné prostredie z dôvodu, okrem iného, ich charakteru, veľkosti, alebo umiestnenia, budú podliehať postupu povolenia a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov. Tieto projekty sú definované v článku 4.";

2. Do článku 2 sa dopĺňa nasledujúci odsek:

"2a. Členské štáty môžu stanoviť jednotný postup na splnenie požiadaviek tejto smernice a požiadaviek smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia [8].";

3. Prvý pododsek článku 2 ods.3 znie nasledovne:

"3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 môžu členské štáty vo výnimočných prípadoch určitý projekt úplne alebo čiastočne vyňať z ustanovení tejto smernice.";

4. V článku 2 ods.3 písm. c) slová "tam, kde je to vhodné" sa nahrádzajú slovami "tam, kde je to uplatniteľné";

5. Článok 3 sa nahrádza nasledovným znením:

"Článok 3

Posudzovanie dopadu na životné prostredie identifikuje, popíše a posúdi náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo a v súlade s článkami 4 až 11, priame a nepriame vplyvy projektu na nasledujúce faktory:

- ľudské bytosti, živočíšstvo a rastlinstvo;

- pôdu, vodu, vzduch, podnebie a krajinu;

- hmotný majetok a kultúrne dedičstvo;

- súčinnosť medzi faktormi uvedenými v prvej, druhej a tretej zarážke.";

6. Článok 4 sa nahrádza nasledovným znením:

"Článok 4

1. Pokiaľ článok 2 ods. 3 neustanovuje inak, projekty uvedené v prílohe I podliehajú posúdenie v súlade s článkami 5 až 10.

2. Pokiaľ článok 2 ods. 3 neustanovuje inak, členské štáty určia pre projekty uvedené v prílohe II na základe:

a) skúmania každého jednotlivého prípadu,

alebo

b) prahov alebo kritérií stanovených členskými štátmi,

či budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10.

Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písm. a) a b).

3. Ak sa vykonáva skúmanie každého jednotlivého prípadu, alebo ak sú stanovené prahy alebo kritériá pre potreby článku 2, vezmú sa do úvahy príslušné výberové kritéria uvedené v prílohe III.

4. Členské štáty zabezpečia, že rozhodnutie vydané príslušnými orgánmi podľa odseku 2 bude k dispozícii verejnosti.";

7. Článok 5 sa nahrádza nasledovným znením:

"Článok 5

1. V prípade projektov, ktoré podľa článku 4 musia podrobiť posúdeniu dopadu na životné prostredie v súlade s článkami 5 až 10, členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby navrhovateľ predložil vo vhodnej forme informácie, ktoré sú uvedené v prílohe IV, ak:

a) členské štáty považujú tieto informácie vo k vzhľadom na dané štádium postupu pri udeľovaní povolenia a vzhľadom na špecifické charakteristiky daného projektu alebo určitého typu projektov a vzhľadom na prípadne dotknuté zložky životného prostredia za dôležité;

b) členské štáty považujú za odôvodnené žiadať od navrhovateľa zhromaždenie týchto informácií vzhľadom na súčasný stav poznania a metód posudzovania.

2. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby ak o to navrhovateľ požiada ešte pred predložením žiadosti o povolenie, príslušný orgán zaujal stanovisko k informáciám poskytnutým navrhovateľom v súlade s odsekom 1. Príslušný orgán o ňom upovedomí navrhovateľa a orgány uvedené v článku 6 ods.1 ešte pred vydaním definitívneho stanoviska. Skutočnosť, že orgán zaujal stanovisko podľa tohoto odseku, tomuto orgánu nesmie zabrániť od vyžadovania ďalších informácií od navrhovateľa.

Členské štáty môžu požadovať od príslušných orgánov, aby zaujali takéto stanovisko bez ohľadu na to, či o to žiada navrhovateľ.

