15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/85

„Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o pravidlách započítavania a akčných plánoch pre emisie a absorpcie skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom“

COM(2012) 93 final – 2012/0042 (COD)

a

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Započítavanie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) do záväzkov Únie v oblasti zmeny klímy“

COM(2012) 94 final.

1.1

Výbor víta návrh Komisie. Domnieva sa, že ide o ambiciózny návrh, ktorý reaguje na potrebu existencie dôslednejšej sústavy započítavania zameranej na začlenenie odporúčaní medzinárodných dohôd do právnych predpisov EÚ. Komisia by pri príprave a tvorbe delegovaných aktov mala zaistiť súbežné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu, Rade a občianskej spoločnosti. Aktualizácie vymedzenia pojmov Komisiou pri zmenách prijatých orgánmi Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) alebo Kjótskeho protokolu, alebo prijaté na základe iných mnohostranných dohôd by Komisia mala riadne konzultovať, pričom by mali prebehnúť aj konzultácie na odbornej úrovni. Je veľmi dôležité zabezpečiť súlad návrhu s rozhodnutiami prijatými v kontexte UNFCCC.

1.2

Vzhľadom na to, že rokovania o celosvetovej právnej dohode o zmene klímy majú byť ukončené do roku 2015, pričom dohoda by podľa súčasného plánu nadobudla účinnosť v roku 2020, EÚ by sa v súčasnosti mala v záujme podpory rokovaní o celosvetovej dohode sústrediť na vytvorenie spravodlivých a klimaticky účinných modelov, ktoré budú stimulovať zmiernenie zmeny klímy. Využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo tu zohrávajú významnú úlohu, preto je dôležité mať spoločné predpisy pre výpočet emisií aj posúdenie miest ich absorpcie.

1.3

Výbor sa domnieva, že je potrebné komplexné hodnotenie, ktoré by bolo zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov v poľnohospodárstve, ak vezmeme do úvahy všetky toky skleníkových plynov (emisie aj absorpciu) pri ornej pôde a pasienkoch, a takisto v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Naopak nahlasovanie a započítavanie v súvislosti s emisiami skleníkových plynov z rastlinnej a živočíšnej výroby sú už povinné v rámci Kjótskeho protokolu a taktiež sú zahrnuté v emisných limitoch stanovených „rozhodnutím o spoločnom úsilí“ (1).

1.4

Výbor dospel k záveru, že túto zložitú otázku je potrebné preskúmať dôkladnejšie a s ohľadom na širšie súvislosti klimatickej politiky EÚ a vo vzťahu k energetickým potrebám EÚ. Výbor navrhuje zviditeľniť snaženie o zmierňovanie zmeny klímy, ktoré prebieha v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a súvisiacich odvetviach na položenie základov prípravy vhodných politických stimulov, napríklad v spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), a na vytvorenie rovnakých podmienok v jednotlivých členských štátoch.

1.5

Komisia by mala venovať pozornosť všetkým možným oblastiam politiky EÚ, nielen tým, ktoré sú spojené so životným prostredím a prírodou, a hľadať synergický účinok v prepojení týchto politických oblastí.

1.6

Odvetvie lesného hospodárstva nie je posudzované komplexne a nezohľadňuje sa ani jeho multifunkčná úloha, napríklad ako producenta biomasy na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. EHSV víta návrh EÚ zahrnúť do pravidiel započítavania produkty z vyťaženého dreva Započítanie uhlíka uloženého v týchto výrobkoch zvýrazní úlohu dreva a drevených výrobkov pri posudzovaní a hodnotení vplyvov na podnebie.

