This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 32014L0048
Council Directive 2014/48/EU of 24 March 2014 amending Directive 2003/48/EC on taxation of savings income in the form of interest payments
Smernica Rady 2014/48/EÚ z 24. marca 2014, ktorou sa mení smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov
Smernica Rady 2014/48/EÚ z 24. marca 2014, ktorou sa mení smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov
Ú. v. EÚ L 111, 15.4.2014, p. 50–78
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
No longer in force, Date of end of validity: 31/12/2015; Nepriamo zrušil 32015L2060
15.4.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 111/50 |
SMERNICA RADY 2014/48/EÚ
z 24. marca 2014,
ktorou sa mení smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 115,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),
keďže:
(1) |
Smernica Rady 2003/48/ES (3) sa uplatňuje v členských štátoch od 1. júla 2005 a počas prvých troch rokov jej uplatňovania sa preukázala jej efektívnosť v medziach určených rozsahom jej pôsobnosti. Z prvej správy Komisie z 15. septembra 2008 o jej uplatňovaní však vyplýva, že smernica nenaplnila v plnej miere ambície vyjadrené v záveroch, ktoré Rada jednomyseľne prijala na svojom zasadnutí 26. a 27. novembra 2000. Nezahrnuté sú najmä určité finančné nástroje, ktoré sú rovnocenné s úročenými cennými papiermi a určitými nepriamymi prostriedkami držby úročených cenných papierov. |
(2) |
Na účely lepšieho dosiahnutia cieľa smernice 2003/48/ES je nevyhnutné v prvom rade zvýšiť kvalitu informácií používaných na určenie totožnosti a bydliska skutočných vlastníkov príjmu. Vyplácajúci zástupca by mal z tohto dôvodu používať dátum a miesto narodenia, ako aj daňové identifikačné čísla alebo im rovnocenné čísla pridelené členskými štátmi, ak takéto čísla existujú. Smernica 2003/48/ES neukladá členským štátom povinnosť zavádzať daňové identifikačné čísla. Mala by sa zlepšiť aj kvalita informácií týkajúcich sa spoločných účtov a iných prípadov spoločného skutočného vlastníctva príjmu. |
(3) |
Smernica 2003/48/ES sa uplatňuje len na výplaty úrokov vykonané na bezprostredný prospech fyzických osôb s bydliskom v Únii. Tieto fyzické osoby tak môžu obchádzať smernicu 2003/48/ES využívaním sprostredkovateľského subjektu alebo právneho inštitútu, najmä tých, ktoré sú usadené na území s jurisdikciou, v ktorej nie je zabezpečené zdanenie príjmov vyplácaných tomuto subjektu alebo právnemu inštitútu. Aj so zreteľom na opatrenia v boji proti praniu špinavých peňazí ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (4) je preto vhodné od vyplácajúcich zástupcov vyžadovať, aby uplatňovali „transparentný prístup“ k výplatám vykonávaným v prospech určitých subjektov alebo právnych inštitútov usadených alebo majúcich miesto skutočného vedenia v určitých krajinách alebo na určitých územiach, kde sa smernica 2003/48/ES alebo opatrenia s rovnakým alebo rovnocenným účelom neuplatňujú. Uvedení vyplácajúci zástupcovia by mali využívať informácie, ktoré už majú k dispozícii, o skutočných vlastníkoch príjmu takýchto subjektov alebo právnych inštitútov s cieľom zabezpečiť, aby sa uplatňovala smernica 2003/48/ES, ak je takto identifikovaný skutočný vlastník príjmu fyzickou osobou s bydliskom v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom je usadený vyplácajúci zástupca. V záujme zníženia administratívneho zaťaženia vyplácajúcich zástupcov by sa mal vypracovať orientačný zoznam subjektov a právnych inštitútov tretích krajín a jurisdikcií, na ktoré sa toto opatrenie vzťahuje. |
(4) |
Malo by sa tiež zamedziť obchádzaniu smernice 2003/48/ES umelým smerovaním výplaty úrokov prostredníctvom hospodárskeho subjektu usadeného mimo Únie. Je preto nevyhnutné spresniť povinnosti hospodárskych subjektov v situácii, keď sú si vedomé, že úroky vyplatené subjektom usadeným mimo územnej pôsobnosti smernice 2003/48/ES sa vyplatia v prospech fyzickej osoby, o ktorej im je známe, že má bydlisko v inom členskom štáte, a ktorú možno považovať za ich zákazníka. Za takýchto okolností by sa mali uvedené hospodárske subjekty považovať za subjekty konajúce ako vyplácajúci zástupcovia. To by tiež pomohlo zabrániť najmä možnému zneužívaniu medzinárodnej siete finančných inštitúcií, a to pobočiek, dcérskych spoločností, pridružených alebo holdingových spoločností, na obchádzanie smernice 2003/48/ES. |
(5) |