3. Informácia, ktorú má poskytnúť navrhovateľ v súlade s odsekom 1, musí obsahovať minimálne:

- popis projektu s informáciou o mieste, projektovom riešení a veľkosti projektu,

- popis predpokladaných opatrení s cieľom zabrániť, znížiť, a ak je to možné, odstrániť podstatné nepriaznivé vplyvy,

- údaje potrebné na určenie a posúdenie hlavných vplyvov, ktoré by projekt mal na životné prostredie,

- náčrt hlavných alternatív vypracovaných navrhovateľom a určenie hlavných dôvodov pre jeho výber so zreteľom na environmentálne vplyvy,

- netechnický súhrn informácií uvedených v predchádzajúcich zarážkach.

4. Členské štáty, ak je to potrebné, zabezpečia, aby akýkoľvek orgán, ktorý má príslušné informácie, najmä so zreteľom na článok 3, poskytne tieto informácie navrhovateľovi.";

8. Článok 6 ods. 1 sa nahrádza nasledovným znením:

"1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby orgány, ktorých sa projekt môže týkať z dôvodu ich osobitných právomocí v oblasti životného prostredia, mali možnosť vyjadriť svoje stanovisko k informáciám predloženým navrhovateľom a k žiadosti o povolenie. Na tento účel členské štáty určia orgány, s ktorými sa treba skontaktovať vo všeobecných otázkach i v konkrétnych prípadoch. Informácie získané podľa článku 5 sa predložia týmto orgánom. Podrobné ustanovenia na konzultácie s orgánmi stanovia členské štáty.";

Článok 6 ods. 2 sa nahrádza nasledovným znením:

"2. Členské štáty zabezpečia, aby každá žiadosť o povolenie a všetky informácie získané podľa článku 5 boli dostupné verejnosti v primeranom čase, aby zainteresovaná verejnosť mala možnosť vyjadriť svoje stanovisko pred udelením povolenia.";

9. Článok 7 sa nahrádza nasledovným znením:

"Článok 7

1. Ak je si členský štát vedomý, že projekt bude pravdepodobne mať podstatný vplyv na životné prostredie iného členského štátu, alebo ak členský štát, ktorý bude pravdepodobne vo významnej miere postihnutý o to požiada, členský štát, na ktorého území sa projekt má realizovať, musí postihnutému členskému štátu čo najskôr a nie neskôr, ako o tom bude informovať vlastnú verejnosť, zaslať okrem iného aj:

a) popis projektu, spolu s akýmikoľvek dostupnými informáciami o jeho možnom cezhraničnom dosahu;

b) informáciu o druhu rozhodnutia, ktoré môže byť prijaté,

a musí poskytnúť inému členskému štátu dostatočný čas na vyjadrenie svojho záujmu zúčastniť sa na postupe posúdenia dopadu na životné prostredie a môže pripojiť informáciu uvedenú v odseku 2.

2. Ak členský štát, ktorý prijal informáciu v zmysle odseku 1, prejaví svoj záujem zúčastniť sa na postupe posúdenia dopadu na životné prostredie, členský štát, na ktorého území sa má projekt realizovať, ak tak ešte neurobil, zašle dotknutému štátu informáciu získanú v zmysle článku 5, ako aj informácie týkajúce sa uvedeného postupu, vrátane žiadosti o povolenie.

3. Dotknuté členské štáty, každý do tej miery, do akej je dotknutý:

a) umožnia, aby informácia uvedená v paragrafoch 1 a 2 bola dostupná v dostatočnom časovom predstihu orgánom uvedeným v článku 6 ods.1 a dotknutej verejnosti, ktorá by mohla byť na území členského štátu významnou mierou postihnutá; a

b) zabezpečí, aby tieto orgány a verejnosť mali možnosť pred udelením povolenia poskytnúť svoje stanovisko k predloženým informáciám s dostatočným časovým predstihom tým príslušným orgánom v členskom štáte, na území ktorého sa projekt má realizovať.

4. Dotknuté členské štáty začnú konzultácie o, okrem iného, možných cezhraničných vplyvoch projektu a predpokladaných opatreniach na zníženie alebo odstránenie týchto vplyvov a dohodnú sa na dostatočnom časovom rámci trvania konzultácií.

