EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62017CA0056

Vec C-56/17: Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 4. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofija-grad – Bulharsko) – Bahtiyar Fathi/Predsedatel na Dăržavna agencija za bežancite (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti — Hranice, azyl a prisťahovalectvo — Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 — Článok 3 — Určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretieho štátu v jednom z členských štátov — Posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu bez výslovného rozhodnutia o určení členského štátu zodpovedného za posúdenie — Smernica 2011/95/EÚ — Články 9 a 10 — Prenasledovanie z dôvodov náboženského vyznania — Dôkaz — Iránska právna úprava o odpadlíctve od viery — Smernica 2013/32/EÚ — Článok 46 ods. 3 — Účinný opravný prostriedok)

Ú. v. EÚ C 436, 3.12.2018, p. 7–8 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

3.12.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 436/7


Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 4. októbra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofija-grad – Bulharsko) – Bahtiyar Fathi/Predsedatel na Dăržavna agencija za bežancite

(Vec C-56/17) (1)

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Hranice, azyl a prisťahovalectvo - Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 - Článok 3 - Určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretieho štátu v jednom z členských štátov - Posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu bez výslovného rozhodnutia o určení členského štátu zodpovedného za posúdenie - Smernica 2011/95/EÚ - Články 9 a 10 - Prenasledovanie z dôvodov náboženského vyznania - Dôkaz - Iránska právna úprava o odpadlíctve od viery - Smernica 2013/32/EÚ - Článok 46 ods. 3 - Účinný opravný prostriedok))

(2018/C 436/07)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administrativen săd Sofija-grad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Bahtiyar Fathi

Žalovaná: Predsedatel na Dăržavna agencija za bežancite

Výrok rozsudku

1.

Článok 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, sa má v situácii, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby orgány členského štátu vecne posudzovali žiadosť o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. b) tohto nariadenia bez toho, aby predtým prijali výslovné rozhodnutie, ktoré na základe kritérií stanovených týmto nariadením určuje, že tomuto členskému štátu prislúcha zodpovednosť pristúpiť k takémuto posúdeniu.

2.

Článok 46 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany sa má v situácii, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, vykladať v tom zmysle, že v rámci žaloby podanej žiadateľom o medzinárodnú ochranu proti rozhodnutiu, ktorým sa jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu vyhlasuje za neopodstatnenú, nie je príslušný súd členského štátu z úradnej moci povinný preskúmať, či kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie uvedenej žiadosti upravené nariadením č. 604/2013, boli správne uplatnené.

3.

Článok 10 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu, ktorý uvádza na podporu svojej žiadosti riziko prenasledovania z dôvodov spojených s náboženstvom, nemusí na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa náboženského presvedčenia predložiť vyhlásenia alebo dodať dokumenty ku všetkým prvkom pojmu „náboženstvo“, ktorý je uvedený v tomto ustanovení. Žiadateľovi však prislúcha podložiť uvedené tvrdenia dôveryhodným spôsobom, predložením dôkazov, ktoré umožnia príslušnému orgánu uistiť sa o ich pravdivosti.

4.

Článok 9 ods. 1 a 2 smernice 2011/95 sa má vykladať v tom zmysle, že zákaz konania, ktoré je v rozpore so štátnym náboženstvom štátu pôvodu žiadateľa o medzinárodnú ochranu, pod hrozbou trestu smrti alebo trestu odňatia slobody, môže predstavovať „prenasledovanie“ v zmysle tohto článku, pokiaľ je tento zákaz v praxi sprevádzaný takýmito trestami zo strany orgánov tohto štátu, čo musí overiť vnútroštátny súd.


(1)  Ú. v. EÚ C 112, 10.4.2017.


Top