Zo skúseností vyplýva, že je potrebné presnejšie vymedziť povinnosť konať ako vyplácajúci zástupca po prijatí výplaty úrokov. Jasne by sa mali identifikovať najmä sprostredkovateľské štruktúry, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje. Na subjekty a právne inštitúty, ktoré nepodliehajú skutočnému zdaňovaniu, by sa v prípade, že prijmú akúkoľvek výplatu úrokov od akéhokoľvek hospodárskeho subjektu v predchádzajúcej fáze, mali vzťahovať ustanovenia smernice 2003/48/ES. Orientačný zoznam takýchto subjektov a právnych inštitútov v každom členskom štáte uľahčí vykonávanie týchto nových ustanovení. |
(6) |
Z prvej správy o uplatňovaní smernice 2003/48/ES vyplýva, že ju možno obísť využitím finančných nástrojov, ktoré sú vzhľadom na úroveň rizika, flexibilitu a dohodnutý výnos rovnocenné s pohľadávkami. Preto je potrebné zaistiť, aby sa smernica vzťahovala nielen na úroky, ale aj na iné, v podstate rovnocenné príjmy. |
(7) |
Podobne by sa do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/48/ES mali zahrnúť zmluvy o životnom poistení obsahujúce garanciu výnosnosti alebo zmluvy, ktorých plnenie je vo výške viac ako 40 % viazané na príjem z pohľadávok alebo rovnocenný príjem, na ktorý sa vzťahuje uvedená smernica. |
(8) |
Pokiaľ ide o investičné fondy usadené v Únii, smernica 2003/48/ES sa v súčasnosti vzťahuje iba na príjem nadobudnutý prostredníctvom podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), povolených v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (5), ktorá okrem iného zrušila a nahradila smernicu Rady 85/611/EHS (6). Rovnocenný príjem od iných subjektov kolektívneho investovania ako PKIPCP patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/48/ES len vtedy, keď tieto iné subjekty kolektívneho investovania PKIPCP nemajú právnu subjektivitu, a preto po prijatí výplat úrokov konajú ako vyplácajúci zástupcovia. V záujme zaistenia uplatňovania rovnakých pravidiel na všetky investičné fondy alebo schémy nezávisle od ich právnej formy by sa mal odkaz v smernici 2003/48/ES na smernicu 85/611/EHS nahradiť odkazom na ich registráciu v súlade s právnymi predpismi členského štátu alebo pravidlá ich financovania, alebo na registračné dokumenty, ktoré sú upravené v právnych predpisoch jedného z členských štátov. Okrem toho by sa malo zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie prostredníctvom zohľadnenia Dohody o Európskom hospodárskom priestore. |
(9) |
Pokiaľ ide o investičné fondy neusadené v členskom štáte Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, je potrebné spresniť, že smernica zahŕňa úroky a rovnocenný príjem zo všetkých týchto fondov bez ohľadu na ich právnu formu a spôsob ponúkania podielov investorom. |
(10) |
Vymedzenie pojmu výplata úrokov by sa malo spresniť s cieľom zabezpečiť, aby sa pri výpočte percentuálneho podielu aktív investovaných do takýchto nástrojov vzali do úvahy nielen priame investície do pohľadávok, ale aj nepriame investície. V záujme ľahšieho uplatňovania smernice 2003/48/ES vyplácajúcimi zástupcami na príjmy plynúce z podnikov kolektívneho investovania usadených v iných krajinách by sa ďalej malo spresniť, že výpočet zloženia aktív na zaobchádzanie s určitými príjmami takýchto podnikov sa vzťahujú predpisy ustanovené v členskom štáte Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, v ktorom sú tieto podniky usadené. |
(11) |
Svoje prednosti má aj postup „potvrdzovania“, ktorý skutočným vlastníkom príjmu s bydliskom na daňové účely v jednom členskom štáte umožňuje vyhnúť sa úhrade dane vyberanej zrážkou z prijatých výplat úrokov v členskom štáte uvedenom v článku 10 ods. 1 smernice 2003/48/ES, aj alternatívny postup dobrovoľného poskytovania informácií štátu, v ktorom má skutočný vlastník príjmu bydlisko. Napriek tomu je však postup dobrovoľného poskytovania informácií pre skutočného vlastníka príjmu menej zaťažujúci a z tohto dôvodu je vhodné ponechať výber postupu na skutočnom vlastníkovi príjmu. |
(12) |
Členské štáty by mali poskytnúť relevantné štatistické údaje o uplatňovaní smernice 2003/48/ES s cieľom zlepšiť kvalitu informácií, ktoré má Komisia k dispozícii na vypracovanie správy o uplatňovaní tejto smernice, ktorá sa predkladá Rade každé tri roky. |
(13) |
V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (7) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Európskej únie vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky zhody, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu. |
(14) |
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie smernice 2003/48/ES by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (8). |
(15) |
Keďže ciele tejto smernice, a to skutočné zdaňovanie príjmu z úspor vo forme cezhraničných výplat úrokov, ktoré sú vo všeobecnosti zahrnuté vo všetkých členských štátoch do zdaniteľného príjmu fyzických osôb s bydliskom, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Európskej únie, môže Európska únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