5. Podrobné ustanovenia na vykonávanie opatrení tohoto článku môžu byť určené dotknutými členskými štátmi.";

10. Článok 8 sa nahrádza nasledovným znením:

"Článok 8

Výsledky konzultácií a informácie získané podľa článkov 5, 6 a 7 sa musia vziať do úvahy v povoľovacom konaní.";

11. Článok 9 sa nahrádza nasledovným znením:

"Článok 9

1. Ak sa prijalo rozhodnutie o udelení povolenia alebo jeho zamietnutí, príslušný orgán alebo orgány o tom informujú verejnosť v súlade s príslušnými postupmi a zverejnia nasledujúce informácie:

- obsah rozhodnutia a akékoľvek podmienky, ktoré sú naň viazané,

- hlavné dôvody a skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnutie prijaté,

- ak je to potrebné, popis hlavných opatrení na zamedzenie, zníženie a ak je to možné, odstránenie hlavných nepriaznivých vplyvov.

2. Príslušný orgán, alebo orgány informujú členský štát, s ktorým sa viedli konzultácie v zmysle článku 7, a poskytnú mu údaje uvedené v odseku 1.";

12. Článok 10 sa nahrádza nasledovným znením:

"Článok 10

Ustanovenia tejto smernice neovplyvňujú záväzok príslušných orgánov dodržiavať obmedzenia stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi a správnymi opatreniami a uznanou právnou praxou vzhľadom na obchodné a priemyselné tajomstvo, vrátane duševného vlastníctva a ochrany verejného záujmu.

Ak sa použije článok 7, sú sprostredkovanie informácií inému členskému štátu a príjem informácie iným členským štátom predmetom platných obmedzení v členskom štáte, v ktorom sa projekt navrhuje.";

13. Článok 11 ods. 2 sa nahrádza nasledovným znením:

"2. Členský štát informuje Komisiu o akýchkoľvek kritériách a/alebo prahoch prijatých pre výber dotknutých projektov v súlade s článkom 4 ods. 2.";

14. Článok 13 sa vypúšťa.

15. Prílohy I, II a III sa nahrádzajú prílohami I, II, III a IV, ktoré sú súčasťou tejto prílohy.

Článok 2

Päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice Komisia zašle Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní a účinnosti smernice 85/337/EHS, v znení tejto smernice. Správa bude založená na výmene informácií podľa článku 11 ods.1 a 2.

Na základe tejto správy Komisia, ak je to vhodné, predloží Rade dodatočné návrhy vzhľadom na zabezpečenie ďalšej koordinácie pri uplatňovaní tejto smernice.

Článok 3

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 14. marca 1999. Bezodkladne o tom budú informovať Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Ak sa žiadosť o povolenie predkladá príslušnému orgánu pred koncom termínu stanoveného v odseku 1, uplatňujú sa opatrenia smernice 85/337/EHS platné pred zmenami a doplnkami v tejto smernici.

Článok 4

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiaty deň po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 5

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 3. marca 1997

Za Radu

Predseda

M. De Boer

[1] Ú. v. ES C 130, 12.5.1994, s. 8, a Ú. v. ES C 81, 19.3.1996, s. 14.

[2] Ú. v. ES C 393, 31.12.1994, s. 1.

[3] Ú. v. ES C 210, 14.8.1995, s. 78.

[4] Stanovisko Európskeho parlamentu z 11. októbra 1995 (Ú. v. ES C 287, 30.10.1995, s. 101), spoločná pozícia Rady z 25. júna 1996 (Ú. v. ES C 248, 26.8.1996, s. 75) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. novembra 1996 (Ú. v. ES C 362, 2.12.1996, s. 103).

[5] Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40. Smernica, ktorá bola naposledy pozmenená aktom o pristúpení z roku 1994.

[6] Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1. Smernica bola naposledy zmenená aktom o pristúpení z roku 1994.

[7] Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.