1.7

EHSV víta vypracovanie národných akčných plánov, pretože sa v nich dajú mimoriadne dobre „zviditeľniť“ možné opatrenia, ako sa požaduje v bode 1.4. Musia sa však pritom dodržať tri základné zásady:

1.8

Výbor sa domnieva, že je dôležité podporiť potenciál využívania pôdy, zmien jej využívania a lesného hospodárstva pri zmierňovaní klimatických zmien a zlepšiť viditeľnosť opatrení vykonávaných poľnohospodármi a zameraných na zmiernenie zmien podnebia. Oblasť využívania pôdy a lesného hospodárstva by sa nemala posudzovať samostatne, ale integrovane a s využitím súčinnosti so súčasnými politikami EÚ aj jednotlivých členských štátov. Výbor zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa vytvoreniu zbytočného administratívneho zaťaženia alebo zdvojovaniu práce a náležite zohľadniť vnútroštátne okolnosti a právomoci na jednotlivých úrovniach. Východiskom politiky EÚ v oblasti klímy by mali byť nákladovo efektívne nástroje na zmiernenie zmeny klímy, teda aktívne obhospodarovanie lesov EÚ a ich využívanie, a takisto väčšie využívanie obnoviteľných a udržateľných zdrojov surového dreva.

1.9

Výbor víta snahu EÚ ísť nad rámec dohôd z Kodane, Cancúnu a Durbanu a ponuku prijať cieľ 30 % zníženia emisií, ak budú splnené určité podmienky, pričom však žiada, aby sa veľmi citlivo vnímala súčasná hospodárska situácia v EÚ. V neposlednom rade musí EÚ vytvárať tlak na ostatných účastníkov dohovoru UNFCCC, aby prijali podobné kroky, a teda aby nedošlo k presunu zdrojov emisií oxidu uhličitého do biologicky ešte citlivejších oblastí, než je EÚ.

1.10

Vzhľadom na prebiehajúce prípravy vhodného rámca SPP na najbližšie obdobie financovania by sa malo uznať, že tento návrh musí starostlivo nadväzovať na poľnohospodársku politiku a ďalšie politiky EÚ. V politickom posudzovaní sa postupne viac zohľadňoval uhlík viazaný v pôde, takže sa ochrana klímy a prispôsobenie sa zmenám klímy stali dôležitejšou témou aj v rámci poľného a lesného hospodárstva. Výbor výslovne víta, že v návrhu sa vo vzťahu k poľnému a lesnému hospodárstvu neukladajú žiadne povinnosti znižovať emisie, ktoré by jednostranne zaťažovali poľnohospodárov a lesníkov. Na zlepšenie národných prehľadov budú potrebné iba mierne investície v členských štátoch.

2.1

Návrh Komisie obsahuje nové prvky týkajúce sa Kjótskeho protokolu a výsledkov konferencie v Durbane (2).

2.1.1

Situácia je v súčasnosti taká, že emisie a absorpcie skleníkových plynov ovplyvňované využívaním pôdy, zmenou jej využívania a lesným hospodárstvom sa síce nezapočítavajú do cieľov EÚ týkajúcich sa zníženia emisií skleníkových plynov o 20 % do roku 2020, no čiastočne sa započítavajú do kvantifikovaného cieľa EÚ obmedziť a znížiť emisie podľa článku 3 ods. 3 Kjótskeho protokolu. Z tohto dôvodu je potrebné vypracovať spoločné metódy výpočtu, aby bolo možné presne určiť množstvo emisií, ako aj posúdiť miesta ich absorpcie a začleniť tieto údaje do povinných správ pre EÚ.

2.1.2

Akýkoľvek návrh právneho predpisu, ktorého súčasťou je povinné nahlasovanie v súvislosti s pasienkami a ornou pôdou, sa musí dať do súladu s rozhodnutiami COP17 UNFCCC z Durbanu.

2.1.3

Pokiaľ ide o obhospodarovanie lesov, pred konferenciou COP17 sa započítavanie od členských štátov nevyžadovalo, pretože sa predpokladá okamžitá oxidácia všetkej zozbieranej biomasy. EHSV víta návrh EÚ zahrnúť do pravidiel započítavania produkty z vyťaženého dreva, čo znamená započítanie zásoby uhlíka uloženého v súbore produktov z vyťaženého dreva. To môže zvýšiť význam dreva pri zmierňovaní zmeny klímy.

2.1.4

Na ďalší rozvoj potenciálu lesného hospodárstva z hľadiska podpory zmierňovania zmeny klímy (ako sa uznáva v návrhu) nemožno v širokom rozsahu zvažovať opatrenia, ako je dlhšia doba obnovy lesných porastov, zabránenie holorubom (ako je uvedené vo vysvetľujúcom memorande) a premena na bezzásahové lesy, pretože závisia od druhov a starnutia stromov pri udržateľnom obhospodarovaní lesa. Aj keď treba zdôrazniť, že to teraz nie je súčasťou legislatívneho návrhu.