(16) |
Smernica 2003/48/ES by sa mala zmeniť, |
PRIJALA TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Smernica 2003/48/ES sa mení takto:
1. |
V článku 1 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby úlohy potrebné na vykonávanie tejto smernice vykonávali vyplácajúci zástupcovia a iné hospodárske subjekty usadené alebo prípadne majúce miesto svojho skutočného vedenia na ich území bez ohľadu na miesto usadenia dlžnej strany pohľadávky, z ktorej plynie výplata úrokov.“ |
2. |
Vkladá sa tento článok: „Článok 1a Vymedzenie niektorých pojmov Na účely tejto smernice:
|
3. |
Článok 2 sa nahrádza takto: „Článok 2 Vymedzenie pojmu skutočný vlastník príjmu 1. Na účely tejto smernice a bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 až 4, je ‚skutočný vlastník príjmu‘ každá fyzická osoba, ktorá prijíma výplatu úrokov, alebo každá fyzická osoba, pre ktorú sa výplata úrokov zabezpečuje, pokiaľ neposkytne dôkaz, že nebola prijatá alebo zabezpečená v jej vlastný prospech, to znamená, že:
2. Ak má vyplácajúci zástupca informácie, ktoré naznačujú, že fyzická osoba, ktorá prijíma výplatu úrokov alebo pre ktorú sa výplata úrokov zabezpečuje, možno nie je skutočným vlastníkom príjmu, a ak sa na uvedenú fyzickú osobu nevzťahuje odsek 1 písm. a), b) alebo c), podnikne primerané kroky na určenie totožnosti skutočného vlastníka príjmu v súlade s článkom 3 ods. 2. Ak vyplácajúci zástupca nie je schopný identifikovať skutočného vlastníka príjmu, k uvedenej fyzickej osobe pristupuje ako ku skutočnému vlastníkovi príjmu. 3. Ak hospodársky subjekt, ktorý tiež patrí do rozsahu pôsobnosti článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (*1), vykonáva výplatu úrokov subjektu alebo právnemu inštitútu, ktorý nepodlieha skutočnému zdaňovaniu a ktorý je usadený alebo má miesto svojho skutočného vedenia v krajine alebo jurisdikcii mimo územia uvedeného v článku 7 tejto smernice a mimo územnej pôsobnosti uplatňovania dohôd a dojednaní ustanovujúcich rovnaké alebo rovnocenné opatrenia s opatreniami tejto smernice, alebo takúto výplatu pre ne zabezpečuje, uplatňuje sa druhý až piaty pododsek tohto odseku. Výplata sa považuje za vykonanú alebo zabezpečenú na bezprostredný prospech akejkoľvek fyzickej osoby, ktorá má bydlisko v inom členskom štáte ako hospodársky subjekt a vymedzuje sa v článku 3 ods. 6 smernice 2005/60/ES ako skutočný vlastník príjmu subjektu alebo právneho inštitútu. Totožnosť fyzickej osoby sa stanovuje v súlade s opatreniami povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi ustanovenými v článku 7 a článku 8 ods. 1 písm. b) tejto smernice. Táto fyzická osoba sa považuje aj za vlastníka požitkov na účely tejto smernice. Na účely prvého pododseku sa kategórie subjektov a právnych inštitútov uvedené v orientačnom zozname v prílohe I považujú na nepodliehajúce skutočnému zdaňovaniu. Hospodársky subjekt uvedený v prvom pododseku určí právnu formu a miesto usadenia alebo prípadne miesto skutočného vedenia subjektu alebo právneho inštitútu na základe informácií oznámených ktoroukoľvek fyzickou osobou konajúcou v mene tohto subjektu alebo právneho inštitútu, najmä v súlade s odsekom 1 písm. b) a c), ak hospodársky subjekt nemá k dispozícii spoľahlivejšie informácie naznačujúce, že prijaté informácie sú nesprávne alebo neúplné na účely uplatňovania tohto odseku. Ak subjekt alebo právny inštitút nespadajú do kategórií uvedených v prílohe I alebo ak do týchto kategórií spadajú, ale vyhlasujú, že podliehajú skutočnému zdaňovaniu, hospodársky subjekt uvedený v prvom pododseku určí, či podliehajú skutočnému zdaňovaniu na základe skutočností, ktoré sa všeobecne uznávajú, alebo na základe úradných dokumentov, ktoré predložil subjekt alebo právny inštitút alebo ktoré sú k dispozícii prostredníctvom opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi prijatých v súlade so smernicou 2005/60/ES. 4. Ak sa subjekt alebo právny inštitút považuje za vyplácajúceho zástupcu po prijatí výplaty úrokov alebo po zabezpečení takejto výplaty v súlade s článkom 4 ods. 2, výplata úrokov sa považuje za vzniknutú nasledujúcimi fyzickými osobami, ktoré sa na účely tejto smernice považujú za skutočných vlastníkov príjmu:
(*1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).“" |
4. |
Články 3 a 4 sa nahrádzajú takto: „Článok 3 Totožnosť a bydlisko skutočných vlastníkov príjmu 1. Každý členský štát v rámci svojho územia prijíma postupy potrebné na to, aby sa vyplácajúcemu zástupcovi umožnilo identifikovať skutočných vlastníkov príjmu a ich bydlisko na účely článkov 8 až 12, a zabezpečuje ich uplatňovanie. Takéto postupy sú v súlade s minimálnymi štandardmi ustanovenými v odsekoch 2 a 3. 2. Vyplácajúci zástupca určuje totožnosť skutočného vlastníka príjmu na základe minimálnych kritérií, ktoré sa menia v závislosti od toho, kedy boli nadviazané vzťahy medzi vyplácajúcim zástupcom skutočného vlastníka príjmu, a to takto:
Údaje uvedené v písmene b) prvého pododseku sa určujú na základe cestovného pasu, úradného preukazu totožnosti alebo akéhokoľvek iného úradného dokladu totožnosti, podľa potreby v súlade so zoznamom uvedeným v odseku 4, ktorý predloží skutočný vlastník príjmu. Akékoľvek údaje, ktoré nie sú uvedené v týchto dokladoch, sa určujú na základe akéhokoľvek iného dokladu totožnosti, ktorý predloží skutočný vlastník príjmu. 3. Keď skutočný vlastník príjmu dobrovoľne predloží osvedčenie o bydlisku na daňové účely vydané príslušným orgánom krajiny počas troch rokov pred dátumom výplaty alebo neskôr, keď sa výplata úrokov považuje za vzniknutú skutočnému vlastníkovi príjmu, jeho bydlisko sa považuje za bydlisko nachádzajúce sa v tejto krajine. Ak potvrdenie nepredloží, jeho bydlisko sa považuje za bydlisko nachádzajúce sa v krajine, v ktorej má trvalý pobyt. Vyplácajúci zástupca určuje trvalý pobyt skutočného vlastníka príjmu na základe týchto minimálnych kritérií:
V situácii uvedenej v písmene b) prvého pododseku, ak skutoční vlastníci príjmu predložia cestovný pas, úradný preukaz totožnosti alebo akýkoľvek iný úradný doklad totožnosti vydaný členským štátom a vyhlásia, že majú bydlisko v tretej krajine, bydlisko sa určuje na základe potvrdenia o daňovej rezidencii, ktoré v posledných troch rokoch pred dátumom výplaty alebo neskôr, keď sa výplata úrokov považuje za vzniknutú skutočnému vlastníkovi príjmu, vydal príslušný orgán tretej krajiny, o ktorej skutočný vlastník príjmu vyhlasuje, že v nej má bydlisko. V prípade nepredloženia takéhoto potvrdenia sa za krajinu bydliska považuje členský štát, ktorý vydal cestovný pas, úradný preukaz totožnosti alebo iný úradný doklad totožnosti. Bydlisko skutočných vlastníkov príjmu, o ktorých má vyplácajúci zástupca k dispozícii úradný doklad potvrdzujúci, že z dôvodov výsad súvisiacich s ich diplomatickým postavením alebo inými dohodnutými medzinárodnými pravidlami majú bydlisko na daňové účely v inej krajine, ako je krajina ich adresy trvalého pobytu, sa určuje na základe takéhoto úradného dokladu, ktorý má vyplácajúci zástupca k dispozícii. 4. Každý členský štát, ktorý prideľuje daňové identifikačné čísla alebo im rovnocenné čísla, do 31. decembra 2014 informuje Komisiu o štruktúre a formáte týchto čísel, ako aj o úradných dokladoch obsahujúcich informácie o pridelených identifikačných číslach. Každý členský štát informuje Komisiu aj vtedy, ak v tejto súvislosti došlo k akýmkoľvek zmenám. Komisia uverejňuje súhrnný zoznam prijatých informácií v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 4 Vyplácajúci zástupcovia 1. Hospodársky subjekt usadený v členskom štáte, ktorý vykonáva výplatu úrokov alebo takúto výplatu zabezpečuje na bezprostredný prospech skutočného vlastníka príjmu, sa na účely tejto smernice považuje za vyplácajúceho zástupcu. Na účely tohto odseku je nepodstatné, či je príslušný hospodársky subjekt dlžníkom, alebo emitentom pohľadávky alebo cenného papiera, z ktorých príjem plynie, alebo hospodárskym subjektom, ktorého dlžník, emitent alebo skutočný vlastník príjmu poveril vyplatiť príjem alebo zabezpečiť vyplatenie príjmu. Na účely tejto smernice sa hospodársky subjekt usadený v členskom štáte považuje za vyplácajúceho zástupcu aj vtedy, keď sú splnené tieto podmienky:
Ak sú podmienky uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku splnené, výplata vykonaná alebo zabezpečená prvým hospodárskym subjektom sa považuje za vykonanú alebo zabezpečenú na bezprostredný prospech skutočného vlastníka príjmu uvedeného v písmene b) prvého pododseku. 2. Subjekt alebo právny inštitút, ktorý má miesto skutočného vedenia v členskom štáte a ktorý podľa všeobecných predpisov o priamom zdaňovaní uplatniteľných v tomto členskom štáte alebo v členskom štáte, v ktorom je usadený, alebo v akejkoľvek krajine alebo jurisdikcii, v ktorej má iným spôsobom sídlo na daňové účely, nepodlieha skutočnému zdaňovaniu, sa považuje za vyplácajúceho zástupcu po prijatí výplaty úrokov alebo po zabezpečení takejto výplaty. Na účely tohto odseku sa kategórie subjektov a právnych inštitútov uvedené v orientačnom zozname v prílohe II považujú za nepodliehajúce skutočnému zdaňovaniu. Ak subjekt alebo právny inštitút nepatrí do žiadnej z kategórií uvedených v orientačnom zozname v prílohe II alebo ak sa naň príloha vzťahuje, ale vyhlasuje, že podlieha skutočnému zdaňovaniu, hospodársky subjekt určí, či podlieha