[8] Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

"

PRÍLOHA I

PROJEKTY, KTORÉ SÚ PREDMETOM ČLÁNKU 4 ODS. 1

1. Ropné rafinérie (okrem podnikov, ktoré vyrábajú len mazadlá z ropy) a zariadenia na splyňovanie a skvapalňovanie viac ako 500 ton uhlia, alebo asfaltovej bridlice za deň.

2. - Tepelné elektrárne a iné spaľovacie zariadenia s tepelným výstupom 300 megawattov a viac, a

- atómové elektrárne a iné atómové reaktory, vrátane demontovaných, alebo rozložených takýchto elektrární alebo reaktorov [1] (okrem výskumných zariadení na výrobu a konverziu štiepnych a základných materiálov, ktorých maximálny výkon nepresahuje 1 kilowatt priebežnej tepelnej záťaže).

3. a) Zariadenia na opätovné spracovanie nerádioaktívneho atómového paliva.

b) Zariadenia určené:

- na výrobu alebo obohatenie atómového paliva,

- na spracovanie nerádioaktívneho atómového paliva alebo vysoko rádioaktívneho odpadu,

- na konečné odstránenie nerádioaktívneho atómového paliva,

- len pre konečné odstránenie rádioaktívneho odpadu,

- len pre uskladnenie (plánované na viac ako 10 rokov) nerádioaktívneho atómového paliva, alebo rádioaktívneho odpadu na inom mieste ako je výrobné miesto.

4. - Spojené práce na počiatočné tavenie zliatin a ocele;

- Zariadenia na výrobu neželezných kovov z rudy, koncentrátov, alebo druhotných surovín metalurgickými, chemickými alebo elektrolytickými procesmi.

5. Zariadenia na extrakciu azbestu a na spracovanie a premenu azbestu a výrobkov, ktoré obsahujú azbest: pre azbestovo-cementové výrobky s ročnou produkciou väčšou ako 20000 ton finálnych výrobkov, pre trecie materiály s ročnou produkciou väčšou ako 50 ton finálnych výrobkov a pre iné využitie azbestu s použitím ako 200 ton za rok.

6. Spojené chemické zariadenia, t. j. zariadenia pre výrobu priemyselnej škály látok, ktoré využívajú chemické procesy premeny, v ktorých je niekoľko jednotiek postavených vedľa seba a sú navzájom funkčne prepojené a sú:

i) určené na výrobu základných organických chemikálií;

ii) určené na výrobu základných anorganických chemikálií;

iii) určené na výrobu fosforečných, dusíkatých, alebo draselných hnojív (jednoduchých, alebo zložených hnojív);

iv) určené na výrobu základných ošetrovacích výrobkov pre rastliny a biocídov;

v) určené na výrobu základných farmaceutických výrobkov využitím chemických alebo biologických procesov;

vi) určené na výrobu výbušnín.

7. a) Stavba rozsiahlych železničných tratí a letísk [2] so základnou dĺžkou štartovacej dráhy 2100 metrov a viac;

b) Stavba diaľnic a ciest prvej kategórie [3];

c) Stavba nových štvor- a viacprúdových ciest, alebo vyrovnanie a/alebo rozšírenie existujúcej cesty s dvoma a menej prúdmi, kde by takáto nová cesta, alebo vyrovnaná a/alebo rozšírená časť cesty presahovala 10 km, alebo viac spojitej dĺžky.

8. a) Vnútrozemské vodné cesty a prístavy pre vnútrozemskú vodnú prepravu, ktorá umožňuje plavbu lodí nad 1350 ton;

b) Obchodné prístavy, prístavné móla pre nakladanie a vykladanie, ktoré sú pripojené k zemi a vonkajším prístavom (mimo mól pre prievozné lode), ktoré môžu ukotviť lode nad 1350 ton.

9. Zariadenie na odstraňovanie odpadu spaľovaním, chemickým spracovaním tak, ako je to uvedené v prílohe IIA smernice 75/442/EHS [4] v časti D9, alebo uskladnenie nebezpečného odpadu (t. j. odpad, na ktorý sa vzťahuje smernica 91/689/EHS [5].