2.1.5

Korok je veľmi dôležitým výrobkom zo skupiny produktov z vyťaženého dreva, pretože má niekoľko výhod: ide o prírodný produkt z obnoviteľných zdrojov vyrábaný ekologicky vhodným postupom, ktorý si nevyžaduje výrub stromov, je dokázaný význam korkového priemyslu z hľadiska udržania ekologickej stability krehkého a ohrozeného stredomorského ekosystému a tiež význam korkového priemyslu z hľadiska zamestnanosti a príjmov.

2.2

V návrhu sa stanovuje, že členské štáty zostavujú a vedú účty, ktoré presne odzrkadľujú všetky emisie a absorpcie vyplývajúce z obhospodarovania ornej pôdy.

2.2.1

Do zoznamu úložísk uhlíka patrí podľa usmernení Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) pre započítavanie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva aj nadzemná biomasa. Problém so započítavaním nadzemnej biomasy získanej z ornej pôdy spočíva v rozlíšení bylinnej (započítava sa iba uhlík v pôde) a drevnej zložky (započítava sa biomasa). V návrhu sa uznáva vysoká hodnotu viacročných porastov, ako sú olivovníky, ovocné stromy alebo vinice, nezohľadňuje sa však absorpcia CO2 jednoročnými plodinami, pretože referenciou sú zmeny zásoby uhlíka od roku 1990. Zohľadnená nie je ani úloha poľnohospodárskych produktov, ako je repka olejná (potravina, krmivo a palivo), krmoviny (krmivo a palivo) či zelenina (potravina), pretože ju môžu ohroziť zmeny v zásobe uhlíka. Je to dané tým, že IPCC a Kjótsky protokol považujú jednoročné plodiny na uhlíkovo neutrálne.

2.2.2

V tých poľnohospodárskych oblastiach, v ktorých potenciálny nárast absorpcie nie je napríklad pre využívanie dopestovanej drevnej hmoty veľmi výrazný, môže byť započítavanie týkajúce sa poľnohospodárskej pôdy problematické a môže mať aj negatívny dosah. Treba tu jasne vymedziť započítavanie ako emisií, tak aj uloženia uhlíka.

2.2.3

V určitých klimaticky znevýhodnených oblastiach, kde poľnohospodárstvo závislé od zavlažovania zrážkovou vodou zabezpečuje poľnohospodárom živobytie a podporuje vidiecke obyvateľstvo, alebo v oblastiach, kde sú pre nízku ziskovosť ohrozené niektoré viacročné porasty (napríklad olivovníky v južnej Európe), môže riziko nulového potenciálneho nárastu prispieť aj k opúšťaniu pôdy a nedostatku záujmu o udržanie výroby na tejto pôde. V prílohe IV návrhu Komisie sú uvedené opatrenia, ktoré môžu byť zahrnuté do akčných plánov navrhovaných Komisiou. Treba zabrániť prekrývaniu s opatreniami, ktoré sa uplatňujú v rámci druhého piliera SPP ako poľnohospodársko-ekologické opatrenia, a to tým, že tieto opatrenia budú merateľné.

2.3

EHSV víta vypracovanie národných akčných plánov, pretože sa v nich dajú mimoriadne dobre „zviditeľniť“ možné opatrenia, ako sa požaduje v bode 1.4. Musia sa však pritom dodržať tri základné zásady:

3.1

Cieľom návrhu Európskej komisie je zaviesť dôslednejšiu sústavu započítavania, ktorá začlení odporúčania medzinárodných dohôd do právnych predpisov EÚ. V návrhu sa odrážajú kľúčové prvky revidovaných pravidiel započítavania v oblasti využívania pôdy, zmien jej využívania a lesného hospodárstva, ktoré boli dohodnuté v Durbane v decembri 2011 a ktoré sa budú uplatňovať od začiatku druhého obdobia záväzkov podľa Kjótskeho protokolu. Niektoré ustanovenia uvedené v návrhu sa však odlišujú od rozhodnutí z Durbanu, napríklad návrh o povinnom započítavaní obhospodarovania ornej pôdy a pastvín, alebo ustanovenia o pravidlách započítavania emisií spôsobených prírodnými rušivými činiteľmi.