skutočnému zdaňovaniu na základe skutočností, ktoré sa všeobecne uznávajú, alebo na základe úradných dokumentov, ktoré predložil subjekt alebo právny inštitút alebo ktoré sú k dispozícii prostredníctvom opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi prijatých v súlade so smernicou 2005/60/ES. Každý hospodársky subjekt usadený v členskom štáte, ktorý vykonáva výplatu úrokov subjektu alebo právnemu inštitútu uvedenému v tomto odseku, ktorý má miesto skutočného vedenia v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom je hospodársky subjekt usadený, alebo takúto výplatu zabezpečuje, oznamuje použitím informácií uvedených v článku 2 ods. 3 štvrtom pododseku alebo iných dostupných informácií príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je usadený, tieto skutočnosti:
Fyzické osoby, ktoré sa považujú za skutočných vlastníkov príjmu vo vzťahu k výplate úrokov vykonanej pre subjekty alebo právne inštitúty uvedené v prvom pododseku tohto odseku alebo pre ne zabezpečenej, sa určujú v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 2 ods. 4. Ak sa uplatňuje článok 2 ods. 4 písm. c), subjekt alebo právny inštitút vždy, keď fyzickej osobe k neskoršiemu dátumu vznikne nárok na aktíva, z ktorých plynie takáto výplata úrokov, alebo na iné aktíva, ktoré predstavujú výplatu úrokov, poskytuje príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má miesto svojho skutočného vedenia, informácie uvedené v článku 8 ods. 1 druhom pododseku. Subjekt alebo právny inštitút informuje svoj príslušný orgán o akejkoľvek zmene svojho miesta skutočného vedenia. Subjekt alebo právny inštitút má povinnosti uvedené v piatom pododseku 10 rokov od dátumu, keď prijal alebo zabezpečil poslednú výplatu úrokov, alebo od posledného dátumu, keď fyzickej osobe vznikol nárok na aktíva, z ktorých plynie takáto výplata úrokov, alebo na iné aktíva, ktoré predstavujú výplatu úrokov, podľa toho, ktorý z dátumov je neskorší. Ak subjekt alebo právny inštitút v prípade, že sa uplatňuje článok 2 ods. 4 písm. c) presunul miesto svojho skutočného vedenia do iného členského štátu, príslušný orgán prvého členského štátu oznámi príslušnému orgánu nového členského štátu tieto informácie:
Tento odsek sa neuplatňuje v prípade, keď subjekt alebo právny inštitút poskytne dôkaz o tom, že patrí do jednej z týchto kategórií:
3. Subjekt uvedený v odseku 2, ktorý je podobný podniku kolektívneho investovania alebo fondu, alebo schéme kolektívneho investovania uvedeným v odseku 2 ôsmom pododseku písm. a), má možnosť si zvoliť, aby sa s ním na účely tejto smernice zaobchádzalo tak ako s takýmto podnikom, investičným fondom alebo schémou. Ak si subjekt možnosť uvedenú v prvom pododseku tohto odseku zvolí, členský štát, v ktorom má tento podnik miesto skutočného vedenia, vydá na tento účel potvrdenie. Subjekt predloží toto potvrdenie hospodárskemu subjektu, ktorý výplatu úrokov vykonáva alebo zabezpečuje. Hospodársky subjekt je v takomto prípade oslobodený od povinností uvedených v odseku 2 štvrtom pododseku. S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie tejto smernice členské štáty ustanovia v súvislosti s možnosťou uvedenou v prvom pododseku tohto odseku podrobné pravidlá pre subjekty, ktorých miesto skutočného vedenia sa nachádza na ich území.“ |
5. |
Článok 6 sa nahrádza takto: „Článok 6 Vymedzenie pojmu výplata úrokov 1. Na účely tejto smernice je ‚výplata úrokov‘:
2. Pokiaľ ide o odsek 1 prvý pododsek písm. b), keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie o sume príjmov, ktoré sa vyplácajú, realizujú alebo pripisujú na účet, za výplatu úrokov sa má považovať celková suma výplaty. Pokiaľ ide o odsek 1 prvý pododsek písm. c), keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie o sume úrokov alebo príjmov, ktoré vznikli alebo sa kapitalizovali pri predaji, refundácii alebo redemácii, za výplatu úrokov sa považuje celková suma výplaty. Pokiaľ ide o odsek 1 prvý pododsek písm. d) a e), keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie o podiele príjmu, ktorý pochádza z výplat úrokov v zmysle písmena a), b) alebo c) uvedeného pododseku, za výplatu úrokov sa považuje celková suma príjmov. Pokiaľ ide o odsek 1 prvý pododsek písm. f), keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie o sume požitkov zo zmluvy o životnom poistení, za výplatu úrokov sa považuje celková suma výplaty. 