10. Zariadenie na odstraňovanie odpadu spaľovaním, chemickým spracovaním tak, ako je to uvedené v prílohe IIA smernice 75/442/EHS v časti D9 nie nebezpečného odpadu s kapacitou, ktorá presahuje 100 ton za deň.

11. Zariadenia na spracovanie vody a umelé nádrže pozemné vody, ktorých ročný objem spracovanej, alebo nazbieranej vody je rovný alebo väčší ako 10 miliónov kubických metrov.

12. a) Zariadenia na prečerpávanie vody medzi riečnymi korytami, ak toto prečerpávanie má za cieľ zabrániť možnému nedostatku vody a ak množstvo prečerpanej vody presahuje 100 miliónov kubických metrov za rok;

b) Vo všetkých ostatných prípadoch, zariadenia na prečerpávanie vody medzi riečnymi korytami, kde viacročný priemerný prietok oddeľovacieho koryta presahuje 2000 miliónov kubických metrov za rok a kde množstvo prečerpanej vody presahuje 5 % tohto toku.

V oboch prípadoch je vylúčené prečerpávanie pitnej vody potrubím.

13. Zariadenia na spracovanie odpadovej vody s kapacitou presahujúcou ekvivalent 150 tisíc obyvateľov tak, ako je to definované v článku 2, ods. 6 smernice 91/271/EHS [6].

14. Ťažba ropy a zemného plynu na komerčné účely, ak extrahované množstvo presahuje 500 ton za deň pre ropu a 500000 m3/deň pre plyn.

15. Vodné priehrady a iné zariadenia určené na zadržiavanie, alebo vytvorenie stálej zásoby vody, ak nové alebo dodatočné množstvo zadržanej vody presahuje 10 miliónov kubických metrov.

16. Potrubia na dopravu plynu, oleja, alebo chemikálií s priemerom väčším ako 800 mm a dĺžkou väčšou ako 40 km.

17. Zariadenia na chov hydiny, alebo ošípaných s viac ako:

a) 85000 miestami pre brojlery, 60000 miestami pre sliepky;

b) 3000 miestami pre chov ošípaných (nad 30 kg); alebo

c) 900 miestami pre prasnice.

18. Priemyselné zariadenia na:

a) výrobu drviny z drevených, alebo podobných vláknitých materiálov;

b) výrobu papiera a lepenky s výrobnou kapacitou väčšou ako 200 ton za deň.

19. Lomy a povrchové bane, ktoré zaberajú plochu viac ako 25 hektárov alebo rašeliniská s povrchom väčším ako 150 hektárov.

20. Stavby nadzemných elektrických vedení s voltážou 220 kV a viac a s dĺžkou väčšou ako 15 km.

21. Zariadenia na skladovanie ropy, petrochemických alebo chemických výrobkov s kapacitou 200000 ton a viac.

PRÍLOHA II

PROJEKTY, KTORÉ SÚ PREDMETOM ČLÁNKU 4 ODS. 2

1. Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vodné hospodárstvo

a) Projekty na reštrukturalizáciu vidieckych usadlostí;

b) projekty na využitie neskultivovanej zeme, alebo poloprírodných oblastí na intenzívnu poľnohospodársku výrobu;

c) projekty regulácie vody pre poľnohospodárstvo, vrátane projektov zavlažovania a vysušovania pôdy;

d) počiatočné zalesňovanie a odlesňovanie s cieľom premeny na iný typ pôdy;

e) veľké zariadenia pre chov dobytka (projekty neobsiahnuté v prílohe I);

f) veľkochov rýb;

g) získavanie pôdy z mora.

2. Ťažobný priemysel

a) Lomy, povrchové bane a rašeliniská (projekty neobsiahnuté v prílohe I);

b) podzemné bane;

c) ťažba minerálov morskou, alebo riečnou drenážou;

d) hĺbkové vrty, najmä:

- geotermálne vrty,

- vrty pre uskladnenie atómového odpadu,

- vrty na získanie vody,

s výnimkou vrtov na skúmanie stability pôdy;

e) povrchové priemyselné zariadenia na ťažbu uhlia, ropy, zemného plynu a rúd ako aj asfaltových bridlíc.