3.2

Návrh zaviesť pre členské štáty novú povinnosť započítavať všetky emisie a absorpcie pri obhospodarovaní ornej pôdy a pastvín bude znamenať zvýšenú administratívu v členských štátoch a od Komisie si bude vyžadovať veľké úsilie pri monitorovaní v jednotlivých členských štátoch. Pravidlá započítavania prijímané v tomto návrhu a referenčné úrovne budú mať zásadný význam pri uplatňovaní tohto rozhodnutia. Výbor sa obáva možného zdvojenia povinností členských štátov stanovených jednak v UNFCCC a jednak v právnych predpisoch Európskej únie.

3.3

Lesy EÚ poskytujú dôležité sociálno-ekonomické výhody, ako aj zásadné služby ekosystémov a zvyšujú kapacitu na zvládanie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, pretože ročne absorbujú 10 % všetkých emisií CO2 vyprodukovaných v EÚ. Z lesov pochádza množstvo rozličných dlhodobo použiteľných a vkusných výrobkov z biologického materiálu a drevo predstavuje polovicu obnoviteľných zdrojov energie EÚ. Výbor zdôrazňuje multifunkčnú úlohu európskych lesov v spoločnosti a žiada Komisiu, aby komplexne pristupovala k ich problematike tak z hľadiska zmien podnebia, ako aj z pohľadu praxe udržateľného lesného hospodárstva v EÚ. V klimatickej politike by sa malo uznať, že lesy sú omnoho viac než len zásobárňami uhlíka.

4.1

EHSV by chcel upozorniť na skutočnosť, že poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo majú potenciál na zmiernenie zmeny klímy. Tento potenciál je však obmedzený prírodnými podmienkami a rušivými vplyvmi, rizikom saturácie, zložitými tokmi, nedostatočnou kapacitou na monitorovanie emisií a značnou neistotou, pokiaľ ide o metódy započítavania.

4.2

Výbor uznáva výsledky štúdie vplyvu, ktorú vykonal spoločný výskumný výbor a rešpektuje jeho názor na vykonateľnosť, napriek tomu je potrebné spresniť vedecké poznatky a metodiku monitorovania, aby sa zvýšila dôveryhodnosť inventúry emisií skleníkových plynov spojených s lesným hospodárstvom a poľnohospodárskou pôdou. Takisto treba zlepšiť jej presnosť a jednoznačnosť a prostredníctvom integrovaného prístupu preskúmať z celkového pohľadu možnosti vedúce k zmierneniu zmeny klímy. V tejto súvislosti výbor vyzdvihuje skúsenosti niektorých štátov, napríklad Dánska a Portugalska, ktoré nahlasujú poľnohospodársku činnosť úplne v súlade s UNFCCC. Výbor považuje za nevyhnutné upozorniť na zložitosť merania emisií, pokiaľ ide o využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo, a nesúhlasí s jednoznačným presvedčením, že by táto oblasť mala byť zapojená do redukčných cieľov Európskej únie.

4.3

V návrhu Komisie sa v tejto fáze nehovorí o začlenení využívania pôdy, zmien jej využívania a lesného hospodárstva do klimatických záväzkov EÚ, avšak vytvára sa na to vhodný politický kontext a návrh sa prezentuje ako prvý krok k uvedenému cieľu. Výbor vyjadruje poľutovanie, že návrh nebol rozšírený aj o pohľad na vplyv poľného a lesného hospodárstva pri nahrádzaní fosílnych palív a neobnoviteľných surovín biopalivami a biomasou, k čomu by malo dôjsť v ďalších krokoch, ktoré by mali byť venované aj biohospodárstvu a energetickým procesom spojeným s využívaním pôdy, zmenami jej využívania a lesným hospodárstvom. Oblasť využívania pôdy a lesného hospodárstva by sa nemala posudzovať samostatne, ale integrovane a s využitím súčinnosti so súčasnými politikami EÚ aj jednotlivých členských štátov. Členské štáty majú samy najlepšie predpoklady na rozhodovanie o vhodných opatreniach.