3. Pokiaľ ide o odsek 1 prvý pododsek písm. e), keď vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie o percentuálnom podiele aktív investovaných do pohľadávok alebo príslušných cenných papierov, akcií alebo podielov vymedzených v uvedenom písmene, tento percentuálny podiel sa považuje za vyšší ako 40 %. Ak nemôže určiť výšku príjmu dosiahnutého skutočným vlastníkom príjmu, za príjem sa považuje výnos z predaja, refundácie alebo redemácie akcií alebo podielov. Pokiaľ ide o odsek 1 prvý pododsek písm. f) bod ii), ak vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie o percentuálnom podiele plnenia, ktoré sa viaže na výplaty úrokov v zmysle písmen a), b), c), d) alebo e) uvedeného pododseku, tento percentuálny podiel sa považuje za vyšší ako 40 %. 4. Ak sa úrok vymedzený v odseku 1 vyplatí subjektu alebo právnemu inštitútu uvedenému v článku 4 ods. 2 alebo sa pripíše na účet vedený takýmto subjektom alebo právnym inštitútom, považuje sa za vzniknutý fyzickej osobe uvedenej v článku 2 ods. 4. V prípade subjektu sa toto ustanovenie uplatňuje len vtedy, ak subjekt nevyužíva možnosť stanovenú v článku 4 ods. 3. 5. Pokiaľ ide o odsek 1 prvý pododsek písm. c) a e), členské štáty majú možnosť požadovať od vyplácajúcich zástupcov na svojom území, aby anualizovali úrok alebo iný príslušný príjem počas obdobia, ktoré nesmie presiahnuť jeden rok, a zaobchádzali s týmto anualizovaným úrokom alebo iným príslušným príjmom ako s výplatou úrokov aj vtedy, keď v tomto období nedošlo k predaju, redemácii ani refundácii. 6. Odchylne od odseku 1 prvého pododseku písm. d) a e) majú členské štáty možnosť vyňať z vymedzenia pojmu 'výplata úrokov' akýkoľvek príjem uvedený v týchto ustanoveniach, ktorý rozdeľujú podniky alebo subjekty, alebo investičné fondy, alebo schémy, ktorých pravidlá fondov alebo stanovy sú upravené ich právnymi predpismi, ak priame alebo nepriame investície týchto podnikov, subjektov, fondov alebo schém do pohľadávok uvedených v písmene a) uvedeného pododseku alebo do cenných papierov uvedených v písmene b) uvedeného pododseku neprevýšili 15 % ich aktív. Odchylne od odseku 4 majú členské štáty možnosť vyňať z vymedzenia pojmu 'výplata úrokov' v odseku 1 tie úroky, ktoré sú vyplatené alebo pripísané na účet subjektov alebo právnych inštitútov uvedených v článku 4 ods. 2, ktoré majú miesto skutočného vedenia na ich území, pokiaľ priame alebo nepriame investície takýchto subjektov alebo právnych inštitútov do pohľadávok uvedených v písmene a) prvého pododseku odseku 1 alebo do cenných papierov uvedených v písmene b) uvedeného pododseku neprevýšili 15 % ich aktív. V prípade subjektu sa toto ustanovenie uplatňuje len vtedy, ak subjekt nevyužíva možnosť stanovenú v článku 4 ods. 3. Členské štáty oznamujú Komisii využitie jednej alebo oboch možností uvedených v prvom a druhom pododseku. Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie skutočnosť, že možnosť bola využitá, a s účinnosťou od dátumu tohto uverejnenia je jej využívanie záväzné pre ostatné členské štáty. 7. Limity uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. e) a písm. f) bode ii) a v odseku 3 vo výške 40 % sa od 1. januára 2016 znižujú na 25 %. 8. Percentuálne podiely uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. e) a v odseku 6 sa určujú v závislosti od investičnej politiky alebo od investičnej stratégie a cieľov ustanovených v dokumentoch, ktoré upravujú činnosť príslušných podnikov alebo subjektov, alebo investičných fondov, alebo schém. Na účely tohto odseku uvedené dokumenty zahŕňajú:
Ak sa investičná politika alebo investičná stratégia a ciele v týchto dokumentoch nevymedzujú, uvedené percentuálne podiely sa určia podľa skutočného zloženia aktív príslušných podnikov alebo subjektov, alebo investičných fondov, alebo schém ako priemer aktív na začiatku alebo k dátumu ich prvej polročnej správy a na konci ich posledného účtovného obdobia pred dátumom vykonania výplaty skutočnému vlastníkovi príjmu alebo zabezpečenia výplaty úrokov skutočnému vlastníkovi príjmu vyplácajúcim zástupcom. V prípade novozaložených podnikov alebo subjektov, alebo investičných fondov, alebo schém toto skutočné zloženie vyplýva z priemeru aktív k počiatočnému dátumu a k dátumu prvého ocenenia aktív, ako sa stanovuje v dokumentoch, ktoré upravujú činnosť príslušných podnikov, subjektov, fondov alebo schém. Zloženie aktív sa určuje v súlade s predpismi uplatniteľnými v členskom štáte alebo v krajine Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorá nepatrí do Únie, v ktorých sú podniky kolektívneho investovania alebo iné fondy, alebo schémy kolektívneho investovania ako také registrované alebo podľa právnych predpisov ktorých sa spravujú ich pravidlá alebo registračné dokumenty. Zloženie merané ako také je záväzné pre ostatné členské štáty. 9. Príjem uvedený v odseku 1 prvom pododseku písm. b) sa považuje za výplatu úrokov len vtedy, ak cenné papiere, z ktorých tento príjem plynie, boli prvýkrát emitované 1. júla 2014 alebo neskôr. Cenné papiere emitované pred týmto dátumom sa na účely stanovenia percentuálnych podielov uvedených v písmene e) uvedeného pododseku a v odseku 6 nezohľadňujú. 