3. Energetika

a) priemyselné zariadenia na výrobu elektriny, pary a teplej vody (projekty neobsiahnuté v prílohe I);

b) priemyselné zariadenia na prenos plynu, pary a teplej vody; prenos elektrickej energie nadzemnými vodičmi (projekty neobsiahnuté v prílohe I);

c) povrchové skladovanie zemného plynu;

d) podzemné skladovanie horľavých plynov;

e) povrchové skladovanie fosílnych palív;

f) priemyselná briketáž uhlia a liadku;

g) zariadenia na spracovanie a uskladnenie rádioaktívneho odpadu (pokiaľ nie sú zaradené v prílohe I);

h) zariadenia na výrobu hydroelektrickej energie;

i) zariadenia pre zachytávanie veternej energie na výrobu energie (veterné farmy).

4. Výroba a spracovanie kovov

a) zariadenia na výrobu surového železa alebo ocele (primárna alebo sekundárna fúzia) vrátane kontinuálneho liatia;

b) zariadenia na spracovanie železných kovov:

i) teplá valcovňa;

ii) kovodielne;

iii) aplikácia ochranných kovových plášťov;

c) zlievarne železných kovov;

d) zariadenia na tavenie, vrátane zlievania neželezných kovov, okrem drahých kovov, vrátane obnovených výrobkov (čistenie, zlievanie odliatkov atď.);

e) zariadenia na povrchové spracovanie kovových a plastických materiálov s využitím elektrolytických alebo chemických procesov;

f) výroba a montáž motorových vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel;

g) lodenice;

h) zariadenia na výrobu a opravu lietadiel;

i) výroba železničného zariadenia;

j) spracovanie výbušninami;

k) zariadenia na spekanie kovových rúd.

5. Spracovanie nerastných surovín

a) Koksovacie pece (suchá destilácia uhlia);

b) zariadenia na výrobu cementu;

c) zariadenia na výrobu azbestu a azbestových výrobkov (projekty neobsiahnuté v prílohe I);

d) zariadenia na výrobu skla vrátane sklených vlákien;

e) zariadenia na tavenie nerastných látok, vrátane výroby nerastných látok;

f) Výroba keramických výrobkov pálením, najmä strešných škridiel, tehál, šamotových tehál, obkladačiek, kamenných výrobkov, alebo porcelánu.

6. Chemický priemysel (projekty neobsiahnuté v prílohe I)

a) spracovanie chemických medziproduktov a produktov;

b) výroba pesticídov a farmaceutických výrobkov, náterov a lakov, elastomérov a peroxidov;

c) skladovacie zariadenia pre ropu, petrochemické a chemické výrobky.

7. Potravinársky priemysel

a) výroba rastlinných a živočíšnych olejov a tukov;

b) balenie a konzervovanie živočíšnych a rastlinných výrobkov;

c) výroba mliečnych výrobkov;

d) výroba piva a sladu;

e) výroba cukroviniek a sirupov;

f) zariadenia na usmrcovanie živočíchov;

g) priemyselné zariadenia na výrobu škrobu;

h) továrne na výrobu rybej múčky a rybieho oleja;

i) cukrovary.

8. Textilný, kožiarsky, drevársky a papierenský priemysel

a) priemyselné zariadenia na výrobu papiera a lepenky (projekty neobsiahnuté v prílohe I);

b) zariadenia na predspracovanie (činností ako sú pranie, bielenie, zmäkčovanie) alebo farbenie vlákien alebo textílií;

c) zariadenia na spracovanie kože;

d) zariadenia na spracovanie a výrobu celulózy.

9. Gumárenský priemysel

Výroba a spracovanie výrobkov založených na elastoméroch.

