Žaloba podaná 11. marca 2021 – Maďarsko/Európsky parlament a Rada Európskej únie

(Vec C-156/21)

(2021/C 138/31)

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobca: Maďarsko (v zastúpení: M. Z. Fehér a M. M. Tátrai, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaní: Európsky parlament a Rada Európskej únie

Návrhy žalobcu

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

subsidiárne,

a

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

1.   Prvý žalobný dôvod – Nevhodná povaha právneho základu nariadenia a neexistencia vhodného právneho základu

Článok 322 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, ustanovenie určené ako právny základ napadnutého nariadenia, umožňuje normotvorcovi Únie prijať rozpočtové pravidlá týkajúce sa plnenia rozpočtu Únie, uvedené nariadenie však neobsahuje ustanovenia tohto druhu. V dôsledku toho právny základ nariadenia nie je vhodný a nariadenie neobsahuje vhodný právny základ.

2.   Druhý žalobný dôvod – Porušenie článku 7 ZEÚ v spojení s článkom 4 ods. 1 ZEÚ, článkom 5 ods. 2 ZEÚ, článkom 13 ods. 2 ZEÚ a článkom 269 ZFEÚ

Postup stanovený napadnutým nariadením vyžaduje v súvislosti so špecifickým rozpočtom konkretizáciu postupu stanoveného v článku 7 ZEÚ, čo uvedený článok neumožňuje. Samotné vytvorenie súbežného postupu napadnutým nariadením porušuje a obchádza článok 7 ZEÚ a zároveň postup stanovený nariadením je v rozpore s rozdelením právomocí stanoveným v článku 4 ods. 1 ZEÚ, porušuje zásadu zverených právomocí zakotvenú v článku 5 ods. 2 ZEÚ a zásadu inštitucionálnej rovnováhy zakotvenú v článku 13 ods. 2 ZEÚ a porušuje článok 269 ZFEÚ z dôvodu právomoci zverenej Súdnemu dvoru.

3.   Tretí žalobný dôvod – Porušenie zásad právnej istoty a jasnosti právnych predpisov uznaných ako všeobecné zásady práva Únie

Základné pojmy použité v napadnutom nariadení nie sú čiastočne definované a čiastočne nemôžu byť ani predmetom jednotnej definície, preto nemôžu byť základom rozhodnutí a opatrení, ktoré môžu byť prijaté na základe nariadenia, ani umožniť členským štátom s určitosťou stanoviť na základe nariadenia, čo sa od nich očakáva, pokiaľ ide o ich právne systémy a fungovanie ich orgánov. Viaceré ustanovenia nariadenia navyše vykazujú, tak samostatne, ako aj spoločne, taký stupeň právnej neistoty uplatnenia nariadenia, že porušujú zásady právnej istoty a jasnosti právnych predpisov uznané ako všeobecné zásady práva Únie.

4.   Štvrtý žalobný dôvod – Zrušenie článku 4 ods. 1 napadnutého nariadenia

Článok 4 ods. 1 napadnutého nariadenia umožňuje prijať opatrenia v prípade ohrozenia rozpočtu Únie alebo finančných záujmov Únie. V prípade, ak neexistuje konkrétny vplyv alebo účinok, uplatnenie opatrení, ktoré možno prijať podľa nariadenia, možno považovať za neprimerané a toto ustanovenie navyše porušuje zásadu právnej istoty.

5.   Piaty žalobný dôvod – Zrušenie článku 4 ods. 2 písm. h) napadnutého nariadenia

Článok 4 ods. 2 písm. h) napadnutého nariadenia tiež umožňuje konštatovať porušenie zásad právneho štátu a prijať opatrenia, ak dôjde k iným situáciám alebo konaniam orgánov členských štátov, ktoré sú relevantné z hľadiska správneho finančného riadenia rozpočtu Únie alebo ochrany finančných záujmov Únie, čo v prípade neexistencie presnej definície konaní a situácií, ktoré možno sankcionovať porušuje zásadu právnej istoty.

6.   Šiesty žalobný dôvod – Zrušenie článku 5 ods. 2 napadnutého nariadenia

Podľa článku 5 ods. 2 napadnutého nariadenia, pokiaľ sa príjmu opatrenia voči členskému štátu, t. j. členský štát nemá prístup k finančným prostriedkom z rozpočtu Únie, dotknutý členský štát nebude oslobodený od svojej povinnosti pokračovať vo financovaní konečných užívateľov vopred dohodnutých programov. To je jednak v rozpore s právnym základom nariadenia, keďže ukladá povinnosť, ktorá zaťažuje rozpočet členského štátu a jednak porušuje ustanovenia práva Únie o rozpočtových deficitoch a o zásade rovnosti členských štátov.

7.   Siedmy žalobný dôvod – Zrušenie článku 5 ods. 3 tretej vety napadnutého nariadenia

Podľa článku 5 ods. 3 tretiu vetu napadnutého nariadenia, opatrenia, ktoré sa majú prijať, musia zohľadniť povahu, trvanie, závažnosť a rozsah porušení zásad právneho štátu, čo spochybňuje vzťah medzi porušeniami zásad právneho štátu, ktoré sa zistia a osobitným dopadom na rozpočet alebo finančné záujmy Únie a je v dôsledku toho v rozpore s právnym základom nariadenia a s článkom 7 ZEÚ. Navyše skutočnosť, že opatrenia nie sú vymedzené s presnosťou, aká sa vyžaduje, porušuje zásadu právnej istoty.

8.   Ôsmy žalobný dôvod – Zrušenie článku 5 ods. 3 poslednej vety napadnutého nariadenia

Podľa článku 5 ods. 3 poslednej vety napadnutého nariadenia, opatrenia, ktoré sa majú prijať, sa musia v čo najväčšej možnej miere zameriavať na činnosti Únie ovplyvnené porušeniami zásad právneho štátu, čo nezaručuje existenciu priameho vzťahu medzi porušeniami zásad právneho štátu, ktoré sa konkrétne zistia a opatreniami, ktoré sa majú prijať a v dôsledku toho predstavuje porušenie zásady proporcionality a v rozsahu, v akom vzťah medzi zistenými porušeniami zásad právneho štátu a opatreniami, ktoré sa majú prijať, nie je primerane určený, zásady právnej istoty.

9.   Deviaty žalobný dôvod – Zrušenie článku 6 ods. 3 a 8 napadnutého nariadenia

Podľa článku 6 ods. 3 a 8 napadnutého nariadenia Komisia musí pri svojom posúdení zohľadniť všetky relevantné informácie z dostupných zdrojov vrátane rozhodnutí, záverov a odporúčaní inštitúcií Únie, iných relevantných medzinárodných organizácií a iných uznaných inštitúcií a pri posudzovaní proporcionality opatrení, ktoré sa majú uložiť, musí zohľadniť tieto isté informácie a usmernenia, z čoho nevyplýva definícia informácií použitých s presnosťou, ktorá sa vyžaduje. Skutočnosť, že odkazy a zdroje použité Komisiou, nie sú primerane definované, porušuje zásadu právnej istoty.

(1)  Ú. v. EÚ L 433I, 2020, s. 1.