10. Požitky zo zmluvy o životnom poistení sa považujú za výplatu úrokov podľa odseku 1 prvého pododseku písm. f) len vtedy, ak zmluva o životnom poistení, z ktorej požitky plynú, bola prvýkrát uzavretá 1. júla 2014 alebo neskôr. 11. Členské štáty majú možnosť považovať príjmy uvedené v odseku 1 prvom pododseku písm. e) bode i) realizované na základe predaja, refundácie alebo redemácie akcií alebo podielov v registrovaných podnikoch kolektívneho investovania, ktoré nie sú PKIPCP povolenými v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (*2), za výplatu úrokov len v rozsahu, v akom týmto podnikom vznikli 1. júla 2014 alebo neskôr. (*2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).“" |
6. |
Článok 8 sa nahrádza takto: „Článok 8 Informácie oznamované vyplácajúcim zástupcom 1. Pokiaľ má skutočný vlastník príjmu bydlisko v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom je usadený vyplácajúci zástupca, minimálny rozsah informácií, ktoré oznamuje vyplácajúci zástupca príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je usadený, obsahuje:
Ak má skutočný vlastník príjmu adresu trvalého pobytu v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom má vyplácajúci zástupca podľa článku 4 ods. 2 miesto svojho skutočného vedenia, tento vyplácajúci zástupca poskytuje príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má miesto svojho skutočného vedenia, informácie uvedené v písmenách a) až d) prvého pododseku tohto odseku. Okrem toho tento vyplácajúci zástupca oznamuje:
2. V minimálnom rozsahu informácií týkajúcich sa výplaty úrokov, ktoré oznamuje vyplácajúci zástupca, sa rozlišujú nasledujúce výplaty úrokov a uvádza sa:
Vyplácajúci zástupca informuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom je usadený, alebo ak ide o vyplácajúceho zástupcu uvedeného v článku 4 ods. 2, informuje príslušný orgán členského štátu, kde má miesto svojho skutočného vedenia, keď oznamuje celkové sumy podľa písmen b), c), d) a g) prvého pododseku tohto odseku. 3. V prípade spoločného skutočného vlastníctva príjmu informuje vyplácajúci zástupca príslušný orgán členského štátu, v ktorom je usadený, alebo ak ide o vyplácajúceho zástupcu uvedeného v článku 4 ods. 2, informuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom má miesto svojho skutočného vedenia, či suma oznamovaná za každého skutočného vlastníka príjmu je celková suma prislúchajúca skutočným vlastníkom príjmu kolektívne, skutočný podiel pripadajúci na príslušného skutočného vlastníka príjmu alebo rovnocenný podiel. 4. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, môžu členské štáty umožniť vyplácajúcim zástupcom, aby oznamovali len tieto údaje:
Vyplácajúci zástupca poskytne informácie o tom, či oznamuje celkové sumy podľa písmen a), b) a c) prvého pododseku tohto odseku.“ |
7. |
Článok 9 sa mení takto:
|
8. |
Článok 10 sa mení takto:
|
9. |
Článok 11 sa mení takto:
|
10. |
Článok 13 sa nahrádza takto: „Článok 13 Výnimky z postupu vyberania dane vyberanej zrážkou 1. Členské štáty, ktoré vyberajú zrážkovú daň v súlade s článkom 11, ustanovia nasledujúce postupy s cieľom zabezpečiť, aby skutočný vlastník príjmu mohol požadovať, aby sa žiadna daň nezrážala:
2. Na žiadosť skutočného vlastníka príjmu príslušný orgán členského štátu, v ktorom má bydlisko na daňové účely, vydá potvrdenie, v ktorom sa uvádza:
Takéto potvrdenie je platné počas obdobia nepresahujúceho tri roky. Vydáva sa každému skutočnému vlastníkovi príjmu, ktorý oň požiada, do dvoch mesiacov po podaní takejto žiadosti.“ |
11. |
Článok 14 sa mení takto:
|
12. |
V článku 15 ods. 1 druhom pododseku sa výraz „prílohe“ nahrádza výrazom „prílohe III“. |
13. |
Prvá veta článku 18 sa nahrádza takto: „Komisia každé tri roky podáva Rade správu o uplatňovaní tejto smernice na základe štatistických údajov uvedených v prílohe IV, ktoré Komisii poskytuje každý členský štát.“ |
14. |
Vkladajú sa tieto články: „Článok 18a Vykonávacie opatrenia 1. Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 18b ods. 2 prijať opatrenia na tieto účely:
2. Komisia aktualizuje zoznam uvedený v prílohe III na žiadosť priamo dotknutých členských štátov. Článok 18b Výbor 1. Komisii pomáha výbor pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní (ďalej len ‚výbor‘). 2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“ |
15. |
Príloha sa mení v súlade s prílohou k tejto smernici. |
Článok 2
1. Členské štáty prijmú a uverejnia do 1. januára 2016 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.