10. Infraštruktúrne projekty

a) projekty na rozvoj priemyselných oblastí;

b) projekty na rozvoj miest vrátane výstavby obchodných centier a parkovacích plôch;

c) výstavba železníc a prekladísk pre rôzne druhy dopravy, vrátane terminálov (projekty neobsiahnuté v prílohe I);

d) výstavba letísk (projekty nezahrnuté v prílohe I);

e) výstavba ciest, prístavov a prístavných zariadení, vrátane rybárskych prístavov (projekty neobsiahnuté v prílohe I);

f) výstavba vnútrozemských vodných ciest (projekty neobsiahnuté v prílohe I), kanalizácie a protipovodňové úpravy riečnych tokov;

g) priehrady a iné zariadenia na dlhodobé zadržiavanie vody (projekty neobsiahnuté v prílohe I);

h) električkové trate, nadzemné a podzemné trate, lanovky, alebo podobné trate, ktoré sa výlučne používajú na prepravu pasažierov;

i) ropné a plynové potrubia (projekty nezahrnuté v prílohe I);

j) diaľkové akvadukty;

k) pobrežné diela určené na boj proti erózií a námorné diela schopné svojou konštrukciou meniť pobrežie, napríklad hrádze, móla, prístavy a iné morské ochranné diela, okrem údržby a opravy týchto diel;

l) zariadenia na odber a dopĺňanie pozemných vôd a umelé vodné cesty, ktoré sú nezahrnuté v prílohe I;

m) diela na prečerpávanie vody medzi riečnymi korytami, ktoré sú nezahrnuté v prílohe I.

11. Iné projekty

a) trvalé testovacie a pretekárske trate pre motorové vozidlá;

b) zariadenia na ukladanie odpadov (projekty nezahrnuté v prílohe I);

c) zariadenia na spracovanie odpadových vôd (projekty nezahrnuté v prílohe I);

d) miesta na ukladanie kalov;

e) uloženie železného šrotu, vrátane vrakov vozidiel;

f) testovacie zariadenia motorov, turbín a reaktorov;

g) zariadenia na výrobu umelých vlákien;

h) zariadenia na obnovu, alebo ničenie výbušných látok;

i) kafilérne zariadenia.

12. Turistika a voľný čas

a) zjazdovky, vleky a lanovky a pridružené zariadenia;

b) prístavy pre rekreačnú plavbu;

c) rekreačné strediská a hotelové komplexy mimo mestských oblastí a pridružené zariadenia;

d) trvalé kempingy a karavánové miesta;

e) vzdelávacie a zábavné parky.

13. - Akákoľvek zmena alebo rozšírenie projektov uvedených v prílohe I alebo prílohe II už autorizovaných, vykonaných, alebo v procese vykonávania, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie;

- projekty v prílohe I realizované výnimočne alebo na rozvoj a testovanie nových metód alebo výrobkov a ktoré sa nepoužívali dlhšie ako dva roky.

PRÍLOHA III

VÝBEROVÉ KRITÉRIUM UVEDENÉ V ČLÁNKU 4 ODS. 3

1. Vlastnosti projektov

Projekty sa musia posudzovať najmä so zreteľom na:

- veľkosť projektu,

- prepojenie s inými projektmi,

- využitie prírodných zdrojov,

- produkciu odpadu,

- znečistenie a poškodenie,

- riziko nehôd vzhľadom na použité látky a technológie.

2. Umiestnenie projektov

Musí sa zvážiť citlivosť životného prostredia v pravdepodobne zasiahnutej zemepisnej oblasti, a najmä:

- využitie existujúcej pôdy,

- relatívny dostatok, kvalita a regeneratívna schopnosť prírodných zdrojov oblasti,

- absorbčná schopnosť prírodného prostredia najmä so zreteľom na:

a) močariská;

b) pobrežné oblasti;

c) horské a lesné oblasti;

d) prírodné rezervácie a parky;

e) oblasti vyčlenené alebo chránené právnymi predpismi členských štátov; špeciálne chránené oblasti určené členskými štátmi podľa smernice 79/409/EHS a 92/43/EHS;

f) oblasti, v ktorých boli už prekročené environmentálne kvalitatívne štandardy stanovené právnymi predpismi spoločenstva;

g) husto obývané oblasti;

h) krajiny s historickým, kultúrnym, alebo archeologickým významom.

