—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

zaviazal Komisiu na všetkých náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod vychádza z chýbajúceho odôvodnenia z hľadiska článku 296 ZFEÚ. Žalobkyňa poukazuje na to, že Komisia nesplnila požiadavky stanovené článkom 296 ZFEÚ, keď prijala rozhodnutie, ktorého odôvodnenie neumožňuje jej, ani Všeobecnému súdu pochopiť dôvody, ktoré ju viedli k záveru, že sa uplatní automatická výnimka podľa článku 7 ods. 2 nariadenia ES o fúziách. Žalobkyňa vytýka napadnutému rozhodnutiu takisto rozporuplné odôvodnenie ohľadom použiteľnosti článku 7 ods. 1 nariadenia ES o fúziách na nadobudnutie podielu 29,9 % na jej základom imaní. Nakoniec sa žalobkyňa domnieva, že napadnuté rozhodnutie sa bez dostatočného odôvodnenia odchýlilo od ustálenej judikatúry súdov Únie týkajúcej sa zásady striktného výkladu výnimky z odkladného účinku podľa článku 7 ods. 2 nariadenia o fúziách.

2.

Druhý žalobný dôvod vychádza z porušenia článku 7 ods. 2 nariadenia ES o fúziách. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia toto ustanovenie porušila, keď sa domnievala, že, po prvé, táto výnimka sa má vzťahovať na celú jedinú koncentráciu plánovanú spoločnosťou Veolia, hoci táto výnimka bola zjavne bezpredmetná a na túto koncentráciu nepoužiteľná, a po druhé, že všetky právne transakcie predstavujúce jedinú koncentráciu majú patriť pod rovnaký právny režim z hľadiska tohto článku. Žalobkyňa sa takisto domnieva, že to, že Komisia použila výnimku stanovenú týmto ustanovením na súkromné nadobudnutie cenných papierov od jediného predávajúceho, predstavuje dodatočné porušenie tohto ustanovenia. Napokon žalobkyňa vytýka Komisii, že sa domnievala, že Veolia splnila podmienku neodkladného oznámenia koncentrácie.