Tieto ustanovenia sa uplatňujú od prvého dňa tretieho kalendárneho roku nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom táto smernica nadobudne účinnosť.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.
Článok 3
Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 4
Táto smernica je určená členským štátom.
V Bruseli 24. marca 2014
Za Radu
predseda
A. TSAFTARIS
(1) Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 488.
(2) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 109.
(3) Smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 38).
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).
(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).
(6) Smernica Rady 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. ES L 375, 31.12.1985, s. 3).
(7) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
PRÍLOHA
Príloha k smernici 2003/48/ES sa mení takto:
1. |
Príloha sa stáva prílohou III. |
2. |
Vkladá sa táto príloha ako príloha I: „PRÍLOHA I Orientačný zoznam kategórií subjektov a právnych inštitútov, ktoré sa na účely článku 2 ods. 3 považujú za nepodliehajúce skutočnému zdaňovaniu
|
3. |
Vkladá sa táto príloha ako príloha II: „PRÍLOHA II Orientačný zoznam kategórií subjektov a právnych inštitútov, ktoré sa na účely článku 4 ods. 2 považujú za nepodliehajúce skutočnému zdaňovaniu
|
4. |
Dopĺňa sa táto príloha ako príloha IV: „PRÍLOHA IV ZOZNAM ÚDAJOV NA ŠTATISTICKÉ ÚČELY POSKYTOVANÝCH ROČNE ČLENSKÝMI ŠTÁTMI KOMISII 1. Hospodárske údaje 1.1. Daň vyberaná zrážkou: Za Luxembursko a Rakúsko (pokiaľ uplatňujú prechodné ustanovenia uvedené v kapitole III) – celková suma spoločných daňových príjmov z dane vyberanej zrážkou za rok v členení podľa členského štátu bydliska skutočných vlastníkov príjmu. Za Luxembursko a Rakúsko (pokiaľ uplatňujú prechodné ustanovenia uvedené v kapitole III) – celková suma daňových príjmov spoločných s inými členskými štátmi z výberu zrážkovej dane podľa článku 11 ods. 5 za rok. Údaje o celkových sumách vybranej zrážkovej dane v členení podľa členského štátu bydliska skutočných vlastníkov príjmu by sa mali posielať aj národným inštitúciám, ktoré zostavujú štatistiky platobnej bilancie. 1.2. Suma vyplácaných úrokov/výnosov z predaja: Za členské štáty, ktoré si vymieňajú informácie alebo využívajú možnosť dobrovoľného zverejnenia údajov podľa článku 13 – suma vyplatených úrokov na ich území, ktorá podlieha výmene informácií podľa článku 9, v členení podľa členského štátu alebo závislého a pridruženého územia bydliska skutočných vlastníkov príjmu. Za členské štáty, ktoré si vymieňajú informácie alebo využívajú možnosť dobrovoľného zverejnenia údajov podľa článku 13 – suma výnosov z predaja na ich území, ktorá podlieha výmene informácií podľa článku 9, v členení podľa členského štátu alebo závislého a pridruženého územia bydliska skutočných vlastníkov príjmu. Za členské štáty, ktoré si vymieňajú informácie alebo využívajú mechanizmus dobrovoľného zverejnenia údajov – suma vyplatených úrokov, ktorá podlieha výmene informácií v členení podľa druhu vyplatených úrokov podľa kategórií ustanovených v článku 8 ods. 2. Údaje, ktoré sa týkajú celkových súm vyplatených úrokov a výnosov z predaja, členené podľa členského štátu bydliska skutočných vlastníkov príjmu, by sa mali oznamovať aj národným inštitúciám, ktoré zostavujú štatistiky platobnej bilancie. 1.3. Skutočný vlastník príjmu: Za všetky členské štáty – počet skutočných vlastníkov príjmu, ktorí majú bydlisko v iných členských štátoch a na závislých a pridružených územiach, v členení podľa členského štátu alebo závislého a pridruženého územia bydliska. 1.4. Vyplácajúci zástupcovia: Za všetky členské štáty – počet vyplácajúcich zástupcov (podľa odosielajúceho členského štátu) zapojených do výmeny informácií alebo vyberania zrážkovej dane na účely tejto smernice. 1.5. Vyplácajúci zástupcovia po prijatí: Za všetky členské štáty – počet vyplácajúcich zástupcov po prijatí, ktorí prijali výplaty úrokov v zmysle článku 6 ods. 4. Toto sa týka tak odosielajúcich členských štátov, v ktorých boli úroky vyplatené vyplácajúcim zástupcom po prijatí s miestom skutočného vedenia v iných členských štátoch, ako aj prijímajúcich členských štátov, ktoré majú takéto právnické osoby alebo právne subjekty na svojom území. 2. Technické údaje 2.1. Záznamy: Za členské štáty zapojené do výmeny informácií alebo využívajúce ustanovenie článku 13 o dobrovoľnom zverejňovaní údajov – počet odoslaných a prijatých záznamov. Jeden záznam znamená jednu výplatu jednému skutočnému vlastníkovi príjmu. 2.2. Spracované/opravené záznamy:
3. Voliteľné údaje:
|
(1) V zmysle článku 355 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je Spojené kráľovstvo členským štátom zodpovedným za vonkajšie vzťahy Gibraltáru.“