3. Vlastnosti potenciálneho vplyvu

Prípadné významné vplyvy projektov sa musia zvážiť vo vzťahu ku kritériám uvedeným v odsekoch 1 a 2 vyššie, a najmä vzhľadom na:

- rozsah vplyvu (zemepisná oblasť a rozsah zasiahnutej populácie),

- cezhraničný dosah,

- veľkosť a komplexnosť vplyvu,

- pravdepodobnosť vplyvu,

- trvanie, frekvencia a reversibilita vplyvu.

PRÍLOHA IV

INFORMÁCIA UVEDENÁ V ČLÁNKU 5 ODS. 1

1. Popis projektu vrátane najmä:

- popis fyzikálnych vlastností celého projektu a jeho požiadaviek na využitie pôdy počas stavebných a operačných fáz,

- popis hlavných vlastností výrobných procesov, napríklad druhu a množstva použitých materiálov,

- odhad podľa množstva typu očakávaných odpadov a emisií (znečistenie vody, vzduchu a pôdy, hluk, vibrácie, osvetlenie, teplo, radiácia atď.), ktoré vyplývajú z realizácie navrhovaného projektu.

2. Náčrt hlavných alternatív rozvíjaných navrhovateľom a naznačenie hlavných dôvodov pre výber so zreteľom na ich vplyv na životné prostredie.

3. Popis vplyvov na životné prostredie, ktoré bude pravdepodobne zasiahnuté navrhovaným projektom, vrátane a najmä populácie, fauny, flóry, pôdy, vzduchu, klimatických faktorov, materiálov, vrátane architektonických a archeologických pamiatok, krajiny a vzťahov medzi uvedenými faktormi.

4. Popis [1] pravdepodobne významných vplyvov navrhovaného projektu na životné prostredie, ktoré vyplývajú z:

- existencie projektu,

- využitia prírodných zdrojov,

- emisií znečisťujúcich látok, tvorby a zneškodnenia odpadov,

a navrhovateľov popis predpokladaných metód použitých na posúdenie vplyvu na životné prostredie.

5. Popis predpokladaných opatrení na zabránenie, zníženie a, ak je to možné, vylúčenie akýchkoľvek významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie.

6. Netechnický súhrn informácií uvedených v predchádzajúcich bodoch.

7. Naznačenie akýchkoľvek ťažkostí (technickej nedostatočnosti alebo nedostatku "know-how") predpokladaných navrhovateľom pri zostavovaní požadovaných informácií.

"

[1] Atómové elektrárne a iné atómové reaktory, ktoré sú takýmito zariadeniami, ak všetko nukleárne palivo a iné rádioaktívne kontaminované prvky boli trvalo odstránené z miesta zariadenia.

[2] Na účely tejto smernice "letisko" znamená letiská, ktoré sú v súlade s definíciou Dohody z Chicaga 1944, ktorá založila Medzinárodnú organizáciu civilného letectva (príloha 14).

[3] Na účely tejto smernice "cesta prvej kategórie" je cesta, ktorá je v súlade s definíciou Európskej dohody o hlavných medzinárodných dopravných ťahoch z 15. novembra 1975.

[4] Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 39. Smernica bola naposledy novelizovaná rozhodnutím Komisie 94/3/ES (Ú. v. ES L 5, 7.1.1994, s. 15).

[5] Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 20. Smernica bola naposledy novelizovaná smernicou 94/31/ES (Ú. v. ES L 168, 2.7.1994, s. 28).

[6] Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40. Smernica bola naposledy novelizovaná Aktom o pristúpení z roku 1994.

[1] Tento popis by mal obsiahnuť priame vplyvy a akékoľvek nepriame, sekundárne, kumulatívne, krátko-, stredno- a dlhodobé, trvalé a dočasné, pozitívne a negatívne vplyvy projektu.

--------------------------------------------------

Top